Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 155.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: E. E., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX/ XX, Q., právne zastúpená: R.. Igor Šafranko, advokát, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12Csp/92/2020-72 zo dňa 9. decembra 2020 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku - Poplatok za poskytnutie úveru: 150,- eur, uvedenú v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2015 uzavretej medzi účastníkmi konania za neprijateľnú a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Súd konanie o zaplatenie sumy 977,35 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 150 EUR, uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2015, uzavretej medzi účastníkmi konania, je neprijateľná. III. Súd u r č u je, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.9.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľná. IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3, ods. 5, § 4 ods. 8, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 12. 8. 2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd uložil žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 977,35 eur s príslušným úrokom z omeškania. Ďalej žiadala určiť, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015 a zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015, sú neprijateľnými. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
4. Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola žalobkyni schválená výška úveru 1500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 16,94%, RPMN 25,71% a priemernou RPMN 33,96%. Pri uzatváraní zmluvy žalobkyni bola predložená zo strany žalovaného na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb z 25. 9. 2015, ktorú musela podpísať, ak chcela úver získať.
5. Keďže sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z.. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015 však neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Preto poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Keďže v danom úverovom vzťahu žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 2327,35 eur, pričom skutočne čerpala úver len vo výške 1350 eur a keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 977,35 eur s príslušným úrokom z omeškania.
6. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v bode 6. zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Nebol individuálne dojednaný a preto predstavuje neprijateľnú podmienku. Upozornila na bod 70 rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13, z 26. 2. 2015. Je otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru, aj poplatok za poskytnutie úveru a teda spotrebiteľ má problém si vypočítať skutočnú ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré rovnakú zmluvnú podmienku vyhlásili za neprijateľnú s tým, že napriek ustanoveniu §53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný podmienku s rovnakým významom používa aj naďalej. Je evidentné, že sa spolieha na jej vyňatie zo zmluvy o revolvingovom úvere a jej vloženie do osobitnej Dohody, ako je tomu aj v tejto veci (čl. II. bod 2. Dohody). Žiadala rozsudkom vyhlásiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
7. Zároveň žalobkyňa poukázala na zmluvnú podmienku, uvedenú v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 9. 2015, ktorú tiež považuje za neprijateľnú. Poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, ktoré rovnakú zmluvnú podmienku vyhlásili za neprijateľnú. Táto zmluvná podmienka obsahuje povinnosť dlžníka hradiť za uzatvorenie Dohody mesačnú odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Túto odplatu si musí spotrebiteľ vypočítať sám. V danej veci by táto mesačná odplata predstavovala 34,56 eur a celkovo v danom úverovom vzťahu za 36mesiacov platnosti zmluvy by suma bola 1244,16 eur, čo je 92,16 % z čerpanej sumy úveru 1350 eur. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, pretože spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, za ktorú sa poskytujú doplnkové služby. Neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutí vyšší úver. Zároveň v tomto prípade ide o úžeru, pretože hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Žalobkyňa nemala záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak ak chcela úver získať, musela podpísať túto Dohodu, ktorá pre ňu po materiálnej stránke nemá žiadne výhody. Vymedzené služby sú len administratívneho charakteru a neposkytujú spotrebiteľovi žiadne reálne protiplnenie. Aj túto zmluvnú podmienku žiadala vyhlásiť za neprijateľnú.
8. Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 a pred prvým pojednávaním žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 977,35 eur s príslušenstvom a preto aj bez súhlasu žalovaného súd konanie v tejto časti zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.
9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 25. 9. 2015 bol žalobkyni schválený úver vo výške 1500,- eur. Reálne však žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1350,- eur, t.j. po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy
podpísala žalobkyňa ako dlžník dňa 22. 9. 2015 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur s mesačnou splátkou 52,55 eur, s počtom splátok 36. V zmluve je uvedené predpokladaná RPMN za úver 26,10%, ročná úroková sadzba 16,94% a priemerná RPMN 33,96%. V tejto kolónke sa uvádza aj poskytnutá čiastka revolvingu 1500,- eur a celková čiastka revolvingu 2041,80 eur. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s údajmi úver vo výške 1500 eur s mesačnou splátkou vo výške 52,55 eur, celkovou čiastkou 2041,80 eur, RPMN 25,71%, ročnou úrokovou sadzbou 16,94%, priemernou RPMN 33,96% s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Formulár zmluvy/žiadosti o revolvingovom úvere má celkovo 16 bodov. V bode 8 je uvedená povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania z dôvodu úhrady mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace podľa Zmluvy o revolvingovom úvere alebo podľa Dohody o poskytovaní služieb.
