Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/81/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci obžalovaného V. V., pre prečin sprenevery podľa , písmeno a/ , rozhodnutie o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len prokurátor) proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.07.2021, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. decembra 2021, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/, písmeno d/ z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa

obžalovaného

V. V., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvale bytom V., prechodne bytom NP., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,

podľa písmeno b/

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 11.03.2019 sp. zn. pre skutok v nej právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa , písmeno a/ , ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou B., s.r.o., R. V. ako zamestnanec Dohodu o vykonaní práce ako aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti na pozíciu predavača pyrotechnických výrobkov, obsahom ktorej bola pracovná úloha - predaj pyrotechnických výrobkov v počte 10 kusov kartónov v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v OD C. v predajnom stánku "W.", pričom po vykonaní inventúry dňa XX.XX.XXXX bol zistený schodok vo výške 5.486,50 eur ku škode spoločnosti B., s.r.o., R. V., pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa poškodeného B. s.r.o, so sídlom B. XXX/XX, XXX XX W., IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný V. V. (ďalej len obžalovaný) podľa písmeno c/ oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Levice č. 1Pv

109/18/4402 zo dňa 11.03.2019 pre skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa , písmeno a/ na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou B., s.r.o., R. V. ako zamestnanec Dohodu o vykonaní práce ako aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti na pozíciu predavača pyrotechnických výrobkov, obsahom ktorej bola pracovná úloha - predaj pyrotechnických výrobkov v počte 10 kusov kartónov v období od 28.11.2017 do 10.01.2018 v OD C. v predajnom stánku „W.“, pričom po vykonaní inventúry dňa XX.XX.XXXX bol zistený schodok vo výške 5.486,50 eur ku škode spoločnosti B., s.r.o., R. V., nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Napadnutý rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním v neprospech obžalovaného napadla prokurátorka V.. J. M., W.. V jej písomných dôvodoch poukazovala na výpoveď svedka N. na hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplývalo, že rozdiel na tovare a v peniazoch bol práve v dňoch, keď robil obžalovaný. Upovedomenie obžalovaného o inventúre bolo vyvrátené svedkami N., A. a K.. Jeho neprítomnosť na inventúre „vyvoláva indície o tom, že sa jej nechcel zúčastniť práve z obavy pred zisteniami nezrovnalostí v evidencii blokov a tržieb. Vytýkala súdu I. stupňa, že u svedkyne K. nezohľadnil, že táto vysvetlila rozpory medzi svojimi výpoveďami, ďalej to, že nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka A., ktorý potvrdil, že manažér N. pri inventúre „ustálil podľa bločkov, že schodok spôsobil obžalovaný“. Poukazovala na to, že navrhla opätovný výsluch svedka N. za účelom objasnenia novej skutočnosti (v stánku pracovala aj nejaká R., J.), čo súd zamietol. Opätovným výsluchom tohto svedka by sa potvrdili, alebo vyvrátili, skutočnosti uvádzané svedkom bandom „na základe čoho by súd mohol s ostatnými dôkazmi vyhodnotiť, či obžalovaný sám zodpovedá za schodok“. Podľa jej názoru súd rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a pri hodnotí dôkazov nezobral do úvahy tie, ktoré obžalovaného zo skutku usvedčovali, čo považovala za rozporné s navrhla podľa , zrušiť napadnutý rozsudok a podľa vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný, prostredníctvom obhajcu, v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky uvádzal, že predložený inventúrny zápis je „zdrap papiera“, bez akejkoľvek hodnovernej výpovede o tom, žeby inventúra bola vykonaná zákonne. Z dokladu kontroly z XX.XX.XXXX vyplýva, že tržba bola odvedená vo väčšom množstve peňazí ako mala byť a teda tvrdenia prokuratúry a svedka N. nie sú pravdivé. Nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že obžalovaný bol upovedomený o termíne inventúry, názor prokuratúry o jeho obave z inventúry považoval za „právny a logický nezmysel“. Toho času je absolútne nemožné zisti aký tovar bol dodaný, aký tovar zostal, pretože inventúra nebola vykonaná, finančné operácie boli v absolútnom poriadku. Svedkovia A. a K. boli pod nátlakom N. a vypovedali účelovo, čo potvrdzuje fakt, že výplaty im boli vyplatené až po svedeckých výpovediach na polícii. Nie je možné na základe bločkov zistiť schodok ani tento odôvodňovať stornami tovaru. Súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy správne a preto odvolanie prokurátorky navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí:

