Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36C-34-2024.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/34/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľky A. B., C., štátna občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. – F. C. zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806 proti odporcovi G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., občan SR o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.05.2024, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 20 m a to s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.XX.XXXX za účelom styku s odporcom, kedy je odporca povinný sa k navrhovateľke nepribližovať na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a s výnimkou vykonania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, kedy nie je žiadne obmedzenie približovania sa.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Súd priznáva navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 09.05.2024 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2024 navrhovateľka žiadala, aby súd konštituoval povinnosť odporcu nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.XX.XXXX, za účelom styku s odporcom, kedy sa odporcovi ukladá nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. Náhradu trov súdneho konania nežiadal priznať. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca tvorili v minulosti pár, pred približne rokom sa však rozpadol. Zo vzťahu navrhovateľky a odporcu sa dňa 06.06.2019 narodil G. B., t.č. maloletý. Kvôli maloletému sa však navrhovateľka snažila s odporcom fungovať na priateľskej báze a vychádzať mu v ústrety čo sa starostlivosti o maloletého týka. Vo februári 2024 sa navrhovateľka a odporca spolu s maloletým synom vybrali spoločne na dovolenku na Kubu. Navrhovateľka na dovolenku išla s cieľom a v úmysle vytvoriť maloletému pekné spomienky a zároveň preňho vytvoriť stav, kedy by netrpel rozchodom svojich rodičov a ukázať mu, že aj po rozchode vedia spolu korektne fungovať. Dňa 28.02.2024 však odohralo fyzické napadnutie navrhovateľky odporcom, kedy odporca navrhovateľku v prítomnosti maloletého chytil za krk, hodil ju na posteľ a začal ju dusiť, pričom navrhovateľka upadávala do bezvedomia. Po pustení sa jej ešte pol hodinu točila hlava, v tú noc nevedela prehĺtať a ťažkosti má do dnešného dňa a užíva lieky, aby vedela fungovať v bežnom živote. O 2 dni, ešte počas pobytu, išla na Kube navrhovateľka k lekárke a absolvovala aj roentgenové vyšetrenie, pričom na odporúčanie lekárky si vyhotovila aj fotografie odtlačkov na krku. Po návrate na Slovensko sa dňa 07.03.2024 navrhovateľka dostavila na príslušné oddelenie PZ za účelom podania trestného oznámenia. Pre nepredvídateľnosť napadnutie počas
dovolenky navrhovateľka pociťuje strach z odporcu, nemá istotu, že sa niečo podobné nezopakuje. Vzhľadom na násilné správanie sa odporcu, chce navrhovateľka kontakt s odporcom minimalizovať len na nevyhnutnú a minimálnu mieru a to výlučne súvisiacu s maloletým. Na ochranu svojej osoby sa však rozhodla pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom približovania sa odporcu k navrhovateľke, pretože má navrhovateľka z odporcu strach a obáva sa, aké následky by mohlo mať potenciálne ďalšie násilné a agresívne správanie sa odporcu voči navrhovateľke. Uvedený fyzický útok na navrhovateľku nebol prvým prípadom násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke, keď v minulosti odporca navrhovateľku napadol na Donovaloch na návšteve, a to priamo nad kočíkom uplakaného jednoročného maloletého dieťaťa, ďalší raz bol odporca agresívny v taxíku cestou zo spoločnej akcie. Vždy však išlo o správanie sa odporcu pod vplyvom alkoholu a to aj počas útoku na dovolenke na Kube, pričom je možné sa obávať, že má odporca s alkoholom problém. Odporca sa však živí predajom alkoholu a teda je s ním v dennodennom styku. Do času napadnutia na dovolenke na Kube navrhovateľka správanie sa odporcu neriešila podniknutím právnych krokov, a to pre zachovanie dobrých vzájomných vzťahov. Súčasnú situáciu však považuje navrhovateľka za tak závažný zásah do jej fyzickej a psychickej integrity, že už ďalej nemôže byť voči správaniu sa odporcu ľahostajná, keďže sa obáva, ako by ďalší takýto incident mohol dopadnúť. Pre následky fyzického napadnutia bola navrhovateľka až do dňa 19.04.2024 práceneschopná, preto bolo možné zrealizovať rokovanie a následné podanie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až teraz. Existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na dôvodnú obavu navrhovateľky z ďalšieho násilného správania sa odporcu voči jej osobe.
