Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25Sa-20-2020.pdf
PDF · 125.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobkyne: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. H. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3216 zo dňa 03. júna 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.07.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3216 zo dňa 03. júna 2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnk/SOC/2919/41642-8 a vrátenia veci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na ďalšie konanie.
2. Žalobkyňa v žalobe dôvodila tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin (ďalej aj len „Úrad práce Martin“) jej rozhodnutím zo dňa 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnk/SOC/2919/41642-8 nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina (ďalej len „Ústredie práce“) ju predvolalo a urobilo dňa 29.01.2020 pohovor, na ktorom bola aj posudková lekárka I.. Posudková lekárka vyhotovila lekársky posudok v zmysle § 11 zákona o kompenzáciách, pričom bola stanovená miera funkčnej poruchy na 30 %. Podľa predmetného lekárskeho posudku už žalobkyňa nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Napriek tomu, že posudkový lekár prvostupňového orgánu konštatoval mieru funkčnej poruchy na 50 %. Kvôli zdravotnému stavu má problém vykonávať bežné činnosti, musí často meniť polohy ako sed, ľah, stoj a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko kvôli ochoreniu nedokáže využívať hromadnú prepravu. Má problém s chôdzou, nedokáže dlhšie stáť ani sedieť, ťažko sa jej nastupuje do hromadných dopravných prostriedkov a tiež nie vždy je miesto na sedenie. Auto využíva na presun k lekárovi, za klientmi, rodinou, kultúrou aj nákupom. Žalobkyňa poukázala v žalobe na Čl. 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavu Slovenskej republiky, § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, a tiež Preambulu Dohovoru OSN, Článku 20 písm. a) a b) Dohovoru OSN - Osobná mobilita, Článok 20 písm. a) a b) Dohovoru OSN - Osobná mobilita, § 14 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
3. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 28Sa/6/2015-51 zo dňa 06.12.2016, v ktorom žalovaný konštatoval (žalovaným je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica), že § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch výslovne neobsahuje, že fyzická osoba je odkázaná na individuálnu dopravu vtedy, keď samostatne nezvláda buď premiestnenie k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy alebo nástup, udržanie sa a výstup z prostriedku verejnej dopravy alebo nevie zvládnuť inú situáciu v tomto prostriedku z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „vybrané činnosti“), a preto ak je tieto činnosti schopná vykonávať s pomocou inej osoby nenapĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu. Podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici takýto výklad nemá oporu v § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. V podstate zo strany správneho orgánu nejde ani o výklad tohto ustanovenia, ale o jeho doplnenie a teda zmenu znenia. Je potrebné rozlišovať medzi schopnosťou vykonať vybrané činnosti a potom schopnosťou vykonať vybrané činnosti na rovnakom základe s inými ľuďmi pri zachovaní prirodzenej dôstojnosti tejto osoby. Pokiaľ ťažko zdravotne postihnuté osoba nie je schopná vykonať vybrané činnosti, tak je zrejmé, že ich nie je schopná vykonať na rovnakom základe ako iné osoby. Môže nastať aj prípad, že ťažko zdravotne postihnutá osoba síce je schopná dané činnosti vykonať, ale nie je schopná vykonať na rovnakom základe ako iné osoby alebo tak urobiť pri zachovaní jej prirodzenej dôstojnosti. „Z rozsudku Najvyššieho súdu SR taktiež vyplýva, že základným cieľom konania o kompenzáciách je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných potrieb, za jej aktívnej účasti a pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“
4. Podľa žalobkyne napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jej práv chránených samotnou Ústavou SR a zákonom o kompenzáciách. Cíti sa byť poškodená na svojich právach postupom a vydanými rozhodnutiami Úradu práce Martin a Ústredia práce, v ktorom jej Úrad práce Martin nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a Ústredie práce rozhodnutie potvrdilo. Úrad práce Martin nepostupoval v súlade so zákonom o kompenzáciách. Jej zdravotný stav sa zhoršil, má väčšie bolesti. Došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, čím došlo k porušeniu § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), nakoľko v zmysle § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.“
5. Žiadala, aby správny súd v súlade s § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina zo dňa zo dňa 03. júna 2020 číslo spisu: UPS/US7/SSVODPPKPC1/ SOC/2020/3216 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žiadala, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým „zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina zo dňa zo dňa 03. júna 2020 číslo spisu: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3216 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnk/SOC/2919/41642-8 a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.“
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba smeruje voči rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3216 zo dňa 03. júna 2020, ktorým v súlade so zákonom
