Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_48Sa-21-2020.pdf
PDF · 116.84 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Ing. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. T. XX, XXX XX O., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Pribinova 20, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.10.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 11. júna 2018 podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o prehodnotenie invalidného dôchodku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný od 28. júna 1972 v zmysle § 27 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a starobný dôchodok mu bol priznaný na základe jeho žiadosti rozhodnutím zo dňa 22.09.2011 od 16. novembra 2010, keďže podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dosiahol dôchodkový vek. S odkazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení k žiadosti o prehodnotenie invalidného dôchodku zo dňa 23. februára 2018 Sociálna poisťovňa konštatovala, že nie je žiaden zákonný dôvod na prehodnotenie sumy invalidného dôchodku, nakoľko žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňa 16. novembra 2010, čo je viac ako tri roky spätne od doručenia žiadosti.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že koncom roka 2017 sa dozvedel o možnosti posúdenia invalidity a nového určenia invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj o povinnosti Sociálnej poisťovne postupovať podľa ustanovenia § 263a ods. 5, ods. 9 a ods. 10 s tým, že podľa odseku 3 tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch 1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok. Uviedol, že podaním žiadosti zo dňa 23. februára 2018 si uplatnil nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z., a preto žiadal, aby mu bol určený invalidný dôchodok podľa tohto zákona a vyplatený odo dňa vzniku tohto nároku. S poukazom na uvedené mal za to, že Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., bol mu roky vyplácaný nesprávne určený invalidný dôchodok, pričom dodal, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času, a preto nesúhlasil s
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2018 a žiadal, aby mu bol v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami určený a spätne doplatený invalidný dôchodok.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 4.10.2018 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na genézu predchádzajúcich rozhodnutí, konkrétne, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Správy dôchodkov v Bratislave, právnym predchodcom Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXX zo dňa 17. júla 1972 priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 28. júna 1972 podľa § 27 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Výplata invalidného dôchodku bola podľa § 112 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím zo dňa 21. júla 2005 od 24. augusta 2005 zastavená a to z dôvodu, že sa účastník konania nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania opravný prostriedok zo dňa 15. augusta 2005, ktorému bolo vyhovené v plnom rozsahu. Zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený a na základe lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 5. októbra 2005 bol účastník konania uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % a v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol invalidný dôchodok účastníka konania prepočítaný a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2005 podľa § 112 bola účastníkovi konania výplata invalidného dôchodku uvoľnená spätne od 24. augusta 2005 v sume, v akej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 16. júna 2011 bol účastníkovi konania právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra 2011 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 16. novembra 2010 v sume 552,10 eur mesačne a zároveň bolo Sociálnou poisťovňou, ústredie právoplatným rozhodnutím zo dňa 05.10.2011 rozhodnuté, že podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. sa účastníkovi konania vypláca od 16. novembra 2010 starobný dôchodok v sume 552,10 eur a súčasne sa účastníkovi konania od 24. augusta 2011 odníma invalidný dôchodok. Zákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalovaná s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odôvodnila tým, že žiadosť účastníka konania o prehodnotenie invalidného dôchodku bola Sociálnej poisťovni doručená dňa 23. februára 2018 a podmienky nároku na starobný dôchodok splnil účastník konania k 16. novembru 2010, čo je v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. viac ako tri roky spätne od doručenia jeho žiadosti o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku a preto nie sú splnené žiadne zákonné dôvody na prehodnotenie sumy invalidného dôchodku účastníka konania.
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2018 z dôvodu nezákonnosti a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie tak, aby žalovaný rozhodla o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o novej výške invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. od dátumu 1. októbra 2005 v súlade s ustanovením § 293l zákona v znení zákona č. 529/2006 Z. z. a § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Súčasne žiadal v dôsledku nezákonného postupu a aj nečinnosti žalovaného aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10 000 eur.