2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, skúmal či existuje dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, pričom berúc do úvahy ustanovenie § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, preskúmal nasledovné navrhované dôkazy, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením : rodný list maloletého, Vyjadrenie hotela, lekársky posudok_Kuba, fotografie, Zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 07.03.2024_OO PZ Ružinov, lekárske správy a zistil, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný.
3. Zákon v § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku demonštratívne uvádza akého neodkladného opatrenia sa možno domáhať. Navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v nepribližovaní sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (§ 325 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku). Podľa § 325 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd môže nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len ak existujú zákonné dôvody, ktorými je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a súčasne musí existovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tento nárok musí byť ohrozený.
4. Účel požadovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže predmetom konania nie je pohľadávka navrhovateľky voči odporcovi, ale obmedzenie slobody pohybu odporcu vo vzťahu k miestu zdržiavania sa navrhovateľky. Nie je teda možné zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky na pohľadávku, je preto splnená aj podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
5. Pokiaľ ide nárok navrhovateľky, týmto je na účely neodkladného opatrenia potrebné rozumieť právo na život (čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) obsahujúceho právo na zachovanie osobnej integrity a naostatok právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Tieto práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a teda ich nositelia majú právo na ich zachovanie v každom okamihu s výnimkou právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktoré môže byť obmedzené len v prípadoch ustanovených zákonom (§ 16 ods. 1 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky). Trvanie a dôvodnosť tohto nároku navrhovateľky sú dostatočne vymedzené, z navrhnutých dôkazov (Vyjadrenie hotela, lekársky posudok_Kuba, lekárske správy) sa ohrozenie javí byť osvedčené.
6. Ohrozenie nároku sa javí byť bezprostredné a vyplýva z vyjadrenia hotela, podľa ktorého aj samotný odporca potvrdil že navrhovateľku „schmatol za krk a hodil ju na posteľ“ v spojení s lekárskym posudkom
Kuba „malé, jemné lézie ako výsledok možného tlaku externou silou, nie sú spôsobené samotnou pacientkou“, ktoré popisuje poškodenie zdravia navrhovateľky. Z uvedeného je potom zrejmá potreba bezodkladnej úpravy vzťahov a to fyzické nepribližovanie sa navrhovateľky a odporcu, ktoré zabezpečí zachovanie ľudskej dôstojnosti navrhovateľky a preventívne aj jej zdravia.
7. Pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, vzhľadom na chránený záujem (život a zdravie navrhovateľky, právo na nedotknuteľnosť navrhovateľky a jej dôstojnosť) je zásah do slobody pohybu odporcu primeraný, keďže tento je daný len miestom pohybu navrhovateľky, teda obmedzenie je fluidné, nevylučujúce z určitých miest po celú dobu účinnosti uznesenia.
8. Pokiaľ ide o vzdialenosť nepribližovania sa, v tejto časti súd upravil vzťahy odlišne od návrhu, keď vzdialenosť 20 metrov má sú za dostatočnú, zabezpečujúcu nemožnosť zásahu do fyzickej integrity navrhovateľky odporcom. Súčasne tiež je potrebné uložiť výnimku zo vzdialenosti za účelom zabezpečenia úkonov štátnych orgánov vrátane súdov, keď v istých štátnymi orgánmi uvedených prípadoch, je potreba byť v bližšom kontakte ako 20 metrov (napr. pojednávanie súdu). Súd potom vo väčšej vzdialenosti ako uvedenej vo výroku uznesenia a prípadoch vykonávania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky návrh zamietol.
9. Vzhľadom na zistené skutočnosti a daný právny stav potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.
11. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku „Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.