Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_3Sa-19-2017.pdf
PDF · 128.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu C. Š., bývajúceho E. T., C.Š. X, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. mája 2017 č. 21834-2/2017-BA takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmavaným rozhodnutím č.: 21834-2/2017-BA zo dňa 31.05.2017 príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.06.2016 č. 700-3411927716- GC04/16 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že odvolanie žalobcu C. Š., nar. XX.XX.XXXX vo veci predpísania penále zamietla v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
2. Žalovaná na odôvodnenie rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) vydala dňa 07.06.2016 rozhodnutie č. 700-3411927716-GC04/16, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona o sociálnom poistení a § 240 označeného zákona predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe (v ďalšom texte aj: „SZČO“), t.j. žalobcovi za obdobie január 2005 až jún 2008 penále v sume 2.045,54 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej v texte aj: „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je príloha obsahujúca špecifikáciu výpočtu dlžného penále.
3. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že pred vydaním tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 700-3414324514-GC04/14 zo dňa 07.10.2018 predpísal žalobcovi penále za označené obdobie vo výške 2.053,45 EUR, ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní rozhodnutím žalovanej č. 19019-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015 potvrdené a odvolanie účastníka konania bolo zamietnuté. Na základe žalobcom podaného návrhu na obnovu konania Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 26978-3/2016-BA z 23.02.2016 povolila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 19019-2/2015-BA, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-3414324514-GC04/14 a zároveň označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac, ktorý účastník konania dosiahol v niektorých mesiacoch kontrolovaného obdobia ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO a súčasne zamestnanec presiahol výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu v úhrne mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie. Uvedená skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí zohľadnená, t.j. penále bolo vypočítané z nesprávne vyčíslenej dlžnej sumy poistného. Odvolací orgán zaviazal správny orgán prvého stupňa, aby v novom konaní vykonal kontrolu súbehu vymeriavacích základov účastníka konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a zároveň ako zamestnanca a následne novým rozhodnutím predpísal účastníkovi konania penále v správnej výške za obdobie uvedené v rozhodnutí č. 700-3414324514-GC04/14.
4. Ďalej v odôvodnení uviedla, že účastník konania bol oprávnený vykonávať SZČO na základe živnostenského listu č. ŽO-2000/10231-00002 od 22.03.2000 a na základe koncesnej listiny č. ŽO-2001/23699-00006 zo dňa 06.08.2001. Rozhodnutím č. ŽO-2005/00390-00002 mal účastník konania pozastavené živnostenské oprávnenie v období od 03.02.2005 do 03.08.2005. Podnikateľskú činnosť ukončil vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 11.03.2009. Zároveň konštatoval, že účastník konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „registre poistencov“) vyplynulo, že účastník konania bol v období od 22.03.2000 do 30.04.2000, od 01.05.2000 do 31.12.2000 a od 01.07.2001 do 30.06.2008 poistený ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO. Ďalej z tohto registra vyplýva, že účastník konania bol v období od 03.04.2006 do 25.10.2007 zamestnancom zamestnávateľa: SoPHIS a.s., IČO: 26305879.