5. Žalobca označil napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonné a nesprávne. Poukázal na to, že žalovaný mu v rozhodnutí zo dňa 02.11.2005, ktorým mu bola spätne od 24.08.2005 uvoľnená výplata invalidného dôchodku, jedinou vetou oznámil, že spĺňa podmienku nároku na výplatu dôchodku, avšak v čase, keď ešte nemal informáciu o prehodnotení jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dodajúc, že skutočnosť týkajúca sa zmeny percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola oznámená listom zo dňa 07.12.2005 spolu so skutočnosťou, že mu naďalej bude vyplácaný dôchodok v sume v akej mu patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne mu žalovaný listom zo dňa 24.05.2006 (s ročným oneskorením) dodatočne zaslal lekársku správu - posudok zo dňa 05.10.2005, v ktorom bolo uvedené, že jeho miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný po preskúmaní jeho invalidity neposúdil jeho nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume, v akej mu patril do zistenia poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, napriek tomu, že mu bola zvýšená miera poklesu vykonávania zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti namietal, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí zo dňa 02.11.2005 nie je uvedené odôvodnenie, z akých právnych a vecných dôvodov, po prehodnotení zdravotného stavu podľa zákona
č. 461/2003 Z. z., ktorý znamenal zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, nedošlo u neho, k zmene výšky dôchodkovej dávky.
6. S poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ďalej dôvodil, že zvýšenie miery poklesu zárobkovej činnosti o 10% je zmenou skutočnosti rozhodujúcej na nárok na výplatu dávky a preto mu mala byť dôchodková dávka zvýšená a určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. už od októbra 2005.
7. Mal za to, že oznámením Sociálnej poisťovne, ústredie listom č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.12.2005 došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý je súčasťou práva podľa § 46 Ústavy SR tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie nerozhodla o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o invalidnom dôchodku rozhodnutím, ktoré je možné napadnúť v administratívnom konaní riadnym opravným prostriedkom a prípadnou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na to, že žalovaný pri vydávaní rozhodnutí o dôchodkových nárokoch je povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a na základe takto zisteného skutočného stavu veci vyvodiť správne právne závery premietnuté do rozhodnutia vo veci samej, t. j. do rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok, s tým, že ak je rozhodnuté na základe nenáležite zisteného skutočného stavu veci, dochádza k porušeniu zásady materiálnej pravdy a tým aj zásady zákonnosti, ktorá je subsumovaná do princípu právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu. Žalobca dodal, že túto nezákonnosť mohol žalovaný odstrániť ešte po roku 2006 podľa § 293l zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. alebo podľa § 263a ods. 5 v súčasnosti aktuálneho znenia zákona.
8. Namietal tiež, že žalovaný opätovne z vlastného podnetu (§ 263a ods. 9 zákona o sociálnom poistení) nekonal a neprepočítal mu invalidný dôchodok a tento mu vyplácal až do nadobudnutia dôchodkového veku tvrdiac, že pri určovaní starobného dôchodku v roku 2011 mohol žalovaný túto nezákonnosť napraviť a postupovať v súlade s § 293l ods. 11. S poukazom na uvedené zastal názor, že o jeho dôchodkových nárokoch z roku 2005 nebolo do dnešnej doby vydané právoplatné rozhodnutie, pričom žalovaný mohol po zistení tejto skutočnosti postupovať podľa § 112 na základe vlastného podnetu.
9. S poukazom na ustanovenie § 113 zákona č. 461/2003 Z. z. tvrdil, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času, a preto zamietnutie žiadosti o doplatenie invalidného dôchodku označil za nezákonné. Tiež poukázal na to, že správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V tejto súvislosti uviedol, že pozná ľudí, ktorým bola dôchodková dávka novourčená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a vyplatená spätne za obdobie, ktoré zákon umožňuje. Vytkol žalovanému, že mu za celé obdobie konania neposkytol poučenie a pomoc, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, ale naopak cielene zamlčoval tie ustanovenia zákona, ktoré umožňujú priznať a vyplatiť dôchodkovú dávku a potvrdil nezákonný postup prvostupňového orgánu.
