Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/78/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Cod SPV 2, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 017 273, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovanej: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ XX, XXX XX T., o zaplatenie 973 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -117 zo dňa 16. júla 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 973 eur s príslušenstvom a súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania r u š í a v zrušenej časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 973 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 06.09.2018 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , , , , (v ďalšom texte „ “) a Nariadenia vlády SR č.

1.2. Súd prvej inštancie predovšetkým skonštatoval, že pôvodní žalobcovia 1. R. E., 2. Y. Q., 3. Ing. T. F., 4. R. F., 5. R. F., 6. MUDr. H. F., 7. Ing. A. F., 8. MUDr. Y.K., 9. F. Z. a 10. H. I. sa voči žalovanej domáhali zaplatenia spolu sumy 9.964 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorej sú žalobcovia a žalovaná spoluvlastníkmi. Uznesením č.k. - 32 zo dňa 23. apríla 2018 súd vylúčil konanie žalobkyne v 9. rade na samostatné konanie (ďalej vedené pod sp.zn. ). Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2019 navrhla žalobkyňa a spoločnosť Cod SPV 2, s.r.o. zmenu strany sporu na strane žalobcu, pretože na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2019 došlo k 23.08.2019 k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní z pôvodných žalobcov na spoločnosť Cod SPV 2, s.r.o., pričom táto spoločnosť zároveň vyjadrila súhlas so vstupom do konania. Súd uznesením č.k. - 53 zo dňa 10. októbra 2019, právoplatným dňa 08.11.2019 pripustil, aby z konania vystúpila žalobkyňa F. Z. a aby na jej miesto vstúpil nový žalobca Cod SPV 2, s.r.o.

1.3. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie zistením, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.01.2018 vyplýva, že pôvodná žalobkyňa F. Z. bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 2/28 a z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.10.2015 vyplýva jej spoluvlastnícky podiel 1/28. Podľa predložených inzercií realitných kancelárií REALFIN Markt, s.r.o., R1reality a VAŠE REALITY, s.r.o cena prenájmu predstavuje sumu 600 eur mesačne. Podľa potvrdenia

Mestského úradu Piešťany zo dňa 21.12.2017 má žalovaná spolu so svojimi deťmi evidovaný trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti od 04.05.2016. Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 10/42.

1.4. Predmet sporu súd prvej inštancie ustálil ako nárok žalobcu ako podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 užíva sama nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu. Žalovaným obdobím je obdobie od 22.01.2015 do 22.01.2018. Za spornú v konaní označil súd prvej inštancie otázku súvisiaca s rozsahom užívania spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, keď žalobca tvrdil, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 2008 v celosti, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo žalovaná popierala.

1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný spoluvlastnícky aj užívací vzťah medzi sporovými stranami, pričom v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby mal preukázané, že pôvodní žalobcovia a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti užívala a naďalej užíva výlučne žalovaná. Z inzercií realitných kancelárií na ponuku prenájmu porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste mal súd preukázanú výšku mesačného nájmu, z čoho potom mohol určiť výšku žalobcom požadovanej náhrady za užívanie sporných nehnuteľností žalovanou. Pokiaľ žalovaná namietala žalobcom predložené ponuky realitných kancelárií a popierala adekvátnosť výšky nájmu porovnajúc inzeráty realitných kancelárií so stavom spornej nehnuteľnosti v rozhodnom období, bolo jej povinnosťou predložiť súdu na preukázanie a podporu svojho tvrdenia relevantný dôkaz, k čomu však v priebehu celého sporového konania zo strany žalovanej nedošlo. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobcom uplatnený nárok je nadhodnotený a predložené inzercie realitných kancelárii sú neadekvátne, mala predložiť relevantný a spôsobilý dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenie žalobcu. Dôkazné bremeno na preukázanie nedôvodnosti žalovaného nároku zaťažovalo žalovanú, ktorá však nepredložila súdu žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce, že spoločnú vec užíva len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda nevyvrátila tvrdenie žalobcu, že užíva spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie tak nemal hodnoverne preukázané, že žalovaná skutočne užíva iba svoj spoluvlastnícky podiel, ako tvrdila, a uzavrel, že žalovaná od roku 2008 až doposiaľ užíva sporné nehnuteľnosti v celom rozsahu, hoci je spoluvlastníčkou iba v rozsahu 1/2, pričom k dohode o užívaní nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi nedošlo a ani jeden zo spoluvlastníkov sa nedomáhal rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle . Nebolo preukázané ani to, že by ostatní spoluvlastníci súhlasili s bezplatným užívaním celej nehnuteľnosti žalovanou, a to ani konkludentne. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná užívala v žalovanom období (22.01.2015 - 22.01.2018) aj podiel pôvodných žalobcov, preto im patril nárok na ekvivalentnú peňažnú náhradu. Žalovanej sa v priebehu konania nepodarilo hodnovernosť inzercií realitných kancelárií spochybniť žiadnym listinným dôkazom, pri určení výšky nároku žalobcu súd vychádzal z ním predložených dôkazov a priznal žalobcovi nárok v sume 973 eur. Obrana žalovanej, že v rozhodnom období investovala finančné čiastky do spornej nehnuteľnosti, čím ju zhodnotila, zostala len v rovine ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia, preto na toto tvrdenie žalovanej súd nemohol prihliadnuť.

