Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-327-2017.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Er/327/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: T. Q., V..: XX.XX.XXXX, P. R. XXX, XXX XX S., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. EX 236/17, o vymoženie 200,05 eur a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom pod sp. zn. EX 236/17 sa z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 48,95 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 06.03.2017 na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 200,05 eur a trov exekúcie priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. 1690219838 zo dňa 21.07.2016 vydaný Union zdravotnou poisťovňou a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.08.2016.
2. Dňa 22.06.2017 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Dňa 18.09.2017 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania a spolu s ním priložený exekučný spis EX 236/2017.
4. Z podania oprávneného zo dňa 31.08.2017, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.09.2017 mal súd za preukázané, že oprávnený navrhuje exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Predmetný návrh oprávnený odôvodnil tým, že povinný si nesplnil zákonom uloženú povinnosť a neoznámil v zákonom stanovenej lehote skutočnosti rozhodujúce pre vyňatie z povinného zdravotného poistenia. Túto povinnosť si nesplnil ani na základe ust. § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. , ktorým sa riadi výkon zdravotného poistenia od 01.01.2005. Skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia pritom neoznámil príslušnej zdravotnej poisťovni ani po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Oprávnený na základe evidencie povinného ako osoby, ktorá mala v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. povinnosť platiť poistné sama, tzv. samoplatiteľ, v súlade s príslušnými ustanoveniami § 17a zákona uplatnil dlžné poistné voči povinnému výkazom nedoplatkov. Oprávnený v čase vydania výkazu nedoplatkov č. 1690219838, ba ani v čase podania návrhu na výkon súdnej exekúcie nemal vedomosť o tom, že nastali
dôvody na zánik verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Predmetný výkaz nedoplatkov sa po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti stal spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu dňa 06.03.2017. Návrh na vykonanie súdnej exekúcie bol teda podaný dôvodne a jej zastavenie spôsobil povinný, ktorý si nesplnil zákonom uloženú povinnosť. Skutočnosť, že je zdravotne poistený v cudzine od 19.10.2008, preukázal povinný podaním odhlášky poistenca dňa 10.08.2017, t. j. po začatí exekučného konania. Oprávnený využil možnosť danú ustanovením § 17a ods. 8 zákona a zrušil výkaz nedoplatkov č. 1690219838 z vlastného podnetu, čím nastali dôvody na podanie návrhu na zastavenie súdnej exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K náhrade trov súdneho exekútora oprávnený s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol zaviazať povinného.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP ") súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Po začatí exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu.
10. S poukazom na vyššie uvedené mal tunajší súd za preukázané, že exekučný titul - výkaz nedoplatkov č. 1690219838 zo dňa 21.07.2016 bol oprávneným zrušený v súlade s ust. § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 ).
13. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného.
16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v súlade s ust. § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má súd za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (zrušenie exekučného titulu) a priebeh exekúcie nie je možné výnimky na zaviazanie na náhradu trov exekúcie oprávneného použiť, nakoľko to bol práve povinný, ktorý porušil povinnosť uloženú mu zákonom a len z toho dôvodu došlo k začatiu exekúcie. Oprávnený preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a teda súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného.
17. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 145,27 eur.
18. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky ") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
23. V súlade s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdny exekútor predložil úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur:
" získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x .............................................3,32 eur " doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x………………………………….3,32 eur " doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x ........................................…3,32 eur " doručenie exekučného príkazu 1x………………………………………… 3,32 eur " každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x.......................................…..3,32 eur " každé zisťovanie účtu povinného 24x..........................................................79,68eur " každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x……………………………9,96 eur SPOLU...................................................................................................……………...106,24 eur
24. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré si v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. uplatnil nasledovne: " poštovné " doručovanie žiadosti o poverenie ………………………………………...1,10 eur " doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie............................................1,40 eur " doruč. EP prik. pohľadávky z účtov v bankách…………………………..1,40 eur
" konečné vyúčtovania exekučného konania……………………………….2,30 eur " postúpenie žiadosti o priznanie trov………………………………………1,40 eur " doručenie vrátenia poverenia ......................................................................1,40 eur " telekomunikačné poplatky ..........................................................................2,50 eur zapožičanie spisu § 21 písm. c) .......................................................................................3,32 eur Celkom bez DPH: ...............................................................................................121,06 eur DPH: 20%.............................................................................................................24,21 eur Celkom spolu...........................................................................…………………145,27 eur
25. Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora, a to buď minimálnou výškou paušálnej odmeny v sume 33,19 eur alebo podľa počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur za jeden úkon. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky . Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho, kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov. Súd vychádza z predloženého exekučného spisu EX 236/2017 a nakoľko je účelne preukázané, že súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu za 32 úkonov, súd mu túto paušálnu odmenu v požadovanej výške 106,24 eur priznať nemohol. Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyššie cit. vyhlášky pod položkou i), kde si exekútor vyúčtoval 24 x po 3,32 eur za úkon - každé zisťovanie účtu povinného. Z predloženého exekučného spisu nevyplýva 24 zisťovaní účtov povinného ale iba jedno takéto zisťovanie, ktoré bolo vykonané cez systém súdneho exekútora dňa 27.06.2017. Paušálna odmena exekútora podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky tak celkovo na základe uvedeného činí sumu za 9 paušálne odmeňovaných úkonov, t. j. 9 x 3,32 32 eur = 29,88 eur, pričom v zmysle vyhlášky § 14 ods. 1 vyhlášky má súdny exekútor nárok na odmenu za tieto úkony najmenej v sume 33,19 eur.
26. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 11,50 eur. Nakoľko poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, súd mu ich náhradu priznal vo výške 7,60 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných výdavkov vo výške 2,50 eur, nakoľko na základe obsahu predloženého spisu súdneho exekútora ich súd nemohol považovať za preukázané, keďže tento neobsahuje žiadny doklad preukazujúci trvanie a cenu hovorov v uplatnenej výške. K náhrade telekomunikačných nákladov súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky mohol súdny exekútor preukázať napríklad predložením telefónneho účtu s výpisom hovorov. Náhrada hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná.
27. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 4,72 eur, a to konkrétne náhradu za zaslanie vrátenia poverenia a za zapožičanie spisu oprávneným osobám, nakoľko ide o budúce výdavky súdneho exekútora. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež poukazuje na gramatický výklad pojmu "náhrada" hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané.
28. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria jej v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 48,95 eur, vrátane DPH 20 %.
29. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku .
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zrušenia exekučného titulu na základe dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti o zdravotnom poistení povinným. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že povinný zavinil zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania.
32. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si v priebehu konania žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a neboli splnené procesné podmienky, b súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a sa týkajú procesných podmienok, b sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.