Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Saz-2-2021.pdf
PDF · 139.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Saz/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnom spore žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, afgánska štátna príslušnosť, paštúnskej národnosti, trvalé bytom Obec J., okres P., provincia Nangarhar, Afganistan, právne zastúpený JUDr. Vierou Melkovou, právničkou Slovenskej humanitnej rady, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, pôsobiaca v Záchytnom tábore v Humennom, Mierová 100, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-84-25/2021-Ž, zo dňa dňa 05. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle neudelil azyl žalobcovi a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal skutkový stav, uviedol z akých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodnutí, uviedol právne posúdenie veci a svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla k jeho rozhodnutiu. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že na základe komplexného posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že žalobca síce opustil krajinu pôvodu z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, preto mu azyl podľa § 8 zákona o azyle neudelil. Zároveň v jeho prípade neboli ani splnené podmienky pre azyl podľa § 13 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny. Keďže neboli splnené podmienky pre azyl, tak žalovaný zároveň posudzoval, či sú splnené u žalobcu podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Pri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia podľa § 13a a § 2 písmeno f) zákona o azyle a na základe princípu individuálneho posudzovania každej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa správny orgán priklonil k záveru, že v prípade žalobcovho návrhu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie z dôvodu stále pretrvávajúceho vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v provincii Nangarhar, odkiaľ pochádza. Napriek posúdeniu jeho žiadosti a azyl ako irelevantnej z hľadiska zákona o azyle sa Migračný úrad v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v mieste jeho pobytu v prípade menovaného prikláňa k potrebe poskytnutia doplnkovej formy medzinárodnej ochrany, nakoľko po posúdení všetkých relevantných skutočností má za to, že by na základe dostupných informácií nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 09.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v časti neudelenia azylu a považuje ho v tejto časti za nezákonné a nesprávne. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno c) SSP ) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno f) SSP ).
3. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, v ňom namietal to, že žalovaným vyhodnotenie dôkazov doložených žalobcom ako nedôveryhodné len na základe informácií z verejne dostupných zdrojov bez ich podrobenia akejkoľvek analýze je nesprávnym právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí aj v tom, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí zhodnotil v rozpore s výpoveďou žalobcu, že „ všetky potencionálne problémy súvisiace s dodávkou mäsa sú viazané výlučne na osobu jeho strýka. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by sa mu Taliban nejakým spôsobom vyhrážal napriek tomu, že od neho konkrétne nič nevyžadoval a menovaný Talibanu osobne nič neodmietol.“ Vychádzal pritom zo samotných výpovedí žalobcu, z ktorých je podľa žalovaného zrejmé, že tvrdenia žalovaného ohľadom vyhrážok jemu adresovaných nie sú pravdivé. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca aj v tom, že žalovaný nijakým spôsobom nebral zreteľ na skutočnosť, že práve v odmietnutí ukončenia dodávať mäso na policajne riaditeľstvo a do nemocnice a následne v odmietnutí dovezenia výbušnín v nastražených autách Talibanu na uvedené štátne orgány a inštitúcie, videl Taliban v spoluvlastníkoch mäsiarstva svojich politických oponentov, resp. im prisúdil opozičné politické presvedčenie. Taliban to považoval za podporu vládnej aparatúry a na základe toho prisúdil spoluvlastníkom mäsiarstva imputované politické presvedčenie. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď nevyhodnotil všetky problémy žalobcu s Talibanom ako reálne prebiehajúci perzekúciu voči jeho osobe zo strany hnutia Taliban na základe prisudzovaného politického presvedčenia. Nemožno mať podľa žalobcu pochybnosti o tom, že konanie Talibanu (výhražné telefonáty a listy, nútenie k dovozu výbušnín na policajné riaditeľstvo a do nemocnice a následné zavraždenie žiadateľovho strýka) boli politický motivované, spáchané z dôvodu pomsty žiadateľovi a jeho spoločníkom za istú formu spolupráce s policajným riaditeľstvom a nemocnicou ako štátom podporovanej inštitúcie a predovšetkým z dôvodu, že mu na základe výkonu jeho zamestnania a spolupráce s policajným riaditeľstvom Taliban pripísal podporovanie štátnych zložiek voči ktorým Taliban bojuje. V tomto prípade podľa žalobcu je irelevantné, že žalobca nebol členom žiadnej politickej strany, nevyvíjal žiadne politické aktivity a nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi inštitúciami, jediné podstatné je to, že práve politickú oponentúru Taliban prisúdil žalobcovi na základe jeho konania. V tomto poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/52/2014 zo dňa 10.02.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca aj v tom, že žalovaný dospel k záveru, že rozhodujúcim činiteľom, ktorý mal vplyv na odchod žalobcu z Afganistanu bola nepriaznivá všeobecná situácia. Žalobca však tvrdí, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu ako aj vzhľadom na to, že základnou sociálnou inštitúciou v Afganistane je rodina, by žalobca ak by nemal takéto problémy s Talibanom nikdy neopustil už skôr. V krajine pôvodu mal založenú obchodnú jednotku, z ktorej mal veľmi slušný príjem a z tohto príjmu podporoval finančne aj rodinu. To odôvodňuje a dokazuje to, že žalobca nechcel opustiť svoju krajinu a rodinu. Z krajiny odišiel až po začatí prenasledovania Talibanom, ktoré sa stalo pre žalobcu už neúnosným. Doručenie písomných výhražných listov do mäsiarstva, telefonické vyhrážania celým rodinám všetkých majiteľov mäsiarstva a napokon zavraždenie žalobcovho strýka na dôkaz toho, že Taliban to s prenasledovaním myslí vážne, je dostatočne vážne, je dostatočným dôvodom na to, aby sa takéto konanie Talibanu mohlo považovať za prenasledovanie z dôvodu politického názoru žalobcovi Talibanom. Preto samotná pohnútka žalobcu utiecť z Afganistanu nebola len z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie ako tvrdí žalovaný, ale práve naopak z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore a na základe imputovaného politického presvedčenia žalobcovi Talibanom.
4. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, k tomuto žalovaný uviedol, že má za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevzal zreteľ na informácie z medzinárodných zdrojov, ktoré boli do konania zabezpečené zo strany žalobcu a to: Usmernenie úradu EASO týkajúce sa Afganistanu, ktoré sa zaoberá jednotlivcami pracujúcimi pre zahraničné vojenské jednotky alebo ktorí sú vnímaní ako podporujúci zahraničné vojenské jednotky; správa EASO - Afganistan - Jednotlivci, na ktorých sa zameriavajú ozbrojení aktéri konfliktu, publikovaná v decembri 2017; UNAMA -Výročná správa o civilných obetiach, útokoch a ochrane civilného obyvateľstva v roku 2020 publikovaná vo februári 2021;
správa Afganistan Independent Human Rights Commision - Eskalácia násilných konfrontácií a nárast porušovania ľudských práv publikované dňa 17.07.2021. Žalobca má za to, že z množstva informácií o krajine pôvodu žalobcu zabezpečených jednak žalovaným a rovnako aj žalobcom do spisu jednoznačne vyplýva, že jednotlivci, obdobne ako žalobca, ktorí podporovali alebo sú vnímaní, že podporovali bývalú vládu a medzinárodné spoločenstvo, vrátane medzinárodných vojenských síl patria medzi primárne ciele útokov, cieleného zabíjania a únosov protivládnych jednotiek, akou sú aj príslušníci hnutia Taliban a to z dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením Talibanu. Protivládne skupiny vyhľadávajú civilistov, ktorí sú spojovaní, resp. sú vnímaní ako prívrženci bývalej afganskej vlády, pričom takéto spájanie môže vyplývať aj len z rodinných väzieb civilistov so skutočnými podporovateľmi afganskej vlády.