- obžalovaný sa ho nezúčastnil, požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti, prostredníctvom obhajcu zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu, Navrhol odvolanie prokurátora podľa ustanovenia ako nedôvodné zamietnuť, vrátenie súdu I. stupňa považoval za nespravodlivé a nehospodárne vzhľadom nato, že zo strany prokurátora bol dostatok času navrhnúť vykonanie relevantných dôkazov na preukázanie jeho viny čo sa ale nestalo, všetky dôkazy, ktoré boli OČTK zabezpečené sú právne neakceptovateľné vzhľadom nato, že v žiadnom prípade nepreukazujú jeho vinu,

- prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania, navrhol podľa , zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle , , preskúmal v prvom rade podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné aj keď z iných dôvodov než uvádzal v odvolaní. Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami a to všetko za dodržania tých zásad tzv. kontradiktórneho procesu, ktoré boli

zakomponované do zákona, ktoré však v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočné z hľadiska . Odvolací súd však zistil, že sú dané nasledovné zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Podľa písmeno b/, , súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie alebo ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie . Podľa , veta druhá na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej teórie je nutné rozlišovať jednotlivé spoločenské vzťahy z hľadiska toho, ktorú oblasť pokrývajú. Pre trestnoprávne vzťahy je základným predpokladom protiprávnosť konania určitého trestnoprávne zodpovedného subjektu, ktoré dosahuje závažnosť aspoň prečinu. Tieto základné kritériá odlišujú trestnoprávny vzťah od iných vzťahov predovšetkým občianskoprávnych. V prípade trestného stíhania je konanie určitého páchateľa uvedené vo forme skutku, ktorého popis je uvedený v uzneseniach o začatí trestného stíhania a následne vznesenia obvinenia. Základné náležitosti popisu skutku sú uvedené v , musia vyjadrovať okrem znaku protiprávnosti aj znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti . Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Ak tieto podstatné náležitosti skutok neobsahuje, nemôže sa jednať o trestný vzťah a teda o trestnoprávny skutok. Zodpovednosť za správny a zákonu zodpovedajúci popis skutku v prípravnom konaní nesie policajt a neskôr prokurátor, ktorý uvedením opisu skutku v obžalobe určuje hranice, v akých môže súd danú vec prejednať. Teda v prípravnom konaní je to prokurátor, ktorý v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za správnosť, úplnosť a zákonnosť prípravného konania, nad ktorým nesie dozor ( ). Rovnako tak nesie tzv. ,,dôkazné bremeno“, pretože spolu s obžalobou predkladá súdu dôkazy, na základe ktorých sa domáha uznania viny u obvineného ( a nasl. ). Tento postup je súladný s tými zásadami tzv. kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do nášho . Neunesenie dôkazného bremena prokurátorom má za následok vynesenie oslobodzujúceho verdiktu. Vyšetrovateľka v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 01.03.2018 popísala skutok, pre ktorý začala trestné stíhanie takto: doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca pod menom V. V. dňa XX.XX.XXXX uzatvorila ako zamestnanec dohodu o vykonaní prác, ako aj dohodu o hmotnej zodpovednosti so zamestnávateľom spoločnosťou B., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom R. V., a to na dobu určitú v trvaní od 28.11.2017 do 10.01.2018, kde miesto výkonu prác bol predajný stánok „W.“ v obchodnom dome C. v R., pričom zo záverov vykonanej inventúry dňa 10.01.2018 vyplynul schodok vo výške 5784,70 €, ku škode spoločnosti B., s.r.o. V uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 22.11.2018 (t.j. po viac ako 10 mesiacoch !) popísala skutok nasledovne: obvinený V. V. dňa XX.XX.XXXX uzatvoril ako zamestnanec dohodu o vykonaní prác, ako aj dohodu o hmotnej zodpovednosti so zamestnávateľom spoločnosťou B., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom R. V., a to na dobu určitú v trvaní 28.11.2017 do 10.01.2018, kde miesto výkonu prác bol predajný stánok „pyrotechnik“ v obchodnom dome C. v R., pričom záverom vykonanej inventúry dňa 10.1.2018 bol vzniknutý schodok na zverenom tovare vo výške 5486,50 €, ku škode spoločnosti B., s.r.o. Pokiaľ v uznesení o začatí trestného stíhania je možné akceptovať určité aj skutkové nepresnosti (nie však konštrukciu o doposiaľ nestotožnenej osobe, ktorá je zároveň označená aj menom a priezviskom), uznesenie o vznesení obvinenia už musí obsahovať presné znenie skutku (jeho popis) tak, aby bolo jasne a zrozumiteľne zrejmé zo spáchania akého skutku je určitá osoba obvinená. Niet pochýb o tom, že popis skutku v uznesení o vznesení obvinenia nespĺňa takúto náležitosť, osobitne preto, že sa v ňom z hľadiska objektívnej stránky vôbec neuvádza -akého protiprávneho konania sa mal obvinený dopustiť. Už prokurátor nepovažoval skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia za správny a preto ho v podanej obžalobe aj upravil takto : obvinený V. V. dňa 28.11.2017 uzatvoril so spoločnosťou B., s.r.o., R. V. ako zamestnanec dohodu o vykonaní práce ako aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti na pozíciu predavača pyrotechnických výrobkov, obsahom ktorej bola pracovná úloha - predaj pyrotechnických výrobkov v počte 10 kusov

