Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/30/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v právnej veci žalobkyne: O. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. Ž.D. XX, XXX XX Ž., pr. zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s. r. o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: L.. S. A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. C. XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 11.2021 domáhala voči žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobkyni dvakrát mesačne, na žalobkyninu predchádzajúcu písomnú žiadosť v lehote nie dlhšej ako 5 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, vstup resp. zabezpečiť možnosť vstupu, do dvoch bytových jednotiek nachádzajúcich sa v podkroví stavby so súpisným číslom 19, druh stavby: iná budova, popis stavby : dom meštiansky a pam. tab., C. XX, postavenej na pozemku CKN parcelné číslo XX, druh zastavaná plocha a nádvorie, výmera 639 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom, v podiele 35/100, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, a to pozemku parcelné číslo 96, druh zastavané plochy a nádvoria, výmera 639 m2 ( ďalej len pozemok ), a stavby postavenej na pozemku parcelné číslo XX, Z. Č. XX, druh stavby: iná budova, popis stavby: dom meštiansky a pam. tab., C. XX ( ďalej len meštiansky dom, spolu s pozemkom ďalej len nehnuteľnosti ). Žalovaná je takisto spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, v podiele 35/100. Žalovaná v minulosti vstavala do podkrovia meštianskeho domu dve bytové jednotky bez toho, aby vopred žiadala žalobkyňu o súhlas s úpravou spoločnej veci žalobcu a tretieho spoluvlastníka nehnuteľností, MUDr. F. A.. Vstavba bytových jednotiek do bytového domu bola vykonaná bez stavebného povolenia ako tzv. čierna stavba. Túto skutočnosť sa žalovaná pokúsila zhojiť žiadosťou z 23. 04. 2014 o dodatočné povolenie stavby, podanou na príslušný stavebný úrad. Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo prerušené z dôvodu, že žalobkyňa a MUDr. A. nevyjadrili súhlas so vstavbou vykonanou žalovanou. Stavebný úrad preto konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil a odkázal spoluvlastníkov na súd. Nakoľko spoluvlastníci sa do dnešného dňa na súd neobrátili, konanie je v súčasnosti naďalej prerušené. Napriek tomu, že bytové jednotky vstavané do podkrovia meštianskeho domu tvoria neoddeliteľnú súčasť meštianskeho domu, a preto patria do podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov meštianskeho domu, žalovaná opakovane odmieta umožniť žalobkyni prístup k nim, čím znemožňuje uskutočňovanie úkonov týkajúcich sa spoločnej veci a hospodárenia s ňou

v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Okrem toho, že vstup do nehnuteľnosti je základným oprávnením žalobkyne titulom jej spoluvlastníctva, považuje vstup za potrebný aj z dôvodov: a) kontroly stavu bytových jednotiek, b) zistenia osôb, ktoré nehnuteľnosti užívajú, c) ocenenia bytových jednotiek, nakoľko žalobkyňa zvažuje zotrvanie v spoluvlastníctve. Žalovaná žiadosti žalobkyne, týkajúce sa poskytnutia podkladov a informácií ohľadom bytových jednotiek ignoruje, pričom jedinou jej reakciou bolo, že sa stretnú na súde. Ako dôkaz predložila žalobkyňa E - mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovanou z 14. 07. 2021, 12. 09. 2021, 11. 10. 2021 a 05. 11. 2021. 3. Žalobkyňa ako dôkaz predložila: LV č. XXXXX, k.ú. Stredné mesto, Rozhodnutie Mesta Košice, ako príslušného stavebného úradu, č. A/2014/13645 - 07/1/KRA z 24. 07. 2014. 4. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobkyni, na jej predchádzajúcu žiadosť, vstup do bytových jednotiek nachádzajúcich sa v podkroví meštianskeho domu. Vzhľadom na princíp proporcionality sa nedomáha užívacieho nároku, naopak nechce vylúčiť žalovanú z užívania bytových jednotiek a svoje právo navrhuje obmedziť na dva vstupy mesačne. Navrhované neodkladné opatrenie nemôže spôsobiť žalovanej ujmu, o to viac v situácii, kedy sa dopúšťa porušenia práv ostatných spoluvlastníkov. Zároveň sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko sa jedná o nepeňažné plnenie. Ďalej uviedla, že v súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej sú bytové jednotky užívané žalovanou a členmi jej domácnosti, pričom nemá vedomosť o tom, že by boli bytové jednotky užívané tretími osobami, z preventívnych dôvodov je petit formulovaný v zmysle, že žalovaná je povinná umožniť vstup do bytových jednotiek, resp. zabezpečiť vstup. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva z toho, že navrhovaným neodkladným opatrením sa má zabrániť významným a dlhodobým zásahom do jej spoluvlastníckeho práva zo strany žalovanej. Žalobkyňa sa taktiež domnieva, že skutkový aj právny opis skutočností hodnoverne osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku a vzhľadom na povahu povinnosti, ktorú žalobkyňa navrhuje, bude postačujúce neodkladné opatrenie bez potreby podania meritórnej žaloby. 5. Z LV č. XXXXX, k.ú. Stredné mesto súd zistil, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a F. A.. 6. Z Rozhodnutia Mesta Košice z 24.7.2014 vyplýva prerušenie konania o dodatočnom povolení stavby „Zobytnenie podkrovia, meštiansky dom, V. X, G.“, súčasne stavebný úrad odkázal (nie je zrejmé meno stavebníka) na podanie žaloby.