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.10.2021 uviedol, že má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť. U žalobcu išlo už o druhé konanie o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR, keďže prvé konanie bolo rozhodnutím: ČAS: MU-PO-314/2020-Ž zo dňa 04.03.2021 podľa § 19 ods. 1 písmeno f) zákona o azyle zastavené, nakoľko sa viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia. Po vykonanom dokazovaní mal žalovaný za to, že u žalobcu nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z prenasledovanie za uplatňovanie svojich politických práva slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol doplnený New Yorským protokolom z roku 1967 a zo zákona o azyle. Pri posudzovaní žalobcovej žiadosti nebolo možné vylúčiť, že bude v prípade návratu do Afganistanu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 2 písmeno f) zákona o azyle. Žalovaný vo vzťahu k výhražným listom Talibanu poukázal na to, že príslušníci Talibanu využívajú na vyhrážanie obvykle elektronickú poštu, najčastejšie sociálne siete. Ako vyplýva z detailnej správy agentúry Associated Press, osoby ktoré chcú získať azyl v niektorej z európskych krajín, musia preukázať, že ich životy v domovských krajinách sú ohrozené. Na tento účel si zaobstarávajú takéto listiny na čierno, aby zvýšili dôveryhodnosť svojich tvrdení. To potvrdzuje vo svojich vyhláseniach aj Taliban, podľa ktorého výhražné listy v minulosti patrili k jeho nástrojom, v súčasnej dobe takúto praktiku už nevyužíva a tiež uviedol, že takéto dokumenty sú falošné. Pokiaľ ide o listy predložené žalobcom, išlo o tri listy, jeden bol adresovaný strýkovi, druhý bratovi a tretí bol bez adresáta. Žiadny list nebol adresovaný žalobcovi a list adresovaný jeho bratovi prišiel v čase, keď už jeho brat vyše dvoch rokov v Afganistane nežil. Skutočnosť, že sa žalobcovi mal vyhrážať Taliban znižuje aj jeho vyhlásenie do zápisnice k podaniu vysvetlenia dňa 21.11.2020 kde uviedol, že nevedel, kto sa strýkovi vyhrážal. Po strýkovej smrti sa cítil byť ohrozený a jeho rodina mu poradila, aby radšej krajinu pôvodu opustil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v jeho prípade možno hovoriť o imputovanom politickom presvedčení na základe rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža 52/2014 v tomto prípade u žalobcu nejde o spolupracovníka armády ani medzinárodných síl. Ide o osobu, ktorá bola zamestnancom obchodu, predavačom v mäsiarstve. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.: 10Sžak/14/2018 , ktorý predpokladá činnosť pre vládne inštitúcie, v tomto prípade je tu zrejmý rozdiel, nakoľko Taliban určitú osobu priamo spájal s určitým konaním v prospech štátnych orgánov a v neprospech Talibanu a v tomto prípade možnosť takéhoto predpokladu u žalobcu chýba. Rovnako tak rozsudok NS SR sp. zn.: 1Sžak/2/021 na ktorý sa právna zástupkyňa odvoláva predpokladá konkrétnu osobu ktorej je prisudzovaná konkrétna činnosť, ktorá je vnímaná ako politické presvedčenie, toto však v prípade žalobcu absentuje. Na základe uvedeného tak dospel žalovaný k záveru, že u žalobcu neboli splnené podmienky podľa § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na území SR. Vzhľadom na situáciu v provincii Nangarhar v čase vydania rozhodnutia nebolo možné vylúčiť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu nebude žiadateľ vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písmeno f) zákona o azyle. V krajine prebiehal vnútroštátny konflikt, pričom v provincii Nangarhar dochádzalo k ozbrojeným stretom medzi stúpencami Talibanu, salafistických militantných síl a vládnych síl, na základe toho bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana. Na účely posúdenia žalobcovej žiadosti vychádzal žalovaný aj z informácii o krajine pôvodu - Afganistan - Správa o krajine - polytematická, vypracovaná k uvedenému prípadu odborom dokumentaristiky a medzinárodnej spolupráce pod č. p. MU-ODZS-2021/000184-021-012 zo dňa 11.05.2021. Žalovaný má za to, že žalobcovi sa nepodarilo opodstatniť jeho obavy z perzekúcie v prípade návratu do krajiny pôvodu. Pokiaľ sa žalobca snaží subsumovať jeho prípad pod prípady uvedené pod citovanými rozhodnutiami NS SR s týmto nemožno súhlasiť, nakoľko sa jednalo o prípady, keď Taliban prenasledoval osoby z dôvodu ich spolupráce s vládnymi alebo medzinárodnými silami, resp. na základe výkonu ich funkcie im takúto činnosť prisudzoval. Žalobca bol zamestnancom mäsiarstva, ktorý žiadnu činnosť proti Talibanu nevykonával, ani mu takáto činnosť nemohla byť prisudzovaná. Dôveryhodnosť jeho tvrdení, že krajiny
pôvodu opustil kvôli vyhrážkam zo strany Talibanu znižuje skutočnosť, že ostatní členovia rodiny, ktorým sa mal tiež Taliban vyhrážať, ostali naďalej žiť v krajine pôvodu.
6. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že vyhrážky adresované žalobcovi a jeho spolupracovníkom v mäsiarstve neboli doručené len vo forme výhražných listov, ale aj v mnohopočetných telefonických vyhrážkach, ktorých obsahom bola aj snaha Talibanu o istú formu spolupráce majiteľa mäsiarstva s Talibanom v podobe dovozu auta naloženého výbušninami do nemocnice na policajné riaditeľstvo, do ktorých žalobca mäso dovážal. Má za to, že žalovaný má dvojaký prístup k problematike výhražných listov. Na jednej strane spochybňuje pravosť výhražných listov od Talibanu a to zabezpečením informácií z medzinárodného zdroja konkrétne agentúry Associated Press na strane druhej v obdobných azylových prípadoch iných žiadateľov o azyl naopak poukazuje na prípady prenasledovania a vyhrážania sa Talibanom afganskému obyvateľstvu práve doručovaním výhražných listov. Preto má žalobca za to, že žalovaný svojvoľne hodnotí dôkazy a informácie doložené do jednotlivých obdobných prípadoch žiadateľov o azyl a to raz v prospech inokedy v neprospech týchto žiadateľov. Pokiaľ ide o doručovanie listov žalobca zastáva názor, že nakoľko nie je samotné hnutie Taliban jednotné, jednotlivé frakcie hnutia, dokonca aj jednotlivci môžu mať vlastné pravidlá a metódy, ktoré nemusia byť zhodné s pokynmi vedenia Talibanu. Skutočnosť, že Taliban neprenasleduje len bývalých členov vlády, afganskej armády, či policajných jednotiek ale aj bežných ľudí dokazujú aj informácie z dôveryhodných zdrojov napríklad AIHCR - správa Afganskej nezávislej komisie a iné, na ktoré žalobca poukázal v replike. Žalobca zotrval na tom, že na žalobcov prípad je možné aplikovať rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/14/2018 . Má za to, že tak ako v tomto prípade uvedenom v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžak/14/2018 aj v prípade žalobcu Taliban spája jeho osobu s konaním v prospech štátnych inštitúcií, aj keď išlo „len“ o dodávky mäsa na policajné riaditeľstvo a do nemocnice. Žalovaný však podľa žalobcu opomenul fakt, že tým, že žalobca odmietol prestať dodávať mäso do týchto inštitúcií a následne doviezť výbušninu na policajné riaditeľstvo, vyhodnotil Taliban takéto konanie a zmýšľanie žalobcu a jeho spolupracovníkov ako jednoznačne politicky orientované v prospech pôvodnej vlády a zároveň proti politike. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade nejde o pripisovanie politického názoru alebo presvedčenia žalobcovi iba z toho dôvodu, že sa nepodriadil záujmom Talibanu ale práve z dôvodu, že obchodoval so štátnymi inštitúciami.