Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-85-2021.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. L., nar. XX.XX.XXXX, mal. T. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, deti rodičov: matky Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, P. B. O., a otca T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U. XXX, Č. G., za účasti Krajskej prokuratúry v Prešove, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/22/2020-42 zo dňa 10.09.2020, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., V., VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to spôsobom zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu detí sumou 400,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhla matka upraviť neobmedzene.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd z v e r u j e maloleté deti H. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na každé maloleté dieťa za obdobie od 1.2.2020 do 31.3.2020 po 80€ mesačne a od 1.4.2020 do budúcna po 70€ mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2020 do 31.8.2020 na maloletú H. L. v sume 343,50€ a na maloletého T. L. v sume 228,50€ súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15€ spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi n e o b m e d z e n e.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Od prerušenia manželského spolužitia sa matka o maloleté deti riadne a vzorne stará, má zabezpečené základné bytové podmienky a poskytuje maloletým potrebnú osobnú starostlivosť. S prihliadnutím na zistený skutkový stav súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného počnúc dňom podania návrhu na súd.
5. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby a na zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča. Maloleté deti sú žiakmi prvého stupňa základnej školy, ktorú navštevujú v mieste bydliska. Okrem bežných výdavkov, spojených s uspokojovaním základných životných potrieb, vznikajú matke výdavky na rôzne školské potreby a poplatky, tiež náklady súvisiace s trávením voľného času. Otec zdokladoval svoj príjem zo zamestnania v Č. G. za rok 2019 vo výške 11.266,- S., a následne od apríla 2020 vo výške 19.428,- S.. Za obdobie od januára do marca 2020 nedoložil súdu listinný dôkaz o výške jeho príjmu, čo zdôvodnil problémami zo strany jeho vtedajšieho zamestnávateľa. Ústne však potvrdil, že výška jeho zárobku v mesiacoch február a marec 2020 činila mesačne 21.000 až 22.000,- S..
6. Súd napokon určil otcovi výživné od 01.02.2020 do 31.03.2020, kedy jeho zárobok v zamestnaní činil priemerne 21.500,- S., na každé dieťa v sume 80,- eur mesačne. Od apríla 2020 do súčasnosti čistý príjem otca v zamestnaní dosahuje výšku mesačne 19.428,- S. (po prepočte kurzom na euro- 732,55 eur ), preto súd určil jeho vyživovaciu povinnosť po 70,- eur mesačne na každé dieťa. Výška súdom stanoveného výživného predstavuje cca 20% čistého príjmu povinného rodiča, čo zodpovedá rozhodovacej praxi súdov. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že otec o maloleté deti prejavuje záujem. Snaží sa ich navštevovať, čo je spojené s finančnými nákladmi a tiež deti hmotne obdarúva.
7. V priebehu súdneho konania matka poukazovala na skutočnosť, že reálny príjem otca v zamestnaní je vyšší ako je deklarované písomne. Otec potvrdil, že v minulosti dosahoval v Č. republike vyšší zárobok, ale po zmene zamestnávateľa sa jeho finančná situácia zmenila a výška jeho čistej mzdy je taká ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa. V konaní teda nebolo preukázané, aby možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem spojený s výkonom robotníckej funkcie, boli na vyššej úrovni ako potvrdil jeho aktuálny zamestnávateľ
8. Za obdobie od 01.02.2020 do 31.08.2020 vznikol otcovi na výživnom dlh, a to voči mal. H. v sume 343,50 eur a voči mal. T. v sume 228,50 eur. Pri stanovení výšky dlhu súd zohľadnil platby, ktoré otec na výživu detí v danom časovom období uhrádzal a odpočítal tiež hodnotu vecí, ktoré otec maloletým zakúpil. Dlžné výživné za obdobie od februára do augusta 2020 predstavuje celkovo sumu 510,- eur. Od tejto dlžnej čiastky súd odpočítal u dcéry H. jednu polovicu financií, ktoré otec v danom období zaplatil, t.j. jednu polovicu zo sumy 180,- eur (90,- eur ) a jednu polovicu zo sumy 113,- eur (56,60,- eur). Taktiež na dlžné výživné súd otcovi zarátal 20,- eur, vynaložených na kúpu botasiek. Pokiaľ ide o dlžné výživné na syna T., od celkovej dlžnej čiastky 510,- eur súd odpočítal otcom zaslané financie, t. j. 90,- eur a 56,50 eur, zohľadnená bola suma 20,- eur na kúpu botasiek a 115,- eur za mobilný telefón. Otec v súdnom konaní tvrdil, že deťom posielal viac financií ako tvrdila matka a tiež , že deťom kúpil rôzne ošatenie, obuv. Keďže otec tieto tvrdenia nepreukázal listinným dôkazmi, súd zobral do úvahy len tie skutočnosti, na ktorých sa rodičia zhodli a teda ktoré neboli medzi nimi sporné. Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd umožnil otcovi splácať dlh v mesačných splátkach po 15,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
