Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-2371-2023.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2371/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, so sídlom Ružinovská 8, 820 09 Bratislava, IČO: 00 607 436 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SRN, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 66,- EUR a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2371/2023 zo dňa 27. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2371/2023 zo dňa 27. 3. 2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27.3.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 65Ek/2371/2023, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. f), § 48 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní obsahu vyjadrenia oprávneného skonštatovala nedôvodnosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že má za to, že v čase Covid 19 pandémie nebolo nosenie rúšok povinné ak bol človek zdravý, respektíve nebol nakazený ochorením Covid 19 a preto mu nemohla byť udelená pokuta. Na základe uvedeného súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou poukázal na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť orgán v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia pohľadávky povinnou si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní. V danom prípade povinný podal voči rozkazu č. OP/8044/2021/M zo dňa 17.06.2021 odpor v zákonnom stanovenej lehote. Podľa § 87 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. sa rozkaz zrušil a v konaní správny orgán pokračoval. Zároveň povinný podal v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave č. OP/1320/2022 zo dňa 6.10.2022 odvolanie, následne Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republike rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/1006/7050/2023 zo dňa 06.03.2023
odvolanie zamietol a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. OP/1320/2022 zo dňa 06.10.2022 potvrdil. Dôvody, ktoré uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto mal súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd v tejto súvislosti uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Exekučný súd skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie, nakoľko mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preto dospel k záveru, že oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej považuje súčasné stíhanie a vymáhanie týchto pokút z obdobia bezprávia za neaktuálne a zbytočné, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou podľa povinného a podľa informácií z dobre informovaných zdrojov priamo od člena komisie hrozí jej následné zrušenie a rehabilitácia. Svoje podanie odôvodnil tým, že po takmer dvoch rokoch, keď táto éra plošného porušovania občianskych a ľudských práv z veľkej časti skončila, sa podľa povinného objavujú ďalšie a ďalšie fakty a údaje o zjavne nezmysloch a svojvôli štátu voči svojim občanom, ktoré dokazujú to, čo on i ďalší, často odborníci z rôznych odborov, ako je medicína, právo, ekonómia a politika, ktorí podľa povinného od počiatku tvrdia, že tzv. ochranné opatrenia COVID bola len štátna, politická, prípadne vojenskou aktivitou proti bežným občanom, nie však zdravotníckym opatrením. Toto poznanie podľa povinného potvrdili i nedávno zverejnené zápisy z konania inštitútu E. B. v Berlíne, na ktoré sa slovenské orgány podľa povinného často odvolávajú. Pokiaľ teda bude ďalším krokom súdne vymáhanie odstránenie redakce zverejnených zápisov, celý „domček z kariet Corona“ sa podľa povinného definitívne zrúti. Jedno je však podľa povinného jasné už teraz: takzvané „preventívne opatrenia“ ako sú výluky, diskriminácia neočkovaných, nosenie masiek obmedzujúcich dýchanie najmä zdravých ľudí na čerstvom vzduchu alebo podobné veci, štatistické manipulácie s takzvanými „číslami prípadov“ pre zvýšenie dramatickosti a mnoho ďalších. Tieto veci sa podľa povinného v súčasnej dobe vyšetrujú a formuje sa široká fronta, ktorá chce a bude hnať k zodpovednosti tých, ktorí sú zodpovední za tento gigantický zločin proti zdraviu, psychike detí a starých ľudí, za deštrukciu zdravotníctva, traumatizáciu a rozdelenie spoločnosti, zničené priateľstvá a rodiny, likvidáciu veľkej časti ekonomiky so súčasným zadĺžením, spreneverou miliard eur štátnych peňazí ich plytvaním na škodlivé preparáty, „testy“, „ochranné masky“, ochranné pomôcky, atd. Povinný ďalej uviedol, že na Slovensku v súčasnej dobe pracuje špeciálna vyšetrovacia komisia, ktorá má vyšetriť nezákonnosť trestných činov počas tzv. pandémie COVID. Predstavenie výsledkov tejto komisie, ktorú vedie F. G. B., sa podľa povinného očakáva v najbližších týždňoch. Jedným z výsledkov bude podľa povinného s najväčšou pravdepodobnosťou rehabilitácia nezákonne udelených pokút z obdobia bezprávia.
4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 26.04.2024 vyjadril aj oprávnený, ktorý zopakoval, že všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu už uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie č. RÚVZBA/ ODP/2620/33343/2023 zo dňa 22.11.2023 a svojho vyjadrenia k predmetnej veci sa pridržiava. Súčasne nesúhlasí so zastavením exekúcie a naďalej trvá na uspokojení pohľadávky oprávneného. Taktiež uvidol, že tunajší úrad nedisponuje žiadnymi informáciami o tom, že by zo strany p. G. B. – splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19, bola vypracovaná oficiálna záverečná správa, ktorá by poukazovala na nezákonnosť opatrení prijímaných v čase pandémie. Súčasne tunajší úrad nemá vedomosť o žiadnych zápisoch z jednania Inštitútu E. B. v Berlíne, na ktoré sa p. B. odvoláva a o ich právnej záväznosti. Nakoľko do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné zastaviť exekučné konanie vo veci vymáhania pokuty uloženej za porušenie opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR prijatých v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia COVID-19 navrhujeme, aby súd predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.10.2023, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. OP/1320/2022 zo dňa 06.10.2022, potvrdeného rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. ÚVZSR/OLP/1006/7050/2023 zo dňa 06.03.2023, vykonateľný dňa 24.04.2023, dňa 13.10.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi (327EX 980/2023). Dňa 16.11.2023 bol v zákonnej lehote podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 12 – 18, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou uvádza, že podaná sťažnosť ani neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté uznesenie vadné. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia (vyjadruje len nespokojnosť s predloženým exekučným titulom, uvádza množstvo tvrdení, na základe ktorých sa subjektívne domnieva, že zakladajú dôvody pre neplnenie jeho záväzku, resp. obnovenie právoplatne skončeného základného konania), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by malo byť jeho námietkam vyhovené. Keďže
ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti (v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie) odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
17. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
18. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).