Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-21-2021.pdf
PDF · 147 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: K. F., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, O. K., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o správnej žalobe zo dňa 11. 07. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/4977/Chr zo dňa 27. 04. 2021, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/4977/Chr zo dňa 27. 04. 2021, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č. NZ1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/62860-6 zo dňa 15. 12. 2020 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z relevantnej časti predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 28. 09. 2020 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého Adama Olivera Smith, ku ktorej pripojila rozsiahle odôvodnenie. Okrem toho pripojila lekársky nález MUDr. Moniky Korčokovej zo dňa 21. 09. 2020, ako aj lekársky nález MUDr. Zuzany Pribilincovej, CSc. zo dňa 26. 05. 2020, a tiež výsledky z 26. 05. 2020. Dodatočne bol zaslaný aj lekársky nález MUDr. Zuzany Pribilincovej, CSc. zo dňa 29. 09. 2020, a tiež zo dňa 04. 10. 2020.
Prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobkyne požiadal o vypracovanie komplexného posudku.
2. Dňa 29. 10. 2020 bol spísaný úradný záznam o vykonaní telefonického pohovoru so žalobkyňou, nakoľko žiadala byť osobne prítomná pri posúdení zdravotného stavu maloletého R., čo však v zmysle § 24 nariadenia vlády SR č. 102 zo dňa 28. 04. 2020 o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 nebolo možné.
Súčasťou administratívneho spisu je aj vypísaná príloha č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach, v rámci čoho posudkový lekár pridelil počet bodov 120 a stupeň I.
Uvedené bolo vykonané aj na základe záznamu zo sociálnej posudkovej činnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím spísaného dňa 29. 10. 2020, z ktorého vyplývalo, že menovaný vie zhodnotiť svoj zdravotný stav, teda stav ako sa cíti. Ak sa cíti dobre, robí to, čo jeho rovesníci, keď sa však dobre necíti, leží, necíti sa dobre dosť často, vtedy je potrebné zmeniť dávkovanie liekov. Zároveň sa žalobkyňa vyjadrila aj k jednotlivým spôsobom posudzovania odkázanosti FO na pomoc inej FO pri jednotlivých činnostiach.
Následne bol dňa 03. 11. 2020 vypracovaný lekársky posudok, v rámci ktorého bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy v percentách 50%, teda ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo slovného odôvodnenia záveru vyplývalo, že ide o 11,5 ročného chlapca, opakovane posudzovaného aj posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý určil mieru funkčnej poruchy 50%. Má diagnostikovanú Addisonovu chorobu od 9/2017. Je sledovaný a liečený endokrinológom, ktorého pravidelne navštevuje každé 4 mesiace. Pri nastavenej liečbe je podľa endokrinológa zdravotný stav menovaného dobre kompenzovaný - nie je laboratórny dôkaz o poruche minerálového metabolizmu, či nedostatočnej hormonálnej substitúcii. Anamnesticky - po úprave dávky je menej intenzívna bolesť oka a hlavy, vážnejšie chorý nebol, fyzicky striedavo. Poruchy mobility, kontinencie a orientácie nemá. Zároveň bolo uvedené, že menovaný nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, určený je I. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, počet bodov je 120. Spĺňa podmienky na vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol stanovený marec 2025.
Posudkový záver, vypracovaný v súlade s § 13 zák. č. 447/2008 Z.z., nenavrhol žiadnu formu kompenzácie.
Dňa 26. 11. 2020 bolo vydané stanovisko ku komplexnému posudku so záverom, že u maloletého Adama Olivera Smitha od posledného posúdenia jeho zdravotného stavu (v 11/2019) nenastali nové rozhodujúce skutočnosti, zostáva naďalej v platnosti komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a oddelenia posudkových činností Bratislava číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2018/13028 zo dňa 14. 12. 2018.
3. Prvostupňový správny orgán (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky) rozhodnutím č. NZ1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/220/62860-6 zo dňa 15. 12. 2020 podľa § 40 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 28. 09. 2020 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý F..
