Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: AB 4 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 811489474, zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, proti žalovanému: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, F. X.X.XXXX, T. H. D. Y., I. X/XX, o zaplatenie 4.188,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 16.1.2019

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom č. k. -115 zo dňa 16.1.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.121,65 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.121,65 € od 7.7.2015 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 52,73 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a a podľa obsahu odvolania navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Po predložení veci odvolaciemu súd odvolací súd zistil z lustrácie v registri obyvateľov zo dňa 25.5.2020, že žalovaný zomrel dňa 5.3.2020. Konanie o dedičstve po žalovanom bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 3.11.2021 podľa (poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa) a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný zabezpečovateľovi pohrebu, pozostalej dcére S. I.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2021 a bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 3.12.2021.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) zaoberal sa otázkou, či sú splnené podmienky, za ktorých môže v konaní pokračovať a rozhodnúť o odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť podľa v spojení s ust. .

6. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

7. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( ).

8. Procesná subjektivita patrí medzi také procesné podmienky, ktorých nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom a má za následok zastavenie konania.

9. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

10. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví ( ).

11. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilsoť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne (, ).

12. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať ( ). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve ( ).

13. Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

14. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ust. upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, dôjde počas konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho.

15. Judikatúra súdov zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, t. j. ak poručiteľ zanechal majetok len nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa ust. , keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomrelej osoby, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomrelého podľa ust. .

16. V prejednávanej veci žalovaný zomrel v priebehu odvolacieho konania, čím stratil procesnú subjektivitu a konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Osoba, ktorá prichádzala do úvahy ako dedič (maloletá M. Y., T.. XX.XX.XXXX - č. l. 183 spisu), sa vzhľadom na zastavenie konania o dedičstve po žalovanom pre jeho nemajetnosť dedičkou nestala a podľa výsledku konania o dedičstve na ňu neprešla povinnosť, o ktorú v prejednávanej veci ide. Žiaden právny nástupca žalovaného nenadobudol žiadne dedičstvo po ňom, preto nezodpovedá za jeho dlhy, a ani za ten, ktorý je predmetom žaloby, v dôsledku čoho žalovaný nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho povinností, ktoré sú predmetom konania. Za týchto okolností neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní s dedičkou žalovaného, pričom nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a jeho dôsledkom je zastavenie konania v zmysle v spojení s ust. .

17. Ak k strate procesnej subjektivity dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je súd naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný a nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia.

18. Aj v prejednávanej veci nastala situácia, keď k strate procesnej subjektivity na strane žalovaného došlo až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní (vedenom na základe odvolania podaného žalovaným), teda rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku podania odvolania nie je právoplatné. Z dôvodu výskytu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania na strane žalovaného však už odvolací súd nemôže vo veci konať, t. j. preskúmať napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania, preto muselo byť konanie ako celok obligatórne zastavené, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý zaťažuje celé konanie.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný v zmysle , nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu odvolací súd nemohol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a musel celé konanie zastaviť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie napriek tomu, že zrušený nebol, nenadobudol právoplatnosť, a to v dôsledku zastavenia konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

21. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . K zastaveniu konania došlo pre právnu skutočnosť, ktorej zavinenie nemožno pripísať žiadnej zo sporových strán, pričom smrť žalovaného mala za následok, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou stranou s procesnou subjektivitou zostal žalobca. Za tejto procesnej situácie súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože ani povinnosť na náhradu vzniknutých trov nebolo by komu uložiť a potenciálne ich vymôcť a o trovách žalovaného súd nerozhodoval, keďže nemá procesnú subjektivitu a nie je preto už stranou sporu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).