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnk/SOC/2019/41642-8, ktorým nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 07.10.2019 a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Správne orgány príslušné vo veci konať svoje rozhodnutia vydali v súlade s § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo svojich rozhodnutiach vychádzali z lekárskeho posudku vydaného v zmysle § 11 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutému rozhodnutiu žalobou predchádzal lekársky posudok č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020. V citovanom lekárskom posudku posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina určila mieru funkčnej poruchy I. na 30 % podľa prílohy č. 3, časti XII. B. B.2.18 a) zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Námietky uvádzané v žalobe považoval za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila všetky predložené lekárske nálezy, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov. V lekárskom posudku zo dňa 27.05.2020 bolo vychádzané z lekárskych nálezov z ortopedického vyšetrenia I. zo dňa 07.05.2020, v ktorom bola doporučená menovanej balneoterapia. Taktiež posudková lekárka v odôvodnení lekárskeho posudku uvádza, že klientka sa podrobila vo februári 2020 implantácii TEP pravého bedrového kĺba, pooperačný priebeh bol bez komplikácií, 08.02.2020 po zvládnutí rehabilitácie bola prepustená domov. Posúdenie miery funkčnej poruchy a jednotlivých druhov odkázaností na účely zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti (§ 11 ods. 11, § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z.). Nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti na účely zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov a títo nie sú viazaní odporúčaniami a návrhmi odborných lekárov. Na základe lekárskeho posudku odvolacieho orgánu č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020 nie je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.). Vo vzťahu k určeniu miery funkčnej poruchy žalovaný správny orgán uviedol, že v minulosti bola I. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku obojstranného ťažkého obmedzenia pohyblivosti bedrových kĺbov v dôsledku vrodenej luxácie oboch bedrových kĺbov. V priebehu správneho konania sa menovaná podrobila implantácii pravého bedrového kĺbu. Takéto zdravotné postihnutie platná legislatíva hodnotila mierou funkčnej poruchy 30 %. Ani v prípade, ak by posudková lekárka využila právny inštitút a mieru funkčnej poruchy s najvyšším percentuálnym ohodnotením by zvýšila o 10 %, tak žiadateľka by sa nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy by ani v tomto prípade nedosiahla 50 %. Správny orgán môže navrhnúť formu kompenzácie len ak občan dosahuje mieru funkčnej poruchy 50 %. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina v napadnutom rozhodnutí a lekárskom posudku, ktorý je jeho podkladom dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnilo svoj záver, prečo I. H. nemožno priznať peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, prípadne akúkoľvek formu kompenzácie. Posudková lekárka pri posudzovaní zdravotného stavu a odkázanosti menovanej na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vychádzala z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie. Vyšetrenia uvádzané žalobkyňou preukazujú, že v konkrétnom prípade menovaná absolvuje balneoterapiu a rekonvalescenciu po vykonanej operácii, indikovaná je aj TEP ľavého bedrového kĺbu. Žalovaný správny orgán dal do pozornosti, že v prípade ak bude I. vykonaná aj totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu, opätovne ju bude v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy možno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri endoprotéze dvoch váhonosných kĺbov je miera funkčnej poruchy 50 %. Správne orgány vychádzali z doloženého lekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania,
ktorý bol súčasťou žiadosti o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a vypracovaný bol v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k citovanému zákonu. Lekársky nález I.. Y. zo dňa 22.07.2020 nemohol byť v lekárskom posudku zo dňa 27.05.2020 zohľadnený, nakoľko ide o nový nález vystavený až po právoplatnosti nadobudnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa má iný názor na posúdenie veci ako uviedol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin i druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach, ešte neznamená, že žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach uvedených v citovanom článku Ústavy SR. Pokiaľ ide o aplikáciu § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., tak u žalobkyne došlo k zmenám v zdravotnom stave a preto bolo nevyhnutné prehodnotenie jej zdravotného stavu. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. miera funkčnej poruchy občana s ťažkým zdravotným postihnutím určená podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neprehodnocuje, ak nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave fyzickej osoby s ťažkým zdravotným, ktoré majú vplyv na určenie miery funkčnej poruchy. K správnosti postupu správnych orgánov v napadnutom rozhodnutí bolo poukázané na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9Sžsk/5/2018 zo dňa 31. októbra 2018, v ktorom sa konštatuje, že správny orgán nepochybil, keď pri podaní novej žiadosti vychádzal z novovypracovaného posudku.
8. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil vypracovanie komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie posudkových činností zo dňa 31.05.2012, podľa obsahu ktorého pani I. H. vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia nasledovné sociálne dôsledky. Podľa odôvodnenia uvedeného komplexného posudku (zo dňa 31.05.2012) na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia boli posúdené individuálne predpoklady pani I. H., jej rodinné prostredie a prostredie ovplyvňujúce jej začlenenie do spoločnosti. Pri stanovení jednotlivých foriem kompenzácií pre pani I. H. sa vychádzalo zo zdokumentovaného aktuálneho zdravotného stavu a zisteného aktuálneho skutkového stavu.
9. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/ PPnk/SOC/2019/41642-8 bolo rozhodnuté tak, že sa nevyhovelo žiadosti žalobkyne podanej dňa 07.10.2019 a nepriznal sa jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na lekársky posudok zo dňa 04.12.2019 s tým, že žalobkyňa nemá zdravotné postihnutia na účely poskytnutia príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou preto, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie datované dňa 16.12.2019, v ktorom uviedla, že v čase posúdenia zdravotného postihnutia trpela viacerými zásadnými zdravotnými problémami, má problémy s chôdzou, auto využíva na presun k lekárovi, za klientmi, aj nákupom, kultúrou.
11. Žalovaný rozhodnutím Číslo: UPS/US7/SSVODPPKCP1/SOC/2020/3216 zo dňa 03.06.2020 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Číslo: MT3/ PPŤZPaPČ/PPnK/SOC/2019/41642-8 zo dňa 11.12.2019 zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na lekársky posudok č. ZA/2020/3426/5, v zmysle ktorého je miera funkčnej poruchy I. 30 % podľa prílohy č. 3, časti XII.B.B.2. 18a) zákona č. 447/2008 Z.z., a preto sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o stav po TEP pravého bedrového kĺba pre coxartrózu 2/20. Zároveň ide u menovanej o coxartrózu ľavého bedrového kĺba II-III st. -čakateľka TEP, polytopný VAS a arteriálnu hypertóniu II WHO. Posledné tri zdokumentované ochorenia tiež z posudkového hľadiska nedosahujú mieru funkčnej porúch 50 %. Určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti na účely zákona č. 447/2008 Z.z. je výlučne v kompetencií posudkových lekárov správnych orgánov a títo nie sú viazaní odporúčaniami a návrhmi odborných lekárov. Na základe posudku odvolacieho orgánu č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.5.2020 nie je I. H. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 zák.č. 447/20008Z.Z.. Keďže miera funkčnej poruchy zdravotného postihnutia menovanej je stanovená na 30 %, nemožno žiadateľku považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto nemožno navrhnúť žiadne kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Správny orgán môže navrhnúť formu kompenzácie, len ak občan dosahuje mieru funkčnej poruchy 50 %. Zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. posudková lekárka nenavrhla. Pani I. H. požiadala o opätovné prehodnotenie jej zdravotného stavu, z ktorého dôvodu bol s ňou vykonaný pohovor za prítomnosti posudkovej lekárky, za účelom objasnenia zdravotného stavu a zákonných možností kompenzácií.
12. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP), zohľadniac skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15. Podľa § 199 ods. 1, písm. c), 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
16. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 2 ods. 2, 3, 4 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len Zákon č. 447/2008 Z.z.): Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
19. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
20. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d), ods. 2, ods. 11 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
22. Podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
23. Podľa § 15 ods. 1, 4 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.
25. Podľa § 65 ods. 4, 5 Zákona č. 447/2008 Z.z., miera funkčnej poruchy občana s ťažkým zdravotným postihnutím určená podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neprehodnocuje, ak nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú vplyv na určenie miery funkčnej poruchy. Odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
26. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
27. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že základom argumentácie žalobkyne v podanej správnej žalobe boli tvrdenia o jej zlom zdravotnom stave, ktorý má odôvodňovať priznanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pre jeho rozhodnutie o podanej správnej žalobe platí zásada vyplývajúca z úpravy § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. S ohľadom na túto právnu úpravu tak správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti (nesporná skutočnosť) napadnutého rozhodnutia. Nemôže preto obstáť ako relevantná argumentácia žalobkyne poukazujúca na lekársku správu zo dňa 22.07.2020 vypracovanú I.. S. (č.l. 17 spisu). Relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa úpravy § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia pri rozhodovaní o nároku na príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou bol komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.12.2019, podľa ktorého žalobkyni v oblasti mobility a orientácie sa kompenzácia nenavrhuje,
pretože nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Rovnako sa podľa tohto posudku vo vzťahu k žalobkyni nenavrhuje kompenzácia v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov, ani v oblasti sebaobsluhy.
28. K opätovnému vyhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne následne došlo v rámci odvolacieho konania vyvolaného žalobkyňou podaným odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v rámci ktorého žalovaný zabezpečil prostredníctvom posudkovej lekárky vypracovanie lekárskeho posudku č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020. Závery tohto lekárskeho posudku svedčia ustáleniu miery funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 30 % bez zistenia odôvodnenosti postupu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., teda 10 % zvýšenia vo vzťahu k miere zistenej funkčnej poruchy žalobkyne. Posudok zo dňa 27.05.2020 vychádzal zo zmeneného zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku podrobenia sa totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu vo februári 2020, keď po zvládnutí rehabilitácie miera funkčnej poruchy žalobkyne aktuálne nedosahuje 50 %, ale len 30 %, žalobkyňa sa preto nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v súlade s úpravou § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vychádzal z tohto lekárskeho posudku. Je namieste krajským súdom zvýrazniť, že tento lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom, ktorého výlučnou kompetenciou je určovanie funkčnej poruchy fyzickej osoby podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia. Posudkový lekár, ktorý tento posudok vypracoval, vychádzal pri jeho spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania tohto lekárskeho posudku a tento posudok sa následne stal základom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň je zrejmé, že posudková lekárka vykonala aj pohovor so žalobkyňou. Dotknutá posudková lekárka je pritom špecializovanou lekárkou v odbore posudkový lekár a keďže posúdenie existencie, resp. neexistencie jednotlivých druhov odkázanosti podľa zákona č. 447/2008 Z.z. je práve a výlučne otázka vysokošpecializovaného odborného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky) a táto otázka je v kompetencii posudkových lekárov pôsobiacich v rámci lekárskej posudkovej činnosti (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.), vychádzal správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí práve z obsahu tohto lekárskeho posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár ako špecialista zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobkyne pre potreby určenia miery jej funkčnej poruchy, ktorá bola týmto lekárskym posudkom ustálená, a to s ohľadom na zistené zdravotné postihnutie žalobkyne, s výsledným hodnotením miery funkčnej poruchy v rozsahu 30 %. Posudkový lekár odôvodnil, že u žalobkyne nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže žalobkyňa sa vo februári roku 2020 podrobila implantácii pravého bedrového kĺbu s pooperačným priebehom bez komplikácií a dňom 08.02.2020 po zvládnutí rehabilitácie bola prepustená domov. Miera funkčnej poruchy žalobkyne tak nedosahuje 50 %. Z uvedeného preto nemôžu byť relevantné ani ďalšie doklady predložené žalobkyňou ako príloha ňou podanej správnej žaloby, ktoré sú datované pred vypracovaním predmetného posudku, a to ku dňu 02.08.2019 - MR vyšetrenie mozgu a chrbtice (č.l. 19 spisu) a MR vyšetrenie pravého kolena zo dňa 16.11.2012 (č.l. 20 spisu), keďže sa jedná o doklady ohľadom zdravotného stavu žalobkyne pred operáciou bedrového kĺbu. Z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 27.05.2020 je zrejmé, že posudkovou lekárkou bol zohľadnený aj výsledok ortopedického vyšetrenia I. z mája 2020, ktorý výsledok rovnako žalobkyňa predložila ako prílohu podanej správnej žaloby (č.l. 18 spisu).