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe túto ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Po zopakovaní prevažnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a na právoplatné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2011, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok a súčasne od 24. augusta 2011 odňatý invalidný dôchodok, poukázal na to, že žiadosť žalobcu o prehodnotenie invalidného dôchodku bola doručená dňa 23.2.2018, pričom žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 16.11.2010, teda pred viac ako tromi rokmi od doručenia jeho žiadosti o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, čo znamená, že nie sú splnené žiadne zákonné dôvody na prehodnotenie sumy invalidného dôchodku žalobcu (§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Z uvedeného dôvodu zastal názor, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe, ktoré podporil aj nálezom Ústavného súdu SR číslo 460/2006 Z. z. zo 7. júna 2006.
12. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 48Sa/25/2018-70 zo dňa 5.8.2019 žalobu zamietol, žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcom uplatnený nárok náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur vylúčil na samostatné konanie.
13. Podľa odôvodnenia rozsudku v danom konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku dňa 16. novembra 2010 a invalidný dôchodok mu bol odňatý od 24. augusta 2011, pričom podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku, ktorá bola vyplatená odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok bola zaúčtovaná so sumami starobného dôchodku. Spornou právnou otázkou bolo, či po podaní žiadosti o prehodnotenie sumy invalidného dôchodku, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda dňa 23.02.2018 prichádzalo do úvahy prehodnotenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity žalobcu podľa § 263 ods. 2 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení účinnom do 18.7.2006.
14. Pre posúdenie danej veci bolo relevantné ustanovenie § 112 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorým dôvodil žalobca. Správny súd v súvislosti s ustanovením § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení súhlasí s názorom žalobcu, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času s tým, že tento zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 113 ods. 2 zákona). Je však potrebné rozlišovať medzi nárokom na dávku a zmenou v nároku na dávku, zmenou sumy dávky. Zákon o sociálnom poistení práve v ustanovení § 112 ods. 1 stanovuje, že dávku možno priznať alebo zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Z uvedeného preto vyplýva, že zákon o sociálnom poistení priznanie dávky, resp. priznanie nároku na zvýšenie dávky ohraničuje spätnou trojročnou lehotou, ktorej začiatok plynie buď odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Teda v prípade žalobcu by bolo možné, pri ustálení vyššej sumy dávky, túto zvýšenú dávku priznať tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, t. j. do 23. februára 2015. V tomto období však už žalobca nebol poberateľom invalidného dôchodku, nakoľko od 16.11.2010 je poberateľom starobného dôchodku (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Práve uvedené dôvody boli základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
15. Súd s poukazom na preskúmanie trvania invalidity žalobcu podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a s tým spojeného tvrdenia žalobcu o možnosti odstránenia nezákonnosti určenia výšky sumy jeho invalidného dôchodku, ktorá nezákonnosť mala spočívať v tom, že po zvýšení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, konštatoval, že nedošlo u žalobcu nedošlo k zmene výšky dôchodkovej dávky, postupom podľa § 263a ods. 9 a 10 zákona o sociálnom poistení správny súd uvádza, že ustanovenie § 263a ods. 1 až 3 a ods. 9 a 10 zákona o sociálnom poistení upravuje postup Sociálnej poisťovne v prípade, ak bola u poistenca preskúmaná invalidita podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 18.7.2006 s tým výsledkom, že došlo k odňatiu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku (§ 263a ods. 1 písm. a/), došlo k určeniu sumy invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, pričom trval nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003 (§ 263a ods. 1 písm. b/), bola po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.7.2006 určená suma invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku bez zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004 (§ 263a ods. 1 písm. c/), bola znížená suma invalidného dôchodku (§ 263a ods. 2 písm. a/) alebo odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný dôchodok (§ 263a ods. 1 písm. b/). Pokiaľ ide o rozhodnutia spadajúce do obdobia od 1. januára 2004, kedy nadobudol zákon o sociálnom poistení účinnosť do 18.7.2006, kedy stratilo účinnosť ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 21.7.2005 rozhodla podľa § 112 ods. 7 zákona o sociálnom poistení o zastavení výplaty invalidného dôchodku a to odo dňa 24.8.2005 z dôvodu, že sa žalobca nepodrobil vyšetreniu, na ktoré bol predvolaný. Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 2.11.2005 vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 112 zákona o sociálnom poistení rozhodla o pokračovaní vo výplate invalidného dôchodku spätne ku dňu jeho zastavenia t.j. k 24.8.2005 v sume 3 563 Sk mesačne, pričom proti uvedenému rozhodnutiu žalobca návrh na jeho preskúmanie nepodal. Sociálna poisťovňa, ústredie listom č. XXX XXX XXXX zo dňa 7.12.2005 oznámila žalobcovi, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 5. októbra 2005 50%, pričom zároveň žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 263 zákona o sociálnom poistení oznámila, že mu čiastočný invalidný dôchodok bude naďalej vyplácaný v sume, v akej mu patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobková činnosť je viac ako 40%, ale najviac 70%.
