Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/1043/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Z. V., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko B. C. C. Xa XXXXX I., Y. C. B., práv. zast.: JUDr. Florián Karabinoš, advokát so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: N.. I. V., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko K. XXXX/X, XXX XX Z. V., Č. W. K., práv. zast.: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o. so sídlom M. Pišúta 936/16 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 o vymoženie pohľadávky vo výške 2541,95 Eur príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 318EX 183/21 u súdneho exekútora JUDr. Hany Cibulkovej so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Opletalova 96, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I.Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd u k l a d á povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 73,80 Eur.

odôvodnenie:

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.3.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2541,95 Eur s príslušenstvom, a to na základe cudzieho exekučného titulu sp. zn. , ktorý vydal dňa 12.7.2017obvodný súd Amtsgericht Pasewalk v Nemeckej spolkovej republike, vykonateľného dňa 12.7.2017.

2. Poverením zo dňa 28.4.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hanu Cibulkovú, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 318EX 183/21.

3. Súdny exekútor predložil dňa 20.8.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.7.2021, ktorý bol doručený na exekútorský úrad elektronickou poštou dňa 15.7.2021, pričom povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 1.7.2021, z uvedeného je zrejmé, že povinný podal návrh v rámci zákonnej lehoty podľa zákona 5. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), t. j. návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.

4. Povinný svoj návrh odôvodnil ustanovením § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého „súd exekúciu zastaví, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť." Podľa názoru povinného z exekučného titulu je zrejmé, že ide rozhodnutie o stanovení nákladov, a nie o rozhodnutie, ktoré by upravovalo vyživovaciu povinnosť povinného. Aj keď sa v zmysle ČI. 2 bod 1. nariadenia rozumie rozhodnutím, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia, rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu (a to bez ohľadu na jeho označenie), aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom, z predloženého exekučného titulu, ani z príloh návrhu na vykonanie

