Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/84/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ F. Č.D., E.. XX.X.XXXX, J. I. XX. E. XXX/X, XXX XX S. Ľ., t. č. P. XX, XXX XX S. Ľ., 2/ S. Č., E.. XX.X.XXXX, J. I. XX. E. XXX/X, XXX XX S. Ľ., J.. Č.. P.Č. XX, XXX XX S. Ľ., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: A. G., E.. XX.X.XXXX, J. I. O. XX, J.. Č.. P. XX, XXX XX S. Ľ., otec: O. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. A. XXX/XX, S. Ľ., J..Č.. S. Č.. X, XXX XX S. Ľ.Q., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -50 zo dňa 16.2.2021, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na mal. F. na sumu 100,- eur mesačne a na mal. S. na sumu 100 Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od novembra 2015 došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. detí. Matka maloletých detí zmenila stav - vydala sa, tak ako v čase poslednej úpravy výživného aj teraz je nezamestnaná, avšak v čase poslednej úpravy výživného jej príjem tvorila odmena z dobrovoľníckej činnosti v sume 196 eur mesačne, o ktorú v súčasnosti jej príjem poklesol. Aktuálne matka detí okrem rodinných prídavkov a náhradného výživného nemá žiaden príjem. Matka s deťmi nezmenila bývanie. K zmene pomerov došlo na strane otca maloletých detí, ktorý je síce naďalej nezamestnaný, ale už je v evidencií uchádzačov o zamestnanie (od 2/2019), v čase poslednej úpravy výživného v evidencií uchádzačov o zamestnanie nebol evidovaný a došlo u neho k poklesu príjmu, nemá príjem z brigádnickej činnosti, ktorý deklaroval v čase poslednej úpravy výživného v sume 20 eur denne, v súčasnosti takýto príjem nemá. Taktiež u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, v dôsledku čoho má obmedzené možnosti pracovať. Obe maloleté deti nastúpili na základnú školu, v čase poslednej úpravy výživného navštevovali predškolské

zariadenie, s čím nepochybne došlo aj k zvýšeniu nákladov na ich starostlivosť. V danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov z hľadiska príjmu otca detí - evidovanie v evidencií uchádzačov o zamestnanie, ako aj v jeho možnosti zamestnať sa v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. Za daného stavu má súd za to, že nie je možné zvýšiť výživné pre maloleté deti podľa návrhu matky, vzhľadom na možnosti a schopnosti otca detí. Súd nepopiera a má jednoznačne preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane oprávnených osôb, t.j. maloletých detí, ktoré sú o viac ako 5 rokov staršie, nastúpili na základné školy, s čím sú nepochybne spojené vyššie náklady na zabezpečenie ich základných a odôvodnených potrieb, avšak okrem odôvodnených potrieb oprávnených, t.j. maloletých detí, pri určení, resp. zvýšení výživného musí súd prihliadať aj na schopnosti a možnosti povinného. U povinného rodiča - otca maloletých detí došlo k zníženiu jeho príjmu, (nemá žiaden príjem) a k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Súd vzhľadom na príjmové pomery otca detí, jeho zdravotný stav, má za to, že povinný rodič - otec, objektívne nie je schopný platiť vyššie ako doposiaľ stanovené výžive, t.j. pre mal. S. v sume 50 eur a pre mal. F. v sume 50 eur mesačne, preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Súd má za to, že otec maloletých je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v doposiaľ stanovenej výške, t.j. 100 eur pre obe detí. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