9. S prihliadnutím na pobyt otca v Č. republike, vzdialenosť jeho miesta bydliska od bydliska detí, na jeho pracovné povinnosti, ako aj s poukazom na vek detí, súd upravil stretávanie otca s maloletými neobmedzene.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania matky
11. Proti výrokom II. a III. rozsudku podala odvolanie matka. Namieta, že súd nedostatočne vyhodnotil príjmové pomery otca. Ak v mesiacoch február, marec 2020 dosahoval príjem 811,- eur, a od apríla 2020 732,- eur, takýto pokles nie je dôvodom na zmenu výšky výživného. Súd si nevyžiadal mzdový list otca, z ktorého by bolo zrejmé, aká je jeho hodinová mzda či otec riadne využíva fond pracovného času. Otec tiež na súde klamal, keď uviedol, že si musí hradiť pohonné hmoty a diaľničnú známku. Podľa bodu 5. pracovnej zmluvy mu však zamestnávateľ hradí cestovné náklady, súvisiace s cestou na pravidelné pracovisko. Ak by mu aj zamestnávateľ neprispieval, určite by sa na týchto výdajoch podieľal spolucestujúci. Otec predložil súdu aj nájomnú zmluvu zo dňa 01.07.2020, ostalo však bez povšimnutia súdu, že táto zmluva zo strany otca nie je podpísaná, teda je otázne, či je vôbec platná. Matka má za to, že sumou 4.000,- Kč prispieva otcovi na nájomné zamestnávateľská pracovná agentúra. V súvislosti s dlžným výživným nesúhlasí matka so započítaním ceny botasiek a mobilného telefónu do sumy výživného. Dary sú niečím navyše, čím otec prejavuje svoj vzťah k deťom. Navyše, deti tieto veci akútne nepotrebovali. Neprimerane nízka je aj výška mesačnej splátky, keďže je v možnostiach otca splácať dlh v sumách po 30,- eur mesačne. Matka napokon navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z mal. detí sumou 90,- eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2020. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2020 do 31.08.2020 vo výške 483,50 eur v prospech mal. H. a 483,50 eur v prospech mal. T. súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
12. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou považuje napadnutý rozsudok za zákonný a odvolanie matky navrhla zamietnuť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, preto súd pristúpil k úprave výkonu rodičovských práv a povinností. O mal. deti sa osobne stará matka. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto jej mal. deti boli zverené. Otec by mal na výživu mal. detí prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Rodičia však nie sú schopní v tejto otázke dospieť k dohode, výška výživného preto ostáva sporná.
15. Súd prvej inštancie zisťoval príjem otca za obdobie počnúc podaním návrhu. Za február ani marec roku 2020 nepredložil otec súdu listinné dôkazy o výške svojho príjme, ústne však deklaroval príjem v rozmedzí 21.000 - 22.000,- Kč. Z toho vychádzajúc, súd v tomto období určil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z mal. detí sumou 80,- eur mesačne. V nasledujúcom období malo dôjsť k poklesu príjmov na strane otca na úroveň sumy 19.428,- Kč, čo viedlo súd k zníženiu výživného na sumu 70,- eur pre každé z mal. detí.
16. V kontexte uplatnených odvolacích námietok matky skúmal odvolací súd úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, tiež právne posúdenie veci. Po učinenom prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Súd sa nevyporiadal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným.
17. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
18. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
19. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. V zmysle citovaných právnych ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z odôvodnených potrieb mal. detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o mal. deti. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej povinnosti zabezpečiť mal. deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných potrieb.
