Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-20-2018.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcu Š. U., J.. XX.X.XXXX, G. Q., Š. XXX/X, zastúpeného Bányi & Partner. s.r.o, so sídlom vo Veľkom Mederi, Nám. Bélu Bartóka 5, proti žalovanému Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. I. S., X. XXXX/XX, zastúpenému KESZEGH & PUSKÁS, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 1203, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným J. X. Č.. XXXX K. H.. Ú.. Q. N., Q. Q., Q. O. N. zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 20.7.2018 sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia (ďalej aj „pozemok“ alebo „sporný pozemok“). Žalobu odôvodnil tým, že pozemok nadobudol ešte v r. 1997 Q. X. I., J.. XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy (I. XXXX/XX), ktorej predmetom boli pôvodné pozemky (parcely) v stave pred pozemkovými úpravami, zapísané na X. Č.. XXX M. XXX I. H..Ú.. Q. N.. Vlastnícke právo žalobcu k pôvodným pozemkom nebolo zapísané do katastra nehnuteľností práve z dôvodu pozemkových úprav, ktoré mali tomuto zápisu predchádzať. 2. V r. 1999 bol pre H..Ú.. Q. N. schválený operát pozemkových úprav; na ich základe boli pôvodné pozemky vymerané pod novými parcelnými číslami, pričom sporný pozemok bol (už ako parcela CKN K.. Č.. XXXX/X J. X. Č.. XXXX) zapísaný v prospech vlastníka A. I., J.. XX.XX.XXXX. Po jeho smrti pozemok zdedil jeho syn X. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho v r. 2016 predal ešte raz, a to žalovanému (I. XXXX/XX). 3. Žalobca pozemok užíval viac ako 20 rokov bez akýchkoľvek obmedzení zo strany žalovaného či jeho právnych predchodcov. Až v r. 2017 bol žalovaným vyzvaný, aby sa užívania zdržal, na čo žalobca požiadal Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor o vyhotovenie genézy vlastníckeho práva, pričom z odpovede vyplynuli vyššie uvedené skutočnosti. Keďže mimosúdne riešenie veci nebolo možné, žalobca sa určenia svojho vlastníckeho práva domáha v súdnom konaní.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že sporný pozemok nadobudol na základe kúpnej zmluvy (z 30.11.2016), pričom v čase jej uzavretia bol predávajúci riadne zapísaným vlastníkom v katastri nehnuteľností, a to na základe dedenia. Žalovaný tak nadobudol vlastnícke právo v dobrej viere v dva konštitutívne akty štátu (rozhodnutie o dedičstve a o povolení vkladu), ktorá i podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 16.3.2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015 musí požívať širokú ochranu (obdobne nález z 28.1.2016 sp. zn. III. ÚS 247/2014). 5. K tvrdeniu žalobcu, že pozemok nadobudol kúpnou zmluvou z r. 1997, žalovaný uviedol, že sám žalobca túto zmluvu nepodpísal; urobil tak JUDr. Bányi, pričom nebolo predložené ani splnomocnenie
