Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XX, právne zastúpená: JUDr. Vitalij Franko, advokát so sídlom Prešov, Slovenská 69 , proti manželovi navrhovateľky E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XX, právne zast. Mgr. Adriánom Fabianom, advokátom so sídlom Prešov, Tkáčska 2 v konaní o úpravu práv a povinností, voči mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto

rozhodol:

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 100,- Eur mesačne a mal. H. sumou 80,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky od 16.10.2020 do právoplatnosti výroku II. tohto rozsudku,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu mal. H. sumou 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 18. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto výroku opakovane do budúcna,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 15.08.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči mal. deťom. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nesúhlasil s navrhovanou úpravou práv, trval na striedavej osobnej starostlivosti.

Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 24.08.2020 rozhodol tak, že manželstvo rozviedol, zveril maloleté deti do starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 100,- a 80,- Eur od právoplatnosti konania o rozvod, opakovane do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, taktiež upravil aj styk.

Proti rozsudku podala odvolanie matka a krajský súd zrušil rozsudok vo výrokoch ohľadne výživného a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že v spise sa nenachádza listinný dôkaz preukazujúci príjem otca, že súd vychádzal len z tvrdení otca, čo považuje odvolací súd za nesprávne. Súd má teda ustáliť výšku príjmu otca, vyhodnotiť výdavky, ktoré má matka v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré sú relevantné pre určenie výšky výživného.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, správami Referátu poradensko- psychologických služieb, správami opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka pracuje ako čašníčka, jej príjem je 600,- Eur. Výdavky sú mesačne nasledovné – domácnosť (inkaso) 240,- Eur mesačne, hypotéka 210,- Eur mesačne, spotrebný úver 120,- Eur mesačne, internet + TV 13,50 Eur mesačne, spotrebný úver 168,- Eur mesačne, stavebný úver 25,- Eur mesačne, životné poistenie 30,- Eur mesačne + bežné výdavky na domácu stravu, hyg. potreby a oblečenie. Matka na ostatnom pojednávaní v auguste 2020 uviedla, že sa situácia zmenila, keďže jej pôvodný príjem bol okolo 600, - Eur, teraz je 700,- Eur, keďže je nezamestnaná poberá podporu v nezamestnanosti. Keď je však skončí podpora, je dohodnutá s predchádzajúcim zamestnávateľom, že bude pracovať opäť za tých 600,- Eur určite. K výdavkom na mal. deti matka uvádza, že G. spláca po 50,- Eur mesačne telefón, keďže je zakúpila telefón za 500,- Eur. Zostáva zaplatiť už len 3 mesiace. Voľný lístok platí G. otec 10,- Eur, posilňovňu 150,- Eur štvrť ročne otec. Pri H. jej voľný lístok, taktiež platí otec 10,- Eur mesačne. Otec tieto skutočnosti potvrdil. Otec potvrdil, že pracuje, býva v prenajatom dvojizbovom byte, dievčatá majú samostatne zariadenú izbu, nie je to garsónka. Otec potvrdil príjem 720,- Eur mesačne, výdavky – domácnosť (príspevok matke na bývanie) 150,- Eur mesačne, príspevok na deti spolu 150,- Eur mesačne, úvery 250,- Eur mesačne, telefón 50,- Eur mesačne, PHM cca 50,- Eur mesačne, životné poistenie 50,- Eur mesačne + bežné výdavky na domácu stravu, hyg. potreby a oblečenie. Na poslednom pojednávaní uviedol, že sa pomery zmenili v tom, že nebýva u matky, má prenajatý dvojizbový byt a platí za neho 390,- Eur nájomné, o čom predložil aj nájomnú zmluvu.

Vo veci výživného matka žiadala výživné vo výške 80,- a 70,- Eur vo svojom návrhu. Neskôr právny zástupca matky predniesol návrh na výživné po 200,- Eur mesačne na každé mal. dieťa. Právny zástupca matky napriek upozorneniam, že súd v rozvode manželstva rozhoduje o úprave práv a povinností po rozvode, navrhoval rozhodnúť aj o zaostalom výživnom, teda polovicu za mesiac február zo 150,- Eur a od marca do júna po 150,- Eur mesačne.

Po zrušujúcom uznesení krajského súdu, súd doplnil dokazovanie opismi mzdových listov rodičov. Z opisov mzdových listov otca vyplýva, že jeho priemerný zárobok v roku 2019 bol 709,- Eur, v roku 2020 731,- Eur a v roku 2021 895,- Eur. Z opisu mzdových listov vyplýva, že priemerný príjem matky za rok 2019 bol 668,- Eur a 2020 550,- Eur. Matka uviedla, že od 01.10.2021 pracuje v Mobelixe, jej príjem bude okolo 500,- Eur, brigádnicky si privyrobí 150,- Eur.