exekúcie nevyplýva, že oprávnenou uplatnený nárok v exekučnom konaní predstavuje trovy konania oprávnenej, ktoré jej boli priznané v konaní vo veci vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené má povinný za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby sa v prípade exekúcie začatej na podklade exekučného titulu postupovalo podľa nariadenia, nakoľko oprávnená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložila žiadne rozhodnutie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti, v nadväznosti na ktoré by bolo následne vydané oprávnenou predložené rozhodnutie o stanovení nákladov, ako exekučný titul. Povinný ďalej poukazuje na skutočnosť, že oprávnená iniciovala viacero exekučných konaní proti povinnému priamo v Nemecku, a uvádza tvrdenie, že na podklade exekučného titulu predloženého oprávnenou je aktuálne v tej istej veci vedené aj exekučné konanie v Nemecku. Svoje tvrdenie oprel o uvedenie spisových značiek viacerých konaní v Nemecku, a súdov, na ktorých sa vedú. Povinný má vedomosť aj o ďalších exekučných konaniach vedených proti povinnému v Nemecku, avšak spisové značky nevie upresniť, v prípade potreby navrhol, aby súd vyžiadal v rámci cezhraničnej spolupráce informácie o vedení exekučných konaní proti povinnému od príslušných súdov. Ako dôkazy priložil viaceré žiadosti o vydanie rozhodnutia o exekúcii a prevode kvôli nároku na výživné, podané oprávnenou spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka. Povinný zároveň poukazuje na skutočnosť, že je dôchodcom, ktoré mu je z Bavorskej dôchodkovej komory, z dôchodcovského fondu pre lekárov, zubných lekárov a veterinárnych lekárov priznaná dôchodková dávka za rok 2021 v sume 3.431,55 Eur mesačne. Povinný poukazuje na skutočnosť, že má platiť oprávnenej výživné na manželku do rozvodu, pričom samotné konanie o rozvode manželstva stále nebolo právoplatne ukončené, práve pre obštrukcie na strane oprávnenej, ktorá zneužíva inštitút výživného na manželku a úmyselne robí všetko preto, aby bol povinný zaviazaný platiť výživné na manželku čo možno najdlhšie. Z uvedenej dôchodcovskej dávky sú už v Nemecku vykonávané pravidelné zrážky z dôchodkovej dávky od mesiaca júl 2015 nepretržite v prospech oprávnenej, pričom po vykonaní zrážok z dôchodcovskej dávky zostáva oprávnenému existenčné minimum. Povinný má za to, že celé exekučné konanie, ktoré sa začalo upovedomením na území Slovenskej republiky, je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Povinný priložil ako dôkaz listinu o zmene limitu oslobodenia od exekúcie k 01.07.2021 spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka. Povinný má ďalej za to, že skutočnosť, že jeho jediný príjem je príjem v Nemecku (dôchodcovská dávka), na ktorý už siahol súdny exekútor v Nemecku, je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu na Slovensku, navyše za situácie, že povinný na Slovensku nedosahuje žiadny príjem. Súdny exekútor v doručenom upovedomení rozhodol, že začína exekúciu na vymoženie peňažnej pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, zapísané pre kat. územie Stará Lesná na LV č. 1238, 399, 379 a 767a pre kat. územie Tatranská Lomnica na LV č.942,422, 827, 941, 1062, 1063 a 607. Povinný poukazuje na skutočnosť, že nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených LV v celosti(podiel1/1),ale vo väčšine prípadov ide len o malý spoluvlastnícky podiel, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti vlastnia viaceré subjekty. Povinný na území Slovenska vlastní len nehnuteľnosti vymedzené súdnym exekútorom v upovedomení, a motorové vozidlo. Pokiaľ ide o motorové vozidlo vo vlastníctve povinného, podľa ust. § 115 ods. 2 písm. g) EP plať, že: „Z exekúcie je vylúčené osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti." V kontexte uvedeného povinný navrhuje, aby bolo rozhodnuté, že motorové vozidlo vo vlastníctve povinného je vylúčené z exekúcie, nakoľko povinný je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje motorové vozidlo na uspokojovanie svojich potrieb, pričom prikladá preukaz ZŤP s úradným prekladom do slovenského jazyka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný požiadal o zastavenie exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2021 uviedol, že oprávnená s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Povinný vo svojom návrhu tvrdí, že exekúcia sa má zastaviť, pretože údajne exekučný titul nie je rozhodnutím, ktoré by upravovalo vyživovaciu povinnosť, resp. nie je rozhodnutím o trovách vo vzťahu ku konaniu o výživné. V prvom rade je potrebné uviesť, že povinný bol účastníkom konania, v ktorom vznikol predmetný exekučný titul a patrili mu všetky procesné práva, ktoré mohol v konaní riadne uplatňovať. Mal priestor v priebehu konania uplatňovať argumenty a skutočnosti na svoju obranu formou opravných prostriedkov. Je nepochybné, že povinný musí poznať predmet konania, ktorého sa exekučný titul týka. Ak teda len tvrdí a nijako nepreukazuje, že údajne sa exekučný titul netýka konania o výživné, je toto jeho tvrdenie zavádzajúce. Povinný by mal uviesť a preukázať konkrétne skutočnosti a nie uvádzať len nekonkrétne tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Táto jeho obrana sa javí ako obštrukčné konanie v snahe oddialiť samotný výkon rozhodnutia. Exekučný titul predstavuje rozhodnutie, ktoré bolo vydané v Nemeckej spolkovej republike, teda v

členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007. Exekučný titul podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, čo preukazuje samotný fakt, že príslušný nemecký súd k exekučnému titulu vydal výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k uvedenému nariadeniu Rady (ES). Ak by sa na uvedený exekučný titul nariadenie Rady (ES) nevzťahovalo, nemecký súd by pochopiteľne nemohol vydať výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k nariadeniu Rady (ES). Zároveň je nutné poukázať na článok 17 uvedeného nariadenia Rady (ES), v zmysle ktorého sa takéto rozhodnutie uznáva bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu a je vykonateľné bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné, preto nie je možné úspešne namietať proti jeho vykonateľnosti a proti jeho uznaniu. Povinný uvádza, že oprávnená nepredložila žiadne rozhodnutie o výživnom, ku ktorému by sa vzťahoval exekučný titul. K tejto argumentácii oprávnená uvádza, že k návrhu na exekúciu predložila všetky dokumenty, ktoré vyžaduje článok 20 uvedeného nariadenia Rady (ES). Exekučný súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh dokumentov, ktoré je oprávnená povinná predložiť k návrhu na exekúciu. Je potrebné aj prihliadať na zmysel naradenia ES, ktorý spočíva predovšetkým v tom, aby sa pre oprávneného zjednodušila a urýchlila možnosť výkonu cudzieho rozhodnutia o výživnom. Povinný vo svojom návrhu ďalej tvrdí, že exekúcia sa má zastaviť, pretože sa vedie už exekúcia toho istého exekučného titulu v Nemecku. V prvom rade je potrebné uviesť, že povinný poukazuje na vedenie exekučných konaní, avšak ním uvádzané exekučné konania sa tykajú celkom iných exekučných titulov, a nejde o totožný exekučný titul, aký je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom na to je argumentácia povinného o údajnom duplicitnom vedení exekúcie v dvoch štátoch neopodstatnená a nepravdivá. Oprávnená uvádza, že na základe exekučného titulu, ktorý je uplatnený v tomto exekučnom konaní sa v inom štáte iné exekučné konanie nevedie. Rovnako sa pochopiteľne vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu nevykonávajú ani žiadne zrážky z dôchodku povinného. Uvedené tvrdenie povinného je irelevantné. Vedenie exekúcie v inom štáte z toho istého exekučného titulu netvorí žiadnu prekážku vo vedení exekúcie na Slovensku. Naopak exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Je vylúčené, aby exekútor vykonával exekúciu mimo štátu, v ktorom pôsobí. Nemecký exekútor preto nemôže postihovať majetok nachádzajúci sa na Slovensku. Ak by však neexistovala koordinovaná snaha členských štátov Európskej únie, ktorá je vyjadrená napr. v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, povinný by mohol prakticky „utiecť" z právomoci súdov, ktoré vydali exekučný súd a efektívne tak zabrániť tomu, aby sa vydané rozhodnutie vykonalo. Je potrebné uviesť, že zrejme v to dúfal povinný, pretože po vydaní exekučných titulov sa z Nemecka vysťahoval, previedol svoj majetok, pričom odplaty z týchto prevodov očividne zašantročil, aby sa vyhol postihnutiu tohto majetku v rámci exekúcie. Správanie povinného vykazuje znaky tzv. profesionálneho dlžníka, ktorý uvedomelo robí kroky k tomu, aby na seba nemal nič „napísané", oficiálne teda skoro nič nevlastní, hoci si prakticky užíva luxusný život. Dôvodom prečo oprávnená iniciovala exekučné konanie na Slovensku je ten, že vymáhanie v Nemecku je dlhodobo neefektívne. Povinný v Nemecku nevlastní majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie a mohol by viesť k vymoženiu plnenia podľa exekučného titulu. Plnenie, ktoré poskytuje poisťovňa povinného, nestačí na úhradu ani len bežného výživného, a tak dlh na výživnom neustále každý mesiac narastá. O splácaní zameškaného výživného nemôže byť ani reči. Oprávnená v návrhu na exekúciu riadne uviedla každé plnenie, ktoré poisťovňa povinného poskytla na úhradu exekučného titulu a v tejto časti, ktorá už bola uhradená, sa exekúcia nevedie. Povinný na Slovensku vlastní majetok, ktorý podlieha exekúcii, a preto bolo potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie na Slovensku, čo oprávnená aj urobila. Povinný ďalej tvrdí, že nárok podľa exekučného titulu údajne môže byť uspokojený len z jeho dôchodkovej dávky. Oprávnenej nie je vôbec jasné, z čoho vyplýva toto presvedčenie povinného. Žiadne takéto obmedzenie však nie je súčasťou právneho poriadku. V rámci exekúcie môžu byť postihnuté veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, okrem tých, ktoré zákon zakazuje exekúciou postihnúť. Povinný ďalej tvrdí, že exekučné konanie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože povinný je zaviazaný platiť výživné na manželku do rozvodu, pričom konanie o rozvod nie je právoplatne skončené pre obštrukcie na strane oprávnenej. Tieto tvrdenia povinného sú nepravdou. Konanie o rozvod nie je doteraz skončené pre obštrukcie na strane povinného. Povinný dlhodobo odmieta predložiť príslušnému súdu vyhlásenie o majetku, čo bráni súdu v ďalšom postupe. Práve konanie povinného je v rozpore s dobrými mravmi, povinný z Nemecka utiekol pred plnením povinností a oprávnenú ponechal so všetkými dlhmi, ktoré stihol vyprodukovať. Okrem toho bol voči oprávnenej fyzicky násilný. Preto poukazovanie na rozpor konania oprávnenej s dobrými mravmi považuje oprávnená za urážlivé. Ďalej je potrebné uviesť, že tieto argumenty povinného nie je možné v rámci exekúcie zohľadniť, pretože exekučný súd nie je oprávnený vecne preskúmavať správnosť či spravodlivosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný titul je platný, materiálne aj formálne