29. Vo vzťahu k spochybneniu zistenia zdravotného stavu žalobkyňou v posudku posudkovej lekárky uvádza správny súd, že je výlučne v kompetencii posudkového lekára, aký rozsah zisťovania zdravotného stavu uskutoční pre vyhodnotenie otázky miery funkčnej poruchy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vychádzal práve zo záverov tohto posudku, v zmysle ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne nedosahuje 50 %, na základe čoho nie je možné žalobkyňu považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V tomto kontexte potom nemôže obstáť ani odkaz žalobkyne na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 28Sa/6/2015, v ktorom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici spochybnil záver správneho orgánu, že sa nejedná o osobu odkázanú na individuálnu dopravu vtedy, ak je dotknutá osoba schopná tieto činnosti vykonávať s pomocou inej osoby. Priamo zo žalobkyňou uvedenej citácie tohto rozhodnutia však vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici posudzoval schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo podľa posudku zo dňa 27.05.2020 žalobkyňa nie je, keďže miera jej funkčnej poruchy nedosahuje 50 %. Závery tohto rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, preto na prejednávanú vec žalobkyne nedopadajú.
30. Je tak potrebné uzavrieť, že za situácie, kedy podľa lekárskeho posudku žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím žalobkyni príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla s automatickou prevodovkou nepatrí. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnou legislatívou, keď v dôsledku zmeny v zdravotnom stave žalobkyne vypracoval nový lekársky a komplexný posudok na účely jej žiadosti o peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. O správnosti postupu správnych orgánov svedčí aj konštatovanie Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. 9Sžsk/5/2018 zo dňa 31. októbra 2018, že správny orgán nepochybil, keď skutočnosti vyplývajúce z novovypracovaného posudku, týkajúce sa záveru o odkázanosti neodkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu následne vyhodnotil v kontexte tých kompenzácií, ktoré žalobkyňa poberala, čo v konečnom dôsledku viedlo k odňatiu peňažného príspevku na kompenzáciu. V súvislosti s konaním o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné uviesť, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú z legislatívneho hľadiska fakultatívnymi príspevkami, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok. Na peňažné príspevky na kompenzáciu nevzniká právny nárok. Po uskutočnenej implantácii pravého bedrového kĺbu došlo u žalobkyne k zmene miery funkčnej poruchy tak ako táto vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 27.05.2020, a preto nie je možné v danom prípade aplikovať úpravu, na ktorú žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe, viažucu sa k § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z.. Je potrebné zvýrazniť, že táto úprava je viazaná práve na absenciu zmeny zdravotného stavu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne na absenciu zmeny v jeho osobnostných predpokladoch v rodinnom prostredí alebo v životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie sa do spoločnosti, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo práve s ohľadom na skutočnosť, že po dotknutej operácii došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne a k zníženiu miery jej funkčnej poruchy na 30 %.
31. Krajský súd tak konštatuje, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom a majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V postupe a rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli správnym súdom zistené ani skutočnosti, ktoré by zakladali ich nesúlad s úpravou Ústavy SR a žalobkyňou označenými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle tvrdení uvádzaných v správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. je viazaná ako nárok vyplývajúci z verejnoprávnej úpravy na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne v prejednávanej veci na mieru funkčnej poruchy dosahujúcu aspoň 50 %, čo v prejednávanej veci k momentu rozhodnutia žalovaného naplnené nebolo.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.