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 06.12.2021 opätovne poukázal na to, že pokiaľ ide o výhražné listy, žiaden nebol adresovaný žalobcovi pričom list adresovaný jeho bratovi prišiel v čase, keď tento už niekoľko rokov v Afganistane nežil (už päť rokov žije v Nemecku). Opätovne taktiež poukázal aj na vyhlásenie žalobcu do policajnej zápisnice pri podaní vysvetlenia dňa 21.11.2020, kde uviedol, že nevedel, kto sa strýkovi vyhrážal a po smrti strýka sa cítil ohrozený, pretože mu jeho rodina poradila, aby krajinu radšej opustil. Žalovaný uviedol, že strýkova smrť ostala neobjasnená, pričom pokiaľ Taliban vykoná takúto popravu, k činu sa prihlási, aby dal ostatným subjektom výstrahu napr.: že svoje vyhrážky myslí vážne. Upriamil pozornosť na výpoveď žalobcu, ktorý do zápisnice potvrdil, že Taliban s ním nikdy nekomunikoval a všetky potenciálne problémy, súvisiace s dodávkou mäsa sú viazané výlučne na jeho strýka. Je preto podľa žalovaného nepravdepodobné, aby sa mu Taliban nejakým spôsobom vyhrážal, napriek tomu, že od neho nič konkrétne nevyžadoval a menovaný nič konkrétne neodmietol. Žalobcovi sa tak nepodarilo prezentovať dôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
8. Nakoľko žalobca nežiadal nariadenia pojednávania a žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril, súd vo veci podľa § 137 SSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.12.2021.
9. Z administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav :
10. Žalobca do zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 20.11.2020 číslo: PPZ-HCP- PO55-84-010/2020-AV vo veci administratívneho vyhostenia uviedol, že sa obáva hnutia Taliban, a z Afganistanu odišiel z obavy o svoj život. Uviedol, že mu nehrozí trest smrti a ani nehrozí mu prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, ani z dôvodu zastávania politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine ani mučenie a kruté a neľudské zaobchádzanie. Prvýkrát požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR a to dňa 21.11.2020. Následne bol umiestnený v Záchytnom tábore v W., kde s ním bol vykonaný vstupný pohovor. Dňa 18.12.2020 bol presunutý do Pobytového tábora D., ktorý však dňa 28.12.2020 dobrovoľne opustil. Na základe tejto skutočnosti bolo konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu rozhodnutím
žalovaného ČAS: MU-PO-314/2020-Ž zo dňa 04.03.2021 podľa § 19 ods. 1 písmeno f) zákona o azyle zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021. Tieto skutočnosti sú zrejmé z administratívneho spisu predchádzajúceho konania o udelenie azylu ČAS : MU-PO-314/2020-Ž.
11. Dňa 12.04.2021 bol žalobca na základe Dublinského dohovoru vrátený z Rakúskej republiky na územie SR. Nakoľko sa podľa zákona o azyle považuje za žiadateľa o azyl, začalo sa dňa 12.04.2021 nové konanie o azyl. Do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 12.04.2021 pod č. PPZ-HCP- PO9-7-009/2021-AZ žalobca uviedol, že na územie Rakúska vycestoval z dôvodu, že sa tam zdržiava jeho bratranec, od ktorého si chcel požičať peniaze a vrátiť sa späť na územie Slovenskej republiky.
