Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_40Ek-1645-2022.pdf
PDF · 83.82 KB
No categories available
40Ek/1645/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, právne zast. JUDr. Dušan Kracina, advokát, so sídlom AK Nám. SNP 22, 960 01 Zvolen, IČO: 10 991 042 proti povinnej D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zast. Mgr. Ianko Troiak, advokát, so sídlom AK Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022 429, o vymoženie 23.890 ,46 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Slavomírom Noskom, so sídlom Exekútorského úradu Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 379 EX 548/22, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1645/2022 zo dňa 10.02.2023, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1645/2022 zo dňa 10.02.2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1645/2022 zo dňa 10.02.2023 vo výške 257,03 eur.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.06.2022 sa začalo proti povinnej exekučné konanie na vymoženie pohľadávky vo výške 23.879,46 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 17C/24/2020 zo dňa 01.03.2022. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01.07.2022.
2. Dňa 18.08.2022 doručila povinná poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie (v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), ktorý odôvodnila tým, že sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu jednostranného započítania pohľadávok. Povinná uviedla, že exekučným titulom došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva oprávneného a povinnej k nehnuteľnostiam, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva povinnej a povinná mala oprávnenému zaplatiť na výplatu sumu 57.750 eur. Na nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a tiež záložné právo v prospech Československej obchodnej banky a.s. a to na zabezpečenie splatenia úverov, ktoré boli oprávnenému a povinnej poskytnuté počas ich manželstva na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Nesplatený spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania bol vo výške 12.411,92 eur a voči ČSOB a.s. bol vo výške 35.347 eur. Po vydaní exekučného titulu povinná viac krát oslovila oprávneného na vysporiadanie ich vzájomných nárokov a spoločných záväzkov a zároveň ho upozornila, že ak neuhradí ich spoločné záväzky skôr, uhradí spoločné záväzky povinná a ich vzájomne nároky čiastočne vyrovná zápočtom. Vzhľadom na to, že povinná uhradila všetky spoločné záväzky vznikla jej voči oprávnenému pohľadávka v sume 23. 682,96 eur. Dňa 13.06.2022 povinná zaslala oprávnenému vyjadrenie, kde uviedla, že svoj záväzok voči nemu vyplývajúci z exekučného titulu vysporiada takto: 1) sumu 33.870,54 eur uhradila dňa 01.06.2022 na jeho účet 2) sumu 192 eur a sumu 4,50 eur ako 1 bežnej splátky pre ČSOB a.s. uhradila dňa 09.06.2022 a 3) dňa 13.06.2022 na jeho účet sumu 6.205,96 eur uhradila v mene oprávneného ako 1 z nesplatenej
časti dlhu voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a 4) sumu 17.477 uhradila v mene oprávneného ako 1 z nesplatenej časti dlhu voči ČSOB a.s. Na základe vyššie uvedeného má povinná za to, že nie je dôvod na vedenie exekúcie, pretože nárok oprávneného voči povinnej zanikol v celom rozsahu čiastočne plnením na účet oprávneného a čiastočne započítaním vzájomných pohľadávok.
3. Uznesením sp. zn. 40Ek/1645/2022 zo dňa 10.02.2023 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a povinnej nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku námietku jednostranného započítania môže povinná uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (osvedčenú exekučným titulom). V prípade, že povinná namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktoré nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinná namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o úhradu sumy 33.870,54 eur zo dňa 01.06.2022, táto úhrada bola zohľadnená samotným oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a v tejto časti bol aj nárok oprávneného ponížený, a teda ide len o splnenie vymáhaného nároku v časti. Čo sa týka ďalších úhrad povinnej, ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie, ide síce o úhrady ich spoločných záväzkov, ale povinná nepredložila žiadne dôkazy o tom, že ide o judikované pohľadávky ako to predpokladá ust. § 61e Exekučného poriadku.
4. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že podľa jej názoru súd o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v rozpore so zákonom, nakoľko v jej prípade išlo o pohľadávku voči oprávnenému vyplývajúcu zo zákona a to konkrétne z ust. § 150 Občianskeho zákonníka: Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť to, čo zo spoločného majetku vynaložil na jeho ostatný majetok. Jej námietky poukazovali na presne tento prípad, keď zo svojho majetku uhradila spoločné záväzky, ktoré patrili do BSM oprávneného a povinnej t.j. jej pohľadávky, ktoré započítala voči oprávnenému vyplývajú priamo zo zákona. Povinná teda navrhuje, aby súd tejto jej sťažnosti vyhovel, napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a exekúciu voči nej zastavil ako nedôvodnú, keďže návrh na začatie exekúcie bol podaný oprávneným až po úplnom zániku pohľadávky oprávneného voči nej splnením v celom rozsahu a súčasne navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov v exekučnom konaní.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že nechápe o akej pohľadávke zo zákona povinná v sťažnosti píše, ktorá má údajne vyplývať z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý len upravuje zásady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo oprávneného s povinnou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp zn. 12Pc/6/2019-45 dňa 15.10.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 11.11.2019. Z uvedeného vyplýva, že dňa 1.11.2022 uplynula trojročná prekluzívna lehota počas ktorej nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM dohodou a ani v tejto lehote nebol povinnou podaný návrh na súd, aby ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiadal. T.j. neexistuje žiadna pohľadávka povinnej voči oprávnenému z titulu vyporiadania ich BSM a nie to ešte exekučný titul. Záväzky voči peňažným ústavom povinná uhradila ešte v mesiaci jún 2022 napriek tomu, že s tým výslovne nesúhlasil. Neexistuje teda žiadna judikovaná pohľadávka povinnej voči nemu, ktorú by mohla započítať v zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku. Povinná dokonca vyslovene odmietala ich BSM vyporiadať, napriek tomu, že sa o to niekoľkokrát pokúšal. Nesúhlasila, aby z ich spoločných hnuteľných vecí nadobudol do výlučného vlastníctva veci aj on a nesúhlasila ani s tým, aby ho finančne vyrovnala za tieto veci. Keby došlo k dohode (čo sa nestalo) o vyporiadaní ich BSM v zmysle ust. § 150 OZ, tak by v dohode musela byť zohľadnená z titulu vyrovnania ich podielov pre neho suma 5.045 eur za hnuteľné veci, ako aj ich spoločný záväzok voči jeho rodičom z titulu pôžičku, ktorú celú v sume 3.319,39 eur vrátil a uhradil len on, a to tiež v trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Nikdy by teda nemohlo dôjsť z titulu vyrovnania ich podielov k jeho záväzku voči povinnej v sume 23.879,46 eur t.j. pohľadávka povinnej voči nemu ani nemohla nikdy existovať.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie správne zistil skutkový stav (vychádzal zo skutočností, ktoré tvorili obsah súdneho spisu) a z neho vyvodil správny právny záver, ktorý rovnako náležite odôvodnil. Súd nad rámec zistení uvádzaných vyšším súdnym úradníkom udáva nasledovné:
15. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/24/2020 zo dňa 01.03.2022 o schválení súdneho zmieru, v zmysle ktorého sa povinná zaviazala z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť oprávnenému z titulu jeho podielu sumu 57.750,-eur a do troch mesiacov od právoplatnosti súdneho zmieru. Predmetné rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 07.06.2022. Povinná sa dovoláva zastavenia exekučného konania a to s poukazom na jednostranný započítací prejav z titulu úhrad ich spoločných záväzkov vo vzťahu k Štátnemu fondu rozvoja bývania (6.205,96 eur) a ČSOB a.s. (17.477 eur).
16. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
17. Započítací prejav je možné kvalifikovane urobiť dvojakým spôsobom: 1/ jednostranným právnym úkonom (bez súhlasu oprávneného), ktorý úkon je možné kvalifikovane urobiť v zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku len za predpokladu, ak ide o pohľadávku povinnej, ktorá bola judikovaná, alebo 2/ formou dohody, na ktorý započítací prejav je potrebný súhlas oprávneného. K započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, pričom musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
18. Ustanovenie § 61e sa na dohodu o započítaní, resp. návrh takejto dohody neaplikuje. Návrh na uzatvorenie dohody o započítaní nemožno podľa obsahu považovať ani za jednostranný započítací prejav osoby, ktorá uzavretie dohody navrhla, pretože návrhom na uzavretie dohody adresovaným druhej potenciálnej zmluvnej strane sa žiada jej súhlas, akceptácia takéhoto návrhu. Platí preto všeobecné pravidlo, že exekučný súd exekúciu zastaví, ak došlo k (platnému) uzavretiu dohody o započítaní po vzniku exekučného titulu alebo ak došlo k jednostrannému započítaniu vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, priznanej exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
19. Ak povinná namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliada na jednostranné započítanie“ interpretujeme tak, že z uvedeného dôvodu nie je prípustné exekúciu zastaviť. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky.
20. Nakoľko povinná nepreukázala, že by jej pohľadávka vo vzťahu k oprávnenému bola judikovaná t.j. povinná nedisponuje vykonateľným rozhodnutím - exekučným titulom, na základe ktorého by mohla viesť vo vzťahu k oprávnenému exekúciu, nemohol súd návrhu povinnej vyhovieť.
21. Neobstojí ani tvrdene povinnej, že v jej prípade „išlo o pohľadávku voči oprávnenému vyplývajúcu zo zákona a to konkrétne z ust. § 150 Občianskeho zákonníka“, nakoľko uvedené ustanovenie len rieši spôsobom akým sa vyporadúva bezpodielového spoluvlastníctvo bývalých manželov. Ak je povinná toho názoru, že vo vzťahu k oprávnenému má pohľadávku, nič jej nebráni v tom aby si uvedený nárok uplatnil súdnou cestou. Nie je však možné započítať uvedenú nejudikovanú pohľadávku povinnej vo vzťahu k oprávnenému jednostranným započítaním v exekučnom konaní.
22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinnej voči napadnutého rozhodnutiu zamietol.
23. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinnej uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinnej proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním.
27. O trovách sťažnostného konania súd teda rozhodol podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti povinnej úspešnému oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v sume 257,03 eur (odmena za úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 201,67 eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20% DPH vo výške 42,84 eur). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).