Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/89/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. Q., narodený X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka Ing. Q. Q., narodená X.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Ježíková, so sídlom Kúpelná 487/19, Revúca, otec Q. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom K. B. K. B. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -328 zo dňa 18.10.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného matky pre maloletého zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , a , a , , a , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že otec na pojednávaní dňa 12.10.2021 vzhľadom na doposiaľ neskočené konanie vo veci samej (o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) a tiež s poukazom na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto konaní, navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží povinnosť matke prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil zmenou príjmových pomerov na strane matky oproti obdobiu decembra 2020 (kedy bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur), pričom výdavky na maloletého, ako aj výdavky otca zostali nezmenené. Matka s návrhom otca nesúhlasila, poukazovala na nezmenené výdavky na strane maloletého, nedostatočné ekonomické využitie majetku otca a tiež odkazom na rovnaké príjmové pomery oboch rodičov. Dodala, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si riadne a včas plní.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2019. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. -144 zo dňa 8.12.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, styk matky s maloletým upravil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny víkend v kalendárnom roku štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., otcovi uložil povinnosť umožniť a zabezpečiť uskutočnenie videohovoru maloletého s matkou každý kalendárny deň v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod.. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. -145 zo dňa 8.12.2020 bolo rodičom a maloletému uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia v zariadení Tenenet, o.z., Lichnerova 4376/41, Senec. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. -209 zo dňa 8.7.2021 bol návrh matky na nariadenie neodkladné opatrenie, ktorým žiadala upraviť jej styk s maloletým počas letných prázdnin, zamietnutý. Mesačné výdavky otca sú vo výške 977 eur (splátky úveru, náklady na udržiavanie bytu v osobnom vlastníctve, poistka, úhrada poplatkov v materskej škole, príspevok rodičom na náklady spojené s bývaním a stravou). Priemerný mesačný príjem otca je vo výške približne 1.000 eur (príjem zo zamestnania spolu s diétami, výživné pre maloletého). Otec navrhol zvýšenie výživného na sumu 150 eur mesačne, netrval na spätne určenom výživnom, poukázal na pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti matkou. Zo správy kolízneho opatrovníka vo vzťahu k majetkovým pomerom matky vyplýva, že matka žije v 3 - izbovom rodinnom dome v osobnom vlastníctve, mesačné výdavky matky sú vo výške približne 528,52 eur (elektrina, plyn, internet a televízia, mobil, prepočítaný mesačný poplatok za vodu, splátka úveru, životné poistenie pre maloletého a pre matku, výživné pre maloletého). Priemerný mesačný príjem matky je vo výške 900 eur, pričom okrem príjmu zo zamestnania má matka príjem plynúci z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 400 eur.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Matka prispieva na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne (v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia č. k. -144 zo dňa 8.12.2020), pričom z návrhu otca a tiež zo správy o prešetrení pomerov súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by bol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie maloletého. Dodal, že inštitút neodkladného opatrenia slúži na bezodkladnú úpravu pomerov v prípade existencie a osvedčenia stavu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje, pričom táto podmienka v predmetnej veci nebola splnená. S poukazom na uvedené návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov na strane maloletého, poukazuje pritom na predpoklad dlhšieho trvania konania vo veci samej, ktorá skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného. Príjmove pomery na strane matky sa oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom zmenili, matka v súčasnosti pracuje, dosahuje príjem vo výške 1.400 eur až 1.550 eur, po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov matke zostane pre vlastnú potrebu vyšší obnos ako otcovi. Pravidelný mesačný príjem otca predstavuje sumu 600 eur, poskytované diéty vo výške 200 eur - 300 eur spotrebuje. Okrem uvedeného matka poberá rodinné prídavky pre maloletého vo výške 25,50 eur, ktoré by mal poberať otec ako rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené. Zohľadňujúc uvedené potom požadované zvýšenie výživného je vlastne iba o 25 eur. Aj napriek otcom prezentovanej nezmenenej situáciu pokiaľ ide o mesačný výdavky na maloletého, pri určení vyššieho výživného by otec mohol maloletému dopriať kvalitnejšie oblečenie, obuv, stravu a pod.. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s argumentami otca predostretými v odvolacom konaní je posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o zvýšenie výživného matky zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, zamietol.

9. V zmysle pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

11. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. V zmysle neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

14. V zmysle neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4).

16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

17. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

18. Z osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2019, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti z rodinného domu vo B.. Maloletý po odchode otca zo spoločnej domácnosti žil krátky čas so svojou matkou vo B., otec prispieval na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne k rukám matky. V dôsledku pretrvávajúcich problémov matky s nadmerným užívaním alkoholu a následnou potrebou liečby závislosti bol maloletý uznesením súdu prvej inštancie č. k. -144 zo dňa 8.12.2020 dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Od vydania tohto uznesenia maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom a starými rodičmi zo strany otca, v rodinnom dome starých rodičov v Obci K. B. K. B.. Osobnú starostlivosť o maloletého tak zabezpečuje otec za pomoci svojich rodičov, okrem iného tiež zabezpečuje uspokojovanie materiálnych potrieb maloletého. Matka žije v rodinnom dome v obci B., styk s maloletým sa realizuje v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia uznesením súdu prvej inštancie č. k. -144 zo dňa 8.12.2020, a to každý párny víkend v kalendárnom roku od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., kedy si matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca a na tom istom mieste maloletého po skončení styku otcovi odovzdá. Matka prispieva na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne k rukám otca.

19. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o zvýšenie výživného, odôvodil predpokladom dlhšieho trvania konania vo veci samej s poukazom na nariadenie znaleckého dokazovania a tiež zmenou pomerov na strane matky, ktorá oproti ostatnej úprave výživného v decembri 2020 dosahuje vyšší príjem, ktorú skutočnosť otec považuje za dôvod participácie matky na uspokojovaní potrieb maloletého zvýšenou sumou. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, takéto dôvody otca nepovažuje za dostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Otec nielenže neosvedčil, ale ani netvrdil, že by život a zdravie maloletého boli ponechaním vyživovacej povinnosti matky v nezmenenom rozsahu 100 eur akokoľvek ohrozené a prípadným nenariadením neodkladného opatrenia maloletému hrozila ujma. Práve naopak, sám otec potvrdil nemennosť výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého, prezentoval tiež to, že život, zdravie a vývin maloletého nie sú ohrozené. Pokiaľ ide o výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého, v konaní doposiaľ neboli špecifikované výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého, otec neuvádzal, že by mal s maloletým spojené aj iné ako bežné výdavky (majúc na mysli zvýšené výdavky napr. s plnením povinnej školskej dochádzky, zhoršením zdravotného stavu, mimoškolskými aktivitami, či iné výnimočné, nad rámec bežných výdavkov vynakladané výdavky). Obaja rodičia zhodne uviedli, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne a včas plní, tejto povinnosti sa nevyhýba. Okrem uvedeného si matka plní vyživovaciu povinnosť (hoci v užšom rozsahu ako je to u otca) aj osobnou starostlivosťou o maloletého v rozsahu 4 dní každého párneho týždňa (t. j. 8 dní v kalendárneho mesiaca), počas ktorých dní prirodzene uhrádza výdavky maloletého matka, poskytuje maloletému nielen materiálnu ale aj osobnú starostlivosť. Obava z ohrozenia uspokojovania potrieb maloletého nevyplynula ani zo správ kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti otca, z ktorých mimo iného vyplýva, že maloletý má v domácnosti otca zabezpečené vhodné prostredie pre vývoj, dostatok hračiek, edukačných pomôcok, osobných potrieb, ošatenia, hygienických pomôcok, maloletý prosperuje po všetkých stránkach. Uvedené svedčí o tom, že životná úroveň maloletého je naďalej rovnaká, výchovné prostredie stabilné, život a zdravie neohrozujúce, potreby maloletého sú naplnené. Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého dokazovania vo veci samej, uvedené bez ďalšieho nemusí nevyhnutne predstavovať predĺženie súdneho konania a s tým spojeného oddialenia konečného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

20. Vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, doposiaľ nešpecifikovaných odôvodnených výdavkov na starostlivosť o maloletého, nateraz nie je možné vysloviť, že suma 100 eur mesačne, ktorou matka prispieva na výživu maloletého nie je postačujúca na pokrytie tých najzákladnejších potrieb maloletého. V konaní vo veci samej otec žiadal uložiť matke povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, pričom suma, ktorou matka v súčasnosti prispieva na výživu maloletého predstavuje približne 67 % (2/3-iny) otcom navrhovaného výživného vo veci samej, čo sa nateraz odvolaciemu súdu javí ako dostačujúce. Takto určené výživné zároveň zodpovedá výške životného minima na nezaopatrené dieťa, určeného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. počnúc 1.7.2021 na sumu 99,56 eur a zároveň takmer trojnásobne presahuje hranicu minimálneho rozsahu, ktorým je povinný rodič povinný prispievať na výživu oprávneného maloletého dieťaťa tak, ako predpokladá vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine.

21. Zvýšenie výživného neodôvodňuje ani prípadná zmena v príjmových pomeroch na strane matky, pretože určeniu výživného matky neodkladným opatrením nepredchádzalo riadne dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu schopností, možností a majetkových pomerov matky ako povinného rodiča, ako aj odôvodnených potrieb maloletého, v dôsledku čoho následne nemožno hovoriť o kvalifikovanej zmene pomerov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Skúmať zmenu pomerov možno len za predpokladu riadne vykonaného dokazovania vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerov povinného rodiča a následného ustálenia pomerov v čase ostatnej úpravy pomerov, túto zmenu následne porovnať s pomermi povinného rodiča v čase podania návrhu, čo však nie je tento prípad. O výživnom matky pre maloletého doposiaľ nebolo rozhodnuté v konaní vo veci samej, ale neodkladným opatrením, ktoré má jednak dočasný charakter a vychádza len z osvedčovania najzákladnejších skutočností, kedy súd v tomto prípade vychádzal z predpokladaných, veku zodpovedajúcich odôvodnených potrieb maloletého. Práve preto nemožno nielen vysloviť, ale ani skúmať zmenu pomerov na strane matky rozhodujúc, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a síce že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti matke platiť na výživu maloletého sumu 150 eur mesačne, preto bol správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to na pojednávaní dňa 12.10.2021. V tomto konaní bude súd rozhodovať nielen o osobnej starostlivosti rodičov k maloletému, o zastupovaní a spravovaní jeho majetku, ale aj o vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému maloletý nebude zverený do osobnej starostlivosti. Práve v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zisťované osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane oboch rodičov, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť o výške výživného, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v tomto konaní súd prihliadne nielen na reálne príjmové pomery oboch rodičov, ale aj na možnosti zvýšenia životnej úrovne (napr. zvýšením príjmu otca prenájmom jeho nehnuteľnosti), a tiež na to, ktorý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a poberá štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, uplatnenie daňového bonusu na dieťa).

24. Pri riadení sa úvahami uvedenými vyššie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).