Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoE-87-2021.pdf
PDF · 75.76 KB
Case nature
Subarea
8CoE/87/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: S. N., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom U. J. XXX/XX, XXX XX M., pre vymoženie pohľadávky 424,63 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/1078/2013-10 zo dňa 24. apríla 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
„I. Exekúcia s a z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,19 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 18.11.2013 začalo vo veci exekučné konanie pod sp. zn.: EX 1990/2013, na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor JUDr. Mária Hlaváčová. Súdny exekútor doručil 2.3.2017 podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V návrhu zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať.
3. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
4. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. 5. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
6. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (dnes § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.). Možno konštatovať, že sú splnené podmienky v zmysle cit. ustanovenia o zastavení konania a preto súd exekúciu zastavil.
7. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 a § 200 ods. 1, § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ust. § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“) a § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
8. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v súlade s ust. § 388 C.s.p., alternatívne podľa § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že povinný je evidovaný v Katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území M.. Má za to, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v takejto majetkovej situácii nie je správne, je arbitrárne, keďže súd sa stotožnil so stanoviskom súdneho exekútora o neexistencii nehnuteľného majetku vo vlastníctve povinného bez toho aby si túto skutočnosť čo i len overil. Povinný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV už viac ako 10 rokov.
9. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že vykonanie exekúcie predajom nehnuteľného majetku t.j. rodinného domu nie je možný vzhľadom na výšku vymáhanú v konaní a samozrejme vzhľadom na ustanovenie § 63 ods. 2 Exekučného poriadku /povinný má v nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt/. Z vyššie uvedeného odvolania oprávneného nemá žiaden význam, jeho dôvody sú neopodstatnené a neviedli by podľa zákonných ustanovení k predaju nehnuteľnosti na dražbe. Poukázal na prednostné záložné práva na nehnuteľnosti povinného. Žiadal, aby súd odvolanie oprávneného zamietol.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
14. Podľa ust. § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Z obsahu pripojeného exekučného spisu a z obsahu Podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sp.zn. 5Er/1078/2013 (č.l. 8) vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť exekvovaný. Naviac ako vyplynulo z odpovede obce M. zo dňa 20.1.2015, na základe žiadosti súdneho exekútora o súčinnosť podľa § 34 Exekučného poriadku o doručenie zásielky bolo zistené,
že povinný sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, na území Slovenskej republiky nie je poberateľom žiadnej dávky ani príjmu zo závislej činnosti, resp. podnikateľskej činnosti.
16. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Po prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté. Predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli splnené.
17. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením súdneho exekútora v tom smere, že podľa ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom. V prejednávanej veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie Okresným súdom Kežmarok dňa 27.11.2013 na vymoženie uloženej povinnosti 424,63 eur a trovy exekúcie na podklade exekučného titulu Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2011 vydaným zdravotnou poisťovňou Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. za nezaplatené poistné za obdobie 08/2007 do 12/2008. Z uvedeného je zrejmé, že výška peňažnej pohľadávky neprevyšuje sumu 2000,- eur preto exekúcia predajom nehnuteľnosti je v rozpore s citovaným ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).