1.6. V časti úrokov z omeškania súd vyhovel žalobe sčasti a priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.09.2018 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia v zmysle nariadenia vlády a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 % ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5 % ročne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. napadla žalovaná v zákonnej lehote odvolaním v zmysle ustanovení a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

2.1. Žalovaná dôvodila tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na žiadne skutočnosti zo strany žalovanej, ktoré ňou boli dokladované aj ústne preukazované. Suma za prenájom bola nastavená neprimerane a nespravodlivo, keď suma 600 eur za mesiac ako nájomné sa v danom období pohyboval za trojizbový zariadený a funkčný dom, nie za dom, ktorý musela vypratať a na vlastné náklady vybudovať prípojku

plynu, elektriny, vybudovať kúrenie, sociálne zázemie. Toto všetko predložila súdu, ktorý však v závere na uvedené skutočnosti neprihliadol. Dom po smrti jej deda, po ktorom všetci pôvodní žalobcovia dedili, nebol až do roku 2008, kedy tento dom začala čistiť a upravovať, obývaný. Zdržiavali sa v ňom bezdomovci a asociáli, ktorí tam poznášali smeti a haraburdie. Pozemok nebol oplotený, na pozemku stála chátrajúca garáž, ktorá bola nebezpečnou stavbou (statický posudok predložila súdu, nebol však zohľadnený) a musela ju odstrániť na vlastné náklady, ako aj vyčistiť záhradu od náletových drevín a smetí. Dom má tri izby, ale tretia izba nebola využívaná, takže dom neužívala v celom danom rozsahu, tiež nebránila pôvodným majiteľom v užívaní. Je pravdou, že aj s deťmi sa do domu nasťahovala, ale len do jednej polovice domu, pričom pri rekonštrukčných prácach a prácach na pozemku nerozlišovala vlastníctvo. Poukázala tiež na skutočnosť, že povinnosti plnila za všetkých spoluvlastníkov, keď platila všetky poplatky spojené s užívaním domu - daň z nehnuteľnosti v celom rozsahu, komunálne odpady aj drobné stavebné odpady.

2.2. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že tvrdenia žalovanej nie sú vecné a objektívne. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že súd vo veci rozhodol účelovo či zaujato voči jej osobe. Nie je zrejmé, v čom malo dôjsť k porušeniu práv žalovanej, pretože toto tvrdenie nie je ničím podložené. Žalobca má za to, že súd počas celého konania postupoval v súlade so zákonom. Rozhodnutie súdu považuje žalobca za správne a zákonné, podrobne zdôvodnené. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne preukázanú tak existenciu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti medzi žalovanou a bývalými spoluvlastníkmi, resp. žalobcom, ako aj skutočnosť, že žalovaná užíva nehnuteľnosť sama, má tu zriadené svoje obydlie, a teda vzhľadom na charakter a úžitkovú hodnotu spoločnej veci ju užíva v celom rozsahu, t.j. nad rozsah, ktorý zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Bolo tiež preukázané, že žalovaná spoločnú vec od počiatku užíva bez súhlasu a proti vôli ostatných podielových spoluvlastníkov a medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody, prípadne zmluvy o užívaní spoločnej veci.

3.1. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej „Ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov, sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.1979, sp. zn. ). „Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. (...) Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. ).

3.2. Žalobca má za to, že žalovaná svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku zo dňa dostatočne neodôvodnila, pretože neuviedla, akým spôsobom neboli splnené procesné podmienky a v čom spočíva porušenie procesných práv žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie odmietol.