III. Obsah odvolania matky

4. Proti rozsudku podala odvolanie matka, namietajúc záver súdu o zamietnutí jej návrhu. Otec mal. detí holduje alkoholu a z toho má následne zdravotné problémy. Otec taktiež uvádzal, že má výdaje na lieky, ktoré nijako nepreukázal a nezdokladoval. V správe od lekára sa nepísalo, že otec nie je práceschopný. Podľa jej názoru za svoj zdravotný stav si môže otec sám, pretože pije alkohol a pracovať sa mu nechce. Otec sa nijako nesnaží a stále sa vyhovára, len na svoj zdravotný stav. O mal. deti sa vôbec nestará, nemá o nich žiadny záujem. Mal. F. je zdravý, mal. S. má zdravotné problémy. Matka má zvýšené výdaje na stravu, oblečenie. Otec toho času, ani neplatí výživné, nepodieľa sa na výdajoch mal. detí. Matke je vyplácané náhradné výživné zo strany UPSVAR Kežmarok v sume 100 € mesačne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že od poslednej úpravy výživného doposiaľ ubehlo obdobie vyše 5 rokov. V čase poslednej úpravy výživného navštevovali mal. deti materskú školu. Mal. deti F. a S. aktuálne navštevujú základnú školu, a teda okrem bežných potrieb na maloleté deti sa zvýšili náklady aj v súvislosti s návštevou školského zariadenia. Mal. F. je žiakom 2. ročníka základnej školy a mal. S. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na školské pomôcky, prirodzene sa v súvislosti s ich vekom a rastom zvýšili náklady na ošatenie, hygienické potreby, ale aj na stravu a voľnočasové aktivity. Niet pochýb o tom, že už len prechodom z materskej na základnú školu sú dané dôvody na zmenu výšky výživného. Tiež poukazujeme nato, že mal. S. má zdravotné problémy súvisiace s metabolickým ochorením, podľa vyjadrenia matky. Otec naďalej požíva alkoholické nápoje a to aj napriek svojej zdravotnej diagnóze - alkoholová hepatitída, alkoholová cirhóza pečene zapríčinená užívaním alkoholu (zdroj lekárska správa doložená otcom). S poukazom na uvedené sú názoru, že otec svojím životným štýlom neprispieva k zlepšeniu svojho zdravotného stavu a následnému zaradeniu do pracovného života. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí vo výške 150 Eur na každé dieťa.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

7. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov skúmal odvolací súd úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Po učinenom prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru o jeho nepreskúmateľnosti. Súd sa totižto nevyporiadal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne.

8. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

10. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

16. V zmysle ust. , prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Skúmajúc v tejto súvislosti vlastné posúdenie veci súdom prvej inštancie, jeho zdôvodnenie je pomerne nejasné. Súd skonštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu uplynula doba 5 rokov, deti nastúpili na ZŠ. Bližšie, konkrétnejšie skúmanie skladby odôvodnených potrieb detí však z rozsudku nevyplýva. Z vyjadrení matky, ako aj kolízneho opatrovníka je zrejmé, že mal. S. má zdravotné problémy, matka uvádza zvýšené výdavky v tejto súvislosti

17. Na strane otca súd konštatoval, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem postačujúci na plnenie vyživovacej povinnosti v doposiaľ súdom určenej výške. Taktiež absentuje uvedenie konkrétnych úvah súdu, ktoré viedli k tomuto záveru. Je zrejmé, že otec požíva alkohol, čo vyplýva aj so záverov lekárskych správ, ktoré v konaní predložil. Natíska sa otázka, či si otec tento stav neprivodil vlastným zavinením sám. Taktiež nie je dostatočne preukázané, že otec nemôže vykonávať žiadnu prácu.

Záhaľčivý a ignorantský postoj otca k rodičovskej zodpovednosti a vlastnému životu a zdraviu, nemôže byť na ťarchu maloletých detí, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť.

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019)

19. Pokiaľ sa súd domnieval, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške, ktorá mu umožňuje platiť výživné v doposiaľ určenej výške, mal sa podrobne venovať ustáleniu výšky potenciálneho príjmu otca. Pozornosť by mala byť venovaná námietkam otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý musí súd vyhodnotiť v kontexte schopnosti otca vykonávať pracovnú činnosť. Túto povinnosť mu ukladá ust. , tiež , pojednávajúce o možnostiach a schopnostiach povinného rodiča. V prípade, ak si otec za svoj zhoršený zdravotný stav môže sám požívaním alkoholických nápojov, súd túto okolnosť musí vyhodnotiť v jeho neprospech. Aj v prípade, že otec nikdy nepracoval, je potrebné zaoberať sa možnosťou otca dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy.

20. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

23. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. ).

24. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. ).

25. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

26. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.

27. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).