12. Dňa 26.04.2021 bol so žalobcom v priestoroch Záchytného tábora W. vykonaný vstupný pohovor ako so žiadateľom o azyl. Do zápisnice číslo: ČAS:MU-PO-84-17/2021-Ž žalobca ako žiadateľ uviedol svoje osobné údaje, údaje členov rodiny, svoj sociálny a majetkový status. Pochádza z Obce J., ktorá sa nachádza v provincii Nangarhar. Žalobca popísal svoju cestu z Afganistanu až na územie Slovenskej republiky, uviedol, že voči nemu nebolo vedené trestné konanie a ani nebol členom politickej strany alebo hnutia. O udelenie azylu požiadal z dôvodu, že Talibanci zastrelili jeho strýka a bál sa, že jemu sa môže stať to isté. Popísal svoju prácu na území Afganistanu. Uviedol, že Talibanci od nich požadovali aby prestali s dodávkami mäsa do nemocnice a na policajné riaditeľstvo. Požadovali od nich telefonicky, aj formou výhražných listov, aby prestali s týmito dodávkami s tým, že v opačnom prípade ich zabijú. Uviedol, že vyhrážky smerovali voči celej jeho rodine. Odmietli taktiež požiadavku na doručenie výbušniny na policajnú stanicu a do nemocnice. Potom sa stalo, že jeho strýka niekto zastrelil na ceste v dedine. To sa odohralo 2 mesiace pred jeho odchodom z Afganistanu. Žalobca nevidel, kto ho zastrelil ale na základe vyhrážok predpokladá, že to boli Talibanci, s nikým iným problémy nemali. Uviedol, že on osobne do kontaktu s Talibancami neprišiel. Popísal okolnosti ohľadom výhražných listov. Pokiaľ ide o telefonát, v ktorom požadovali umiestniť výbušninu, do zápisnice uviedol, že si okolnosti nepamätá. Taktiež uviedol, že kým sa im nezačali vyhrážať Talibanci, bol spokojný so svojím životom. Iné problémy v krajine pôvodu nemal. Žalobca následne v stanovenej lehote predložil do konania kópie výhražných listov, kópiu živnostenského listu na prevádzkovanie mäsiarne strýka a iné listiny, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
13. Žalovaný si do konania zabezpečil správu o krajine Afganistan - polytematickú, ktorú vypracoval Migračný úrad - odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce. Taktiež boli k žiadosti o udelenie azylu vyžiadané správy od Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby.
14. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
15. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
16. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle ma účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
17. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
19. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 13c zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b,
21. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
22. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
23. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
25. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-84-25/2021-Ž zo dňa 05.08.2021 , pričom žalobca napadol časť rozhodnutia o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle .
32. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).
33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však súd poukazuje v tejto súvislosti nato, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).
34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
35. Žalobcova námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola v konaní dôvodná. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného uvedeným na strane 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že žalobca opustil krajinu pôvodu síce z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle ani podľa § 10 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na podrobné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného najmä na strane 3 - 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených sťažovateľom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. § 8 ani § 10 zákona o azyle. Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možné dospieť k záveru, ktorý učinil žalovaný, že je nesporné, že žalobca v Afganistane nečelil žiadnym problémom s Talibanom a už vôbec nemožno hovoriť o hrozbe jeho prenasledovania z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti či sociálnej skupine. Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotného žalobcu do zápisnice zo dňa 26.04.2021 číslo ČAS: MU- PO-84-17/2021-Ž o tom, že „ .....nevedel, že kto sa strýkovi vyhráža“. Taktiež na otázku, či vie kto zastrelil jeho strýka uviedol, že : „ Ja som nevidel, kto ho zastrelil. Ale na základe vyhrážok predpokladám, že ho zastrelili Talibanci, s nikým iným sme problémy nemali.“ Aj na otázku, či niekedy prišiel do styku s Talibancami odpovedal negatívne: „Nie, ja som s nimi do osobného kontaktu neprišiel.