10. Zároveň v ten istý deň podpísali strany aj Dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb špecifikovaných v bode II. tejto dohody za odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa sa zaviazala splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bola uvedená spolu so splátkami úveru v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi v bode 7.1.. Bod II. tejto dohody obsahuje balíček služieb: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.
11. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené v Zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o..
12. Listom zo dňa 25. 9. 2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že jej schválil žiadaný úver. Listom zo dňa 11. 4. 2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu úhrady dlhu žalobkyne zo Zmluvy, ktorá sa prejednáva v tomto konaní. Z výpisu zo systému zamestnávateľa žalobkyne vyplýva, že celkovo žalobkyni bolo zrazených 1107,81 eur s dátumom poslednej zrážky 05/2018. Listom zo dňa 17. 7. 2018 žalovaný oznámil žalobkyni, že k 17. 7. 2018 jej zostáva splatiť v danom úverovom vzťahu 397,49 eur.
13. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11. 8. 2020 vyplýva, že po zabezpečení Zmluvy o revolvingovom úvere a dokladov od zamestnávateľa, dňa 25. 2. 2020 žalobkyňu informovali, že v danom úverovom vzťahu ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ak jej veriteľ poskytol úver vo výške 1350,- eur a uhradila vyššiu sumu ako jej bola poskytnutá, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa a teda má právo sa súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy. Združenie žalobkyni odporučilo obrátiť sa ohľadom právnych služieb na advokáta. Dňa 4. 9. 2020 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia poprel, že úver je bezúročný a taktiež vzniesol námietku premlčania.
14. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že tento poplatok je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a nemožno sa na tomto základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Žalobkyňa bola o danom poplatku riadne informovaná a súhlasila s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Ak by s ním v danom čase nesúhlasila, nepožadoval by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru (viackrát). Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Zákon č. 129/2010 Z.z. síce legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v §1 ods. 3 písm. i), §2 písm. g), a pod.). Žalobca má za to, že zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané, pričom poukázal na ustanovenie §9 ods. 10 Zák. č. 129/2010 Z.z. a na dôvodovú správu k tomuto zákonu. Poplatok za poskytnutie úveru je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto opodstatnené prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. Z prijatej
zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Tento ak by bol problematický a neprípustný, bolo by prirodzené a očakávateľné, že by ho zákonodarca zakázal. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ustanovenie §499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Žalovaný poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. Cpjn 203/2013. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok je v zmluve uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Na základe uvedených skutočností, ako aj jednoznačne formulované stanovisko Národnej banky Slovenska legitimizujúcej jeho postup žalovaný tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie je protiprávnym a neporušuje žiadne zákonné ustanovenie. Národná banka Slovenska pod č. OFS - 12322/2015 sa osobitne vyjadrila aj k tomu, že z označenia (názvu) poplatku je zrejmé a definované, za čo sa poplatok platí a tento poplatok je prípustný a prijateľný. Zároveň žalovaný predložil súdu uvedený list NBS.
15. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné vyhovieť.
16. V danom prípade je nesporné a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobkyne v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Súd má za to, že ak by na dané právne vzťahy bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
17. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.
18. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, bolo potrebné v danej veci skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na rozhodnutí v tejto veci. Súd konštatuje, že v konaní žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. V prejednávanom prípade súd sa riadil tým, že žalobu podala žalobkyňa spotrebiteľka, kedy otázku naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení je treba právne posúdiť so zreteľom na osobitnú právnu úpravu pre spotrebiteľa, jeho postavenie a princíp ochrany jeho práv vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj základné interpretačné pravidlo v spotrebiteľských sporoch o ochrane slabšej strany - spotrebiteľa. Právne postavenie žalobkyne by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žalobe neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa (žalovaného) bez existencie exekučného titulu, došlo k poškodeniu majetku žalobkyne, keďže aj na základe zmluvných podmienok, ktoré súd určil ako neprijateľné, došlo k zrážkam zo mzdy na základe listu veriteľa (žalovaného), kde veriteľ si sám vyčíslil dlh žalobkyne aj bez
predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobkyňa mohla prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom. Žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný obišiel. Zároveň vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, je daný a to aj bez toho, aby žalobca spotrebiteľ musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného ustanovenia §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).