V rozhodnutí uviedol, že v priebehu sociálnej posudkovej činnosti bolo zistené, že maloletý R. žije s rodičmi a 6 ročným bratom v rodinnom dome. Matka je nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, otec je zamestnaný. Maloletý R. D. je v školskom roku 2020/2021 žiakom 6. ročníka Základnej školy na ul. G. Bethlena v Nových Zámkoch. Vyučovanie prebieha v domácom prostredí, komunikuje prostredníctvom PC. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nemá narušenú pohybovú, orientačnú, ani komunikačnú schopnosť. Chôdzu má samostatnú, bez kompenzačných pomôcok. Maloletý R. D. je schopný posudzované činnosti sebaobsluhy pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vykonávať porovnateľne so zdravými deťmi rovnakého veku. Podľa vyjadrenia matky je schopný zhodnotiť svoj zdravotný stav. V čase, kedy sa cíti dobre, vykonáva činnosti, ktoré vykonávajú rovesníci jeho veku, ak príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré sa prejavuje slabosťou, bolesťou brucha, nauzeou, závratmi, bolesťou v oku, niekedy zvracaním a začervenaním tváre, vtedy vyžaduje pomoc matky pri väčšine úkonov sebaobsluhy. Maloletý R. D. sa prepravuje pešo, autom alebo prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode matky. Podľa vyjadrenia matky sa toho času zdržiava v domácom prostredí, sporadicky sa v sprievode rodičov prepravuje mimo mesta, do prírody.
Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán konštatoval, že maloletý R. D. F. nie je odkázaný na opatrovanie, keďže stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol V. alebo VI. stupeň podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., a preto nespĺňa zákonom stanovené kritéria pre účely poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v rámci ktorého zdôraznila, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovor o právach dieťaťa ukladajú štátu celý rad záväzkov, aby vytváral podmienky, prijímal opatrenia vo všetkých oblastiach života tak, aby osobám so zdravotným postihnutím umožnil plnohodnotné fungovanie v spoločnosti. Medzi tieto opatrenia nepochybne patrí aj poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
O odvolaní rozhodol žalovaný, napadnutým rozsudkom, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
5. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol dňa 25. 01. 2021 spísaný úradný záznam so žalobkyňou, v rámci ktorého bola informovaná, že v zmysle § 24 nariadenia vlády SR č. 102 zo dňa 28. 04. 2020 o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak posudkový lekár neurčí inak.
Následne dňa 26. 01. 2021 boli žalovanému doručené správy z vyšetrenia neurologického a endokrinologického, ako aj mailová správa.
Dňa 28. 01. 2021 bol vydaný lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a dňa 01. 02. 2021 bolo vypracované stanovisko k odvolaniu žalobkyne.
Po predložení veci žalovanému bol Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovaný lekársky posudok zo dňa 03. 03. 2021, v ktorom bol opätovne určený počet bodov 120 a stupeň odkázanosti I.
Následne dňa 06. 04. 2021 bol Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovaný aj komplexný posudok bez navrhnutia žiadnej formy kompenzácie a tiež aj posudkový záver ku komplexnému posudku. V rovnaký deň bol aj vypracovaný záznam zo sociálnej posudkovej činnosti, ktorý tvoril podklad pre vypracovanie komplexného posudku.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, číslo NZ1/OPPnKŤZPPČ/SOC/2020/62860-6 zo dňa 15. 12. 2020, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie D. R. F., potvrdil.
V odôvodnení žalovaný uviedol, že na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že Adam D. F. nespĺňa kritérium odkázanosti na opatrovanie, ktorým je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov stupeň V. alebo VI. podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 10, príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách).
Navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie má zákonom definované presné podmienky, a to je určenie stupňa odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, v ktorých je taxatívne vymenovaných 12 úkonov sebaobsluhy, ktoré sa bodujú.
Podľa § 49 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z. pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.
Žalovaný uviedol, že vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach neexistuje úkon - permanentného dohľadu rodiča nad dieťaťom s Addisonovou chorobou z dôvodu nepredvídateľných stavov zo strany
dieťaťa. V zákone vymenované úkony, ktoré sa bodujú a ktoré po obodovaní maloletého R. D. F. nespĺňajú podmienky odkázanosti na oparovanie.
Na základe uvedených skutočností peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu navrhnutý.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. Proti rozhodnutiu žalovaného (opísanému v čl. II. tohto odôvodnenia) podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 11. 07. 2021, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 13. 07. 2021 a odovzdaná na poštovú prepravu dňa 12. 07. 2021.