žalobcu na tento úkon. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaný navrhol vyžiadať súvisiaci katastrálny spis.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi - kúpna zmluva zo 16.12.1997, X. Č.. XXXX pre k.Ú.. Q. N., X. Q. Ú. O. N., H. Q. L. X.X.XXX7, výzva žalovaného na zdržanie sa užívania pozemku z 11.7.2017, odpoveď žalobcu z 12.8.2017, kúpna zmluva z 30.11.2016, osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi A. I., J.. XX.XX.XXXX M. L.. XX.X.XXXX L. X.X.XXXX, a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca uviedol, že v r. 1997 ho oslovil p. X. I. (J.. XXXX) s ponukou na kúpu pozemkov. Žalobca v tom období kupoval viac poľnohospodárskej pôdy. Od K.. I. si vyžiadal dedičské rozhodnutie po jeho otcovi (A. I., L.. XXXX) M. X. k pozemku, a keďže doklady boli v poriadku, pôdu kúpil. Zmluva bola pripravená JUDr. Bányim a uzavretá v jeho kancelárii. Žalobca si nepamätal, že by za predávajúceho zmluvu podpísal JUDr. Bányi, ale zrejme sa tak s predávajúcim dohodli. Následne JUDr. Bányi podal na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorému bolo vyhovené. Rozhodnutie o vklade by mal mať k dispozícii sám žalobca, prípadne JUDr. Bányi, keďže to vybavoval. 8. Pozemky sa nachádzajú za domom žalobcu a od r. 2002 alebo 2003 sú aj oplotené, pričom žalobca ich po kúpe začal aj riadne užívať; až posledných 5 či 6 rokov ich na základe dohody so žalobcom užívala iná osoba, ktorú žalovaný v r. 2017 vyzval, aby sa užívania zdržala. Žalobca mal vedomosť o tom, že v období uzavretia kúpnej zmluvy prebiehali v danom katastrálnom území pozemkové úpravy, pretože po podaní návrhu mu kataster túto skutočnosť oznámil s tým, že práve kvôli nim nemôže byť jeho vlastnícke právo zatiaľ zavkladované. Žalobca toto nespochybňoval, nakoľko išlo o štátny orgán a ani predtým problémy nemal, hoci už pôdu kupoval. Či mu následne bolo doručené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva, si žalobca už nepamätal.
9. Žalovaný uviedol, že pozemky užívali jeho predkovia vrátane otca, riadne ich obrábali a platili z nich dane (z nehnuteľnosti). Pokiaľ žalobca tvrdí, že tieto platil on, nemôže to byť pravda, lebo pozemky po úpravách nie sú totožné so stavom pred úpravami. Úpravy sa týkali pozemkov v extraviláne obce, a to, čo kúpil žalobca od p. X. I. (J.. XXXX) boli pozemky v intraviláne - išlo o časť domu a záhradu, čo mal žalovanému ústne potvrdiť aj X. I.. Sporný pozemok bol po úpravách napísaný na strýka žalovaného (A. I., L.. XXXX) a nie je ani pravda, že by bol oplotený; žalobca má oplotenú iba záhradu. 10. Predmetné pozemkové úpravy boli prvé v regióne a obsahovali veľa chýb, avšak v zákonnej lehote 5 rokov bolo možné žiadať opravu, čo žalobca neurobil, a o sporný pozemok sa nezaujímal až do času, kedy ho žalovaný vyzval zdržať sa jeho užívania. Za 20 rokov žalobca nepotreboval od pozemku LV ani žiadne iné doklady, čo žalovaný považuje za neštandardné. 11. Žalovaný pri návštevách svojho otca (ktorý je susedom žalobcu) nikdy nevidel žalobcu užívať sporný pozemok. Ten v tom čase patril bratrancovi (X. I., J.. XXXX), preto sa žalovaný či jeho otec o pozemok ani nezaujímali. 12. Žalobca označil tvrdenia žalovaného za nepravdivé. Uviedol, že od jeho rodiny kupoval viacero pozemkov, pričom po kúpe došlo k takému stavu, že žalobca mal za svojou záhradou pozemky patriace otcovi žalovaného a opačne; preto sa dohodli, že každý bude užívať pozemky sa svojou záhradou, čo sa týkalo aj sporného pozemku.
