Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-34-2021.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/34/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 46988/15, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 673,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/959/2015-94 zo dňa 29. marca 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 46988/15.
2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 24.02.2016 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Lučenec doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený uviedol, že je pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súdny exekútor žiadal súd, aby bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Exekučné konanie sa začalo dňa 30.11.2015 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom a je vedené na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.05.2015 sp. zn. SR 00395/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2015 a dňa 25.06.2015 sa stal vykonateľným. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 24.06.2013. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 24.06.2013. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnila, čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 10.09.2014. Oprávnený vyplnil dňa 27.02.2015 zmenku povinnej v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 673,- Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 10.09.2014 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 04.03.2015.
4. Vo vzťahu k zmluve o úvere súd prvej inštancie uviedol, že povinná je v nej označená svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČOm a ďalšími údajmi. Na zmluve je podpis povinnej s vyhlásením, že
svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinnej) v predmetnej úverovej zmluve mal za to, že nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinnej v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Zo znenia zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
5. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že povinná je v záhlaví rozhodcovského rozsudku označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu, čiže ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň že pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, preto možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Povinná síce označila v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je výkon jej podnikania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
6. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, nakoľko návrh doplnil u súdneho exekútora dňa 21.01.2016. Oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinnou (dlžníkom) dňa 24.06.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 350,- Eur. V zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“) na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. V zmysle ustanovenia bodu 13. VPPU veriteľ (remitent) doplnil dňa 24.06.2013 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 673,- Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 10.09.2014. Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 24.06.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia zmluvy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neprípustné. Z dôvodu, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil s tým, že o trovách bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
8. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Namietal posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa 24.06.2013 s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinná zmluvu o úvere uzatvorila ako dlžník pod obchodným menom S. U. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom 46923993, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere preto nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/378/2016 zo dňa 28.03.2017. S poukazom na vyššie uvedené bol oprávnený toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
10. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného argumentovala tým, že úver si brala ako spotrebiteľ na osobné účely, pričom túto skutočnosť uviedla aj v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.09.2020. Mala za to, že na daný právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Navrhla, aby krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30.11.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 28.12.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu. Okresný súd dňa 26.01.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 845 595, sp. zn. SR 00395/15 zo dňa 18.05.2015, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2015 a vykonateľnosť dňa 25.06.2015. Tento exekučný titul bol vydaný na podklade zmluvy o úvere, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 24.06.2013. Zmluvný vzťah bol zabezpečený zmenkou. Súd prvej inštancie prv vydaným uznesením č.k. 9Er/959/2015-17 zo dňa 27.08.2018 exekúciu voči povinnej zastavil. Vzhľadom k podanému odvolaniu Krajský sud v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/258/2018-64 zo dňa 23.05.2019 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 21.09.2020 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že zmluvu o úver uzatvárala ako fyzická osoba, avšak trvali na tom, aby vyplnila aj údaje o živnosti, pričom peniaze potrebovala na svoje osobné účely, absolvovala dovolenku. Nakoľko zmluva o úvere obsahuje jej osobné údaje mala za to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 243/2007 zo dňa 01.09.2008. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/959/2015-94 zo dňa 29.03.2021 exekúciu zastavil. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
15. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2011 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.
16. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky; V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
25. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 24.06.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinná je označená aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. Samotná povinná uvádza, že si peňažné prostriedky nebrala na účel výkonu podnikateľskej činnosti a že pri uzatváraní zmluvy zástupca oprávneného trval na tom, a by vyplnila údaje o živnosti. Je preto správny záver súdu prvej inštancie že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na vyššie uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že záver o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, je správny.
26. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinnej ako spotrebiteľa, a tým aj jej možnosť obrany.
27. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinnou bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinná vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohla povinná zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnej nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
28. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinnou dňa 24.06.2013, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou.
29. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
30. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie preto dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.