vykonateľný, nebol zrušený, a preto je plne spôsobilý na vymáhanie v rámci exekúcie. Povinný tvrdí, že výkon cudzieho exekučného titulu je na území SR neprípustný, pretože jediný jeho príjem je dôchodok v Nemecku a povinný na Slovensku nedosahuje žiadny príjem. Ani tieto tvrdené skutočnosti nie sú pre toto exekučné konanie relevantné. Skutočnosť, že povinný má príjem v jednom štáte, nijako nebráni vedeniu exekúcie v inom štáte. Ako už bolo uvedené vyššie, exekúciu je potrebné iniciovať samostatne v každom štáte, kde má povinný majetok (nie len príjem). Otázka, kde povinný dosahuje príjem pre vedenie exekúcie v akomkoľvek štáte, nie je nijako významná. Príjem je len jedným z mnohých prostriedkov na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu. Povinný napokon tvrdí, že jeho motorové vozidlo má byť z exekúcie vylúčené podľa ust. § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný toto vozidlo potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Povinný splnenie tohto dôvodu vylúčenia preukazuje predložením prekladu preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Oprávnená popiera tvrdenie povinného o tom, že osobné motorové vozidlo je pre povinného potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, resp. že by boli naplnené podmienky podľa ust. § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku. Hoci povinný zrejme disponuje preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, povinný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ak by tomu tak bolo, povinný by mal vydaný preukaz s iným označením, než aký predložil. Preto povinný môže svoje potreby uspokojovať aj využitím hromadnej dopravy, z čoho vyplýva, že predmetné osobné motorové vozidlo môže byť exekúciou postihnuté. Vzhľadom na uvedené, oprávnená žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnená si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za toto vyjadrenie vo výške 73,80 € (101,25 € / 2 + 10,87 € režijný paušál + 20 % DPH).

6. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýmto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne <file:///yzve> vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 611 odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

11 .V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.3.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 28.4.2021 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany sa nepoužijú.

13. Podľa , cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 2 Exekučného poriadku, súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a) vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu,7j) b) uznaného osobitným rozhodnutím výrokom súdu,7k) c) na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie,7l) alebo d) o ktorom bolo rozhodnuté, že neexistujú dôvody neuznania.7n)

16. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom je cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.

17. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul orgán cudzieho štátu, v ktorom bol exekučný titul vydaný.

18. V niektorých prípadoch je pre reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu potrebné, aby bol nútený výkon exekučného titulu uskutočnený v inom štáte, než v ktorom exekučný titul vznikol. V takýchto prípadoch rozlišujeme štát pôvodu a štát výkonu. Princípy suverenity a teritoriality sa uplatňujú v tom zmysle, že exekúcia sa vykonáva na území toho štátu, kde sa nachádza exekvovaný majetok a realizujú ju výlučne exekučné orgány daného štátu s procesnými účinkami výlučne na území daného štátu. v ustanoveniach a určuje jedinú podmienku spôsobilosti cudzieho titulu pre slovenské exekučné konanie - jeho vykonateľnosť v Slovenskej republike.

