Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-236-2021.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/236/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., Brečtanová 1, Bratislava 830 07, IČO: 31 340 822, zastúpený advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: Slovenský zväz hádzanej, Trnavská cesta 37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 30 774 772, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Dňa 03.12.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, v katastrálnom území I. W., obec Z., zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, viacúčelová športová hala na parcele číslo XXXXX/XXX, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné účely, kód umiestnenia stavby: 1 - Stavba postavená na zemskom povrchu.
2) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako poskytovateľom a povinným ako prijímateľom bola uzatvorená Zmluva o partnerstve č. 2303 2019/174 dňa 31.01.2020 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka . Obsahom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich s účasťou viacerých hádzanárskych reprezentačných teamov Slovenskej republiky na športových podujatiach, ktoré sa uskutočnili v roku 2020. V zmysle uvedenej Zmluvy navrhovateľ vyplatil povinnému spolu sumu 108.000,-- eur. Povinný porušil ustanovenia Zmluvy článok 6. bod 6.1. a článok 4. bod 4.4., podľa ktorého, nárok na platbu vznikne na základe odsúhlasenia kontroly úhrady projektového výdavku. Ak nie je úhrada projektového výdavku odsúhlasená v zmysle zmluvy, až do jej odsúhlasenia nemá partner nárok na platbu ani čiastočne. Povinný si nesplnil svoju povinnosť.
3) Navrhovateľ nevyhnutnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia osvedčuje obavou z ohrozenia exekúcie z dôvodu, že povinný nedisponuje finančnými zdrojmi, aby ich vrátil. V odpovedi na vrátenie finančných prostriedkov na predžalobnú výzvu zo dňa 17.09.2021 vyplýva, že finančná situácia a rozpočet SZH sa dohľadnej dobe nebude meniť a možno preto dôvodne očakávať, že povinný ďalej nebude schopný svoje záväzky a naďalej bude odmietať plniť svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Vzhľadom na vysokú existenciu záväzku povinného navrhovateľ považuje navrhované zabezpečovacie opatrenie za primerané. S odkazom na zákonné ustanovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľovi nevzniká generálna povinnosť preukázať bezprostredný
úmysel povinného smerujúci k ohrozeniu exekúcie, hrozba sťaženia exekúcie vyplýva z komunikácie s povinným a charakteru SZH ako občianskeho združenia bez finančných prostriedkov.
4) Podľa § 343 ods. 1 , 2 , 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5) Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6) Pri označení strán sporu súd uvádza, že osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označuje zákona ako navrhovateľa (§ 326 ods. 2 CSP ). Subjekt, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, súd označil pojmom „povinný“, lebo pojem odporca CSP nepoužíva.
7) Podľa § 151a Občianskeho zákonníka , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh "), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
8) Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka , záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
9) Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
10) Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal poskytnutia ochrany budúceho uspokojenia pohľadávky vo výške 108.000,- eur s príslušenstvom, uplatňovanej v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica (upomínacie konanie) formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh navrhovateľ bol odôvodnený obavou z ohrozenia exekúcie.
11) Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o existencii uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho súdu osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť ohrozené či porušené, existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu súdu, v dôsledku ktorej nie je možné poskytnúť včasnú ochranu ohrozeného práva až rozhodnutím vo veci samej. Ďalej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že pre úspešnosť návrhu na jeho nariadenie nie je nevyhnutné, aby boli nepochybne preukázané skutočnosti, potrebné pre prijatie záveru o budúcom úspešnom uplatnení práva tejto osoby v konaní vo veci samej. Pomery odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť aspoň osvedčené. Miera osvedčenia týchto pomerov sa posudzuje vždy individuálne, pričom súd musí prihliadať nielen na osvedčenie ohrozenia deklarovaného práva, ale aj na to, či požadované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečí ochranu ohrozeného práva efektívne a bez toho, aby sa neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah zasiahlo do práv osoby, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veci, práva alebo iné majetkové hodnoty v jej vlastníctve.
