Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-139-2021.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/139/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného
P. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E., N. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Nt/223/2020 zo dňa 08.10.2021 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 399 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa návrh odsúdeného P. Z. na povolenie obnovy konania odmieta, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017 zo dňa 27.12.2017 bol odsúdený P. Z. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože hoci je ako otec povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.08.2003, číslo konania 10e 1168/98-275, právoplatným dňa 02.03.2004, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.03.2008, spisová značka 30P/49/2007, právoplatným dňa 17.03.2008, platiť výživné na svojho syna P. Z., nar. XX.XX.XXXX, v období od 02.03.2004 do 17.03.2008 vo výške 9,96 Eur (300,- Sk) a od 17.03.2008 vo výške 43,15 Eur (1.300,- Sk), vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky P. Z., trvale bytom E., N. XXX/XX a od 15.09.2014 k rukám svojho syna P. Z., trvale bytom E., N. XXX/XX, si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a za obdobie od marca 2004 doposiaľ (vrátane mesiaca január 2018) mu vznikol dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 5.546,55 Eur, pričom v rozhodnom období bol vedený na príslušnom úrade práce ako osoba dobrovoľne nezamestnaná, bol poberateľom dávok v nezamestnanosti a zároveň bol aj zamestnaný. Za to mu súd uložil trest odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súčasne mu uložil aj povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť k rukám P. Z., nar. XX.XX.XXXX, v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/36 zo sumy 5.546,55 Eur, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému, ako aj v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017 zo dňa 22.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/117/2020 zo dňa 21.09.2020 bolo vyslovené, že odsúdený sa v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody na 2 roky vykoná, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného P. Z. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V jej písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol, že je nesporné, že vykonávaný trest odňatia slobody mu bol uložený tromi vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiami, ktoré tvoria jeden prepojený celok, kedy bez vydania trestného rozkazu by nemohlo prísť k vydaniu ďalších súdnych rozhodnutí. Súd prvého stupňa mal tak posudzovať podmienky na povolenie obnovy konania komplexne v rámci všetkých týchto súdnych rozhodnutí a nielen so zameraním sa na rozhodnutia vydané vo vykonávacom konaní. Takýto postup súdu prvého stupňa považuje za čisto formalistický výklad dotknutých ustanovení Trestného poriadku, ktorý nezohľadňuje ich zmysel ani účel právnej úpravy. Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a aby súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je síce čiastočne dôvodná, avšak len pre nesprávnosti výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného P. Z. rozhodoval na verejnom zasadnutí, i keď v kontexte zistení (právneho názoru) krajského súdu uvedených nižšie mohol o tomto návrhu rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí - § 402 ods. 2 veta prvá Tr. por. Odsúdený mal na verejnom zasadnutí možnosť sa pred súdom vyjadriť k svojmu podanému návrhu a mal možnosť aj označiť tie dôkazy a skutočnosti, ktoré považoval „za nové“.
Krajský súd poukazuje na to, že v zmysle § 10 ods. 14 Tr. por. sa trestným stíhaním rozumie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej.
Podľa § 393 ods. 1 Tr. por. ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 2 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.
Podľa § 394 ods. 3 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na
zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je obnova konania prípustná iba v prípade, ak sa v tej istej veci viedlo trestné stíhanie proti určitej osobe a skončilo sa právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, prípadne právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania či podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Teda podmienkou obnovy konania je konkrétne existencia právoplatného rozsudku, trestného rozkazu alebo uznesenia vo veci samej, t.j. ktorými sa končí trestné stíhanie.
Krajský súd sa po podrobnom preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania tak povediac domáhal len obnovy „vykonávacieho“ konania po rozhodnutí vo veci samej, t.j. po jeho právoplatnom odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017 zo dňa 27.12.2017, pretože za „nové skutočnosti alebo dôkazy“ považoval len také, ktoré mali podľa jeho názoru svedčiť o tom, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia plnil uložené povinnosti, ktoré boli jeho súčasťou. Išlo pritom o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré podľa vyjadrení odsúdeného nenasvedčovali tomu, že boli súdu skôr neznáme, a ktoré by zároveň mohli samy osebe či v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (§ 394 ods. 1 Tr. por.).
Inak povedané - odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania domáhal iného rozhodnutia o svojom osvedčení (resp. neosvedčení), teda nie rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že jeho návrh na povolenie obnovy nesmeroval proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná (§ 394 ods. 1, 2, 3 a 5 Tr. por.).
Krajský súd napokon k sťažnostnej námietke odsúdeného ohľadom použitia čisto formalistického výkladu dotknutých ustanovení Trestného poriadku uvádza, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok znamená prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Preto zákonodarca celkom zámerne v ustanoveniach § 394 ods. 1, 2, 3 a 5 Tr. por. vymedzil druhy rozhodnutí, proti ktorým možno návrh na povolenie obnovy konania podať, a teda proti žiadnym iným, ako aj vymedzil typ konania, t.j. trestné stíhanie, nie však vykonávacie konanie. Ani prípadné použitie analógie v prospech odsúdeného nie je v tomto prípade namieste, pretože znenie dotknutých ustanovení je jednoznačné a štandardnými metódami výkladu možno bez väčších problémov dospieť k tomu záveru, že právna norma implicitne vylučuje povolenie obnovy konania v iných prípadoch
- vo vzťahu k iným druhom rozhodnutí. Nejde tu totiž o demonštratívny (otvorený) výpočet takýchto rozhodnutí, ale o výpočet uzavretý (taxatívny), ktorého rozsah je pre súd záväzný.
Zároveň platí, že v konaní o povolenie obnovy konania neplatí revízny princíp, a preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha. Len pri týchto výrokoch súd rieši otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme, resp. či sú také závažné, žeby samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu.
Podľa § 399 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Z takto rozvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a sám rozhodol o návrhu odsúdeného už s použitím správneho zákonného ustanovenia tak, že ho podľa § 399 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol, pretože smeroval proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Len na úplný záver krajský súd dodáva, že dôvodom na vyslovenie neosvedčenia odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nebolo len to, že neplnil počas v tom čase uplynuvšej skúšobnej dobe (tá mu mala plynúť od 19.09.2018 do 19.09.2021) uložené povinnosti, ale aj to, že v skúšobnej dobe sa dopustil až 3 priestupkov tej istej povahy (proti občianskemu spolunažívaniu) a neviedol teda riadny život. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe právnemu pojmu „vedenie riadneho života“ v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. totiž zodpovedá také správanie odsúdeného, pri ktorom odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov.
Neuniklo taktiež pozornosti krajského súdu, že v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol nesprávne poučenie. V poučení totiž uviedol, že „proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia...“. V zmysle ustanovení §§ 178 ods. 1 a 567n Tr. por. v znení účinnom od 01.07.2018 sa však sťažnosť podáva do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Táto nesprávnosť poučenia však nemala vplyv na včasnosť zahlásenej sťažnosti odsúdeného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.