Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/68/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v konaní začatom ako právna vec starostlivosti súdu o S. W., nar. XX.XX.XXXX, nateraz ešte zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: Q. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. W. XX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Prešov, Slovenská 46, a otca Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. X, právne zastúpený JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom Prešov, Vajanského 43, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -77 zo dňa 01.02.2021, takto

rozhodol:

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na mal. S. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, počnúc dňom 10.06.2020, teda odo dňa podania návrhu na súd.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn. zo dňa 13. júna 2014 v časti výživného pre mal. S. tak, že

z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci od 01.09.2020 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.01.2021 vo výške 350,- Eur je otec povinný zaplatiť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky,

III. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. až 6, , až 3 o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

4. V súvislosti so zmenou pomerov, ktorá by mala zdôvodniť zmenu výšky výživného, súd poukázal na to, že v čase posledného rozhodovania bola maloletá S. piatačkou na základnej škole, dnes je stredoškoláčkou, blízko pri veku plnoletosti. Je teda zrejmé, že náklady na ňu sa nedajú porovnať s detským obdobím života. Nejde len o samotné náklady na strednú školu a na odbornú prípravu, ale aj na celkovo inú fázu života, s ktorou sú spojené oveľa intenzívnejšie sociálne aktivity mladého dievčaťa, záujmy, nároky na obliekanie a pod.. Všetky tieto skutočnosti sú pritom dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti.

5. Zmena nastala aj na strane obidvoch rodičov. Matka je na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v roku 2014 zamestnaná na trvalý pracovný pomer a jej príjem je vyšší. Otcovi sa zmenili pomery, pretože v čase posledného rozhodnutia pracoval v zahraničí. Onoho času ním deklarovaný príjem vo výške 1.000,- Eur však dnes nepredstavuje ani priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve. Súd teda nepovažoval príjem otca v čase posledného rozhodovania za nadštandardný. V súčasnosti otec uvádza, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 123,50 Eur, ale výdavky, ktoré uviedol pred koordinátorom, sú oveľa vyššie. Každopádne, otec nemal ešte ani 50 rokov a jeho zdravotné ťažkosti ho nediskvalifikujú z pracovného pomeru. Otec môže pracovať a vzhľadom na svoj vek by aj pracovať mal. Z vyžiadaného zoznamu voľných pracovných miest súd zistil celý rad pracovných pozícii, ktoré vhodné sú pre otca, s ohľadom na jeho kvalifikáciou a limitujúci zdravotný stav. Otec sa však reálne ani nepokúsil zamestnať.

6. Jedna vyživovacia povinnosť otcovi odpadla, preto, ak by mu aj súd zvýšil výživné na sumu 200,- Eur mesačne, je to stále o 100,- Eur menej ako platil do septembra 2019, keď mal dve vyživovacie povinnosti.

7. V súhrne všetkých týchto skutočností súd mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 200,- Eur. Súd pritom vychádzal z možností otca dosahovať príjem aspoň 650,- Eur (viď ponuky práce) a teda výživné vo výške 200,- Eur predstavuje 30% z možného príjmu otca.

8. Matka žiadala určiť výživné od podania návrhu, t. j. od 10.06.2020. S ohľadom na zvýšené výdavky, spôsobené nástupom do vyššieho ročníka školy, súd zvýšil výživné počnúc dňom 01.09.2020. Od toho času vznikol otcovi dlh vo výške 350,- Eur, ktorý mu súd uložil zaplatiť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

9. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania matky

11. Proti rozsudku podala odvolanie matka, namietajúc nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Napadnutý rozsudok navrhla zmeniť spôsobom zvýšenie výživného pre S. na sumu 250,- eur mesačne počnúc dňom 10.06.2020.

IV. Obsah odvolania otca

12. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec, namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na tú skutočnosť, že od 28.08.2018 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v hmotnej núdzi, napriek tomu o zníženie výživného nepožiadal. Správanie otca bolo vo vzťahu k plateniu výživného vždy korektné a pokiaľ to bolo v jeho možnostiach, svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil. Majetkové a zárobkové pomery otca mu však neumožňujú, aby prispieval na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. V súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 123,50 eur, ktorá mú nestačí ani na uspokojenie jeho základných životných potrieb. Zdravotný stav otca mu podľa odporúčania lekára neumožňuje dlhodobé státie a prácu s bremenami. Táto podstatná skutočnosť limituje otca nájsť si zamestnanie. Z predloženého zoznamu voľných pracovných miest pritom nie je ani jedno zamestnanie, ktoré by otec mohol vykonávať. Zo strany súdu šlo len o hypotézu. V rámci svojich možností je otec schopný prispievať na výživu S. sumou 130,- eur. Napadnutý rozsudok navrhol zmeniť a návrh matky zamietnuť.

V. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že odvolanie otca je dôvodné.

14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. O S. sa osobne starala matka, otec prispieval na jej výživu sumou 130,- eur mesačne, v zmysle rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.06.2014. Podaným návrhom sa matka domáhala voči otcovi zvýšenia výživného pre dcéru S. na sumu 250,- eur mesačne, s čím otec nesúhlasil, poukazujúc na svoju súčasnú životnú situáciu. Súd prvej inštancie návrhu matky sčasti vyhovel, keď výživné pre S. zvýšil na sumu 200,- eur mesačne, v prevyšujúcej časti návrh súd zamietol.

15. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu súd prvej inštancie reflektoval prislúchajúcu právnu úpravu, tú však následne nie dostatočným spôsobom v preskúmavanej veci aplikoval. V kontexte uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie. Súd sa nevyporiadal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným. Odvolací súd pritom argumentuje nasledovne.

16. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

23. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

24. V zmysle citovaných ustanovení , súd pri určení výživného vychádza z odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej povinnosti zabezpečiť deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných potrieb.

25. Pri ustálení odôvodnených potrieb dcéry S. správne zohľadnil súd prvej inštancie dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti. Za sedem rokov S. celkom nepochybne dospela, prirodzene sa vyvinula, s čím sa nevyhnutne spájajú zvýšené výdavky. Relevanciu majú pritom výdavky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. Nemožno prehliadať prechod maloletej v rámci stupňov školskej dochádzky, tiež jej mimoškolskú aktivitu a spoločenské vyžitie. V nadväznosti na tieto okolnosti odvolací súd nespochybňuje zmenu pomerov na strane S., zdôrazňuje však, že výživné by malo byť primerané odôvodneným potrebám dieťaťa. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatkom napadnutého rozsudku absencia konkretizácie výdavkov S., pre účely aspoň ich odhadovanej kvantifikácie. Bez týchto elementárnych poznatkov len sťažka možno posúdiť primeranosť súdom určeného výživného. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že matka súdu uvádzala výdavky vynakladané pre dcéru S., súd sa nimi však v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal, neposúdil ich dôvodnosť ani primeranosť.

26. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa musí výživné zodpovedať možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. V čase posledného rozhodovania pracoval otec v zahraničí, príjem onoho času deklaroval vo výške 1.000,- eur. Podľa preukázaných skutočností však jeho terajšie príjmové pomery nie sú priaznivé. Poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 123,50 eur, pričom tento stav zdôvodňuje zhoršeným zdravotným stavom, o ktorom predložil súdu fotodokumentáciu a lekárske správy.

27. Z bodu 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nepovažoval zdravotné komplikácie otca ako diskvalifikujúce ho z pracovného pomeru. Na základe akých skutočností k takémuto záveru súd dospel však z rozhodnutia nevyplýva. Za presvedčivú v tomto smere nemožno považovať argumentáciu o tom, že zdravotné problémy neumožňujú otcovi poberať čiastočný invalidný dôchodok. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva žiadna zmienka o tom, že by sa otec uchádzal vôbec o priznanie invalidného dôchodku, tobôž nie, že by posudková komisia zamietla takúto jeho žiadosť.

28. Každopádne, odvolací súd nevyvracia správnosť skutkového záveru súdu privej inštancie o možnosti otca dosahovať príjem z pracovnej činnosti, aj v tomto smere však absentuje uvedenie presvedčivých argumentov, ku ktorým by sa mohol vyjadriť účastník konania a v celosti ich preskúmať odvolací súd.

29. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019)

30. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

31. V ďalšom rozsahu je potrebné zdôrazniť, že súd pri príjmových pomeroch otca vychádzal z potenciality jeho príjmov. Pre jej ustálenie si vyžiadal z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné pozície v oblasti stavebníctva, interiérových prác, vodič a skladník. Z predloženého zoznamu následne súd vyvodil, že otec by mohol dosahovať príjem 650,- eur, nezmienil sa však ani o jednom pracovnom mieste, ktoré by zodpovedalo kvalifikácii otca a jeho zdravotnému stavu. Odvolací súd si je samozrejme vedomý toho, že potencialita príjmov povinného rodiča sa zakladá na hypotéze, tá však musí byť racionálne zdôvodniteľná konkrétnymi skutočnosťami. V odôvodnení rozsudku toto absentuje.

32. V zmysle ust. , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V predmetnom prípade je zrejmé, že o S. sa osobne stará matka, otec sa s ňou stretáva len sporadicky. Keďže zákon explicitne uvádza mieru osobnej starostlivosti ako kritérium určenia vyživovacej povinnosti, súd sa mal ňou zaoberať. Podstatný je nielen súčasný stav, ale aj porovnanie so stavom posledného súdneho rozhodovania. Rozumne možno predpokladať, že stúpajúcim vekom Klaudie miera osobnej starostlivosti matky klesá, akú relevanciu to však má pre vyživovaciu povinnosť otca, z rozhodnutia nevyplýva.

33. Napokon, súd prvej inštancie sa zmienil o tom, že príjem matky sa od posledného rozhodnutia súdu zvýšil. Či to malo pre súd relevanciu a v akom rozsahu, z odôvodnenia tiež nevyplýva.

34. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.

35. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

38. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. ).

39. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. ).

40. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

41. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pristúpil odvolací súd k jeho zrušeniu postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

42. Osobitne dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie nadobudnutie plnoletosti Klaudie v priebehu odvolacieho konania. V ďalšom konaní je potrebné ju vyzvať či súhlasí s podaným návrhom matky o zvýšenie výživného, prípadne aj akú sumu výživného sama požaduje. Odvolací súd tak doposiaľ neučinil, aby S. vytvoril priestor pre náležité uplatnenie svojich procesných práv v rámci dvojinštančného súdneho konania pri dostatočnej znalosti veci. V odvolacom konaní súčasne neboli splnené predpoklady pre potvrdenie či zmenu napadnutého rozsudku.

43. Za situácie splnenia procesných podmienok konania je po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým .

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).