Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sd-230-2014.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľa: L.. M. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. záhrady I č. XX, N., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX z 25.08.2014, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.08.2014 p o t v r dz u j e.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 23.09.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. z 25.08.2014 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporkyňa zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok k 15. aprílu 2011. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v služobnom pomere II. kategórie funkcií získal 18 rokov a 338 dní, vzhľadom k tomu, že jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999 mu však nárok na starobný dôchodok k 15.04.2011 nevznikol.
2. Opravný prostriedok navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa nesprávne posúdila jeho dôchodkový vek, ktorý podľa napadnutého rozhodnutia mal navrhovateľ dovŕšiť až 10.02.2015, keď dosiahne 62 rokov. Navrhovateľ je toho názoru, že dovŕšením 58 rokov dňa 10.02.2011 splnil všetky podmienky potrebné na uznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. Poukázal na to, že doba zamestnanie od 01.08.1972 do 30.06.1991 mu nebola zhodnotená ani na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že odporkyňa mu dobu zamestnania od 01.08.1972 do 30.06.1991 (6.908 dní, t.j. 18 rokov a 338 dní) vo zvýhodnenej II. kategórií funkcií nezohľadnil na účely určenia starobného dôchodku.
3. K dovŕšeniu dôchodkového veku navrhovateľ uviedol, že podľa neho splnil podmienku odpracovania 18 rokov a 338 dní v II. kategórií pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov, t.j. dňa 10.02.2011 podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 14 ods. 4 tohto zákona. Navrhovateľ namietol odvolávanie sa odporkyne na ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ohľadom nepretržitej vojenskej služby v II. kategórii funkcii do 31.12.1999 z dôvodu jej nesplniteľnosti zo strany navrhovateľa, ale aj mnohých ďalších poistencov, bez ich subjektívneho zavinenia v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu práce a situácie v armáde. Navrhovateľ zároveň namietal retroaktivitu dotknutého zákonného ustanovenia. Odvolávanie sa na § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. má podľa navrhovateľa za následok vedomé znevýhodňovanie starobného dôchodkového zabezpečenia občana SR, ktorý väčšinu života poctivo vykonával službu v ozbrojených silách v porovnaní s občanmi,
pracujúcimi v civilnom sektore, ktorí takúto službu vôbec nevykonávali. Zo skôr uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Odporkyňa sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 6.11.2014. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že navrhovateľov služobný pomer netrval k 31.12.1999, ako to vyžaduje ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Preto podmienky nároku na starobný dôchodok k 15.4.2011 nesplnil, keďže v I. a II. kategórii funkcií nezískal aspoň 20 rokov a jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999, ale bol ukončený 30.6.1991. Na základe uvedeného žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
5. Na vyjadrenie odporcu zo dňa 06.11.2014 reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 07.05.2015 tak, že na podporu svojej argumentácie odcitoval časť bližšie nešpecifikovaného rozhodnutia NS SR. Ďalej uviedol, že jeho žiadosť o starobný dôchodok sa týkala jednak doby vykonávania vojenskej služby, ale aj odpracovanej doby v civilnom sektore, počas ktorej prispieval do všeobecného dôchodkového systému. Navrhovateľ namietal aj to, že mu odporkyňa v Osobnom liste dôchodkového zabezpečenia priznal časti odslúžených a odpracovaných dôb v II. a III. kategórii funkcií nepresne. Tieto nepresnosti navrhovateľ žiadal odstrániť. K otázke aplikácie § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ zdôraznil, že pôvodný zákon č. 100/1988 Zb. ustanovenie § 174 ods.1 písm. c) neobsahoval. Navrhovateľ bol názoru, že mu nárok na starobný dôchodok z II. kategórie funkcií vznikol aj podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. Podľa navrhovateľa do úvahy pripadá aj postup podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. a tunajší súd by mal zvážiť, či odslúžená základná vojenská služba navrhovateľa je naozaj v dostatočnom rozsahu a tiež uhradenie zmeškaných úhrad starobného dôchodku tri roky spätne. Navrhovateľ ďalej poukázal na zo, že v civilnom zamestnaní má do 30.9.2014 odpracovaných ďalších 8.493 dní, t.j. 23 rokov a 98 dní v III. pracovnej kategórii a spĺňa teda všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku. Celková doba jeho sociálneho poistenia predstavuje 42 rokov a 71 dní. Navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby, a najmä odpracovaných rokov vo vojenskej službe a v civilnom zamestnaní. Podľa navrhovateľa odporkyňa nesprávne vyhodnotil celkovú dobu zamestnania navrhovateľa, ako aj doby jeho zamestnania v II. a III. kategórii funkcií. Tvrdil, že splnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 293aa ods. 1 v spojení s § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Záverom poukázal na to, že už dosiahol vek 62 rokov.
6. Podaním zo 06.07.2015 odporkyňa oznámila súdu, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.6.2015 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 10.2.2015 v sume 821,50 € mesačne, a to na základe novej žiadosti o starobný dôchodok.
7. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.3.2016 odporkyňa zotrvala na tom, že navrhovateľ nesplnil podmienku skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.9.2015.
8. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 si súd vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že splnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. vyžiadal od navrhovateľa zaslanie listín preukazujúcich dôvod skončenia jeho služobného pomeru a za týmto účelom pojednávanie odročil.
9. Podaním z 19.10.2021 navrhovateľ zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v roku 1991 pôsobil u Vojenských stavieb vo funkcií riaditeľa HSV. Vtedajší manažment podnik nevýhodne rozpredal až nakoniec Vojenské stavby úplne zanikli. Navrhovateľ sa nechcel nijako podieľať na tomto devastačnom procese. Medzičasom bol na návšteve v Nemecku a ten krátky pobyt mu odkryl ďalšie možnosti pracovných aktivít. Navrhovateľ pochopil, že v rámci rapídneho znižovania počtov vojakov nemôže nijako vzdorovať tomuto zámeru, a preto na vlastnú žiadosť zo dňa 04.06.1991 podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb. v znení zákona č. 228/1991 Zb. dňa 30.06.1991 definitívne odišiel z armády do civilu. Zároveň priložil potvrdenie Ministerstva obrany SR, podľa ktorého sa v osobnom spise navrhovateľa nachádza záznam o prepustení zo služobného pomeru dňa 01.07.1991 podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb., v znení zákona č. 228/1991 Zb. - pretože predložil žiadosť po splnení prevzatého záväzku, sa dňa 30.06.1991 prepúšťa zo služobného pomeru vojaka z povolania a nasledujúcim dňom sa prekladá do zálohy.
10. Z obsahu súdneho spisu mal súd za preukázané nasledovné:
Rozhodnutím č: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2014 odporkyňa rozhodol o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok k 15.4.2011 tak, že túto žiadosť zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky trvania jeho služobného pomeru k 31.12.1999 resp. dosiahnutia dôchodkového veku 62 rokov. Podľa napadnutého rozhodnutia navrhovateľ získal v II. kategórii funkcií 18 rokov a 338 dní služobného pomeru.
Rozhodnutím č: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2015 odporkyňa rozhodol o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok tak, že mu priznal starobný dôchodok od 10.2.2015 v sume 821,50 € mesačne. Podľa tohto rozhodnutia navrhovateľ k 10.2.2015 získal 16.649 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 45 rokov a 242 dní dôchodkového poistenia a dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 10.2.2015.
Podľa listu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.3.2016 VÚSZ navrhovateľa neeviduje v svojej databáze poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia.
11. Podľa§ 491 ods. 1 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa§ 492 ods.1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
13. Predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa toto konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
14. Správny súd podľa § 250i ods. 1 OSP vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je zosumarizovaný vyššie, s tým, že doplnil dokazovanie o listiny preukazujúce dôvod prepustenia navrhovateľa zo služobného pomeru (viď ods. 9), keďže bez zistenia tejto skutočnosti nebolo možné posúdiť oprávnenosť námietky navrhovateľa o splnení podmienok zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. b) v spojení s § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.
15. Medzi účastníkmi konania boli sporné nasledujúce otázky a to:
- či navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 58 rokov, t.j. dňa 10.2.2011 podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 14 ods. 4 uvedeného zákona aj napriek tomu, že jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999 (právna otázka 1);
- resp. či tieto podmienky navrhovateľ splnil podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. (právna otázka 2);
- nepresnosť priznania časti odslúžených a odpracovaných dôb v II. kategórii funkcií (skutková otázka).
16. K vyššie vymedzenej spornej právnej otázke 1 súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, najmä na rozhodnutia: sp. zn. 9Sk/15/2020 zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 7Sk/8/2020 zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 1So/95/2015 zo dňa 25. apríla 2017, sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26. septembra 2012, sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015, sp. zn. 9So/175/2016 zo dňa 03. mája 2018, sp. zn. 9So/63/2017 zo dňa 25. apríla 2018. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že rovnaká právna otázka 1, ktorá je predmetom tohto konania bola riešená Najvyšším súdom SR na základe podaných opravných prostriedkov, pričom NS SR dospel k záveru, že obe zákonné podmienky dané ustanovením§ 174 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Teda na zníženie dôchodkového veku podľa zákona § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. je nevyhnutné, aby služobný pomer trval do 31. decembra 1999, čo sa v prípade navrhovateľa nestalo.
17. Zo všetkých rozhodnutí NSSR súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 7Sk/8/2020 zo dňa 24. februára 2021:
„Kasačný súd k možnému vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. uvádza, že s účinnosťou od 01. júla 1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do zák. č. 100/1988 Zb. vložené nové znenie § 174. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení účinnom do 31.12.1996 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1995. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
18. Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 vyžadoval naposledy splnenie podmienky trvania takého zamestnania k dátumu 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb.
19. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zák. č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28.06.2017).
20. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).
21. Zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v § 175g ustanovil to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
22. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 02. apríla 2017 v zmysle § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., a teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 355/1999 Z.z., a keďže zamestnanie žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999, kasačný súd mal zhodne so žalovanou preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
23. Uvedené ustanovenie kasačný súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30. júnu 1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31. decembra 1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do
31. decembra 1999 potrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom, ako je upravený v § 21, resp. § 132 zák. č. 100/1988 Zb. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že v danom prípade toto ustanovenie nemožno aplikovať z dôvodu nesplnenia podmienok tam ustanovených.
24. Kasačný súd nezistil ani, že by aplikácia príslušných ustanovení, podľa ktorých žalovaná postupovala, diskriminovala žalobcu v porovnaní s inými osobami, pracujúcimi v „civilnom“ zamestnaní, tak ako to uviedol v kasačnej sťažnosti. Práve naopak, výkon služby sťažovateľa v ozbrojených zložkách je oproti „civilným“ poistencom zvýhodnený tým, že ešte pred dovŕšením dôchodkového veku bol poberateľom príspevku za službu (výsluhový dôchodok), na ktorý „civilní“ zamestnanci - poistenci, nemajú nárok. Touto formou zákonodarca zabezpečil vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia.
25. V danom prípade zostali pri posudzovaní žiadosti žalobcu zachované jeho nároky vyplývajúce z predchádzajúcej právnej úpravy, zák. č. 100/1988 Zb., pričom kasačný súd zistil, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1, § 132, nesplnil podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb., a preto bolo potrebné pri stanovení jeho dôchodkového veku vychádzať z § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
26. Uvedený právny názor k posudzovaniu nárokov na skorší starobný dôchodok bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí nesplnili podmienku určenú v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky v konaniach č. k. 9So/6/2015, 9So/88/2011, 7So/71/2012, 1So/69/2014).
27. Podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
28. Podľa § 174 ods. 2 veta zák. č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
29. Podľa § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
30. Navrhovateľ podal žiadosť dňa 15.04.2014. Ust. § 175g, na ktoré poukázal ustanovuje, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide teda o také konania, ktoré začali pre 22.12.1999, ale neboli do tohto dňa skončené, čo nie je navrhovateľov prípad, keďže konanie o jeho starobnom dôchodku začalo až v roku 2014.
31. Vzhľadom na to, že právna otázka 1 (t.j. či navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 58 rokov, t.j. dňa 10.2.2011 podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988
Zb. v spojení s § 14 ods. 4 uvedeného zákona aj napriek tomu, že jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999) bola vyriešená ustálenou judikatúrou tak, že navrhovateľ na zníženie dôchodkového veku nemá podľa dotknutého zákonného ustanovenia nárok, ak jeho služobný pomer netrval k 31.12.1999, súd nemal inú možnosť, ako túto odvolaciu námietku navrhovateľa vyhodnotiť ako nedôvodnú.
32. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred 31.12.1999 správny súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: "Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii." K rovnakému záveru NS SR dospel aj v ďalších rozhodnutiach, napr.: sp. zn.: 1So/95/2015 zo dňa 25.04.2017.
33. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že jemu jeho odslúžené roky neboli nikdy nijako zohľadnené. Skutočnosť, či navrhovateľ splnil alebo nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok nie je predmetom tohto konania a nemá vzhľadom na znenie citovanej právnej úpravy vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok.
34. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e).
35. Podľa § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
36. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
37. Navrhovateľ získal 18 rokov a 338 dní v II. kategórií funkcií a bol zo služobného pomeru prepustený na vlastnú žiadosť, ako uviedol aj sám navrhovateľ. Nemôže teda spĺňať podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ako to tvrdil, pretože podmienkou je, aby zo zamestnania podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise. Ako bolo uvedené vyššie, súd má za preukázané, že navrhovateľ odišiel do civilu na vlastnú žiadosť. Vzhľadom na uvedené, ani túto námietku navrhovateľa správny súd nemohol považovať za dôvodnú.
38. Čo sa týka poslednej spornej otázky skutkového charakteru, navrhovateľ uplatnenú skutkovú námietku (nepresnosť priznania odslúžených a odpracovaných dôb v II. a III. kategórií funkcií) žiadnym spôsobom nekonkretizoval, a preto sa touto námietkou súd nemohol zaoberať.
39. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný zistil skutkový stav veci dostatočne, postupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, a správne dospel k záveru, že navrhovateľ síce splnil podmienku potrebnej doby služby v II. kategórií funkcií vyžadovanú ust. § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., súčasne však nesplnil aj podmienku trvania služby k 31.12.1999, uloženú odsekom 2 citovaného ustanovenia, a preto mu nevznikol skorší nárok na starobný dôchodok podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 174 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ku dňu dovŕšenia 58 roku veku. Navrhovateľ neuviedol žiadne argumenty, ktoré by dokázali spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 OSP ako vecne správne potvrdil.
40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyni právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. (§ 250s OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 OSP)