4. Žalobkyňa odvolaciu repliku nedoručila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - žalovanou ako stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba pôvodne spoluvlastníkov nehnuteľností v okrese Piešťany, obci T., katastrálne územie T., na parcele registra „C“ č. 8449/3 o výmere 318 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ č. 8450/1 o výmere 219 m2, druh pozemku záhrady a rodinný dom súpisné číslo 3498 postavený na parcele registra „C“ č. 8449/3, v spoluvlastníctve žalovanej v podiele 1/2 a spoluvlastníkov pôvodne žalobcov 1 až 9 spolu v podiele 1/2 za obdobie od 22.01.2015 do 22.01.2018 o zaplatenie spolu 9.964 eur s príslušenstvom z dôvodu nároku pôvodných žalobcov voči žalovanej z dôvodu užívania nehnuteľností (rodinného domu a pozemkov špecifikovaných v žalobe) žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Po vylúčení žaloby v časti pôvodnej žalobkyne v 9. rade na samostatné konanie a následnom postúpení pohľadávky na žalobcu, súd ustálil predmet sporu ako nárok žalobcu ako podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 užíva sama nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu, pričom žalovaným obdobím je obdobie od 22.01.2015 do 22.01.2018.

7. K námietke žalobcu vyslovenej vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, keď žalobca má za to, že odvolanie žalovanej nie je dostatočne odôvodnené, pretože neuviedla, akým spôsobom neboli splnené procesné podmienky a v čom spočíva porušenie procesných práv žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej obsahuje všetky ustanovením predpokladané náležitosti odvolania. Žalovaná v dostatočnom rozsahu okrem iného uviedla, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pričom z jej odvolania je jednoznačne možné vyvodiť, z akých zákonom vymedzených odvolacích dôvodov svoje odvolanie vyvodzuje [ a ]. Odvolací súd tu predovšetkým konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaná v úvode svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva proti predmetnému rozsudku, podľa obsahu odvolanie smeruje len proti výroku I. napadnutého rozsudku (a súvisiacemu výroku III. o nároku na náhradu trov konania), nesmeruje voči výroku II. o čiastočnom zamietnutí žaloby.

8. Predmetom odvolacieho konania je tak v rozsahu odvolania a v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovanou ako odvolateľkou, preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 973 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uvedenej sumy od 06. 09. 2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo zistenia, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užívala v posudzovanom období - od 22.01.2015 do 22.01.2018, spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom žalobca resp. právni predchodcovia žalobcu ako spoluvlastníci sporné nehnuteľnosti neužívali resp. nemali možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter a vybavenie domu a ostatných nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že pri určení výšky náhrady vychádzal z obvyklého nájomného, keď obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite t. j. v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.

9. Z obsahu predmetného odvolania vyplýva, že žalovaná vymedzila svoje odvolacie dôvody tak, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah práva na spravodlivý proces aj právo na prístup k súdu, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo na spravodlivé prejednanie veci, ktoré samotné obsahuje aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porovnaj (Števček,M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp. 1302).

11. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

12. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala predovšetkým skutočnosť, že cena nájmu v sume 600 eur, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal vo svojom rozhodnutí, nezodpovedá kvalite predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola v čase, keď podiel na nej nadobudla, neobývateľná. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovanej odvolací súd konštatuje, že v tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmá žiadna úvaha súdu prvej inštancie, ktorou sa riadil pri určení konkrétnej sumy 973 eur ako náhrady za užívanie nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie len všeobecne konštatuje, že mal z predložených inzercií realitných kancelárií preukázanú sumu nájomného v obdobných nehnuteľnostiach za uplatnené obdobie. Ako však súd dospel z ceny nájomného uvedenej v inzerátoch k sume 973 eur z rozhodnutia zrejmé nie je. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nevyrovnal ani s námietkami žalovanej, podľa ktorých dom, ktorý užíva sa svojou kvalitou a vybavením nevyrovná nehnuteľnostiam z predložených inzerátov. Najmä však, napriek tomu, že súd prvej inštancie cituje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. októbra 2010, závery tohto uznesenia neaplikuje správne.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 27. októbra 2010 konštatoval, že „nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.“

14. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že strana sporu má procesnú povinnosť uviesť skutkové okolnosti veci a na podporu svojich tvrdení navrhovať dôkazy, na druhej strane je tu oprávnenie súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom toto oprávnenie sleduje princíp hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania. Pôvodní žalobcovia v žalobe tvrdili, že medzi spoluvlastníkmi - pôvodnými žalobcami a žalovanou existujú dlhé roky spory ohľadne vyporiadania a spôsobu užívania predmetných nehnuteľností, pričom sa žalovaná aj s deťmi do domu nasťahovala bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi a pokusy o vyporiadanie tohto stavu zostali bezúspešné. Ďalej tvrdili, že žalovaná im nedovolí vstup do predmetných nehnuteľností a od pokusov predmetné nehnuteľnosti užívať žalobcovia upustili. Žalovaná uvedené tvrdenia poprela, pričom namietla, že užíva