5. Správny orgán prvého stupňa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 07.06.2016 č. 700-3411927716-GC04/16 vykonal kontrolu súbehu vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, na základe čoho zistil, že účastník konania v mesiacoch apríl 2006, máj 2006, jún 2006 a september 2006 presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na nemocenské poistenie. Táto skutočnosť bola v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zohľadnená a penále bolo vypočítané zo správnej sumy poistného. Porovnaním správnosti a včasnosti odvodu poistného bolo zistené, že účastník konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za obdobie január 2005 až jún 2008 zaplatil po lehote splatnosti, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z prílohy k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
6. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatovala, že penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti (povinnosť platiť a odvádzať poistné), t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti včas (v lehote splatnosti poistného), v správnej výške alebo vôbec. Sociálnej poisťovni zákon ukladá povinnosť predpísať penále vo výške, na ktorú má vplyv len dátum splatnosti poistného, výška dlžného, resp. oneskorene zaplateného poistného a následne zistený počet dní omeškania. Účastník konania poistné za obdobie, ktoré je uvedené v rozhodnutí o určení penále neuhradil v lehote splatnosti a bolo mu predpísané nasledovnými rozhodnutiami :
- dlžné poistné za obdobie január 2004 až apríl 2007 v sume 2.957,87 EUR (89.109 SK) bolo účastníkovi konania predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410238407-GC04/07 zo dňa 14.05.2007 (právoplatné 21.06.2007),
- dlžné poistné za obdobie máj 2007 až máj 2008 v sume 1.131,51 EUR (34.088 SK), bolo účastníkovi konania predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3410508708-GC04/08 zo dňa 09.06.2008 (právoplatné dňa 18.07.2008),
- dlžné poistné za mesiac jún 2008 v sume 89,15 EUR (2.686 SK) bolo účastníkovi konania predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411247508-GC04/08 zo dňa 08.12.2008 (právoplatné 21.01.2009).
7. Z preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že dlžné poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty jeho splatnosti a penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až dňom jeho predpísania formou rozhodnutia, v tomto prípade dňom 07.10.2014, kedy
si správny orgán uplatnil právo na predpísanie penále za predmetné obdobie prvýkrát, a to vydaním rozhodnutia č. 700-3414324514-GC04/14. Z tohto dôvodu správny orgán prvého stupňa nemohol účastníka konania upovedomiť o existencii penále za predmetné obdobie pred 07.10.2014. Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke www.socpoist.sk vedie zoznam dlžníkov, voči ktorým má pohľadávku na poistnom a na uloženej pokute. V zozname dlžníkov však nie sú subjekty, ktorým bolo predpísané penále a v zozname sa nachádzajú právnické a fyzické osoby, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni sumu od 3,32 EUR. Takýto zoznam má len informatívny charakter. Podľa žalovanej zákon o sociálnom poistení neustanovuje lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále, obmedzenie vyplýva iba z § 147 ods. 1 zákona o sociálnej poisťovni účinného od 1. januára 2004, ktoré stanovuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaná tvrdila, že penále predpísané preskúmavaným rozhodnutím nie je premlčané, pretože právny nárok na zaplatenie penále za obdobie január 2005 až jún 2008 si Sociálna poisťovňa uplatnila dňa 07.10.2017, t.j. v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za jednotlivé mesiace.
8. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa žalovaná zaoberala konaním o odpustení povinnosti zaplatiť penále, ktoré konanie patrí do vecnej príslušnosti pobočky Sociálnej poisťovne, na základe oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., a to až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Nevyhnutnou podmienkou na odpustenie povinnosti zaplatiť penále bolo, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného za celé obdobie poistenia (registrácie) pred 01.01.2010, najneskôr však do 30.04.2010. Fyzická osoba a právnická osoba túto podmienku splnili, ak najneskôr do 30.04.2010 zaplatili dlžné poistné, ktorého sa týkal „generálny pardon“, a to (okrem iných) poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2009, poistné na starobné poistenie za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2009, poistné do rezervného fondu a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2009. Informácia o podmienkach odpustenia povinnosti zaplatiť penále bola zverejnená aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne v článku z 01.03.2010 s nadpisom: „Generálny pardon je v polovici, využite príležitosť zaplatiť svoje dlhy voči Sociálnej poisťovni bez penále“. Uvedený právny názor podľa žalovaného je vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/29/2013 z 28.05.2014, v ktorom NS SR prijal názor, že ust. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. „upravuje nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinnému subjektu, a to len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatí najneskôr do 30.04.2010. To znamená, že k 30.04.2010 už voči Sociálnej poisťovni nebude mať peňažný záväzok.“ Penále bolo účastníkovi konania predpísané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 572/2009 Z. z., pričom nebolo porušené ustanovenie § 293bl zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., pretože poistné za obdobie pred 01.01.2010 (t.j. časť poistného za mesiac jún 2008) účastník konania zaplatil po 30.04.2010.