kartónov v období od 28.11.2017 do 10.01.2018 v OD C. v predajnom stánku „W.“, pričom po vykonaní inventúry dňa 10.01.2018 bol zistený schodok vo výške 5.486,50 eur ku škode spoločnosti B., s.r.o., R. V. Porovnaním skutkov v uznesení o vznesení obvinenia, obžalobe i napadnutom rozsudku je možné jednoznačne konštatovať, že v nich nie je uvedený prvok protiprávnosti v zmysle vzhľadom na úplnú absenciu popisu konkrétneho protiprávneho konania obžalovaného, ktorým mal naplniť formálne znaky prečinu sprenevery podľa Tr. zák., teda objektívnej stránky (konanie, následok, príčinný vzťah medzi nimi). Ďalším nedostatkom skutku je to, že v ňom nie je uvedené miesto spáchania činu, za také nie je možné považovať len uvedenie „v OD C.“. Ďalej nie je ani uvedené kedy mal byť čin spáchaný, je len uvedené kedy prebiehal predaj pyrotechnických výrobkov a kedy bol zistený schodok. Trestného činu sprenevery sa dopustí ten, kto si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie malú. Zo skutku popísaného v napadnutom rozsudku vôbec nevyplýva, že by obžalovanému boli z v e r e n é 10 kusov kartónov pyrotechnických výrobkov. Na takýto záver vôbec nepostačuje len všeobecné konštatovanie, že mal ako pracovník uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené predmety ( ani tu nie je uvedené, že táto sa týkala 10 kusov kartónov pyrotechnických výrobkov, ktoré mu mali byť zverené ). Za protiprávne konanie v žiadnom prípade nie je možné považovať to, že obžalovaný mal „uzatvorenú dohodu o vykonaní prác a dohodu o hmotnej zodpovednosti“ čo je možné považovať za pracovnoprávny