13. Podľa kúpnej zmluvy zo 19.12.1997, uzavretej medzi X. I., J.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predávajúci touto zmluvou predal kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXX M. Q. I. X/X k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXX, Q. K. H..Ú.. Q. N.. Podľa odtlačku pečiatky Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru na prvej strane predloženej kópie zmluvy (zhodnej s neskôr predloženým originálom) bol vklad (vlastníckeho práva žalobcu) povolený 17.12.1997 pod č. I. XXXX/XX. Rozhodnutie o povolení vkladu súdu preložené nebolo; podľa právneho zástupcu žalobcu však v tom čase takéto rozhodnutie nevyhotovovalo, účastníkom katastrálneho konania sa zasielalo len vyhotovenie kúpnej zmluvy s vyznačeným vkladom. 14. Na poslednej (tretej) strane zmluvy je za predávajúceho podpísaný JUDr. Milan Bányi, pričom pravosť jeho podpis je notársky overená. Keďže v konaní nebolo možné spočiatku získať (zapožičať) celý katastrálny spis V 3937/97, súd mal tendenciu vyhodnotiť podpísanie kúpnej zmluvy JUDr. Bányim ako skutočnosť nevzbudzujúcu pochybnosti a v tejto súvislosti neprihliadať na námietku žalovaného, že zmluvu nepodpísala poverená osoba; ak totiž príslušný zamestnanec katastra v konaní túto skutočnosť akceptoval a na jej základe vklad povolil, nebolo dôvodné pochybovať o nej. V neskôr predloženom
katastrálnom spise sa nachádza i plnomocenstvo udelené predávajúcim JUDr. Bányimu, pričom z neho vyplýva, že sa týka i podpísania kúpnej zmluvy na pozemky v k.ú. Q. N. L. J. X. Č.. XXX M. XXX. Námietka žalovaného sa tak ukázala ako irelevantná.
15. Z listu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru z 2.8.2017, adresovaného zástupcovi žalobcu, vyplýva, že X. Č.. XXX M. XXX K. H..Ú.. Q. N. boli založené v r. 1995, pričom ako jeden zo spoluvlastníkov zapísaných nehnuteľností bol uvedený A. I., J.. XX.XX.XXXX. Po jeho smrti (17.2.1996) bol na týchto LV záznamom vyznačený prechod vlastníckeho práva na jeho právnych nástupcov (z ktorým jedným bol syn X. I., J.. XX.XX.XXXX - K.. N.). 16. V r. 1997 bola uzavretá kúpna zmluva S. X.. I., J.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, pričom predmetom kúpy boli spoluvlastnícke podiely predávajúceho k nehnuteľnostiam EKN zapísaným na X. Č.. XXX M. XXX. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený 17.12.1997 pod č. I. XXXX/XX a bol zapísaný do operátu katastra nehnuteľností. 17. V r. 1999 bol rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru PPLH schválený operát pozemkových úprav pre H..Ú.. Q. N.. Pôvodné parcely boli vymerané pod novými parcelnými číslami a podľa schváleného rozdeľovacieho plánu úprav boli vyhotovené geometrické plány, na základe ktorých boli pôvodné EKN parcely vedené na X. Č.. XXX M. XXX prečíslované a zapísané do novovytvorených LV, pričom parcela (už CKN) parc. Č.. XXXX/X I. I. X.XXX S. bola zapísaná v prospech vlastníka A. I., J.. XX.XX.XXXX. V r. 2012 bola táto parcela zapísaná do I. X.M. I., J.. XX.XX.XXXX, a to na základe osvedčenia o dedičstve N.. L.. XXD/XX/XXXX, O. X/XXXX. 18. Register pôvodného stavu pozemkových úprav bol zostavený na základe pozemkovej knihy (pôvodné K. I.. Č.. XXX M. XXX) a na základe dedičských rozhodnutí O. XXX/XX, O. XXX/XX M. O. XXX/ XX. Zhotoviteľ pozemkových úprav nezohľadnil zmeny vlastníckeho práva na základe ďalších právnych listín J. XXX/XX, O. XXXX/XX, O. XXX/XX M. I. XXXX/XX K. X. Č.. XXX M. XXX. Z tohto dôvodu citované listiny aj dedičstvo po neb. A. I. (O. XXX/XX) a následne kúpna zmluva I. XXXX/XX neboli začlenené do operátu pozemkových úprav, dôsledkom čoho vlastníckeho právo Š. U. (žalobcu) nebolo zapísané do registra. Do operátu KN bol zapísaný pôvodný vlastník A. I., J.. XX.XX.XXXX napriek tomu, že po ňom bolo prejednané dedičstvo (O. XXX/XX) M. jeho syn X. I., J.. XX.XX.XXXX, kto celé dedičstvo nadobúdal, už odpredal pozemky (I. XXXX/XX). 19. Následne sa vyskytli i ďalšie chyby v katastrálnom operáte, keď v r. 2012 (ďalším) právoplatným osvedčením o dedičstve po neb. A. I. (XXD/XX/XXXX, O. X/XXXX) bola K. Č.. XXXX/X I. J. X. XXXX znova prededená a zapísaná do operátu katastra v prospech X. I., J.. XX.XX.XXXX, H. I. V.. XXXX pozemok znova predal terajšiemu vlastníkovi (žalovanému; V 8503/16). 20. S poukazom na § 42c zákona o pozemkových úpravách už nie je možné vykonať opravu uvedených chýb pre uplynutie zákonnej lehoty, a konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno začať z dôvodu, že zapísanie poslednej právnej listiny (H. L. I. XXXX/XX) vychádzalo z údajov v tom čase evidovaných v katastrálnom operáte (a teda pokladaných za správne), preto je vec potrebné riešiť v súdnom konaní.