9. Žalovaná uzavrela, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je v súlade so zákonom, a preto odvolaniu podanému účastníkom konania nevyhovela.
10. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č.: 21834-2/2017-BA zo dňa 31.05.2017 podal žalobca správnu žalobou v sociálnych veciach datovanú dňom 27.07.2017, podanú na poštovú prepravu dňa 31.07.2017. V žalobe je ako preskúmavané rozhodnutie označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-3411927716-GC04/16 zo dňa 07.06.2016, z jej obsahu však vyplýva, že žalobca žiada preskúmať skutočností uvedené v rozhodnutí žalovaného zo dňa 31.05.2017, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní č. 21834-2/2017-BA, a toto rozhodnutie na základe výzvy súdu aj dodatočne k správnej žalobe predložil.
11. V správnej žalobe zdôraznil, že v roku 2009 ukončil podnikateľskú činnosť formou SZČO splnením si svojich podnikateľských povinností, a to odhlásením sa na živnostenskom úrade a zaslaním odhlášky pre sociálnu poisťovňu a daňový úrad. Namietal, že následne Sociálna poisťovňa nezohľadnila všetky možnosti a povinnosti štátnej inštitúcie, ktorej krédom je pomáhať sociálne slabším vrstvám obyvateľstva, kde v danom prípade „generálneho pardonu“ nezohľadnila povinnosť odpustiť penále za oneskorené uhradenie poistného. Namietal, že žalovaný od ukončenia jeho podnikania dňa 11.03.2009 až do roku 2015 ho nikdy neinformoval o úhrade penále, a ani mu nebolo umožnené využiť oprávnenia
z „generálneho pardonu“ z roku 2010, pretože mu bola zamlčaná jeho povinnosť zaplatiť penále. Takýmto postupom podľa jeho názoru bol diskriminovaný. Poukázal aj na tú skutočnosť, že nikdy nebol uvedený na internetovej stránke Sociálnej poisťovne ako neplatič, resp. dlžník, aj keď podľa príslušných ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. (§ 25 ods. 1 písm. c/ bod 2) uvedené sociálnej poisťovni výslovne vyplývalo. Dokonca mu Sociálna poisťovňa nezaslala ani upomienku o neuhradenom poistnom, resp. o nedoplatkov na poistnom formou ročného vyúčtovania, aj keď takáto povinnosť podľa žalobcu poisťovni vyplývala z príslušných ustanovení zákona o účtovníctve. Za nesprávny považoval postup sociálnej poisťovne, ktorá ho neinformovala o nezaplatenom penále, ale počkala takmer desať rokov a potom začala vymáhať nehoráznu sumu kapitalizovaného penále. Namietal, že o povinnosti zaplatiť penále bol informovaný iba na zdrape papiera s tým, že zároveň bol upozornený na výkon rozhodnutia prostredníctvom exekútora, pričom takýto doklad mu bol doručený nie v obálke, a preto sa s obsahom listu mohli oboznámiť aj jeho susedia.
12. V závere správnej žaloby namietal, že dlžná suma poistného bola zaplatená v zákonom stanovenej lehote najneskôr do 30.04.2010, preto považuje rozhodnutie žalovanej za neadekvátne a neprofesionálne, preto si svoje práva bráni všetkými zákonnými prostriedkami. Zároveň žiadal o vytýčenie termínu pojednávania vo veci s tým, aby bol informovaný prostredníctvom elektronickej pošty (na emailovú adresu: matosesty@gmail.com), pretože väčšinu roka trávi v zahraničí, kde aj pracuje.
13. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa dňa 18.12.2017 k správnej žalobe poukázala na obsah rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia, a k jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe zdôraznila, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO povinná platiť poistné včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné aj odvádzať, a to v lehote ustanovenej v § 143 ods. 1 označeného zákona, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak SZČO poistné príspevky neodvedie včas a v správnej sume Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s ods. 2 označeného ustanovenia zákona predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie a Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 EUR. Žalovaná zdôraznila, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO preukázateľne poistné za obdobie január 2005 až jún 2008 nezaplatila v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, preto správny orgán prvého stupňa bol povinný predpísať penále z nezaplateného poistného. Pri predpisovaní penále správny orgán vychádzal z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil po lehote splatnosti, resp. ktoré v deň splatnosti poistného nebolo uhradené. Vzhľadom na námietky žalobcu uviedla, že na základe § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. (účinný od 01.01.2010) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je tak uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010. Cieľom zákonodarcu tak bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči sociálnej poisťovni, pretože iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. Účel zákona je zrejmý aj zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č.: 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z ktorej okrem iného vyplýva, že „navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, tzn., že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 287a, § 293ap a § 293bj zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenie týchto dlžných súm - čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01.01.2010.“ Zdôraznila, že ak by Sociálna poisťovňa posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a Sociálna poisťovňa by nedosiahla, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných
súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. Tieto povinné subjekty by potom boli neprimerane zvýhodnené oproti tým povinným subjektom, ktoré do 30.04.2010 zaplatili všetky dlžné sumy poistného a príspevkov. Sociálna poisťovňa taktiež zastáva právny názor, že pri výklade jednotlivých ustanovení zákona je potrebné postupovať nielen v zmysle gramatického významu týchto ustanovení (výklad gramatický), ale rovnako je potrebné vychádzať, resp. skúmať úmysel zákonodarcu, ako aj účel príslušnej právnej normy (výklad teleologický). V prípade pochybnosti o výbere medzi aplikáciou gramatického výkladu a zohľadnením jazykového znenia textu zákona na jednej strane a teleologickým výkladom na strane druhej je nutné sa prikloniť k výkladu, ktorý hľadí na účel a zmysel prijatej právnej úpravy, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 341/07, ktorý uviedol: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho predpisu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy).“
14. V závere písomného vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že povinnosti sociálnej poisťovne sú upravené v § 226 zákona o sociálnom poistení, pričom z tohto ustanovenia, ako ani zo žiadnych iných ustanovení označeného zákona nevyplýva povinnosť posielať odvádzateľom poistného upomienku o neuhradenom poistnom. Povinnosť platiť a odvádzať poistné je základná povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona o sociálnom poistení, ktorú sú povinní plniť všetci odvádzateľa poistného bez toho, aby boli zo strany sociálnej poisťovne o takejto povinnosti informovaní. Napriek tomu žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO si nesplnil svoje odvodové povinnosti v lehote ustanovenej zákonom, ale až na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo žalobcovi dlžné poistné priebežne predpísané. Žalobcovi bolo poistné za mesiac jún 2008 predpísané rozhodnutím č.: 700-3411247508-GC/08 dňa 08.12.2008, žalobca lehotu na plnenie určenú v právoplatnom rozhodnutí nedodržal a časť poistného za označený mesiac zaplatil až dňa 26.06.2013. Práve z týchto podstatných dôvodov žalobca nesplnil podmienku na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále na základe ním označeného tzv. „generálneho pardonu“.
15. Žalobcovi bola doručená výzva súdu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovaného replikou spolu s týmto vyjadrením dňa 15.01.2018 (o uvedenom svedčí doručenka poštového úradu Košice 11 na č.l. 27 súdneho spisu), žalobca replikou k vyjadreniu žalovaného stanovisko nezaujal.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom súdneho, ako aj úplného administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, preto túto procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
17. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým v odvolacom konaní vo veci predpísania penále v súvislosti s neskoro zaplateným poistným bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené.
18. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd pritom nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca (fyzická osoba) namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami, a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
19. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 31.05.2017 č. 21834-2/2017-BA vyplýva, že týmto rozhodnutím žalovaná v rámci odvolacieho konania zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 700-3411927716-GC04/16 zo dňa 07.06.2016 vo veci predpísania penále, ktorým postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona o sociálnom poistení a § 240 označeného zákona bolo predpísané SZČO, t.j. žalobcovi penále v sume 2.045,54 EUR za obdobie mesiacov január 2005 až jún 2008, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je príloha, z ktorej vyplýva špecifikácia, ako aj spôsob výpočtu vyššie uvedenej sumy penále.
20. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že účastník konania ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch svojho podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení k 11.03.2009, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice, číslo živnostenského registra: 803-12289. Zároveň v konaní bolo nesporné, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že podľa registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou bol žalobca v období od 22.03.2000 do 30.04.2000, od 01.05.2000 do 31.12.2000 a od 01.07.2001 do 30.06.2008 poistený ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO. Zároveň z tohto registra vyplynulo, že žalobca bol v období od 03.04.2006 do 25.10.2007 zamestnancom zamestnávateľa SoPHIS a. s., IČO: 26305879.
21. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a/ a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
23. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 EUR.
24. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010, Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.
25. Tak, ako to je už uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobca ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO (a zároveň aj zamestnanec) neplnil zákonom uloženú povinnosť zaplatiť včas a v stanovenej lehote poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, preto mu bolo dlžné poistné predpísané rozhodnutiami : a/ dlžné poistné za obdobie mesiacov január 2004 až apríl 2007 v sume 2.957,87 EUR (t.j. 89.109 Sk - pri konverznom kurze 30,1260 Sk/1 EURO) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410238407-GC04/07 zo dňa 14.05.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.06.2007, b/ dlžné poistné za obdobie mesiacov máj 2007 až máj 2008 v sume 1.131,51 EUR (t.j. 34.088 Sk) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3410508708-GC04/08 zo dňa 09.06.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.07.2008 a c/ dlžné poistné za mesiac jún 2008 v sume 89,15 EUR (t.j. 2.686 Sk) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411247508-GC04/08 zo dňa 08.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.01.2009.
26. Správny súd ďalej poukazuje na to, že penále predpísané ako následok porušenia povinnosti zaplatiť zákonom stanovené poistné včas a v predpísanej výške predstavuje sankciu, ktorá nevzniká priamo zo zákona, ale pri porušení povinnosti platiteľa poistného vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále v zákonom stanovenej výške. Jeho predpísaním právoplatným rozhodnutím vzniká žalovanej aj exekučne vymáhateľná pohľadávka, ktorú je možné odpustiť iba za splnenia zákonom presne definovaných dôvodov, ktorým v zmysle vyššie uvedeného ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení bolo splnenie odvodových povinností (v tomto konkrétnom prípade už predpísaného poistného na základe osobitných rozhodnutí žalovanej) v zákonom predpokladanej lehote najneskôr do 30.04.2010. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nezaplatil dlžné poistné za mesiac jún 2008, predpísané rozhodnutím č.: 700-3411247508-GC/08 zo dňa 08.12.2008.