V žalobe uviedla, že o peňažný príspevok na opatrovanie syna opakovane žiadala z dôvodu, že jej syn vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie - Addisonova choroba vyžaduje z jej strany oveľa náročnejšiu starostlivosť ako deti bez tohto ochorenia v jeho veku, a to najmä v oblasti dodržiavania liečebného režimu, potreby dohľadu a v prípade zhoršenia zdravotného stavu pri všetkých úkonoch sebaobsluhy.
Napriek tomu, že v žiadosti o príspevok na opatrovanie, ako aj v odvolaní uviedla, čo obnáša denná starostlivosť o syna pri snahe kompenzovať nedostatočnú činnosť kôry nadobličiek a z toho plynúce dôsledky na jeho zdravie aj bežný život, úrad práce, aj žalovaný skonštatovali, že síce jej syn trpí ochorením Addisonova choroba na úrovni stredne ťažká forma (začínajúca adynamia, chudnutie, zníženie výkonnosti), ale oproti zdravým deťom jeho veku nemá žiadne sociálne dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia, nepotrebuje žiadnu pomoc ani vo vzťahu k dodržiavaniu liečebného režimu, nie je vo vzťahu k svojmu ochoreniu odkázaný na zvýšený dohľad, nepotrebuje pomoc pri žiadnych úkonoch sebaobsluhy, a to ani v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň vytýkala, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní.
Poukázala na to, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, príloha č. 4, kapitola IV. Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok, kam patrí aj Addisonova choroba platí, že zdravotný stav spojený s týmto typom ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa. Dodala, že opis potrebnej starostlivosti je síce smerovaný na bežnejšie ochorenie diabetes mellitus, ale platí rovnako aj na zriedkavé ochorenie, akým je Addisonova choroba, ktorého liečba je o to komplikovanejšia, že nie je v populácii tak bežná.
Zdôraznila, že rovnako ako v prípade ochorenia diabetes mellitus, aj pri Addisonovej chorobe je dôsledná opatera a preventívna starostlivosť kľúčová pre minimalizáciu zdravotných komplikácií a trvalých následkov na zdravie v budúcnosti, pričom zanedbanie starostlivosti, dôsledného liečebného režimu má za následok často tie najzávažnejšie poruchy zdravia, resp. smrť. Rovnako je pre čo najlepšiu kompenzáciu ochorenia potrebné prísne dodržiavať pravidelný denný režim, starostlivo zvažovať aktivity vzhľadom na aktuálny zdravotný stav, či vonkajšie podmienky, vyhýbať sa nečakanej fyzickej či psychickej záťaži.
Uvedené skutočnosti však správne orgány nevzali do úvahy a priklonili sa k posúdeniu odkázanosti syna na pomoc inej fyzickej osoby čisto formalistickým a reštriktívnym spôsobom, ktorý je podľa jej názoru v rozpore s účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj v rozpore s právami jej syna ako osoby so zdravotným postihnutím, ktoré mu priznáva Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj Ústava SR a Dohovor o právach dieťaťa.
Zároveň uviedla, že uvedený postup správnych orgánov nebol v súlade ani s judikatúrou slovenských súdov, ktoré v obdobných prípadoch poukázali na potrebu vykladať ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v súlade s čl. 40 a 41 ods. 5 Ústavy SR,
ale aj v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, inak výklad zákona nie je možné vnímať ako výklad ústavne konformný, resp. výklad v súlade s účelom a zmyslom zákona.
V ďalšej časti žaloby poukázala na porušenie jednotlivých práv a žiadala súd, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2021.
Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, resp. preklúzie na podanie správnej žaloby. Následne vymedzil právny rámec a uviedol, že vo všeobecnosti komplexný posudok ako podklad rozhodnutia správneho orgánu spracovaný posudkovými lekármi a sociálnymi pracovníkmi prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Ide o súhrnný doklad (výstup), ktorý zohľadňuje nielen medicínske kritéria, ale aj ostatné predpoklady fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, jej rodinné prostredie a celkové životné prostredie, v ktorom žije, pri skúmaní odkázanosti na kompenzáciu. Inými slovami, pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu je relevantným podkladom komplexný posudok, ktorého podkladmi sú lekársky posudok vydaný podľa § 11 ods. 11 a posudkový záver vydaný podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch.
