Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-574-2014.pdf
PDF · 118.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/574/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd W., sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: J., nar.: XX.XX.XXXX, Z. zast.: Mgr. Lenka Danaiová, advokátka, Ernestova bašta 10, 940 01 Nové Zámky a Záhoráková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 412, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. B., nar. XX.XX.XXXX, K. E. 2. O. Z., nar.: XX.XX.XXXX, O. obaja zast. JUDr. Adam Puškár, advokát, Karpatská 5, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 17.774,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 17.774,80 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 14.07.2012 titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaní mali spôsobiť poškodením mreží na jeho hale a odcudzením filmových rekvizít. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že je nájomcom haly v objekte bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci E. ktorú využíva ako sklad rekvizít. V presne nezistenom čase od 05.05.2007 do 10.05.2007 sa žalovaní dopustili prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo ich Okresný súd Malacky uznal vinnými odsudzujúcim rozsudkom sp.zn. XT/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2012. Žalobca bol rozsudkom odkázaný na uplatnenie náhrady škody na občianske súdne konanie. Násilným vniknutím do objektu spôsobili žalovaní škodu poškodením mreží na objekte vo výške 68.000,00 Sk (2.257,18 Eur). Zároveň žalobcovi spôsobili škodu odcudzením filmových rekvizít:
- 6 ks mosadzných svietnikov po 796,65 Eur,
- 1 ks rukoväť sústružená ozdobná - 24,49 Eur,
- 1 ks nôž a vidlička - 110,23 Eur,
- 1 ks dýka so sklenenou guľou - 428,69 Eur,
- 3 ks rukoväte na býkovce po 16,33 Eur,
- 6 ks rukoväte na býkovce po 12,24 Eur,
- 1 ks palica s hlavou Valka - 146,98 Eur,
- 2 ks ostrohy Taligard po 85,73 Eur,
- 2 ks ostrohy Kull po 85,73 Eur,
- 1 ks originálna kovová zbraň - 2.449,00 Eur,
- 1 ks meč hliníkový - 285,79 Eur,
- 2 ks dýka gotická po 138,81 Eur,
- 8 ks tesáky po 32,13 Eur,
- 1 ks meč pre Taligara - 387,87 Eur,
- 1 ks dýka s hadom - 32,66 Eur,
- 2 ks kované priečky na meče po 16,33 Eur,
- 2 ks konské brnenie z mosadze po 449,11 Eur,
- 1 ks kovová palica - 20,41 Eur,
- 1 ks formy na lisovanie - výrobu štítov - 385,21 Eur,
- 15 ks frézovanie duralových čepelí po 33,47 Eur,
- 1 ks brnenie na koňa Taligara - 796,15 Eur,
- 1 ks brnenie na koňa Kulla - 510,35 Eur,
- 5 ks sekera motýľ po 65,32 Eur,
- 1 ks formy na odlievanie - 428,69 Eur,
- 2 ks závesník na Kullovu sekeru po 48,99 Eur,
- 4 ks pošvy na meče Kull - Taligaro po 57,15 Eur,
- 2 ks priečky na meče Kull + Taligaro po 122,48 Eur,
- 2 ks čepelí po 32,66 Eur,
- 3 ks kaziet po 220,47 Eur,
- 1 ks kazety - 183,72 Eur,
- 2 ks kaziet na sekery po 244,97 Eur.
Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku, a to v zákonnej výške.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XXRo/XXX/XXXX zo dňa 04.07.2014, proti ktorému podali žalovaní včas odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz ex lege zrušený. V odpore uviedli, že prečinu popísaného žalobcom sa skutočne dopustili. Vypáčili kovovú mrežu na okne a z haly odcudzili 4 ks diárov, poľnú lopatku, hliníkové napodobeniny zbraní, megafón, 2 ks predlžovacích káblov, halogénový reflektor, 4 ks moridla, maliarske štetce a valček, 2 textilné vaky, 2 ks stoličiek, kolesá z bicykla, plastový kufrík, drobné náradie, tekutý podpaľač na oheň, farby a ďalšie drobné veci v hodnote asi 522,99 Eur. Súčasne spôsobili škodu poškodením okna. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je absurdný, za prehnanú považujú tiež škodu na vypáčenej mreži vo výške 2.257,18 Eur, keď oprava okna bola zrealizovaná tak, že žalobca do okna umiestnil kus plechu. Žalovaní obstarali ponuku na opravu predmetného okna, a to na sumu 60,00 Eur. Aj samotný súd v odsudzujúcom rozsudku škodu ustálil na 186,16 Eur, teda dvanásťkrát menej ako žalobca. Všetky žalovanými odcudzené rekvizity žalovaní žalobcovi vrátili, resp. vydali polícií, čo je konštatované aj na strane 3 odsudzujúceho rozsudku. Žalovaní majú za to, že žalobca v žalobe zrejme len uviedol inventúrny zoznam všetkých svojich rekvizít a tieto bezdôvodne žiada uhradiť od žalovaných. Popis nimi odcudzených vecí v odsudzujúcom rozsudku je len zlomkom toho, čo teraz požaduje žalobca, ktorý absolútne ignoruje skutočnosť, že žalovaní všetko odcudzené vrátili. Zoznam žalobcom udávaných odcudzených vecí je rozsiahly a nie je rozmerovo, technicky, časovo ani objektívne možné, aby žalovaní plný sklad rekvizít vyniesli cez malé a úzke okienko a uskladnili u seba doma. Ak žalobcovi boli nejaké rekvizity odcudzené, stalo sa tak zrejme maloletými rómskymi páchateľmi, ktorí sa do skladu vlámali niekoľko dní po žalovaných a pri vynášaní vecí boli pristihnutí pani S. Z.. Ich trestné stíhanie však bolo pre nedostatok veku páchateľov neprípustné. Podľa žalovaných si žalobca škodu uplatňuje od nesprávnych osôb a neúmerne ju nadhodnocuje. Namietajú tiež úrok z omeškania, pretože nie je možné, aby sa do omeškania dostali dňom, ktorý uvádza žalobca, najskôr sa tak mohlo stať deň nasledujúci po prevzatí platobného rozkazu, pretože až tento možno považovať za kvalifikovanú výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 22.10.2014 poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku je konštatované, že „škoda spôsobená trestným činom bola v obžalobnom návrhu kvalifikovaná ako malá, no procesom dokazovania pred súdom jej výšku nebolo možné bez pochybností určiť a ustáliť. Žalobca v priebehu vyšetrovania predložil vyšetrovateľovi zoznam vecí, ktoré mu boli v dôsledku protiprávneho konania žalovaných odcudzené. Škoda na odcudzených veciach je vyčíslená na základe faktúr. Keďže sa jedná o veci vyrobené na zákazku slúžiace podnikateľskej činnosti žalobcu, je ich hodnota niekoľkonásobne vyššia, ako sa uvádza v odsudzujúcom rozsudku. Škoda v odsudzujúcom rozsudku vo výške 522,99 Eur vychádza len z posudku, ktorým boli ohodnotené veci, ktoré žalovaní v priebehu vyšetrovania vrátili. Ostatné veci sa ale nikdy nenašli. Žalobca si škodu nemôže
uplatňovať od osôb W., X. a E., ktorí sa mali do skladu vlámať po žalovaných, lebo práve žalovaní boli za taký čin právoplatne odsúdení. Pán W. vo svedeckej výpovedi uviedol, že sa do skladu dostal tak, že mu o ňom povedali práve žalovaní, spoločne sa tam niekoľkokrát vrátili a odcudzili ďalšie veci.