22. Napadnuté rozhodnutie v tomto smere vykazuje nedostatky skutkových zistení, ktoré nie v dostatočnej miere odzrkadľujú právnu úpravu. V odôvodnení rozhodnutia absentuje bližšie skúmanie odôvodnených potrieb mal. detí. Súd ani len odhadom nevyčíslil výdavky matky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby pre mal. deti. Nie je zrejmé výška poplatkov a iných výdavkov, súvisiacich s dochádzkou do základnej školy či na mimoškolskú záujmovú činnosť mal. detí. Bez týchto elementárnych poznatkov tak len sťažka možno posúdiť primeranosť súdom určeného výživného.
23. Okrem toho, za dôvodnú možno vyhodnotiť odvolaciu námietku matky, týkajúcu sa nie dostatočných zistení ohľadne príjmových pomerov otca. V spise absentuje mzdový list otca, ktorý by poskytol informácie o jednotlivých zložkách mzdy a využívaní jeho pracovného fondu. Pozornosť je potrebné venovať taktiež výdavkom otca, pre ustálenie jeho životnej úrovne, na ktorej by sa mali podieľať mal. deti.
24. V neposlednom rade by nemala byť prehliadaná skutočnosť, že v období februára a marca roku 2021 dosahoval otec príjem podľa jeho vlastných tvrdení až vo výške 22.000,- Kč. V nasledujúcom období jeho príjem klesol na úroveň takmer 19.500,- Kč. Otec zdôvodnil túto skutočnosť zmenou zamestnávateľa, otázne však ostáva, či sa jedná o zmenu trvalého charakteru, prípadne, či je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na objektívne aj subjektívne okolnosti, dosahovať vyšší príjem, resp. príjem aký dosahoval v období februára a marca roku 2021.
25. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019)
26. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
27. Výšku výživného zdôvodnil súd okrem iného záujmom otca o mal. deti. Z obsahu spisu však nie je zrejmé, či sa otec s mal. deťmi stretáva pravidelne, resp. nepretržite počas viacerých dní, teda v takej miere, že by hradil výdavky mal. detí, ktoré by inak hradila matka a bolo by dôvodné započítať takéto výdavky otca, napr. na stravné, do plnenia jeho vyživovacej povinnosti.
28. Napokon, v zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania, ťažiskovo osobná starostlivosť zaťažuje matku, preto sa žiadalo, aby uvedené skutočnosti vzal súd prvej inštancie do úvahy pri určovaní výživného, v konečnom dôsledku mu túto povinnosť ukladá zákon. Príjem matky podľa obsahu spisu sa pritom pohybuje na úrovni 600,- eur, ojedinele sa zvýši, čo možno rozumne spájať s vyplácaním polročných, resp. koncoročných odmien, ktoré však nie sú nárokovateľné. Každopádne, zdá sa, že príjem otca je vyšší než príjem matky, ktorá sa osobne o deti stará a tie sú na jej výchovu a starostlivosť pre svoj nízky vek odkázané. Ako súd prvej inštancie vzal túto skutočnosť na vedomie pri vydaní meritórneho rozhodnutia, z odôvodnenia nevyplýva. V takomto prípade však existuje dôvodná obava, že matka bude neprimerane zaťažená znášaním výdavkov maloletých, a to napriek tomu, že rodičia sú si vo svojich rodičovských povinnostiach zásadne rovnocenní. Opätovne však odvolací súd zdôrazňuje, že je nevyhnutné konkretizovať výdavky maloletých detí pre účely ich kvantifikácie, a tým pádom aj pomerného rozdelenia medzi rodičov.
29. Súdom prvej inštancie určené výživné predstavuje zhruba 20% čistého príjmu otca, čo by mala byť ustálená rozhodovacia činnosť súdov. S uvedením tvrdením sa však odvolací súd nestotožnil, keďže 20% čistého príjmu otca pripadá na dve mal. deti, teda 10% na každé z nich. Pri nižšie zarábajúcich platových skupinách to však smie byť nedostatočné na krytie potrieb dieťaťa a tento postup tak nezodpovedá rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uprednostňujú výživné pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.
30. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.
31. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
34. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS 265/05).
35. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07).
36. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
37. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku v napadnutom rozsahu pristúpil odvolací súd k jeho zrušeniu postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.
38. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým zákon o rodine.
39. Pri dlžnom výživnom je povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa nevyhnutnosťou nákupu botasiek a mobilného telefónu mal. deťom. V opačnom prípade možno dospieť k záveru, že tieto veci boli bežným darom zo strany otca, ktoré sám súd mienil vyčleniť zo započítania do plnenia vyživovacej povinnosti otca.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).