12) V intenciách vyššie uvedeného preskúmal súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj listinné dôkazy doručené do spisu v rámci konania o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Na
základe predmetných listín súd skúmal, či boli v konaní osvedčené základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či žalobca osvedčil existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, ďalej existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj bezprostrednosť tejto hrozby, ktorá odôvodňuje bezodkladný zásah súdu. Okrem toho súd skúmal, či je návrh navrhovateľa dôvodný čo do celého rozsahu petitu, t.j. či požadovanú ochranu možno dosiahnuť.
13) Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že navrhovateľa osvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného zmluvného vzťahu s povinným. Pohľadávka má predstavovať suma 108.000,-eur s príslušenstvom, za porušenie Zmluvy o partnerstve č. 2303 2019/174. Pre rozhodovanie o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je charakteristická požiadavka osvedčenia nároku. To znamená, že existencia práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana (v tomto prípade dočasného charakteru), nemusí byť preukázaná do takej miery, že existencia práva, resp. jeho výšky bola nevyvrátiteľne preukázaná predloženými dôkazmi alebo bolo už o jeho existencii záväzne a zásadne nezmeniteľne rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Z takej dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie najvyššej pravdepodobnosti existencie nároku žalobcu/navrhovateľa , bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu/ navrhovateľa.
14) Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom/žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Túto proporcionalitu súd posudzuje komparáciou hodnoty pohľadávky uplatňovanej navrhovateľom//žalobcom v upomínanom konaní, ktorej sa má poskytnúť ochrana a hodnotou nehnuteľností, na ktoré sa má zriadiť sudcovské záložné právo. Nehnuteľnosť, ktorú žiada navrhovateľ zaťažiť záložným právom, predstavuje (ako vyplýva z príslušného listu vlastníctva) viacúčelová športová hala. Súpisné a orientačné číslo jej bolo určené dňa 27.01.2021. Navrhovateľ v konaní nepreukázal a neoznačil ani približnú hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené záložné právo, logicky však s ohľadom na druh a rozsah stavby, ako aj skutočnosť, že ide nehnuteľnosť v Bratislave, možno konštatovať, že jej hodnota vysoko prevyšuje hodnotu pohľadávky uplatňovanej v konaní vo veci samej. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že s ohľadom na zásadu proporcionality nesmie z hľadiska rozsahu zabezpečenia vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti zabezpečenej sudcovským záložným právom.
15) Súd je toho názoru, že výška zabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. So zriadením záložného práva totiž nie je spojená iba funkcia zabezpečovacia, ktorá má „motivovať“ povinného k splneniu si svojich splatných záväzkov voči navrhovateľovi, ale i funkcia uhradzovacia. V prípade, že by na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej malo dôjsť k výkonu záložného práva, súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné, aby výkonu zabezpečovacieho práva mali podliehať nehnuteľnosť v sume vysoko presahujúcej výšku uplatňovanej pohľadávky. Okrajovo súd uvádza, že kúpna cena jednoizbového bytu v Bratislave III - Nové Mesto sa pohybuje nad sumu 108.000,- eur.
16) Navrhovateľ vidí ohrozenie exekúcie tým, že povinný je občianske združenie, ktoré negeneruje/ nevytvára zisk a svoje prostriedky. V čase uzatváranie zmluvy navrhovateľ vedel, že povinný je národný športový zväz. Jeho činnosť nie je podnikaním a nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Iba samotné tvrdenia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii povinného (bezmajetnosť), a jeho úvahy o tom, že nemá žiadne prostriedky, ktoré by za tým účelom vedel navrhovateľovi poskytnúť, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. V danom prípade navrhovateľ podaným návrhom základné predpoklady (obe podmienky) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
17) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP , v zmysle ktorého sa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešný bol povinný, ktorému trovy v súlade s rozhodnutím súdu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.