4. Súd nariadil pojednávanie na 12.12.2019, kde žalobca k žalobe doplnil, že si uplatňuje škodu na veciach, ktoré boli zhotovené na zákazku, pričom tieto boli vyrobené z farebných kovov, preto po nich žalovaní išli, aby ich mohli ľahko predať v zberných surovinách. Požiadal o pripojenie trestného spisu, kde uviedol, že si uplatňuje omnoho viac vecí, ktoré boli odcudzené, ale touto žalobou si uplatnil len veci, ku ktorým mal k dispozícii doklady o ich nadobudnutí. V skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku sa uvádza, že žalovaní odcudzili aj ďalšie drobné veci a práve to je základom podanej civilnej žaloby. Pokiaľ ide o možnosť vynesenia týchto vecí z haly, napríklad konské brnenie sa dalo rozobrať na jednotlivé pláty a vyniesť tak. Žalovaní na pojednávaní nárok žalobcu v celom rozsahu popreli. Žalobcovi odcudzili veci, ktoré sa im páčili v tom období podľa ich veku, napríklad megafón či lopatku. Žalobca podľa nich nepreukázal, že by sa žalobou uplatnené veci boli v jeho sklade nachádzali v čase vlámania, ani že tieto veci boli vôbec odcudzené. Na sklade rekvizít bola spáchaná aj ďalšia krádež, pričom práve tam sa medzi odcudzenými vecami uvádzajú napodobeniny zbraní. Žalovaný v 1. rade doplnil, že páchateľov tejto ďalšej krádeže vyzval, aby odcudzené veci vrátili, na čo títo žalovaným vydali gumenú repliku samopalu. Títo páchatelia boli v sklade viackrát. K ďalšej krádeži na sklade došlo aj v roku 2013, tu bol páchateľ podľa žalobcu aj odsúdený a zaviazaný na náhradu škody. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril tiež k otázke škody na mrežiach, keď uviedol, že za sumu uvedenú v žalobe si nechal opraviť všetky mreže na oknách a ich uchytenie a súhlasil by aj s tým, aby mu žalovaní uhradili len časť z toho, ktorá zodpovedá poškodeniu mreží na jednom okne. 5. Súd nariadil pojednávanie na 18.02.2020, kde rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 6C/574/2014-100 zo dňa 18.02.2020 o zamietnutí žaloby žalobcu a priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným, a to s poukazom na skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právni zástupcovia bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili. Súd následne na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie uznesením č.k. 6C/574/2014-120 zo dňa 26.11.2020 zrušil, keďže zistil, že žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili pre práceneschopnosť, čo súdu včas oznámili. Súd následne nariadil termín pojednávania na 13.12.2021, kam sa žalobca ani jeho právni zástupcovia bez ospravedlnenia nedostavili, súd preto podľa § 180 veta druhá C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v spise : rozsudok OS MA XT/XX/ XXXX zo dňa 27.06.20212, Nájomná zmluva zo dňa 01.12.2002, faktúra č. XX/XX/XXXX,. faktúra č. XXXX, faktúra č. XXXX, faktúra č. XXXX, faktúra č. XXXX, faktúra č. XXXX, faktúra č. XXXX, Cenová ponuka spoločnosti W. Uznesenie T. zo dňa 01.07.2009, a oboznámil prítomných s podstatným obsahom trestného spisu XT/XX/XXXX a vyšetrovacieho spisu T. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré posúdil, ako nasleduje:
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
11. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 17.774,80 Eur so zákonným úrokom z omeškania od 14.07.2012 do zaplatenia, ako vyplýva z petitu podanej žaloby. V odôvodnení žaloby uviedol, že sumu 2.257,18 Eur (68.000,00 Sk) si uplatňuje titulom náhrady škody, ktorú mali žalovaní spôsobiť poškodením okna a mreže pri krádeži a zvyšok si uplatňuje titulom odcudzenia ním vlastnených v žalobe uvedených vecí. Žalobca v žalobe uviedol položkovitý zoznam odcudzených vecí, ktoré žiada od žalovaných nahradiť, spolu s obstarávacou cenou každej položky. Suma cien všetkých týchto vecí podľa zoznamu v žalobe predstavuje 15.517,89 Eur, čo je spolu so škodou na okne a mrežiach dokopy suma 17.775,07 Eur, t.j. o málo viac, ako je uvedené v petite žaloby. Súd za uplatnený
nárok považoval sumu 17.774,80 Eur, keďže žalobca nie je povinný si žalobou uplatniť presne takú výšku škody, aká mu vznikla, ale môže požadovať aj menej.
12. Žalobca si teda žalobou uplatnil voči žalovaným nárok na náhradu škody, ktorú mu mali spôsobiť vlámaním sa do jeho objektu, poškodením okna a mreže na objekte a odcudzením v žalobe uvedených vecí, t.j. uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, vyplývajúci zo všeobecnej zodpovednosti žalovaných za škodu. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v takomto prípade je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie škodcu, ktoré sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
13. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu škody má s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia o náhrade škody žalobca (poškodený) povinnosť a bremeno tvrdenia v tom, že sa žalovaný (škodca) dopustil porušenia právnej povinnosti, že došlo k vzniku škody na strane žalobcu a že je v danom prípade daná príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím škodcu (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou poškodeného). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje jeho povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (poškodený) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že jeho zodpovednosť za škodu nevznikla, prípadne, že škodu, ako bola preukázaná, nezavinil, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany civilného procesu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. V civilnom sporovom konaní sú vyššie uvedené zásady modifikované zásadou kontradiktórnosti konania vyjadrenou v ust. § 151 C.s.p, podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
14. Žalovaní nepopierali, že sa dopustili porušenia právnej povinnosti, keď v máji 2007 vnikli do objektu žalobcu a odcudzili tam v trestnom rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX uvedené hnuteľné veci. Súd preto prvú podmienku vzniku ich zodpovednosti za škodu považoval za splnenú. Ďalej bolo potrebné zistiť, či na strane žalobcu vznikla škoda a v akej konkrétnej výške a napokon či je vznik takej škody v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných.
15. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX zistil, že žalovaní boli rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.06.2012 uznaní za vinných, že doposiaľ nezistenom čase od 05.05.2007 do 10.05.2007 spoločne vykonali krádež vecí z haly v objekte bývalého PD v obci E. slúžiacej ako sklad rekvizít, a to tým spôsobom, že obvinený W. K. najskôr vybral prasknutú sklenú výplň na okne haly, následne páčidlom prineseným obvineným ml. O. Z. vypáčil ochrannú kovovú mrežu na okne haly a všetci traja spoločne oknom vošli do vnútra haly, odkiaľ odcudzili rôzne filmové rekvizity,
a to 4 ks diárov, poľnú lopatku, hliníkové napodobeniny zbraní, megafón, 2 ks predlžovacích káblov, halogénový reflektor, 4 ks moridla, maliarske štetce a valček, 2 textilné vaky, 2 ks stoličiek, kolesá z bicykla, plastový kufrík, drobné náradie, tekutý podpaľač na oheň, farby a ďalšie drobné veci, čím poškodenému J. G., trvale bytom Z., Z. spôsobili škodu krádežou vo výške cca 522,99 Eur a škodu poškodením vo výške 186,16 Eur, teda spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a činy spáchali vlámaním, spoločným konaním protiprávne vnikli do nebytového priestoru iného, čím spáchali prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Súd podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upustil od potrestania žalovaných a odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
16. Z vyšetrovacieho spisu č. T. súd zistil nasledovné:
a) z uznesenia OR PZ v Bratislave - okolie č. T. zo dňa 30.05.2007 súd zistil, že žalobcovi boli vrátené veci vydané W. K. a O. Z.: 3 ks diárov v tvrdých doskách, 1 ks diár s kalkulačkou, 1 ks vojenská lopatka, hliníkové napodobeniny zbraní (motyka, sekera, cep s kovovými hrotmi, 4 ks dýk), megafón, 2 ks predlžovacích káblov, halogénové svietidlo, 4 ks moridla, 6 ks štetcov, maliarsky valček, 6 ks krémov na topánky a dva vaky, b) z uznesenia OR PZ v Bratislave - okolie č. T. zo dňa 08.09.2009 súd zistil, že žalobcovi boli vrátené veci vydané O. Z. dňa 30.05.2007, a to jedna maketa samopalu a tri makety pištolí. c) zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 10.05.2007 súd zistil, že pri tomto výsluchu žalobca v pozícii poškodeného vypovedal, že prišiel do predmetnej haly, zistil, že niekto vytlačil okno a kovovú mrežu a že mu boli odcudzené filmové rekvizity: 6 ks skladacie režisérske hliníkové stoličky, 5 ks starožitných TV nez. značiek a výr. čísel, pravdepodobne 4 kusy reproduktorov nez. značiek a výrobných čísiel, cca 10 ks 1 l termosiek zeleno-bielej farby, 8 ks hliníkových oblúkov o polomere 3 m a 5 ks kovové dýky o dĺžke čepele od 20 cm do 50 cm. d) zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 24.05.2007 súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 150.000,00 Sk krádežou a 50.000,00 Sk poškodením, pričom uviedol, že od poslednej výpovede dňa 10.05.2007 vykonal podrobnú prehliadku predmetnej haly a zistil, že mu bolo odcudzených omnoho viac vecí, ako uvádzal pôvodne. Následne predložil OR PZ listinu „Zoznam vecí ukradnutých zo skladu rekvizít v E. dňa 10.05.2007“, ktorá je datovaná 03.06.2007 a ním podpísaná. Podľa tohto Zoznamu bolo žalobcovi odcudzené nasledovné:
- 6 ks režisérskych stoličiek á 6.000,00 Sk,