- ale nie trestnoprávny- vzťah. Časť skutku, v ktorej sa uvádza, že bol vzniknutý schodok na zverenom tovare vo výške 5486,50 eur ku škode spoločnosti B. s.r.o.je len konštatačná bez akéhokoľvek priradenia k osobe obžalovaného, pretože chýba skutkové vyjadrenie o tom, že takýto schodok „spôsobil“ obžalovaným nejakým svojím protiprávnym konaním napr. prisvojením (ponechaním ) tržby, ktorú mal podľa citovaných dohôd odviesť poškodenému čo neurobil. Otázka riešenia schodku na zverených hodnotách upravuje <. a platí, že zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Trestnoprávny vzťah vzniká ak k takému konaniu pristúpi zavinené (úmyselné) konanie zamestnanca tým, že si takúto prisvojenú vec prisvojí a teda naloží s ňou ako s vlastnou a tým spôsobí na cudzom majetku (môže to byť fyzická ale aj právnická osoba napr. zamestnávateľ) škodu aspoň v rozsahu nie malej škody. Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa po vykonaní dôkazov - pri ich hodnotení - nebol dôsledný, keď v jednom smere sa uspokojil s dôkazmi uvedenými v obžalobe a predloženými prokurátorom, a v druhom smere ak aj tieto doplnil ( dokumentácia vyžiadaná od poškodeného) vyvodil z nich neprijateľné právne závery a nesprávny skutkový záver. Čím okrem kritérií hodnotenia dôkazov ( ) nezohľadnil aj jednu zo základných zásad trestného konania a to zásadu prezumpcie neviny ( SR, ). Z nej predovšetkým vyplýva, že ,,nepreukázaná vina má rovnaké dôsledky ako preukázaná nevina“ z čoho vyplýva právny záver o tom, že ak sú pochybnosti ohľadne viny prichádza do úvahy aplikácia ďalšej zásady trestného konania ,,in dubio pro reo“. Vo vyšetrovacom spise sa na č.l.XX-XXX ( č.l. XX a č.l. XXX sú totožné ) nachádzajú listiny, ktoré k „prefoteniu z manažérskeho zošita“ poskytol zástupca poškodeného R. N.. Pre odvolací súd je nepochopiteľné, ako mohla vyšetrovateľa i prokurátorka pracovať s takýmito listinami, ktorých pôvod nie je konkretizovaný, fotokópie nie sú overené vyšetrovateľkou, a sú tak nekvalitne prefotené, že sú až nečitateľné. Týmto sa ich výpovedná hodnota rovná nule. Aj z údajov, ktoré sú čitateľné sa dá zistiť len to, že uvádzajú rôzne sumy:

- bez označenia č.l.XX a XXX - sumu 2126,40 s tromi otáznikmi,

- inventúra č.l. XXX - manko s tromi otáznikmi -sumy , +175, 5784,70,

- na listine č.l. XXX sa uvádza výsledok inventúry - suma s poznámkou podať tr. . a suma 5648,70 s poznámkou „ na V.“, výsledok celkového hospodárenia -5486,50, Aby takéto listiny mohli mať povahu listinného dôkazu museli byť mať perfektnú a nespochybniteľnú podobu. O toto sa snažil až súd I. stupňa a poškodený mu opätovne zaslal dokumenty - inventúra č.l. XXX-XXX s tým, že došlo k prepísaniu sumy 5784,70 na sumu 5684,70. Je preto absolútne nepreskúmateľné, na základe čoho prokurátorka v obžalobe dospela ku schodku v sume 5486,50 eur. Vo svojej záverečnej reči pred súdom I. stupňa poukázala aj na listinné dôkazy, ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizovala. Na listine s označením inventúra sa uvádza meno „ B.“ takáto osoba nebola zistená a ani vypočutá ako svedok. Na listine č.l. XXX sa ako posádka uvádza osoba M.M. a na záver podpisy kontrolovaných osôb.