7. Z emailovej komunikácie strán sporu vyplýva, že strany komunikovali osobne, i telefonicky, na emailovú komunikáciu žalobkyne z 5.11.2021 žalovaná uviedla, že sa stretnú na súde, ako to tlmočila aj na stretnutí dňa 31.10.2021.

8. Podľa ( ďalej ako ,,CSP“ ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa , ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 16. Podľa CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 17. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 19. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 20. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 21. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 22. Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). 23. Podľa a ods. 3 územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak , pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20210601>) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20210601>). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 24. Podľa stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 25. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí aj s vecnou legitimáciou. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ teda musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti teda musí žalobkyňa ako navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 26. V predmetom spore žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré má mať povahu podania vo veci samej, keďže žalobkyňa nechala na posúdenie súdu prípadné uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej. Domnieva sa však, že pre úpravu pomerov bude postačovať neodkladné opatrenie, teda ním navrhuje trvalú úpravu pomerov strán. 27. Súd je názoru, že navrhovaným neodkladným opatrením nie je možná trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z povahy veci vyplýva spornosť charakteru veci, či ide o čiernu stavbu, či patrí do podielového spoluvlastníctva, žalovaná uvedené popiera, i žalobkyňa zvažuje zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve, preto súd nepredpokladá, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 28. Je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovanou existuje vecný vzťah, ide o podielových spoluvlastníkov. 29. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neosvedčenie a neodôvodnenie bezprostrednej ujmy či hrozby ujmy žalobkyni, bez nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu hrozba bezprostrednej ujmy absentuje, z ničoho nevyplýva, žalobkyňa ju ani netvrdila a neosvedčila. Na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, je potrebné, aby v návrhu

boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré musí navrhujúca strana sporu súdu osvedčiť. Súd zaoberajúc sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany skúmal, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti spĺňajú zásadu opodstatnenosti, teda či žalobkyňa odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda či predmetný návrh spĺňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, a to v čase vydania uznesenia tunajším súdom. Žalobkyňa v tomto návrhu poukázala na skutočnosť, že žalovaná opakovane odmieta umožniť prístup k bytovým jednotkám vstavaným do podkrovia meštianskeho domu, čím znemožňuje uskutočňovanie vstupu a úkonov týkajúcich sa spoločnej veci a hospodárenia s ňou v súlade s príslušnými právnymi predpismi, avšak nepreukázala súdu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda či predmetný návrh spĺňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd z podania žalobkyne nemá za to, že by žalobkyni hrozil vznik škody či inej ujmy, preto súd s poukazom na uvedené návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol. 30. Podľa názoru súdu nie je zrejmé, čo žalobkyni hrozí bez umožnenia vstupu do obydlia žalovanej a následne do žalobkyňou tvrdených spoločných častí domu. Pri vstupe nie je zrejmá navrhovaná dĺžka trvania jedného vstupu. Nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. umožnenie vstupu nemá súvis a neodstráni vznik potenciálnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Zároveň ani pre prípad ocenenia nehnuteľnosti nie je daná naliehavá potreba, jej odôvodnenie žalobkyňa neosvedčila, a rovnako ani potrebu zistenia počtu osôb, užívajúcich nehnuteľnosť. 31. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto žalobkyňa bola v konaní neúspešná, nepatrí jej nárok na náhradu trov konania. Úspešná bola v konaní žalovaná, ktorej súd nepriznal náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, keďže jej žiadne trovy konania o neodkladnom opatrení v konaní pred súdom prvého stupňa nevznikli. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach ( a ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. ( ).