“ Súd má za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa súdu v tomto kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov - výhražných listov ako nedôveryhodných a účelových, pričom tieto sami osebe nepotvrdzujú priame ohrozenie žalobcu, nakoľko ani jeden z nich nebol zaslaný žalobcovi. V tomto prípade išlo o tri listy, jeden bol adresovaný strýkovi, druhý bratovi a tretí bol bez adresáta. Žiadny list nebol adresovaný žalobcovi a list adresovaná jeho bratovi prišiel v čase, keď už jeho brat vyše dvoch rokov v Afganistane nežil. Zároveň žalovaný správne vyhodnotil v kontexte polytematickej správy o Afganistane charakter týchto listov ako nedôveryhodných, pričom v tomto súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránku opodstatnených obáv žalobcu ako žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne dokreslená žalobcovou „vnútornou predstavou“ o vyhrážkach jeho osobe uskutočnených prostredníctvom ním predložených listov jeho strýkovi a bratovi, ktorý dokonca v čase jemu adresovaného listu už dlhšiu dobu v Afganistane nežil. Zároveň je súd toho názoru, že u žalobcu nemožno uvažovať ani o imputovanom politickom presvedčení tak, ako to žalobca uvádza vo svojej žalobe s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/52/2014 zo dňa 10.02.2015. Pri uvažovaní o imputovanom politickom presvedčení je potrebné dať odpoveď na otázku, či výkon povolania žalobcu mohol byť vnímaný ako politická oponentúra a či v krajine pôvodu hrozí, že takéto osoby sú predmetom útokov zo strany neštátnych subjektov - príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami. Zároveň je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine žiadateľa. Je zrejmé, že v provincii Nangarhar pretrváva nepriaznivá bezpečnostná situácia z dôvodu stále trvajúceho konfliktu. Taktiež je nepochybné že tu dochádza aj k útokom na civilné obyvateľstvo avšak k útokom sa Taliban zvykne prihlásiť aby dal výstrahu ostatným. Pokiaľ ide o zamestnanie žalobcu, tento pracoval pred zavraždením strýka ako zamestnanec v mäsiarni v Meste T., kam dochádzal z rodnej dediny šesťkrát do týždňa , ktorú vlastnil on, jeho strýko a jeho brat P.. V jeho prípade nejde o žiadneho spolupracovníka armády ani medzinárodných síl a dodávky mäsa na policajnú stanicu a do nemocnice nemožno zo žiadnych okolností vyhodnotiť ako prejav náklonnosti či podpory predstaviteľov štátnej moci. Žalobca pracoval v obchode , ktorý dodával potraviny komukoľvek a svojimi pracovnými aktivitami si plnil svoje pracovné povinnosti a zabezpečoval obživu. Zo žiadnych okolností, ktoré vyšli v konaní najavo nemožno vyhodnotiť to, že by sa u žalobcu jednalo o imputované politické
presvedčenie a preto nemožno uzavrieť že sa u neho jedná o prenasledovanie z dôvodu politického presvedčenia podľa § 8 zákona o azyle. A napokon záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu a teda záveru o tom, že sa u neho nejedná o prenasledovanie svedčí aj to, že celá jeho rodina aj po zavraždení strýka a odchode žalobcu ostala aj naďalej žiť v Afganistane. Súdu sa zároveň z pohľadu nasledujúceho žalobcovho konania po jeho prvotnej žiadosti o udelenie azylu javí jeho žiadosť ako účelová v konaní o administratívnom vyhostení, nakoľko tento počas konania o udelenie azylu odišiel z územia Slovenskej republiky pričom následne po svojom návrate na územie Slovenskej republiky do zápisnice o vyjadrení zo dňa 12.04.2021 pod č.: PPZ-HCP-PO9-7-009/2021-AZ uviedol, že odišiel za bratrancom do Rakúska. Súd zároveň poukazuje aj na jeho predchádzajúce vyjadrenie do zápisnice o podaní vysvetlenia týkajúce sa žiadosti o udelenie azylu zo dňa 21.11.2020 číslo: PPZ-HCP, kde žalobca popísal trasu cesty z krajiny pôvodu a uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde žije jeho brat. Sú má za to, že žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu na území SR v zmysle ust. § 8 a § 10 zákona o azyle. Súd poukazuje na to, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nie len z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil a vylúčil možnosť prenasledovania sťažovateľa (definovaného v § 2 písm. d/ zákona o azyle) aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu, čo správne prispelo k udeleniu doplnkovej ochrany.
36. Ani námietka žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu nebola v konaní úspešná. Súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak ako bol ustálený žalovaným nie je v žiadnom smere v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.
38. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
39. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.