Súd I. stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že za zverený schodok zodpovedá len a výlučne obžalovaný a to s poukazom na povrchne urobenú „inventúru“ a to, že v predmetnom stánku s obžalovaným pracovali aj svedkovia A. a K. a podľa prokurátorky aj ďalšie osoby. Prokurátorka v odvolaní navrhla pribrať do konania znalca z príslušného odboru - akého nekonkretizovala -„za účelom presného vyčíslenia škody resp. ustálenia kto a kedy vykonával jednotlivé operácie v pokladni čo by v konečnom dôsledku mohlo potvrdiť resp. vyvrátiť či sporné operácie v pokladni vykonával len obžalovaný“. Už z tohto vyjadrenia je zrejmé, že prokurátorka sa ním domáha takého dôkazu, ktorý mal byť vykonaný už v štádiu prípravného konania pred podaním obžaloby pretože len takýto by mohol odôvodniť dôvodnosť obvinenia a postavenia obvineného pred súd.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že otázky správnosti vykonania inventúry, schodku, vedenia účtovníctva a účtovnej evidencie spadajú do znaleckého odboru ekonómia a manažment č. 09 00 00 odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo č. 09 01 00. Takýto znalec však len zistí (určí) výšku schodku, nie však osobu, ktorá spáchala prečin sprenevery. Práve toto bola otázka, ktorá v prípravnom konaní zistená nebola, a v konaní pred súdom boli zistené vážne pochybnosti o tom, že žalovaný prečin spáchal obžalovaný. Návrh prokurátorky na doplnenie dokazovanie pribratím znalca bol „vyprovokovaný“ až napadnutým rozhodnutím súdu I. stupňa, mal však byť uplatnený v dôsledku výkonu jej právomoci dozoru nad prípravným konaním v zmysle Práve z toho dôvodu by ani doplnenie dokazovania pribratím znalca a výsluchom ďalších svedkov, na ktorých poukazovala prokurátorka neprinieslo také dôkazy, ktoré by jednoznačne ani nespochybniteľne potvrdzovali - usvedčovali obžalovaného zo spáchanie žalovaného prečinu.

Nie je možné akceptovať ani „indície“, na ktoré poukazovala prokurátorka v odvolaní, pretože tieto nie sú dôkazmi a vinu je možné založiť len a len na zákonne vykonaných a nespochybniteľných dôkazoch. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že považuje za absolútne nesprávne keď prokurátorom predkladaný vyšetrovací spis obsahuje aj výpoveď obvineného, na ktorého podáva obžalobu, ktorú tento učinil ešte v postavení svedka ( č.l. 71 ), pretože takáto výpoveď je absolútne nepoužiteľná v konaní pred súdom ako dôkaz.

Odvolací súd však zistil, že súd I. stupňa po tom, čo vykonal správne právne úvahy o tom, že dôkazy vykonané v rámci trestného stíhania nepostačujú na vyslovenie právneho záveru o vine obžalovaného, sa vôbec nezaoberal žalovaným skutkom uvedeným v obžalobe, ktorý tvoril predmet trestného stíhania. Ako už bolo uvedené vyššie v tomto rozsudku, odvolací súd zistil vážne nedostatky v žalovanom skutku, ktorých právnym záverom bolo to, že tento skutok nie je trestným činom čo odôvodňuje správny dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby podľa Na tomto základe preto odvolací súd, berúc do úvahy oprávnenie prokurátora podávať odvolanie nielen v neprospech ale aj v prospech obžalovaného, po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol sám a to v zmysle výroku tohto rozsudku. Napravil aj pochybenie súdu I. stupňa keď tento nerozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody a podľa poškodeného B. s.r.o, so sídlom B. XXX/XX, XXX XX W., IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vo vzťahu k procesnému postupu súdu I.stupňa vytýka tomuto nesprávny postup, keď po tom čo svedkyňa K. uviedla, že sa odmieta konfrontovať s obžalovaným, toto ponechal bez povšimnutia ( nenamietala to ani prokurátorka ). Podľa je povinnosťou svedka vypovedať, a to platí aj v rámci konfrontácie nariadenej súdom. Nesplnenie tejto povinnosti svedkom je dôvodom na potrestanie poriadkovou pokutou resp. dôvodom na podozrenie zo spáchania trestného činu podľa Tr. zák.

Výrok tohto rozsudku bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok ( ).