Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Csp-23-2021.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/23/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5, proti žalovanému Z. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, M. v konaní o zaplatenie 15.910,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Trenčín n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 15.910,41 € spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenia splátkového úveru, ktorý si žalovaný vzal na refinancovanie svojich predchádzajúcich podlžností.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že osoba žalovaná na tunajšom súde je osobou, ktorá sa na území Slovenskej republiky v čase od podania žaloby nenachádza, pričom ide o občana Rumunskej republiky, ktorý sa aj nachádza na území Slovenskej republiky.
Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalovaný osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Brusel I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach), ktoré bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s medzinárodným prvkom v zmysle čl. 65 písm. a) tretia odrážka SES. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti, ako podmienku prítomnosti medzinárodného prvku v danom konaní. (porov. rozhodnutí ESD vo veci C-281/02 Owusu ).
Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch EU. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je konečne i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie osobitne upravuje právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I. právomoc na prejednanie uvedeného sporu.
Podľa čl. 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc na konanie.
Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Brusel I. druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..
Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že žalobca ako veriteľ zo spotrebiteľskej zmluvy môže žalovať druhého účastníka vzťahu iba na súde, v ktorom má žalovaný bydlisko. Ako vyplýva z doslovného znenia čl. 4(1), rozhodujúcou skutočnosťou na založenie všeobecnej právomoci je bydlisko žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pojem bydlisko sa nejaví ako vhodný, a to vzhľadom na iné jazykové verzie Nariadenia, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že tento pojem sa okrem fyzických osôb (pri ktorých je možné uvažovať o bydlisku) vzťahuje aj na právnické osoby. Vzhľadom na iné jazykové verzie Nariadenia je vhodnejšie pracovať s pojmom domicil, ktorý sa pri fyzickej osobe určuje na základe čl. 62 Nariadenia, podľa ktorého na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Otázku bydliska resp. domicilu tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňoval s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov, čo potvrdzuje aj obsah oznámenia oddelenia cudzineckej polície PZ v Trenčíne, ktoré o.i. uvádza, že nakoľko menovaný písomne neoznámil skončenie pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov mu právo na pobyt občana Únie nezaniklo. Súd preto aj v súlade s ustálenou súdnou praxou pojem bydlisko chápe ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov používať predpisy EÚ týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Aplikácia nariadenia č. 44/2001 má podstatný vplyv aj na obvyklé postupy slovenských súdov pri posudzovaní otázok príslušnosti, ktoré budú modifikované alebo nahradzované obsahom pravidiel tohto nariadenia.
Nariadenie Brusel I stojí oproti slovenskému procesnému predpisu na zásade, že účastníci majú dbať o svoje procesné práva a povinností, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie rady podmienok konania skúmal ex officio. Príkladom toho môžu byť čl. 26 až 28 nariadenia, ktoré obmedzujú prieskum medzinárodnej príslušnosti procesným súdom len na prípady výlučnej príslušnosti uvedené v čl. 24 nariadenia. Vo všetkých ostatných prípadoch je na žalovanom, či príslušnosť štátu fóra príjme (čl. 26) alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 28 nariadenia vyplýva, že súd skúma podmienky svojej medzinárodnej príslušnosti až potom, keď sa žalovaný vo veci nevyjadrí (bez toho, že by zároveň namietal nedostatok medzinárodnej príslušnosti procesného súdu).
Podľa článku 26 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa článok 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa žalovaný aktívne zúčastnil na konaní.
Z výsledkov šetrenia bydliska žalovaného vyplynulo, že - žalovaný sa na adrese, evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky - C. XXXX/XX, T. - U. Závada nezdržiava a podľa tvrdenia jeho bývalej družky sa pravdepodobne odsťahoval naspäť do M.. Žalovaný nie je na území SR zamestnaný a nevykonáva tu podnikateľskú činnosť (lustrácia v Sociálnej poisťovni a živnostenskom registri). Okresný súd Trenčín doručoval žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk na adresu v Rumunsku, pričom zásielka sa dňa 29.10.2021 vrátila ako neprevzatá v odbernej ehote. Podľa súdnej praxe bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalovaný má bydlisko na území členského štátu, v ktorom je žalovaný a že tým pádom je v spore s medzinárodným prvkom, v ktorom sa medzinárodná právomoc riadi pravidlami Nariadenia Brusel I, príslušný súd tohto členského štátu, znáša žalobca (napr. rozhodnutie OS Cheb sp. zn. 15C/45/2006 uverejnené v časopise Právní rozhledy č. 6/2008). Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie smeruje predovšetkým k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo žalovaného byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. V režime Nariadenia má právo žalovaného v konaní sa účinne brániť prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu (napr. ESD C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C - 474/93, C - 166/80). Súd teda robí záver, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal v čase začatia konania bydlisko na území SR a podľa zistených skutočností možno uzavrieť, že bydlisko žalovaný na území SR, tak ako to má na mysli Nariadenie Brusel I. nemá, ale jeho bydliskom je územie Rumunska.
Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 161 Civilného sporového poriadku ak tento Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Citované ustanovenie § 9 explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd podľa § 9 Civilného sporového poriadku, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by bol povinný v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.