27. Z obsahu administratívneho spisu (ako aj odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutie žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa) vyplýva, že penále za obdobie mesiacov január 2005 až jún 2008 bolo vypočítané žalobcovi v sume 2.045,54 EUR v súlade so zákonom, a to vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti povinného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, a to v zmysle špecifikácie, ktorá tvorí prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na to, že k výpočtu tejto výšky penále došlo po tom, čo predchádzajúce rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.10.2014 č. 700-3414324514-GC04/14 (po potvrdení rozhodnutím žalovanej zo dňa 16.03.2015 č. 19019- 2/2015-BA) bolo v rámci povolenej obnovy konania (rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26978-3/2016-BA z 23.02.2016) zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie (z dôvodu, že vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac, ktorý účastník konania dosiahol v niektorých mesiacoch kontrolovaného obdobia, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO a súčasne zamestnanec, presiahol výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu v úhrne mesačne najviac na plnenie poistného na nemocenské poistenie, teda penále bolo v niektorých mesiacoch vypočítané z nesprávne vyčíslenej dlžnej sumy poistného). Uvedené bolo zohľadnené (po kontrole súbehu vymeriavacích základov žalobcu ako SZČO a zamestnanca, kde bolo zistené, že v mesiacoch 4., 5. a 6. 2006 a 9.2006 presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ) v novom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa č. 700-3411927716-GC04/16 zo dňa 07.06.2016. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobných dôvodoch neuvádza žiadnu konkrétnu námietku vo vzťahu k výške penále, iba všeobecne konštatuje, že: „.....došlo k vypočítaniu neúmerných a neoprávnene vypočítaných kumulovaných úrokov zo strany poisťovne, ktorá to priznáva aj vo svojom rozhodnutí“. Uvedené však už bolo napravené rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím, preto námietka žalobcu v tomto smere je podľa názoru správneho súdu nedôvodná.
28. Ako nedôvodný hodnotí správny súd aj žalobný dôvod spočívajúci v tvrdení, že správny orgán postupoval nezákonne, ak žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť penále napriek tzv. „generálnemu pardonu“. Správny súd zdôrazňuje, že uvedený inštitút (tak, ako to je podrobne uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia) možno aplikovať iba za situácie, že dlžník poistného svoj dlh vyrovná do určitého časového okamihu, ktorý zákonodarca stanovil dňom 30.04.2010. Jeho účelom bolo zefektívniť výber dlžného poistného, keď motiváciou pre dlžníka v prípade vyrovnania dlhu do určitého časového okamihu bol zákonom predpokladaný následok vo forme odpustenia penále. Teda, aj za situácie, keď dlžné poistné nebolo zaplatené v zákonom stanovenej lehote, dlžník mal možnosť za splnenia zákonodarcom stanovených podmienok sa vyhnúť sankcii ako následku nesplnenia povinnosti zaplatiť poistné včas a v predpísanej výške. Správny súd zastáva totožný názor ako žalovaná, že povinnosť uhradiť rozhodnutím predpísané poistné v dodatočnej lehote do 30.04.2010, sa vzťahuje na dlžné poistné ako celok, nie na jednotlivé sumy poistného vyplývajúce z viacerých rozhodnutí o uložení platieb. Pri opačnom výklade by bol popretý účel „generálneho pardonu“ a mohlo by dôjsť k neoprávnenému zvýhodneniu niektorých dlžníkov. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobca v lehote do 30.04.2010 nezaplatil poistné predpísané samostatným rozhodnutím za mesiac jún 2008, preto nesplnil podmienky pre odpustenie penále z neskoro zaplateného poistného za celé dlžné poistné, ktoré bolo predpísané rozhodnutiami správneho orgánu za obdobie mesiacov január 2005 až jún 2008.
29. V závere správny súd ako nesprávny hodnotí aj názor žalobcu o porušení procesného postupu správneho orgánu, ktorého povinnosťou podľa žalobcu bolo aktualizovať verejný zoznam neplatičov poistného, ako aj penále, a taktiež zaslať žalobcovi upomienku, pretože aj podľa názoru správneho súdu zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť žalovanej upozorňovať odvádzateľov poistného upomienkou o nezaplatenom poistnom. Žalobca nesporne mal povinnosť poistné odvádzať a jeho povinnosti vyplývali z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj zo samotných rozhodnutí o povinnosti zaplatiť dlžné poistné. Tieto rozhodnutia mu boli riadne doručené a nadobudli právoplatnosť. Žalobca si svoje odvodové povinnosti nesplnil ani v lehotách na plnenie, preto ako následok ich neskorého zaplatenia mu bolo predpísané penále vo výške, ktorá bola podľa názoru správneho súdu určená v zákonom stanovenej výške.
30. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd procesným postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanej nevnikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 1Sa/29/2019 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).