len polovicu domu, zodpovedajúcu jej podielu a z potvrdenia Okresného súdu v Piešťanoch vyplynulo, že sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal s námietkami žalovanej v konaní o tom, že užíva časť nehnuteľností zodpovedajúcu jej podielu a pozornosť nevenoval ani tomu tvrdeniu pôvodných žalobcov, teda aj pôvodnej žalobkyne v 9. rade, že upustili od pokusov užívať predmetné nehnuteľnosti. Pritom - ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Túto skutočnosť - že nehnuteľnosť neužíva v dôsledku konania žalovanej však pôvodná žalobkyňa v 9. rade ani jej právny nástupca nepodložili žiadnym dôkazom, nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že mali v úmysle nehnuteľnosť užívať.

18. Odvolací súd uzatvára, že závery súdu prvej inštancie o výške náhrady v sume 973 eur, ani závery o užívaní nehnuteľností žalovanou nad rozsah spoluvlastníckeho podielu z vykonaného dokazovania nevyplývajú, tak ako z vykonaného dokazovania nevyplývajú ani závery o tom, že pôvodná žalobkyňa v 9. rade ako spoluvlastníčka nehnuteľností tieto nemohla užívať práve v dôsledku konania žalovanej. Je potrebné, aby si súd prvej inštancie predovšetkým ustálil, že skutkové okolnosti sa týkajú pôvodnej žalobkyne v 9. rade ako spoluvlastníčky, nie žalobcu. Bolo preto nedôvodné zisťovať veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu a nesprávne ustáliť po postúpení pohľadávky na žalobcu predmet sporu ako nárok žalobcu ako podielového spoluvlastníka na náhradu za užívanie nehnuteľností žalovanou nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca v tomto konaní nemá postavenie spoluvlastníka, je právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne v 9. rade ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. augusta 2019.

19. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že odvolacie námietky žalovanej súd dôvodné.

20. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

21. Podľa ustanovenia , ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

22. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Takouto najvyššou súdnou autoritou nepochybne je v systéme všeobecného súdnictva Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky.

23. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplývajú skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v zmysle ustanovenia . Nevyhnutným predpokladom dôvodnosti žalobou uplatneného nároku je jednoznačné preukázanie užívania spoločnej veci žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu pôvodnou žalobkyňou v 9. rade musí byť práve dôsledkom jej užívania žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.

24. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal len z tvrdení uvádzaných v žalobe, nepodložených dôkazmi. Zo žiadnych dôkazných prostriedkov nevyplýva skutočnosť, že žalobkyňa v 9. rade práve od 22.1.2015 do 22.1.2018 nemohla v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať predmetné nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky, a to práve v dôsledku užívania týchto nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Uvedené konštatuje odvolací súd najmä s poukazom na tvrdenie žalovanej, že užíva v rodinnom dome len časť zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu - týmto tvrdeniam v rámci dokazovania súd prvej inštancie nevenoval pozornosť. Odvolací súd tu s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že prípadné konfliktné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, pre právne posúdenie veci nemajú význam. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa v 9. rade svojou žalobou tvrdí, že žalovaná užíva nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, svoje tvrdenie musí preukázať dôkazmi (viď vyššie citovaný )

keď platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou spojené dôkazné bremeno v spore má každý, kto v spore niečo tvrdí. Čo slúži za dôkaz upravuje ustanovenie . Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore. Až po jednoznačnom zistení, že žalovaná užíva nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, je možné ustáliť finančnú náhradu za „nadužívanie“ nehnuteľnosti. Aj v tomto prípade je však povinnosťou súdu prvej inštancie jednoznačne uviesť spôsob, akým dospel ku konkrétnemu aritmetickému vyjadreniu finančnej náhrady.

25. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacích námietok žalovanej spočívajúcich v tom že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o vady týkajúce sa skutkových zistení súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorých napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, nie je ho teda možné potvrdiť ani zmeniť pre existenciu závažných vád. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď nie je možné preskúmať akým spôsobom súd ustálil výšku finančnej náhrady, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú ani z akých dôkazov zistil „nadužívanie“ nehnuteľností žalovanou. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia v napadnutom I. výroku a závislom III. výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a v zmysle mu vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne preskúma v zrušenom rozsahu a v tomto rozsahu sa bude zaoberať vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou uplatneného nároku postupom uvedeným odvolacím súdom v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, pričom je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný ( ). Vykonané dokazovanie komplexne vyhodnotí, následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením riadne odôvodní s prihliadnutím na konkrétne zistenia vo veci. V novom rozhodnutí rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania ( ).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).