Pri vydaní komplexného posudku, ktorým sa zisťuje odkázanosť na kompenzáciu, je prvostupňovým, resp. druhostupňovým správnym orgánom rozhodované o.i. vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu; správne orgány sú povinné sa zaoberať a skúmať i ďalšie zákonom taxatívne stanovené podmienky, ktoré sú zhodné pre účely peňažných príspevkov. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak druh peňažného príspevku na kompenzáciu nie je v komplexnom posudku navrhnutý, správny orgán ho nemôže v dôsledku nesplnenia tejto podmienky poskytnúť. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné zdôrazniť, že požadovaný peňažný príspevok je fakultatívnou dávkou, t.j. dávkou, na ktorú neexistuje právny nárok. Rozhodnutie o peňažnom príspevku je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetenciu o ňom rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci, po vykonaní lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti a vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že lekársku posudkovú činnosť podľa § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorý je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplývalo, že len posudkový lekár v správnom konaní je oprávnený a schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú kompenzáciu, a to na základe lekárskeho nálezu, ktorý je žiadateľ podľa zákona o peňažných príspevkoch povinný doložiť k žiadosti o priznanie peňažného príspevku, ako i subjektívne skutočnosti uvádzané žiadateľom. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti nielen na samotné diagnostikované ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúce potreby skutočnej odkázanosti, nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby.
Následne žalovaný citoval stanovisko Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností žalovaného k žalobe a tiež poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej je nad rámec pravidiel a teda je nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmanie odbornej stránky posudku, teda posudzovanie jeho správnosti (jeho záverov) z odbornej stránky, prípadne až nahradenie posudku vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.
Považujúc prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie za zákonné, navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalobu podala v lehote na pošte dňa 12. 07. 2021.
Rovnako tak zotrvala aj na ostatných námietkach uvedených v žalobe, majúc pritom za to, že poukázala na zdravotný stav svojho syna a reálne dôsledky, ktoré to na jeho život má, ako aj na to, akú starostlivosť musí v súvislosti s jeho diagnózou poskytovať. Potreba pomoci pri liečebnom režime a potreba trvalého zvýšeného dokladu v dôsledku nie veku, ale autoimunitného ochorenia nebola žalovaným vôbec zohľadnená.
Okrem toho mala za to, že posudzovanie žiadosti o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je správnym konaním a aj posudkový lekár, ktorého úlohou nie je určiť zdravotný stav posudzovanej osoby, ale zhodnotiť existujúce lekárske správy odborným lekárom, podľa jej názoru vykonáva činnosť v rámci tohto správneho konania a je viazaný zásadami správneho konania. Aj jeho postup preto musí byť preskúmateľný v rámci opravných prostriedkov správneho konania, resp. správneho súdneho konania. Tvrdila, že posudkový lekár pri posudzovaní dôsledkov zdravotného postihnutia nepostupoval správne, keď vypracoval podklad, ktorý sa ďalej premietol do komplexného posudku a rozhodnutia, v ktorom reštriktívne posúdil, že jej syn takmer žiadnu pomoc nad rámec bežnej starostlivosti o dieťa v jeho veku nepotrebuje, čo nie je pravda. Namietla, že by vyhodnotenie jednotlivých druhov odkázanosti na peňažné príspevky boli medicínskou otázkou, keďže ide o vyhodnotenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia vzhľadom na zistené lekárske závery.
Vo svojej podstatne namietala to, ako boli lekárske závery aplikované na ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v rozhodnutí žalovaného a k nemu v správnom konaní vyhodnotených podkladoch, ako je komplexný posudok správnych orgánov, čo je podľa žalobkyne otázka úradného posúdenia v správnom konaní.
Zároveň priložila dodatok k opisu starostlivosti o syna počas očkovania na COVID-19.