Matka uviedla, že čo sa týka výdavkov na mal. deti, v podstate sa nič od predchádzajúceho rozsudku nezmenilo. G. sa stravuje doma, takže náklady sú na stravu v domácnosti, telefón jej platí 25, - Eur, voľný lístok jej platí otec, platí jej stavebné sporenie 20,- Eur, poplatky spojené so školou. Je druháčka na strednej odbornej škole, 25,- Eur ZRPŠ na začiatku roka. Minulý rok jej kupovala kadernícky kufrík – 180,- Eur a tohto roku kozmetický, ktorý ešte nekupovali, ale bude stáť okolo 200,- Eur. H. je deviatačka, platí jej telefón 20,- Eur, stravuje sa doma, 20,- Eur stavebné sporenie. H. má výdavky na zubný strojček, ktorý bude stáť dokopy okolo 300,- Eur.

Otec tvrdil, že sa u neho v podstate nič nezmenilo, výživné platí 180,- Eur spolu. Platí obom deťom voľné lístky MHD a vreckové každej po 20,- Eur mesačne. Stretáva sa s nimi každý druhý víkend. Zmena ale nastala od predchádzajúceho rozhodnutia súdu, pretože býva v Košiciach u svojej priateľky v byte, ktorej prispieva na bývanie 200,- Eur + mame platí 50,- Eur za bývanie a za stravu, pretože keď je s deťmi, tak trávi ten čas u mamy, varí jemu aj deťom. Pracuje stále v tej istej firme, tohto roku je jeho príjem okolo 900,- Eur, mal nadčasy – nedele a sviatky. Základný príjem je stále 700,- Eur.

Matka potvrdila a predložila súdu aj listinné dôkazy ohľadne úverov, ktoré platí. Matka potvrdila aj to, že okrem Mobelixu pracuje aj v kebabe, kde zarobí okolo 150,- Eur mesačne. S výdavkami jej pomáha priateľ, pretože úvery platí 350,- Eur – Slovenská sporiteľňa a 50,- Eur - stavebné sporenie.

Otec uviedol, že platil úver predtým 250,- Eur, ale už neplatí, prispieval to matke, ale keďže u matky už nebýva, tak ich neplatí, o to sa mu znížili výdavky.

Matka v čase predchádzajúceho trvania konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozhodnúť aj o zaostalom výživnom, napriek upozorneniam súdu, že súd rozhoduje o výživnom na čas po rozvode. V záverečnej reči však právna zástupkyňa matky uviedla, že trvajú na výživnom vo výške 130,- a 150,- Eur mesačne od právoplatnosti rozvodu do budúcna.

Právny zástupca otca trval na pôvodne určenom výživnom vo výške 100,- a 80,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Pôvodný rozsudok zo dňa 24.08.2020 je v časti rozvodu, zverenia a úpravy styku právoplatným dňa 16.10.2020. Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu rozhodoval len o výživnom na mal. deti.

Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výživnom. Právny zástupca matky navrhoval priznať výživné od mesiaca február. Podľa citovaného je predmetom tohto konania úprava práv k mal. deťom na čas po rozvode. Úprava pomerov mal. detí rozvádzajúcich sa manželov, ktorá je predmetom konania o rozvode sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva rodičov. Rozvodový súd nemá právomoc v akomkoľvek rozhodnutí o úprave pomerov o mal. deťoch rodičom, ktorých manželstvo sa rozpadlo na dobu pred rozvodom, resp. do rozvodu. Nie je preto oprávnený vydať v tejto časti ani neodkladné

opatrenie a ani rozhodovať v tejto časti. Ak si matka chce upraviť pomery pred rozvodom manželstva, musí sa tak stať v osobitnom konaní – v konaní vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti. Preto výrok „v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta“, sa týka aj návrhu matky upraviť vyživovaciu povinnosť pred rozvodom manželstva, pretože to v tomto konaní nie je možné a nie je to v súlade so zákonom. Aj keď koncipientka právneho zástupcu matky v svojej záverečnej reči žiadala rozhodnúť o výživnom od právoplatnosti rozsudku o rozvode, súd považoval za dôvodné toto zdôvodniť, pretože pôvodný návrh, na ktorom trval v priebehu predchádzajúceho konania právny zástupca matky, nebol nijakým spôsobom upravený.