19. V rámci zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v členských krajinách Európskej únie existuje skupina titulov uznávaná „automaticky“, na základe jednotlivých nariadení Európskej únie. Cudzí exekučný titul predložený v tomto konaní, ktorý patrí do tejto skupiny, možno klasifikovať ako titul s priamym ex lege uznaním v plnom zmysle (štát výkonu na nich povinne hľadí ako na domáce tituly, so súčasnou nemožnosťou skúmať ani namietať podmienky uznania).

20. Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v rámci ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nadobudlo účinnosť 31. januára 2009 a uplatňuje sa od 18. júna 2011. K návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle predmetného nariadenia oprávnený prikladá exekučný titul a Výpis z Prílohy 1 nariadenia, z uvedeného je zrejmý „priamy vstup“ titulu do štátu výkonu. Exekučný súd preskúmal obsah obligatórnej prílohy - Výpisu podľa prílohy 1 už pri vydaní poverenia a konštatuje, že v bode 1 je uvedené, že rozhodnutie sa uznáva a je vykonateľné v inom členskom štáte bez možnosti namietať proti jeho uznaniu a bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné, s odvolaním sa na čl. 17 a 48 tohto nariadenia. V bode 5. 2 Výpisu je označená pohľadávky na výživné, podľa bodu 5.2.1.1 je výživné povinný platiť Z.. I. V.. V bode 5.2.1.2. je označené výživné na úhradu v jednej sume splatné dňa 12.7.2017, v bode je stanovené pravidlo na určenie sadzby úroku, a dátum, od ktorého sa úroky počítajú. Skutočnosti uvedené vo Výpise vyznačil príslušný nemecký súd Amtsgericht Pasewalk, opatril ich úradnou pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby. Exekučný súd je vzhľadom na ustanovenia Exekučného poriadku citované vyššie povinný tieto údaje rešpektovať, na cudzí exekučný titul hľadieť ako na domáci, uznať ho a vykonať so súčasnou nemožnosťou skúmať ani namietať podmienky uznania.

21. Povinný vo svojom návrhu namieta, že na predložený exekučný titul sa nevzťahuje Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

22. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na charakter cudzieho exekučného titulu súd preskúmal obligatórne prílohy návrhu na vykonanie exekúcie v medziach právomoci špecifikovanej vyššie, ktorá je mu daná a konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dôvodne.

23. Povinný vo svojom návrhu namieta skutočnosť, že v Nemeckej spolkovej republike prebieha viacero exekučných konaní a pravdepodobne aj exekučné konanie na podklade toho istého exekučného titulu.

24. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

25. Nakoľko povinný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vlastní na tomto území majetok, ktorý sám popisuje, zo samotnej logiky veci vyplýva možnosť vedenia exekúcie aj na našom území. Povinný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že svoj dlh splnil, a pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní v dôsledku splnenia dlhu zanikla. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd vzhľadom na charakter civilného exekučného konania, ktoré nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, nesmie suplovať aktivitu povinného pri predkladaní dôkazov.

26. Povinný v časti návrhu namieta svoju nemajetnosť, insolventnosť povinného však nie je podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2017 zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. Spôsoby vykonávania exekúcie a zisťovanie exekvovateľného majetku povinného ako aj posudzovanie dôvodov na vylúčenie osobného motorového vozidla z exekúcie, patria do kompetencie súdneho exekútora. Listinné dôkazy, ktoré predložil povinný - listina o zmene limitu oslobodenia od exekúcie v Nemeckej spolkovej republike, resp. návrhy oprávnenej na vykonanie exekúcie v Nemecku a nemecké exekučné rozhodnutia, nie sú v slovenskom exekučnom konaní relevantné.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený zákonný dôvod v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, súčasne neboli preukázané iné okolnosti, ktoré by bránili exekúcii, a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Oprávnený si za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie (jeden úkon právnej služby) uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 73,80 € (101,25 € /2 odmena za polovičný úkon z tarifnej hodnoty veci + 10,87 € režijný paušál + 20 % DPH). Súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému priznal, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý, t. j. oprávnený mal v spore úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.