10. Žalovaný vo svojej žalobnej duplike zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 27. 04. 2021, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 15. 12. 2020 a tiež konanie predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto obidve rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa dňa 28. 09. 2020 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to syna - maloletého R.. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2020 rozhodol tak, že podľa § 40 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 28. 09. 2020 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý F. R. D., narodený XX. XX. XXXX, bytom Moyzeosova XX, XXX XX O. K.. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že v priebehu sociálnej posudkovej činnosti bolo zistené, že maloletý R. D. F. žije s rodičmi a 6 ročným bratom v rodinnom dome. Matka je nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, otec je zamestnaný. Maloletý R. D. je v školskom roku 2020/2021 žiakom 6. ročníka Základnej školy na ul. G. Bethlena v Nových Zámkoch. Vyučovanie prebieha v domácom
prostredí, komunikuje prostredníctvom PC. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nemá narušenú pohybovú, orientačnú, ani komunikačnú schopnosť. Chôdzu má samostatnú, bez kompenzačných pomôcok. Maloletý R. D. je schopný posudzované činnosti sebaobsluhy pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vykonávať porovnateľne so zdravými deťmi rovnakého veku. Podľa vyjadrenia matky je schopný zhodnotiť svoj zdravotný stav. V čase, kedy sa cíti dobre, vykonáva činnosti, ktoré vykonávajú rovesníci jeho veku, ak príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré sa prejavuje slabosťou, bolesťou brucha, nauzeou, závratmi, bolesťou v oku, niekedy zvracaním a začervenaním tváre, vtedy vyžaduje pomoc matky pri väčšine úkonov sebaobsluhy. U. R. D. sa prepravuje pešo, autom alebo prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode matky. Podľa vyjadrenia matky sa toho času zdržiava v domácom prostredí, sporadicky sa v sprievode rodičov prepravuje mimo mesta, do prírody. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán konštatoval, že maloletý R. D. F. nie je odkázaný na opatrovanie, keďže stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol V. alebo VI. stupeň podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., a preto nespĺňa zákonom stanovené kritéria pre účely poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
13. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z komplexného posudku vyhotoveného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a oddelenie posudkových činností dňa 06. 04. 2021, z ktorého vyplývalo, že miera funkčnej poruchy maloletého R. D. F. je 50 % podľa prílohy č. 3, časti III., bod 3 písm. b/ k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ohľadom sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia bolo uvedené, že maloletému sa v súčasnosti nenavrhujú žiadne formy kompenzácií, nakoľko nemá zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nevznikajú mu sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, nevznikajú mu zvýšené výdavky vyžadujúce kompenzáciu, ako ani maloletý nie je v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy
V odôvodnení žalovaný tiež uviedol, že v zákonných ustanoveniach neexistuje úkon - permanentného dohľadu rodiča nad dieťaťom s Addisonovou chorobou z dôvodu nepredvídateľných stavov zo strany dieťaťa. Mal za to, že v zákone sú vymenované úkony, ktoré sa bodujú a ktoré po obodovaní maloletého R. D. F. nespĺňajú podmienky odkázanosti na opatrovanie.
14. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 03. 03. 2021 a posudkový záver zo dňa 06. 04. 2021. Rozhodujúcim pre stanovenie 50 % miery funkčnej poruchy je Addisonova choroba od 9/2017. Maloletý je sledovaný a liečený endokrinológom, zdravotný stav maloletého je dobre kompenzovaný, nie je laboratórny dôkaz o poruche minerálového metabolizmu, či nedostatočnej hormonálnej substitúcie. Anamnesticky po úprave dávky je menej intenzívna bolesť oka a hlavy, pre ktorú je sledovaný neurológom, vážnejšie chorý nebol, fyzická výkonnosť je striedavá s odporúčaním obmedziť statické činnosti Je vyšetrený neurológom tiež pre bolesti chrbta. Objektívne je dynamika jednotlivých úsekov voľná, bez paravertebrálnej bolestivosti, prítomná je asymetria krčného úseku, pri flexii trupu odchýlka doprava, plochonožie hlavne priečne. Poruchy mobility, kontinencie a orientácie nemá.
15. V komplexnom posudku bolo okrem iného uvedené, že dňa 06. 04. 2021 žalobkyňa uviedla, že maloletý R. D. žije s rodičmi a bratom v rodinnom dome. Žalobkyňa je nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, otec je zamestnaný. Maloletý R. D. je v školskom roku 2020/2021 žiakom 6. ročníka Základnej školy na ul. G. V. v O. K.. Vyučovanie prebieha v domácom prostredí, komunikuje prostredníctvom PC. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nemá narušenú pohybovú, orientačnú, ani komunikačnú schopnosť. Chôdzu má samostatnú, bez kompenzačných pomôcok. Maloletý R. D. je schopný posudzované činnosti sebaobsluhy pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vykonávať porovnateľne so zdravými deťmi rovnakého veku. Podľa vyjadrenia matky v čase, keď sa cíti dobre, vykonáva činnosti, ktoré vykonávajú rovesníci v jeho veku, ak príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý sa prejavuje závratmi, bolesťou za okom, bolesťou dolnej časti chrbta, brucha s nutkaním na zvracanie, slabosťou, únavou, nespavosťou a náladovosťou, vtedy leží a pri väčšine úkonov sebaobsluhy vyžaduje pomoc, ktorú mu zabezpečuje matka. V čase
zhoršeného zdravotného stavu podľa vyjadrenia matky má tiež problémy s komunikáciou, má poškodené myslenie, horšie rozpráva, začne koktať. Uviedla, že jeden až dvakrát do týždňa sa cíti zle a jeho stav sa môže zmeniť náhle, preto nemôže byť sám. Jeho zdravotný stav bol naposledy kritický v roku 2019. Bežne štyrikrát denne užíva lieky, keď sa cíti zle, potrebuje extra lieky. Maloletý R. D. sa prepravuje pešo, autom alebo prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode matky. Podľa vyjadrenia matky sa toho času zdržiava v domácom prostredí, sporadicky sa v sprievode rodičov prepravuje mimo mesta, do prírody.