16. Podľa súdu je v prípade žalobcu na základe Lekárskej správy zo dňa 5. októbra 2005 zrejmé, že jeho pokles vykonávať zárobkovú činnosť je od 5. októbra 2005 50%, pričom zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný podľa prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako z lekárskej správy vyplýva, že bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správny súd, vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že u neho došlo k poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj posudkový spis Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov nemá preukázanú skutočnosť, v akom rozsahu mal žalobca v období do 31.12.2003 zachovaný pracovný potenciál, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani napríklad z lekárskej správy zo dňa 15.6.2005. Vyššie uvedené skutočnosti sú však už bezpredmetné, nakoľko zodpovedať otázku, či mala Sociálna poisťovňa postupovať podľa § 263a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, už vzhľadom na uplynutie času od vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), nie je možné.
17. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 5.8.2019 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn 9Sk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, ktorým súčasne vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
18. Podľa odôvodnenia rozhodnutia kasačný súd dospel k záveru, že aj keď sa žalobcovi z dôvodu súbehu nárokov na výplatu podľa § 81 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. vypláca od roku 2010 starobný dôchodok, pričom podľa § 81 ods. 1 tretia veta tohto zákona nárok na invalidný dôchodok zanikol, v prípade zmeny skutočností, rozhodujúcich pre výšku invalidného dôchodku je v súlade s § 112 ods. 1 a 9 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. možné invalidný dôchodok prepočítať spätne a ku dňu súbehu nárokov na výplatu so starobným dôchodkom opätovne posúdiť, výplata ktorej dávky patrí naďalej a nárok na ktorú nevyplácanú dávku zanikne.
19. Najvyšší súd v obsahu svojho rozhodnutia uviedol, že krajský súd ohľadom požiadavky žalobcu na prehodnotenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.7.2006, v bode 32. rozsudku poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu zo dňa 2.11.2015 o pokračovaní vo výplate invalidného dôchodku od 24.8.2005, teda odo dňa, ktorým bola jeho výplata zastavená z dôvodu nepodrobenia sa vyšetreniu zdravotného stavu, žalobca nepodal návrh na jeho preskúmanie. Tento jeho záver je nesprávny, keďže rozhodnutím z 2.11.2005 bolo rozhodnuté podľa § 112 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. len o uvoľnení výplaty (čiastočného) invalidného dôchodku (zastavenej z dôvodu nepodrobenia sa prehliadke), a to na základe podrobenia sa žalobcu kontrolnej lekárskej prehliadke zo dňa 5.10.2005. Bez ohľadu na to, že v priebehu konania 1Sd/26/2005 bolo žalobcovi listom zo dňa 7.12.2005 oznámené, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 5.10.2005 je 50%, pričom samotný posudok zo dňa 5.10.2005 mu bol doručený až 24.5.2006, krajský súd sa mal vysporiadať aj s otázkou, či list zo dňa 7.12.2005 je možné považovať za rozhodnutie, proti ktorému žalobca mohol využiť opravný prostriedok. Krajský súd sa mal tiež vysporiadať s otázkou, či je pravdivé tvrdenie žalovaného, že invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok preklasifikovaný na invalidný dôchodok) bol prepočítaný podľa § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.7.2006, a či v zmysle § 263 ods. 2 a ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.7.2006 bola Sociálna poisťovňa po preskúmaní trvania čiastočnej invalidity povinná rozhodnúť o výške invalidného dôchodku. Taktiež sa mal krajský súd vysporiadať s otázkou, či povinnosť rozhodnúť znovu o výške invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni vznikla na základe ustanovenia § 293l ods. 4 v znení účinnom od 1.8.2006 v spojení s § 293l ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.10.2006, alebo podľa § 263a ods. 1 písm. c), ods. 2 v spojení s ods. 9, 10 a 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.10.2006.