- 5 ks TV prijímačov á 2.000,00 Sk,
- 4 ks reproduktory á 1.000,00 Sk,
- 10 ks termosky zelené á 800,00 Sk,
- 8 ks hliníkové oblúky á 4.000,00 Sk,
- 20 ks kovových dýk á 3.500,00 Sk,
- časť brnenia na koňa z mosadze v hodnote 80.000,00 Sk,
- 4 ks transformátory 110/220 V á 15.000,00 Sk,
- 6 ks zbrane gumené á 6.000,00 Sk,
- drobné rekvizity - diáre, lopatky, megafóny, predlžovačky, vaky, štetce v celkovej hodnote 30.000,00 Sk. e) zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.09.2008 súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 366.000,00 Sk krádežou a 154.000,00 Sk poškodením, pretože po presnom zistení odcudzených vecí sa škoda podstatne zmenila. Odcudzené veci tu už ďalej nešpecifikoval. f) zo zápisnice o výsluchu svedka B. W., nar. XX.XX.XXXX. zo dňa 12.03.2008 súd zistil, že uvedený svedok priznal, že bol jeden raz v sklade s bratmi K. a s Z., kedy si zo skladu zobral tri kusy plastových pištolí, ktoré mal doma a následne ich dal Bínovi, ktorý ich odovzdal policajtom. Z. a K. si zo skladu vtedy brali rôzne farby, spreje a podobné veci. Svedok bol následne v predmetnej hale aj s Y. X. a X. E. zo E. O., kedy z haly odniesli balóniky, umelé pištole a samopal, ktorý následne vydal X. Z., aby ho vrátil polícii. g) zo zápisnice o výsluchu svedka Y. X., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 10.04.2008 súd zistil, že uvedený svedok vypovedal, že videl K. a Z. ako idú z predmetnej haly a nesú medenú cievku a stoličku na ryby. V objekte PD následne spolu s B. W. a X. E. našli tašky s vecami ako samopaly, pištolky, poháre, odkiaľ si zobrali nejaké zbrane, jednalo sa o atrapy. Neskôr boli jedenkrát aj v hale, odkiaľ si zobrali balóny. h) zo zápisnice o výsluchu svedka X. E., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 10.04.2008 súd zistil, že uvedený svedok vypovedal identicky ako svedok Y. X. v ten istý deň.
i) z odborného vyjadrenia spoločnosti V.. súd zistil, že uvedená spoločnosť vykonala na žiadosť polície pre potreby vyšetrovacích úkonov ohodnotenie jednak majetku, ktorý žalobca uviedol v Zozname predloženom polícii (celkovo ohodnotený na 2.710,00 Eur) a jednak vecí, ktoré boli vydané zo strany obvinených (žalovaných a W. K.) a ktoré boli ohodnotené na sumu 547,00 Eur.
17. Z faktúry č. XX/XX/XXXX splatnej 14.07.2007 súd zistil, že žalobcovi vyfakturoval jeho dodávateľ V. F., N. XX, XXX XX Dunajská Lužná sumu 144.000,00 Sk za 6 ks mosadzných svietnikov a 68.000,00 Sk za opravu mreží na sklade v Záhorskej Vsi. Žalobca si voči žalovaným žalobou uplatnil právo na zaplatenie celej sumy fakturovanej za opravu mreží, ako aj sumy, ktorú zaplatil za 6 mosadzných svietnikov. Deň zdaniteľného plnenia bol vo faktúre špecifikovaný ako „jún 2007“.
18. Z faktúr XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX súd zistil, že žalobca všetky v žalobe vymenované veci, o ktorých tvrdí, že ich odcudzili žalovaní, zakúpil od dodávateľ N., a to v období od augusta do novembra XXXX, t.j. viac ako desať rokov predtým, než mali byť žalovanými ukradnuté. Cena odcudzených vecí vyčíslená žalobcom v žalobe presne zodpovedala cene, ktorú žalobca za tieto veci svojmu dodávateľovi zaplatil po prepočte konverzným kurzom.
19. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie, že mu vznikla škoda a v akej výške, nepredložil ani nenavrhol. Súd po vykonanom dokazovaní musel uzavrieť, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že mu vznikla škoda na odcudzených veciach tak, ako to tvrdil v žalobe. Na preukázanie vzniku škody predložil faktúry č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX od dodávateľa N. ktorými sa mu však podarilo preukázať len to, že veci uvedené v žalobe v roku 1996 kúpil a za akú cenu. Z nijakých listinných dôkazov, ani z trestného a vyšetrovacieho spisu nevyplynulo, že by sa také veci v čase krádeže v sklade žalobcu vôbec nachádzali, resp. že vôbec v príslušnom čase ešte existovali, tobôž nie, že by zmizli práve po vlámaní, ktoré je kladené za vinu žalovaným. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca v rámci vyšetrovania v trestnom konaní vôbec neuvádzal, že by mu boli žalovanými odcudzené práve tie veci, ktoré neskôr uviedol v žalobe. Súd považuje za nepravdepodobné, že by žalobca až po siedmich rokoch od vykonanej krádeže zistil, že mu boli žalovanými odcudzené (aj) veci, ktoré pôvodne v trestnom konaní vôbec neuvádzal, a to tiež s poukazom na skutočnosť, že v trestnom konaní opakovane špecifikáciu odcudzených vecí dopĺňal. Keďže medzitým v dotknutom sklade žalobcu prebehlo viacero vlámaní, aj keby žalobca existenciu a následne odcudzenie týchto vecí preukázal, nebolo by možné učiniť záver o príčinnej súvislosti medzi ich zmiznutím a krádežou, resp. vlámaním, ktorého sa dopustili žalovaní. Napokon je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že „odcudzenú“ položku „6 ks mosadzných svietnikov“ žalobca preukazuje faktúrou svedčiacou o tom, že mu tieto svietniky boli vyrobené a dodané až v júni 2007, teda mesiac po vykonanej krádeži. Nie je pritom možné, aby mu tieto svietniky boli žalovanými odcudzené, keď v čase krádeže nimi ešte žalobca vôbec nedisponoval (zakúpil ich až následne).
20. Pokiaľ ide o škodu uplatnenú žalobcom na poškodenom okne a mreži, žalobcovi sa tu síce podarilo súdu preukázať, že mu vznikla škoda, čo medzi stranami nebolo sporné, avšak ani netvrdil a ani nepreukázal, v akej výške táto škoda vznikla. V žalobe totiž uviedol, že škoda poškodením mreží mu vznikla vo výške 2.257,18 Eur, avšak na pojednávaní dňa 12.12.2019 doplnil, že za túto sumu si nechal opraviť všetky mreže na oknách a ich uchytenie. Žalovaní mu pri vlámaní poškodili len jedno okno a mrežu, žalobca však v žiadnom svojom vyjadrení neuviedol, aká škoda mu takýmto spôsobom vznikla (teda aká škoda pripadá na okno a mrežu poškodené žalovanými). S ohľadom na § 193 C.s.p. je všeobecný súd viazaný rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní, pričom v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní viazanosť nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal (R.). Súd tak bol viazaný právoplatným trestným rozsudkom, ktorým boli žalovaní uznaní za vinných z tam uvedeného prečinu. Podľa L. však platí, že výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodnou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v civilnom sporovom konaní teda nie je viazaný v zmysle ustanovení § 193 C.s.p., pokiaľ ide o výšku škody. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery a zistenia učinené v tomto smere v trestnom konaní, avšak v civilnom konaní musia byť podľa potreby vykonané dôkazy ďalšie a súd si musí urobiť o výške škody vlastný zodpovedný záver podložený úplným zistením skutočného stavu veci. Pre účely trestného konania bola škoda spôsobená žalobcovi poškodením mreže a okna ohodnotená len odhadom spracovaným V., IČO: XXX XXX XX, Olšovského
XXX/XX, XXX XX Malacky, ktorý škodu na mreži odhadol na 180,00 Eur a ďalej odhadom spracovaným R. V. V., N. 21, XXX XX Malacky, IČO: 30 363 730, ktorý škodu na jednej sklenej tabuľke určil na 6,16 Eur (jedno okno pozostáva zo 6 takýchto tabuliek). V trestnom rozsudku uvedená škoda poškodením je založená práve a len na týchto odhadoch, čo je ale pre potreby civilného sporového konania absolútne nepostačujúce, a to najmä v situácii, keď výšku škody žalovaní namietajú a zo žaloby je zjavné, že žalobca je spôsobilý škodu kvantifikovať, keďže si už predmetné okno nechal opraviť. Žalobca tak bol spôsobilý a povinný súd uviesť, aká konkrétna škoda mu vznikla opravou žalovanými poškodeného okna a mreže, avšak v rozpore so svojimi procesnými povinnosťami to neurobil.
21. Keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik občianskoprávnej všeobecnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaných, súd dospel k záveru, že jeho žalobu je nutné zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o žalobe boli plne procesne úspešní žalovaní, pretože žaloba smerujúca proti nim bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).