Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-72-2021.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka S. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, V. a otec: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a na určenie výživného, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté deti S., K., narodenú XX.XX.XXXX a P., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 100 euro a na výživu maloletého P., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 100 euro, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 08.06.2021 matka žiadala o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a o určenie výživného pre maloleté deti. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletých detí sa zoznámili približne pred piatimi rokmi, časom otehotnela a narodila sa im dcéra K., vtedy partnera ešte neuviedla ako otca v rodnom liste. Neskôr sa im narodil syn P. a partner uznal otcovstvo k obom deťom a na základe jeho súhlasu ho matka uviedla ako otca v oboch rodných listoch. Uviedla, že momentálne nežijú v spoločnej domácnosti, čo je hlavným dôvodom pre úpravu práv a povinností. O deti sa aktuálne stará matka, otec detí sa s nimi stretáva sporadicky, ako mu to vyhovuje. Niekedy matke otec detí prispeje malou čistkou v sume 20, 30 Eur, avšak takéto príjmy zo strany otca sú na výživu dvoch maloletých detí nepostačujúce, matka má na deti náklady, ktoré má problém finančne zvládnuť, keďže celá starostlivosť je na nej. Na základe uvedeného matka navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, aby otca maloletých detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou 100 eur na každé dieťa a aby styk otca s maloletými súd neurčoval.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
3. Na pojednávaní konanom dňa 07.07.2021 sa otec maloletých detí nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, preto bolo súdne pojednávanie odročené na deň 22.09.2021.
4. Vo veci sa dňa 22.09.2021 konalo súdne pojednávanie, na ktorom sa otec maloletých detí opäť nezúčastnil, predvolanie si 2 krát po sebe neprebral v odbernej lehote, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletých detí žila v spoločnej domácnosti 5 rokov a v apríli tohto roka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pretože jej partner začal požívať alkohol, navštevoval herne a väčšinou sa hádali. Maloletá K. navštevuje MŠ, je zdravá a má s ňou bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: strava doma 50 euro, oblečenie, obuv 30 euro, škôlka strava 35 euro + 35 euro zákonný poplatok, drogéria 20 euro, lieky 25 euro. Maloletý P. je zdravý a má s ním bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: strava doma 80 euro, oblečenie, obuv 30 euro, drogéria 40 euro. Matka uviedla, že býva u mamy, ktorej prispieva 200 euro mesačne, okrem toho neplatí na domácnosť nič. Otec maloleté detí navštevuje asi raz týždenne a prispieva jej na maloleté deti, avšak každý mesiac inak, raz 150 euro, potom 190 euro. Keď príde za deťmi, vždy im prinesie nejakú drobnosť. Styk otca s maloletými deťmi prebieha výlučne vonku za prítomnosti matky.
5. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2021 matka uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho prednesu na pojednávaní zo dňa 22.09.2021. Otec uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené matke a tiež súhlasí s tým, aby súd jeho styk s deťmi neurčoval, avšak nesúhlasí s výškou výživného, je ochotný platiť výživné vo výške po 50 euro na každé dieťa. Uviedol, že býva u matky, ktorej prispieva približne 80 euro a nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že je nezamestnaný, ale nie je evidovaný na ÚPSVaR, nevie prečo. V lete robí fušky na stavbách a zarobí okolo 400 euro. Uviedol, že tento mesiac prispel na deti 40 euro, nevie, koľko prispieva na deti, nakoľko si to nezapisuje. Uviedol, že si aktívne hľadá prácu a nie je invalidizovaný, je zdravý. Kolízny opatrovník uviedol, že otec má možnosť nájsť si prácu v Kauflande, kde hľadajú pracovníkov, brigádnikov za plat 4 eurá na hodinu. Nakoľko matka uviedla, že jej prispel už aj 190 eur, kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že otec je schopný platiť výživné v sume 100 eur na každé dieťa. Preto kolízny opatrovník doporučil súdu vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu, nakoľko je opodstatnený aj vo výške výživného. Okresný prokurátor uviedol, že sa stotožňuje s návrhom matky a odporúča súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk deti s otcom neupravovať a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživné maloletých detí vo výške 100 eur na každé dieťa.
6. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
8. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je v plnom rozsahu dôvodný. Súd má za preukázané, že v súčasnosti sa styk maloletých detí s otcom realizuje sporadicky, po dohode medzi rodičmi a otec platí na maloleté deti výživné, aj keď nepravidelne a vo výške, ktorá je, vzhľadom na matkou predložené mesačné náklady na maloleté deti, nepostačujúca. Rodičia sa dokázali zhodnúť v tom, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a aj v tom, aby styk otca s nimi nebol upravený. Nedokázali sa však zhodnúť na výške výživného, nakoľko matka žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých vo výške 100 eur na každé dieťa a otec navrhoval, že bude prispievať sumou 50 eur na každé dieťa. Súd má za to, že otec v otázke výšky výživného nehľadel na najlepší záujem maloletých detí, nakoľko výživné v sume 50 eur na každé dieťa, ktoré pôvodne navrhoval, by nebolo vzhľadom na vek maloletých detí a matkou vyčíslené náklady na maloleté deti postačujúce. Súd sa pri rozhodovaní o výške výživného priklonil k návrhu matky, pretože mal za to, že výživné v tejto výške bude vzhľadom na vek maloletých detí a vzhľadom na matkou vyčíslené náklady na maloleté deti primerané potrebám maloletých detí. Za konania vyšlo najavo, že otec maloletých detí je nezamestnaný a privyrába si len príležitostne, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho príjem je maximálne vo výške 130 eur mesačne, avšak túto skutočnosť nie je možné vykladať na ťarchu maloletých detí. Súd pri rozhodovaní uplatnil princíp potencionality
príjmov, t.j. nebral do úvahy len aktuálny príjem otca, ale aj jeho potencionálny príjem, t.j. príjem, kt. mohol otec dosiahnuť, najmä vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax. Súd na tomto mieste otcovi prízvukuje, že má viaceré možnosti, ako sa uplatniť na trhu práce a teda nič mu nebráni v tom, aby si našiel prácu a aby výživné na obe deti platil v stanovenej výške. Otec maloletých detí si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom určenej výške platiť. Súd má za to, že výživné v sume 100 Eur na každé dieťa stále nie je dostatočným vykompenzovaním výhradnej osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec sa s deťmi stretáva len sporadicky, približne raz do týždňa. Súd má za preukázané, že životná situácia, na ktorú sa otec maloletých detí odvoláva, t.j., že je aktuálne nezamestnaný, je plne v jeho réžii, nakoľko má objektívnu možnosť zamestnať sa a dosiahnuť vyšší príjem. Súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Je primárne na rodičoch, aby dbali na záujem svojho dieťaťa a aby naň neprenášali svoje vzájomné nezhody. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy tiež aj názor kolízneho opatrovníka a Okresného prokurátora, ktorí zhodne odporučili súdu, aby vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, aby styk s maloletými deťmi neurčoval a aby otca maloletých zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou 100 eur na každé dieťa. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že návrh matky je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].