16. Príspevok na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poskytovanie tohto príspevku podmieňuje kumulatívnym splnením všetkých zákonom ustanovených podmienok.
17. Preto správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“, resp. „zákon o peňažných príspevkoch“); tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám.
18. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd alebo iný orgán zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. V prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, postihnuté vadou v nesprávnom právnom posúdení veci. Orgán verejnej správy síce aplikoval správne právne predpisy na danú vec, avšak v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR nevzal na zreteľ skutočnosť, že medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, medzi ktoré patrí aj Dohovor o právach dieťaťa, majú prednosť pred zákonmi.
20. Súd má za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach dieťaťa, ktorému vzhľadom na jeho zdravotný stav treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť v dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa vyjadrenia matky maloletý R. síce vie uviesť zhoršenie zdravotného stavu, ako aj užiť liek, avšak v prípade zhoršenia zdravotného stavu potrebuje extra lieky. Naviac, vôbec nebolo vysporiadané s tým, že ak príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré sa prejavuje slabosťou, bolesťou brucha, nauzeou, závratmi, bolesťou v akou, niekedy zvracaním a začervenaním tváre, atď. vtedy vyžaduje pomoc matky pri väčšine úkonov sebaobsluhy.
21. Ochorenie, v dôsledku ktorého je maloletý R. D. F. osobou s mierou funkčnej poruchy 50 % nie je sporné, spornou otázkou je, či matka maloletého je oprávnenou osobou na poberanie príspevku
na opatrovanie maloletého ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.), čomu predchádza zodpovedanie tiež spornej otázky, či maloletý je osobou odkázanou na opatrovanie, čo závisí od určeného stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zákona č. 447/2008 Z. z.).
22. Žalobkyňa by bola oprávnenou osobou za predpokladu, že stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby by bol určený minimálne V. stupeň v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Stupeň odkázanosti bol určený posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v I. stupni, v rámci čoho bolo konštatované, že maloletý nespĺňa zákonné podmienky pre navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie. Pri všetkých úkonoch tak, ako sú vymenované v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách v bodoch 1 až 12, bolo konštatované, že maloletý v porovnaní s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby ani pri jednom úkone, a preto mu bolo za všetky oblasti priradené bodové hodnotenie 10 bodov, v súčte 120 bodov. Uvedené je však v logickom rozpore s obsahom spisu a tiež odôvodnením, v rámci ktorého žalovaný uviedol, že neexistuje úkon - permanentný dohľad rodiča nad dieťaťom s Addisonovou chorobou, pritom súd dáva do pozornosti bod 12) potreba dohľadu a taktiež vôbec nie je zrejmé súdu, ako sa žalovaný vysporiadal s dodržiavaním liečebného režimu, keďže podľa vyjadrenia matky, lieky dávkuje ona a aj zabezpečuje ich presné užívanie, pritom nezabezpečenie tejto starostlivosti môže mať až fatálne následky pre maloleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v tomto je potrebné vidieť rozpor bodového hodnotenia so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, a preto nemožno považovať komplexný posudok za relevantný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, ak je osoba odkázaná na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre ňu fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie až k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, a teda stupňa odkázanosti nebol určený žalovaným správne.
Súd považuje za opodstatnenú námietku žalobkyne, že ak príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré sa prejavuje slabosťou, bolesťou brucha, nauzeou, závratmi, bolesťou za okom, niekedy zvracaním a začervenaním tváre, vtedy vyžaduje pomoc matky pri väčšine úkonov sebaobsluhy, teda je odkázaný na pomoc druhej osoby.