20. V konaní po vrátení veci tunajšiemu súdu žalovaný v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v bodoch 1. až 51. jeho rozsudku.
21. K bodom 52. a 53. uviedol, že v súlade s § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 18.7.2006, bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 5.10.2005 so záverom, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na to, že bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1.1.2004 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40%, ale
najviac 70%, dôchodok sa mu v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov naďalej vyplácal v sume, v akej mu patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. je zrejmé, že ustanovenia § 263 ods. 2, 4 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. neboli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tieto ustanovenia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov dňa 18.7.2006 stratili platnosť.
22. Žalobcovi bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný od 28.6.1972 podľa § 27 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Tento dôchodok mu bol vyplácaný aj po 1.1.2004. Invalidita žalobcu bola podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom pred 1.10.2006 preskúmaná po 1.1.2004 dňa 5.10.2005. O ďalšom trvaní nároku na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 31.12.2003 a ani o nároku na jeho výplatu sa však nerozhodlo, pretože ustanovenia § 263 ods. 2, 4 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. stratili v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 dňom 19.7.2006 účinnosť. Z uvedeného dôvodu sa na žalobcu nevzťahovali ani ustanovenia § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. o opätovnom preskúmaní trvania invalidity a žalovaný preto v prípade žalobcu nebol povinný rozhodnúť v lehote do 30.9.2009. Na žalobcu sa nevzťahovala ani úprava obsiahnutá v § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., nakoľko v roku 2006 žalobcovi nevznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale mal žalobca iba nárok na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Žalovaný v roku 2006 nemal, a ani v súčasnosti nemá, zákonom stanovenú povinnosť rozhodnúť ex offo o nároku na invalidný dôchodok pri poistencoch, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. Nárok na výplatu invalidného dôchodku je možné priznať iba na základe žiadosti poistenca. Vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu o prehodnotenie invalidného dôchodku bola žalovanému, ústrediu doručená až dňa 23.2.2018 a podmienky nároku na starobný dôchodok žalobca splnil 16.11.2010, čo je v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. viac ako tri roky spätne od doručenia jeho žiadosti o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, nie sú splnené žiadne dôvody na prehodnotenie sumy invalidného dôchodku žalobcu.
23. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného, okrem iného, uviedol, že nevydaním rozhodnutia o miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a o sume invalidného dôchodku do dnešného dňa nemá právoplatne uznanú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, určený invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a nebolo mu umožnené domáhať sa preskúmania zákonnosti tohto konania správneho orgánu, čím boli porušené ústavné práva žalobcu.
24. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že povinnosť opakovane posúdiť výšku invalidného dôchodku žalobcu, žalovaný nemá, naopak opakovane poukazuje na body 52.-57. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý tieto sporné skutočnosti ujednotil, pričom žalobca na poslednom pojednávaní v tejto veci súhlasil s odročením pojednávania s tým, že dal žalovanému možnosť svoje predchádzajúce vyjadrenia v súvislosti s rozsudkom najvyššieho súdu prehodnotiť. Obdobné tvrdenia, ako uvádza žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení, už boli v rámci tohto konania uvádzané a napriek tomu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky s týmito argumentmi žalovaného nestotožnil a rozhodol tak, ako bolo uvedené v rozsudku.
25. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a súc viazaný právnym názorom kasačného súdu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
26. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci vyslovil záväzný právny názor týkajúci sa absencie prekážky prepočítania v minulosti priznaného invalidného dôchodku aj za obdobie predchádzajúce dobe troch rokov (§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) za podmienky, že Sociálna poisťovňa bola v predchádzajúcom období povinná rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok z úradnej povinnosti.
27. V bode 54. odôvodnenia svojho rozhodnutia uzavrel, že rozhodnutie zo dňa 2.11.2005 o pokračovaní vo výplate invalidného dôchodku od 24.8.2005 nemožno posudzovať ako preukazujúce, že čiastočný invalidný dôchodok žalobcu preklasifikovaný na invalidný dôchodok bol podľa § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 18.7.2006 prepočítaný, keď konštatoval nesprávnosť právneho názoru
tunajšieho súdu uvedeného v bode 32. rozsudku zo dňa 5.8.2019, nakoľko rozhodnutím zo dňa 2.11.2005 bolo rozhodnuté podľa § 112 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. len o uvoľnení výplaty (čiastočného) invalidného dôchodku zastavenej z dôvodu nepodrobenia sa lekárskej prehliadke, a to na základe absolvovania kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 5.10.2005.
28. K otázkam nastoleným kasačným súdom súd zastáva právny názor, že Sociálna poisťovňa listom zo dňa 7.12.2005 reflektovala na rozhodnutie podľa § 263 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.7.2006, keď žalobcovi oznámila, že nakoľko mu bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa právnych predpisov účinných pred 1.1.2004 a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40%, ale najviac 70%, dôchodok sa mu v súlade s ustanovením § 263 vypláca v sume, v akej mu patril do zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Proti tomuto oznámeniu neobsahujúcemu zákonné náležitosti rozhodnutia, bol žalobca podľa názoru súdu oprávnený podať žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy, nakoľko ním bol, ako to tvrdil aj v obsahu žaloby, dotknutý na svojich subjektívnych právach tým, že mu nebol dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. prepočítaný.
30. Povinnosťou Sociálnej poisťovne nebolo po preskúmaní zdravotného stavu žalobcu vydať rozhodnutie o tom, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%, nakoľko sa mu podľa § 263 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.7.2006 vyplácal invalidný dôchodok v sume rovnakej ako pred posúdením, a svoje povinnosti v tomto smere poisťovňa splnila oznámením listom zo dňa 7.12.2005.
31. O výške invalidného dôchodku žalobcu bola Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť na základe novej právnej úpravy - podľa § 263a ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z v znení účinnom od 1.10.2006. Z obsahu spisového materiálu je pritom zrejmé, že tak žalovaný neurobil, hoci vo veci mal podľa ustanovení zákona konať z vlastného podnetu.
32. Súd preto primárne preskúmavané rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 4.10.2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok) ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 11.6.2018.
33. S poukazom aj na právny názor kasačného súdu vyslovený v tejto veci bude v ďalšom konaní povinnosťou správneho orgánu na žiadosť žalobcu zabezpečiť prepočítanie výšky jeho v minulosti priznaného invalidného dôchodku, zistenú sumu porovnať so sumou starobného dôchodku a podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení znovu posúdiť, v závislosti od toho, ktorá dávka bude vyššia, výplata ktorej dávky bude pokračovať a výplata ktorej zanikne. Pre prípad, že by prepočítaný invalidný dôchodok bol vyšší, prichádzal by do úvahy postup podľa § 112 ods. 1, t. j. zvýšenie dávky spätne 3 roky od podania žiadosti žalobcu.
34. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške tejto náhrady bude podľa § 175 ods.2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.