21. Z predloženého osvedčenia o dedičstve K. A. I., J.. XX.XX.XXXX M. L.. XX.X.XXXX N.. L.. XXD/ XX/XXXX, O. X/XXXX) vyplýva, že išlo o osvedčenie vydané v dodatočnom dedičskom konaní, pričom predmetom dedičstva bola i parcela č. 1408/9 zapísaná na X. Č.. XXXX K. H..Ú.. Q. N., ktorú (tak ako aj ostatné dedičstvo) nadobudol X. I., J.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie v pôvodnom dedičskom konaní po (O. XXX/XX, O. XX/XX) nebolo v konaní predložené. 22. Na X. Č.. XXXX K. H..Ú.. Q. N., obec Q. je ako vlastník parcely č. 1408/9 zapísaný žalovaný (s titulom nadobudnutia V 8503/16 - kúpna zmluva, vklad povolený 9.1.2017), ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 11.7.2017 vyzval žalobcu, aby sa zdržal užívania tohto pozemku. Žalobca v odpovedi z 12.8.2017 poukázal na okolnosti nadobudnutia pozemku do svojho vlastníctva a pripojil vyššie uvedený list Okresného úradu DS, katastrálneho odboru.
23. Žalobca na ostatnom pojednávaní navrhol zmenu žaloby s tým, že právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobcu spornému pozemku je vydržanie. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 26.2.2019 sp. zn. 25Co/134/2018 s tým, že žalobu je potrebné zamietnuť z tam uvedených dôvodov.
24. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
25. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti, je daný vždy vtedy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (napr. ZSP 4/2003). Keďže v danom prípade je žalovaný ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností (LV č. 1233 pre k.ú. Opatovský Sokolec, obec Okoč), podmienka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu je splnená.
26. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka (OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (ods. 1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2). 27. Podľa § 14 ods. 4 prvá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/20220101>) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú za ukončené. 28. Občiansky zákonník v § 132 upravuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom jedným z nich je aj nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu. Ide o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom pod štátnym orgánom má Občiansky zákonník na mysli súd a správny orgán. Podľa § 132 ods. 2 OZ sa vlastníctvo v takom prípade nadobúda dňom určeným v rozhodnutí štátneho orgánu a ak nie je ten deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti sa potom vykoná záznam takto nadobudnutého vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). 29. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe pozemkových úprav predstavuje spôsob originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, čo znamená, že nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo k pozemkom od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, prípadne originárny vlastník je prvým vlastníkom veci. Je to teda rozdiel od derivatívneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorom vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo od skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len vtedy, ak jeho predchodca bol vlastníkom. Rozlišovanie medzi originárnym a derivatívnym nadobúdaním vlastníctva má v danom prípade nielen teoretický ale i zásadný praktický význam. Platí totiž, že kto odvodzuje svoje vlastníctvo od jeho originárneho nadobudnutia, nemôže byť dotknutý tým, že jemu predchádzajúci vlastníci vlastníctvo k danej veci riadne nenadobudli. Inak povedané, ak teda vlastník nadobudol vlastníctvo originárne, je v prípade vlastníckeho sporu bez právneho významu spochybnenie nadobudnutia vlastníctva zo strany jemu predchádzajúcich vlastníkov, resp. v danom prípade je bez právneho významu, že prípadne nebol vlastníkom pôvodných pozemkov, ktoré pri pozemkových úpravách zanikli. 