Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. mája 2024 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., adresa na doručovanie E. F. G. XXX/XX, C.,

je vinný, že

- za obdobie od mesiaca apríl 2023 až doposiaľ v obci H., okr. C. a inde, si ako biologický otec ml. G. I. (predtým B.), nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, z nedbanlivosti riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo a ktorá mu bola taktiež uložená rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. -129 zo dňa 04.02.2021, právoplatným dňa 09.11.2021 a vykonateľným dňa 16.02.2021, na základe ktorého má prispievať na výživu svojho syna G. I. po zvýšení výživného sumou vo výške 100,- Eur mesačne od 01.08.2019 do 31.08.2020 a sumou 110,- Eur od 01.09.2020 opakovane do budúcna, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. I., čím takto obžalovanému za uvedené obdobie po odrátaní zaplatených súm výživného vznikol celkový dlh na bežnom výživnom vo výške najmenej 500,- Eur,

teda

- z nedbanlivosti najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

- prečin zanedbanie povinnej výživy podľa .

Za to mu súd ukladá

Podľa s použitím . ods. 4 pri neexistencii poľahčujúcej okolností podľa a existencii priťažujúcej okolnosti podľa trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmych) mesiacov.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 19.10.2023 na Okresný súd Prešov obžalobu na obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného A. B., výsluchom svedkyne J. I. a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné:

Nakoľko sa hlavné pojednávane konalo v neprítomnosti obžalovaného B., keďže sa naň opakovane nedostavil súhlasiac s konaním v jeho neprítomnosti, súd na hlavnom pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že je si vedomý, ž má platiť výživné na syna G., a to riadne neplatil, no dodatočne zaplatil výživné za mesiace marec 2023, apríl 2023 a máj 2023, každý v sume 110,- Eur. Vyživovaciu povinnosť si neplnil z dôvodu, že sa dostal do finančných ťažkostí, kde od decembra 2022 má živnosť, no mal v posledných 2 mesiacoch problém nájsť si zákazky. Ak má prácu tak si vie zarobiť aj 1000,- - 1500,- Eur mesačne, pričom z tej sumy musí platiť odvody, teda zdravotnú vo výške 87,- Eur, náklady na naftu a dopravu spojené s prácou vo výške cca 150,- - 200,- Eur mesačne a tiež nájom. Posledné mesiace nemal prácu, teraz sa to zlepšuje. V súčasnosti pracuje v Partizánskom a ešte pri Nitre, robí betonáže a presnú adresu stavby si nepamätá. Naposledy pracoval v zahraničí, išlo o sezónne práce. Okrem syna G. má aj dcéru K., ktorá má 8 rokov a platí výživné 75,- Eur. So synom sa vôbec nestretáva, nie sú v kontakte, okrem výživného mu nijako neprispieva a nechce sa im pliesť do života. Počas obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti mal aj zdravotné problémy, liečil sa sám doma, PN nebol. K výdavkom ešte uviedol, že fajčí asi tak krabičku cigariet denne, niekedy má krabičku aj na 2 dni, alkohol pije len občas, sem - tam pivo. Drogy a ani hazardné hry nerieši. Celkovo na to môže minúť 200,- Eur mesačne.

Svedkyňa J. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný B. nikdy neplatil pravidelne a uhradil do októbra 2023 výživné a potom prestal znova platiť, za mesiac november, december 2023 a pokiaľ ide o mesiace január, február, marec 2024 uhradil bežné výživné len za február v plnej výške a 50,- EUR dlžné výživné za mesiac november, teda vo februári zaplatil 110,- EUR bežné výživné za február a dlžné výživné 50,- EUR. Iné platby z jeho strany neboli a celkový dlh ku dňu hlavného pojednávania (25.3.2024) je 390,- EUR. Pokračovala, že otec sa so synom nekontaktuje. Syn núdzou netrpí a študuje na strednej dopravnej škole v C. tretí ročník.

Následne bola svedkyňa J. I. dopočutá a uviedla, že obžalovaný jej poslal úhradu vo výške 110,- EUR ako výživné za mesiac december 2023 a ku dňu 20.5.2024 jej dlží 500,- EUR za mesiace november, január, marec, apríl, máj, keď vo februári poslal ešte 50,- EUR mimo bežného výživného. Svedkyňa o živote obžalovaného má vedomosť len v tom zmysle, že žije už niekoľko rokov s priateľkou a že má ešte jedno dieťa v Dolnom Kubíne.

Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 3.3.2008, sp,zn. bolo manželstvo A. B. a J. B. rozvedené a medzi účastníkmi bola schválená rodičovská dohoda a mal. G. B., nar. X.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať jeho majetok a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1000,- Sk mesačne k rukám matky

vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2008.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.6.2012, sp,zn. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 3.3.2008, sp,zn. v časti výživného na mal. G. tak, že výživné bolo zvýšené zo sumy 33,19 Eur na sumu 75,00 Eur a rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.2.2021, sp,zn. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 35.6.2012, sp,zn. tak, že výživné na mal. G. I. bolo zvýšené zo sumy 75,- Eur na sumu 100 Eur od 1.8.2019 do 31.8.2020 a na sumu 110,- Eur od 1.9.2020 opakovane do budúcna k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2021 a vykonateľnosť tiež dňa 16.3.2021.

Z oboznámeného rodného listu je zrejmé, že G. I. sa narodil dňa X.X.XXXX otcovi A. B. a matke J. I..

Z potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy dopravnej v Prešove vyplýva, že G. I. v školskom roku 2022/2023 navštevoval II.C triedu (denné štúdium). Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina súd zistil, že obžalovaný ku dňu 16.5. 2023 nebol vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a nepoberal dávku v nezamestnanosti ani dávky dôchodkového poistenia.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 18.5.2023 vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.9.2021 do 10.11.2022 a nepoberá hmotnú núdzu a ani štátne sociálne dávky a nie je zaň platené náhradné výživné.

Podľa oznámenia Okresného úradu Žilina, Katastrálneho odboru obžalovaný nie je vedený v informačnom systéme katastra.

Obžalovaný podľa správy OR PZ ODI Žilina je vlastníkom troch motorových vozidiel, na ktoré je uvalená blokácia exekútora.

Súčasťou spisu je aj prehľad platieb vo výške zo strany obžalovaného.

Obžalovaný A. B. je hodnotený všeobecne.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ bol 5 ráz súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 14.3.2018, kedy bol uznaný vinným z trestného činu podľa písma a) a , , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, zaradením pre jeho výkon do ústavu minimálnym stupňom stráženia a tiež ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany obžalovaného došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v tom, že v rozhodnom období popísanom vo výroku rozhodnutia si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom táto vzniká priamo zo zákona, nakoľko vyživovacia povinnosť a jej zodpovedajúce právo na poskytovanie výživného sú právami a povinnosťa- mi zákonnými a ktorá mu bol ustálená rozhodnutím Okresného súdu Prešov, sp. zn. .

Obžalovaný je teda zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozhodnutia usvedčovaný najmä výpoveďou J. I., ktorej výpoveď bola podporená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý sa spoliehal na to, že aj keď vedel, že neplnením vyživovacej povinnosti, pod ktorou sa rozumie, že oprávnená osoba nedostane všetko, čo tvorí obsah vyživovacej povinnosti (t.j. nielen vlastná výživa, ale aj ošatenie, bývanie, príprava na budúce povolanie – zaopatrenie), môže ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), kde v tomto prípade je chránený nárok na výživu vyplývajúci zo zákona o rodine a napriek tomu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, resp. bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí ( ).

Je zároveň preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným konaním obžalovaného a následkom tohto trestného činu, keď teda v dôsledku konania obžalovaného, resp. jeho neplatením zákonnej vyživovacej povinnosti u osoby v rámci blízkych príbuzenských vzťahov - jeho syn G. ostal bez prostriedkov na výživu v rozsahu ustálenom súdnymi rozhodnutiami, napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný vedel, že tento následok môže spôsobiť a napriek tomu z jeho strany nebola vyživovacia povinnosť plnená tak, ako mal byť (t.j. v povinnom rozsahu), spoliehajúc sa na to, že takýto následok nespôsobí, čím je naplnená aj objektívna stránka.

Na základe vykonaného dokazovania vyššie uvedené faktory dospel súd k názoru, že spôsob počínania obžalovaného a okolností, za akých k tomu došlo umožňuje prijať záver, že konanie bolo takej intenzity a charakteru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Teda súd uzavrel, že obžalovaný A. B. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa .

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným , pričom nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolnosti ( ). Na druhej starne mu priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný ( ).

za prečin podľa umožňuje v jeho osobitnej časti uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby zvýšenej o 1/3 vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností ( ), a to v trvaní 8 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.