19. Sporný poplatok, vyplývajúci z Dohody o poskytovaní služieb, ktorý je poplatkom za balíček služieb, nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia (informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom). Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).
20. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za balíček služieb v zmysle Dohody, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Súd dodáva, že celá sporná dohoda sa považuje komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje viac ako 92% z výšky poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky. Túto výšku poplatku vo vzťahu k poskytnutému úveru možno posúdiť, že je v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatná v zmysle ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §39 Občianskeho zákonníka.
21. Predmetom Dohody o poskytovaní služieb mal byť balíček služieb: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom).
22. Podľa názoru súdu, mimo povolenia odkladu splatnosti splátok, v ostatných prípadoch jedná sa o kancelárske činnosti, ktoré vykonáva bežne každý poskytovateľ úverov zo zákona a to aj vrátane zmeny zmluvy na podnet klienta, pretože v tomto prípade zmena sa netýka podstatných náležitostí zmluvy, ale len napr. zmeny kontaktných údajov. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nemala záujem o tieto služby, ak však chcela uver získať, musela túto Dohodu o doplnkových službách uzatvoriť. Podľa názoru súdu, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, za ktoré si žalovaný necháva platiť, pričom ani nie je jasné, za ktorú z týchto činností si žiada aký poplatok.
23. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a nielen v jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu splátok úveru, resp. o vykonanie iných kancelárskych prác. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými
mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Súd takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako zvýšiť odplatu za úver spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za služby mala prebehnúť až potom, ako k poskytnutiu samotnej služby dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.
24. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že celá konštrukcia služieb tak ako je uvedená v Dohode je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto ako neprijateľná je v zmysle ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania si žalovaný ako veriteľ odplatu vyúčtováva v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca ako dlžník bude mať o takéto služby záujem alebo nie, resp. či mu bude poskytnutá alebo nie. Tiež je potrebné dodať, že aj odmena ako taká je neprimerane vysoká, keďže dosahuje 2,56 % poskytnutého úveru (1500,- eur). V danom prípade je pri mesačnej odplate 34,56 eur za službu informovania o zostávajúcich záväzkoch, poskytnutie informácie pred splatnosťou splátky a o prijatí platby (t.j. za služby, ktoré sú v zmysle Dohody o poskytnutí služby spotrebiteľovi skutočne dodané) nepomer jednoznačný. Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy, resp. dohody je spotrebiteľ. Napriek tomu, že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu a dohodu, vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.
25. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď podpisovala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.
26. Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.
27. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného požadovať (a žalobcu v pozícii spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie poplatku za sprostredkovanie úveru, a taktiež žalobca nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto jeho dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je jeho absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) preto súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Táto podmienka bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v ust. § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka. Keďže uvedená Dohoda môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, súd žalobe vyhovel aj v uvedenej časti žalobného návrhu. Súd ešte záverom poukázal na to, že uvedený poplatok bol viac krát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle §53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.
28. Čo sa týka druhej zmluvnej podmienky, t.j. poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, súd uvádza, že poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve. Takéto úverovanie odporuje spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Súd prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si poplatku v okamihu poskytnutie úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, lebo takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru. Tento poplatok je tiež neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný nešpecifikoval aké skutočné plnenie dostal žalobca. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Je zrejme za napísanie zmluvy, za zistenie bonity žalobcu, no ide aj tak o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži v prospech dodávateľa. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná a súd ju nepovažuje pre spotrebiteľa na prospech, skôr naopak. Pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdŕži sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného obdŕžala sumu 1350 eur a nie 1500 eur ako to uviedol žalovaný a ako to je chybne uvedené aj v predmetnej zmluve. Žalovaný si tak vyúčtoval poplatok vo výške 10% samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdŕžala. Súd zdôrazňuje, že predmetná Zmluva bola vyhotovená veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobkyne privodiť jej zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane poplatkov. Táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy, teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a podľa názoru súdu nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
30. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.
31. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.
32. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
33. Vo vzťahu k ustanoveniu §499 Obchodného zákonníka súd dodáva, že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 12. Zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie.
34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že pri poplatku 150 eur ide o poplatok, ktorý nebol dohodnutý v záujme žalobkyne (§53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka a preto vyhlásil aj túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 a 256 C.s.p.. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavenie konania zavinila žalobkyňa a to tým, že zobrala žalobu späť. Preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanému. Vo zvyšnej časti podanej žaloby, t.j. v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola v konaní úspešná žalobkyňa a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobkyni. Vzhľadom na tento výsledok konania, t.j. keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná len v časti, pričom vo zvyšku zavinila zastavenie konania, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
36. Proti výroku II., ktorým súd určil poplatok vo výške 150,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný včas. Odvolanie žalovaný odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napádanom rozsahu (výroky označené číselne v rozsudku ako výrok II. a IV.) a žalobu zamietol resp. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.
37. Podľa záverov súdu prvej inštancie má byť dôvodom neprijateľnosti podmienky „Poplatok za poskytnutie úveru : 150 EUR“ to, že z úveru si poskytovateľ úveru odpočítal sumu poplatku. Toto
odôvodnenie však obsahovo s ustanovením o poplatku za poskytnutie úveru v bode 6 nekorešponduje, a nijako z daného ustanovenia nevyplýva nejaké odpočítavanie. Odôvodnenie neprijateľnosti tak obsahovo ani nesúvisí so znením ustanovenia, ktoré súd určil za neprijateľnú podmienku. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani žiadny dôvod, ktorý by umožnil záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Len vtedy je možné prijať záver o neprijateľnosti (viď § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako z rozsudku nevyplýva ani to, či posudzovanie „poplatku za poskytnutie úveru“ je možné vôbec považovať za neprijateľnú podmienku, keďže ide o súčasť odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a teda cenu plnenia, ktoré je ex lege vylúčené z posudzovania neprijateľnosti. Dôvody, ktoré súd prvej inštancie uviedol pre záver o neprijateľnosti sú skutkovo a právne nespôsobilé pre aplikáciu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
38. V súvislosti s týmto dôvodom žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, pretože sa žiadnym spôsobom nezaoberal vyjadrením žalovaného k poplatku, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí C-621/17, v ktorom sa osobitne vyjadroval k tomu, či je možné považovať poplatok za neprijateľný len preto, lebo zmluva exaktne nevymedzuje „protiplnenie“ poplatku, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval ani na vecné argumenty žalovaného.
39. Napádaný rozsudok neobsahuje jediný argument, ktorým by sa súd s procesnou obranou žalovaného vysporiadal. Odôvodnenie rozsudku považuje žalovaný za hraničný spôsob porušenia svojho práva na spravodlivý súdny proces, voči ktorému sa žalovaný bude brániť využitím všetkých prostriedkov vnútroštátneho práva a rovnako aj v zmysle záruk daných medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa výroku II. dokonca vyplýva, že súd uvádza k poplatku nesúvisiace závery o posúdení bonity, napísaní zmluvy či o nejakej banke. Žalovaný sa oprávnene domnieva, že odôvodnenie rozsudku sa poplatku za poskytnutie úveru ani len netýka.
40. Žalovaný poukázal na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa nášho názoru opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Žalovaný poukázal na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky.
41. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
42. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
43. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj taká podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej podmienky tak napĺňa nielen neprimeraná podmienka, ale i podmienka, ktorá je neurčitá a neprimeraná, či podmienka, ktorá je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia podľa ktorého bola dojednaná. Odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo zo strany žalovaného predformulované v zmluve a žalobkyňa jeho znenie nemohla nijako ovplyvniť, preto táto podmienka nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto podlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už v iných konaniach vyhlásená za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
44. Vo vzťahu k poplatku za uzatvorenie zmluvy je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014 s prechodným ustanovením § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014.
45. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd sa plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
46. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur (10 % z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktoré si veriteľ hneď zrazí z poskytnutej čiastky), k tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
47. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať, že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 5. a bod 6. zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
48. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktorý zohľadňuje pomer úspechu žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. a ust. § 256 C.s.p., tým, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.
49. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
50. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
51. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.
52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).