30. V dôsledku pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. dochádza totiž k zániku pôvodných pozemkov (pôvodného predmetu vlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky. Táto zmena je pritom odlišná od bežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno vysledovať osud pôvodného pozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky, najmä podmienka rovnakého vlastníckeho režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je v slovenskom právnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych podielov. 31. Pri pozemkových úpravách však dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z koľkých pozemkov a s akým spoluvlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia byť primerané (§ 11 ods. 3 až 5 zákona č. 330/1991 Zb.), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 4 zákona). 32. Tým, že pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, je vlastník pozemku získaného v pozemkových úpravách oprostený od právnej neistoty spojenej s prípadným vlastníctvom skorších vlastníkov. Súčasne by tomuto vlastníkovi malo byť zrejmé jeho vlastníctvo aj na mieste samom, keďže výsledkom pozemkových úprav je nielen nové katastrálne mapovanie, ale i zameranie nových pozemkov v teréne. V dôsledku pozemkových úprav dochádza tiež k zániku pozemkov registra „E“ (ako to bolo i v danom prípade), teda pozemkov evidovaných na mape určeného operátu v obvode pozemkových úprav. Zápisom rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo obnovy katastrálneho
operátu novým mapovaním (§ 14 ods. 4 druhá veta) do katastra nehnuteľností záznamom, sa totiž všetky pozemky evidujú na dotknutom území len ako parcely registra „C“, t. j. zobrazujúce sa na katastrálnej mape. 33. Všetky vyššie uvedené právno-teoretické východiská znamenajú, že právoplatnosťou rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav a prípadne aj márnym uplynutím lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu na vykonanie prípadnej opravy v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb. nemožno už súdom určiť vlastníctvo skutočného vlastníka pôvodného pozemku zaniknutého v dôsledku pozemkových úprav. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva. Pôvodné pozemky schválením projektu pozemkových úprav zanikli. Boli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti, s odlišným umiestnením a právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (§ 132 ods. 1 a 2 OZ) boli pridelené určeným vlastníkom. Rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je súd viazaný aj v zmysle ust. § 194 C.s.p., a to najmä novými vlastníckymi vzťahmi ním založenými, nie je teda oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku vlastníctvo nehnuteľností, alebo sa odchýliť pri posúdení otázky kto je jej vlastníkom, od stavu na základe takéhoto rozhodnutia zaevidovaného v katastri nehnuteľností.
34. Aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca platne uzavrel kúpnu zmluvu na spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na X.. Č. XXX M. XXX K. H..Ú.. Q. N. v stave pred pozemkovými úpravami z r. 1999, vzhľadom na vyššie uvedené závery (prezentované o.i. v rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.2.2019 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX) nemožno jeho žalobe priznať úspech, nakoľko sa domáha určenia vlastníctva k (inému) pozemku, ku ktorému originárnym spôsobom (rozhodnutím príslušného okresného úradu o schválení projektu pozemkových úprav) nadobudol vlastnícke právo právny predchodca žalovaného (A. I., J.. XX.XX.XXXX). Keďže zákonnú lehotu piatich rokov na opravu chýb žalobca zmeškal, ďalší osud pozemku (dedenie a následný predaj žalovanému) už nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti je namieste poukázať i na žalovaným citovaný nález Ústavného súdu SR o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. 35. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sporný pozemok nadobudol vydržaním, je potrebné zdôrazniť, že pozemky, ktorých držby sa žalobca po kúpe ujal, nie sú (už) pozemkom, ku ktorému sa domáha určenia vlastníckeho práva (s poukazom na vyššie uvedené o originárnom nadobudnutí vlastníctva), preto vydržanie neprichádza do úvahy. 36. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore. 38. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.