23. Súd sa preto nestotožňuje so stanoveným stupňom odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia, nie je rozhodnutím, a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však súd posudzuje v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 2/2005, správne právo, s. 43-45).
24. Správny súd súhlasí s tým, že orgány verejnej správy sú povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak má tiež za to, že v danom prípade došlo k prísne formalistickému výkladu pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o príspevkoch na kompenzáciu. Aj orgány verejnej správy sú povinné zákon vykladať v súlade s účelom a zmyslom zákona.
25. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS 21/96 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, naopak sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.
26. Správny súd má za to, že v posudzovanej veci sa jedná práve o takýto prípad. Pri aplikácii a interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady, je potrebné prikloniť sa vždy k ústavne konformnému výkladu. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 1 ods. 1).
Cieľom úpravy týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2). V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Rozhodnutia orgánov verejnej správy dostatočne nezohľadnili článok 40,
článok 41 ods. 5 Ústavy SR, t. j. ústavou garantované právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti na pomoc štátu.
27. Správna úvaha pri aplikácii a interpretácii vyššie uvedenej právnej úpravy nebola ústavne konformná a eurokonformná, najmä nebola súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Správne uváženie umožňuje orgánom verejnej správy určitú autonómiu, do ktorej súdy nie sú v zásade oprávnené vstupovať.
Výnimkou je situácia, ak správna úvaha trpí vadami, je nelogická, čo vyústi do vydania nesprávneho rozhodnutia. Súd má za to, že takouto je úvaha orgánu verejnej správy aj v predmetnej veci, ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že zákon neobsahuje úkon - permanentného dohľadu rodiča nad dieťaťom z dôvodu nepredvídateľných stavov zo strany dieťaťa a na druhej strane pri úkone, stanovenom zákonom, ako potreba dohľadu bez akéhokoľvek odôvodnenia uvedie, že maloletý nie je odkázaný na dohľad ani pri jednom vyššie uvedenom bode úkonov a to i napriek tomu, že je odkázaný na neustálu liečbu a tú mu dávkuje, ako aj podáva druhá osoba, ktorá zabezpečuje aj ich riadne dávkovanie, pričom aj pri tomto úkone žalovaný hodnotil, že maloletý nepotrebuje pomoc, čo je evidentne formalistický prístup pri hodnotení sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.
28. Správne žalovaný poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z., a nie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia inzulínu v určených dávkach a v určenom čase. A sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti o takto choré dieťa, v prípade zanedbania ktorých nie je vylúčená zodpovednosť minimálne vo forme nedbanlivosti.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že do tejto skupiny je možné zaradiť aj Addisonovu chorobu.
29. Správne žalovaný konštatuje, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne so zohľadnením konkrétnych špecifík tej-ktorej veci, čo však v danom prípade aplikované nebolo. Vôbec nebolo vykonané šetrenie za účelom zistenia, do akej miery si vie dieťa samé podávať lieky, určiť ich správne dávkovanie, odsledovať svoj zdravotný stav a zistiť potrebu zvýšenia dávky, prípadne urobiť iné opatrenia za účelom zabránenia zhoršenia zdravotného stavu tak, aby bolo možné hodnotiť dodržiavanie liečebného režimu počtom bodov 10 a teda aj potrebu dohľadu počtom bodov 10. Následne od uvedeného sa odvíja bodovanie aj ostatných aktivít, v rámci ktorých nebolo zohľadnené zhoršenie zdravotného stavu a jeho frekvencia. Uvedené je potrebné vyhodnotiť najmä v tej súvislosti, že zo sociálneho šetrenia jednoznačne vyplynulo, že otec maloletého je zamestnaný. Pokiaľ by matka maloletého chodila do zamestnania, dieťa by sa ocitlo určitú časť dňa samo, a pokiaľ by správne nevedelo vyhodnotiť svoj zdravotný stav, resp. zabezpečiť úkony sebaobsluhy v prípade zhoršenia zdravotného stavu, mohlo by to viesť k fatálnym následkom. Je v záujme dieťaťa, aby bolo opätovne vykonané posúdenie jeho odkázanosti na starostlivosť druhej osoby, prípadne navrhnuté iné formy kompenzácií.
30. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
31. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdom, bude povinnosťou orgánu verejnej správy opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotnej postihnutej osoby v súlade s vysloveným názorom krajského súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní.
32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.