Matka od začiatku konania navrhovala upraviť vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur a 70,- Eur mesačne. Až v závere dokazovania, pred prvým vyhlásením rozsudku v tomto konaní predniesol právny zástupca matky návrh na výšku po 200,- Eur na každé mal. dieťa, po zrušujúcom uznesení krajského súdu to zmenil na 130,- a 150,- Eur.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine ohľadne vyživovacej povinnosti je zrejmé, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. To, čo skúma súd na strane povinného, je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia, je nevyhnutné obmedziť aj nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Ak je životná úroveň oboch rodičov rozdielna, premieta sa to do výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu a u každého rodiča treba zvažovať jeho reálny príjem, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ten je modifikovaný možnosťami rodiča, ktorý rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti. Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, napr. dopyt na trhu práce, jeho profesia a pod.. Dôležitou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je aj vyhodnotenie nákladov na dieťa. To má reálne postihnúť potreby dieťaťa v čase vyhlásenia rozsudku.

Pri určení vyživovacej povinnosti, tak ako hovorí Zákon o rodine, je zrejmé z čoho súd musí vychádzať, v prvom rade sa zohľadňujú príjmy, možnosti a schopnosti oboch rodičov. V tomto konaní o rozvod manželstva, matka žiadala po 200,- Eur výživné (resp. 130,- a 150,- Eur) a to napriek tomu, že pozná v akej životnej a sociálnej úrovni žili s manželom v spoločnej domácnosti. Nuž na tom sa veľa nezmenilo a vychádzať z toho, že rozvodom by sa mala matke a deťom zvýšiť životná úroveň, bez toho, aby sa zmenili pomery na strane povinného je nereálne. Matka pozná pomery otca, jeho príjem a jeho životnú úroveň, žili spolu takmer 15 rokov.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvý krát vo veci rozhodoval v auguste 2020, sa život rodičov vyvíjal, pomery na strane otca sa od toho času, najmä v tomto roku zmenili.

Zmena u otca nastala v tomto roku, jeho príjem bol vyšší o 200,- Eur a zmenili sa mu výdavky, pretože už nebýva u matky, ale u svojej priateľky, ak započítame výdavky v súvislosti s výživným otca, ostáva mu „navyše“ 100,- Eur.

Na druhej strane, tak ako potvrdila matka, jej výdavky na mal. deti zostávali zhruba na úrovni predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako aj jej príjem. Aj keď matka zamestnanie zmenila, jej celkový príjem nepresahuje 700,- Eur mesačne.

Súd, keďže rozsudok o rozvode sa stal právoplatným a to 16.10.2020, určoval výživné práve od tohto dátumu, teda od právoplatnosti tohto rozsudku, ale len do právoplatnosti II. výroku tohto rozsudku, pretože súd rozhodol o určení výživného v dvoch časových obdobiach. Prvé časové obdobie je obdobie rozvodu konania, kedy súd opätovne rozhodol o určení výživného vo výške 100,- a 80,- Eur. Poukazuje pritom na v skutkovom stave uvedené výdavky matky na mal. deti a najmä na príjem oboch rodičov

a zvýrazňuje, že príjem otca nie je nadštandardný, čo bolo súdu zjavné už pri prvom rozhodovaní súdu a tvrdenie otca o jeho príjme bolo potvrdené aj opismi mzdových listov. Na druhej strane súd poukazuje na tú skutočnosť, že tohto roku sa situácia zmenila a je teda relevantné pristúpiť k vyššiemu výživnému, avšak nie od právoplatnosti rozsudku, teda rozsudku o rozvode, teda od októbra minulého roku, ale a tak aj súd urobil, od právoplatnosti výroku o výživnom do budúcnosti. Pretože až v tomto čase sa pomery otca zmenili a príjem sa zvýšil. Tu súd zvýšil výživné na G. o 20,- a na H., taktiež o 20,- Eur a určil výživné vo výške 120,- a 100,- Eur od právoplatnosti tohto výroku v rozsudku a to s poukazom na to, že pomery otca sa mierne zmenili v prospech zvýšenia jeho príjmu a zmeny v jeho výdavkoch tak, ako bolo uvedené v skutkovom stave. Tieto okolnosti súd považoval za relevantné pre takúto zmenu rozhodnutia, k čomu aj pristúpil. Súd chce poukázať aj na to, že otec prispieva aj nad rámec výživného (pravidelne platí MHD a dáva aj vreckové) a s deťmi sa pravidelne stretáva.

Súd chce opäť matke zvýrazniť tú skutočnosť, že vie, pretože s otcom žila v spoločnej domácnosti, aký príjem otec dosahuje a akú životnú úroveň spoločne s otcom ako manželia v rodine mali. A od tohto reálneho zhodnotenia predsa aj samotná matka vie, že ich životná úroveň v spoločnej domácnosti nebola nadštandardná a taká nie je ani po ich rozchode. Takto určené výživné je v súlade aj s rozhodovacou praxou, kedy maximálne možné určenie výživného predstavuje 30% z príjmu povinného rodiča.

Súd teda zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti, nielen čo do času určenia ako bolo uvedené vyššie, ale aj čo do výšky.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach. Podľa (ďalej len „“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).