Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_67Ek-736-2020.pdf
PDF · 99.44 KB
Case nature
Area
Subarea
67Ek/736/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ E. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. U. H. a oprávnenej 2/ E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. 9, XXX XX H., obaja právne zast. JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, so sídlom Starosaská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti povinnému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX H., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 121EX 289/20, v konaní o vymoženie 1.659,70,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 16. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 16. septembra 2021 z a m i e t a.
II. Súd oprávneným 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 16. septembra 2021.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 4.5.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnených 1/, 2/, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11C 235/2003-77 zo dňa 2.6.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2005 a vykonateľnosť dňa 1.8.2005 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod EX 64/2005, pričom podľa oznámenia súdneho exekútora, dňa 2.6.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, pod sp. zn. 9Er/376/2005 (§ 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z.).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 67Ek/736/2020 dňa 11.6.2020 súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 16.9.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie bolo voči nemu skončené, vzniesol námietku premlčania práva oprávnených 1/, 2/, tvrdil že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, žiadal okamžité zrušenie záložného práva a na základe uvedených skutočností,
žiadal exekúciu vedenú voči nemu, zastaviť. Oprávnení 1/, 2/ dôvody zastavenie exekúcie tvrdené povinným, v celom rozsahu rozporovali a považovali ich za nedôvodné. Vo vzťahu k vnesenej námietke premlčania poukázali na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., v zmysle ktorého, sa ich pohľadávka, vymáhaná v starej exekúcii, nepremlčí skôr ako uplynie 1 rok od ukončenia exekučného konania. Vyšší súdny úradník, po posúdení tvrdení povinného a po preskúmaní veci zistil, že exekučné konanie sa začalo dôvodne, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poukázal na to, že zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, upravuje možnosť oprávneného, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, uvedený zákon upravuje aj pravidlá, kedy zostanú účinky úkonov exekútora v pôvodnej (starej) exekúcii, smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, zachované a kedy zostane zachované aj poradie starej exekúcie. Podmienkou zachovania účinkov týchto úkonov, je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. V danom prípade oprávnení 1/, 2/ podali opätovný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému. Ich návrh bol na súd podaný dňa 4.5.2020, pričom pôvodná (stará) exekúcia bola ukončená dňa 2.6.2020, doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 2.4.2020, Okresnému súdu Poprad. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania a preto účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného zostávajú zachované. K vznesenej námietke premlčania vyšší súdny úradník poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekúcia sa v tomto prípade vedie na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2005 a vykonateľnosť dňa 1.8.2005 a pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi doručené dňa 3.1.2006. Napokon, k tvrdeniu povinného o jeho nemajetnosti, vyšší súdny úradník uviedol, že prípadná nemajetnosť povinného bude predmetom skúmania a posúdenia majetkových pomerov súdnym exekútorom. Až potom je súdny exekútor, oprávnený zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, pričom v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, vydá v súlade s § 61n ods.1písm. d) Exekučného poriadku upovedomenie o zastavení exekúcie. Uvedené tvrdenia povinného tak nie sú ani jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v § 61k Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a zamietol ho. O trovách oprávnených 1/, 2/, vyšší súdny úradník nerozhodoval z dôvodu, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou (je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie) a preto súd nerozhoduje o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.9.2021, podal povinný dňa 28.9.2021 (na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil tým, že dôvody na zastavenie exekúcie sú jednoznačne dané. Trval na vznesenej námietke premlčania z dôvodu, že sa jedná o viac ako 10 rokov starú exekúciu. Opätovne uviedol, že exekučné konanie bolo voči nemu ukončené dňa 17.5.2021, kedy mu bolo Okresným súdom Poprad oznámené, že o jeho odvolaní už nebude rozhodovať samostatným uznesením a to z dôvodu, že doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, voči ktorému neboli podané námietky, je exekučné konanie podľa § 8 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., ukončené. Povinný ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, že právna zástupkyňa oprávnených 1/, 2/ súd zavádza, keď tvrdí, že o jeho pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté a že tento bol v roku 2014 podaný na Krajský súd v Prešove. Jej tvrdenia vylučuje práve oznámenie Okresného súdu Poprad zo dňa 17.5.2021, ktoré povinný pripojil k podanej sťažnosti, kde je potvrdené, že dňa 24.7.2014 bolo Okresnému súdu Poprad doručené jeho odvolanie, o ktorom právna zástupkyňa musela vedieť. Pokiaľ ide o tvrdenie o jeho nemajetnosti, taktiež právna zástupkyňa oprávnených 1/, 2/ zavádza súd. Čo sa týka jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ide o podiel k rodinnému domu, v ktorom má trvalý pobyt 64 rokov. Tento mu darovala mama za to, že sa o ňu postará. Podľa zákona z roku 2014, nesmie byť tento dom predmetom exekúcie, keďže ide o rodinný dom, ktorý je jediným zdrojom jeho
bývania, v ktorom má povinný trvalý pobyt, pretože v danom prípade ide o exekúciu do 2.000,-EUR. Ďalej uviedol, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, z ktorého je možné vykonávať mu zrážky iba vo výške 1,82,-EUR mesačne, o čom predložil súdu potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu považuje exekúciu za nemorálnu a za hanbu tohto štátu a justície, ktorá berie chudobnému dôchodcovi z dôchodku, ktorý je hlboko pod hranicou chudoby a dáva zlodejskej poisťovni, ktorá vytvára miliónové zisky. Okrem uvedeného, povinný poukázal aj na to, že aj oprávnení 1/, 2/ mu podľa iného rozsudku dlžia sumu 350,-EUR s príslušenstvom, ktoré mu neuhradili. Ďalej povinný uviedol, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená voči nemu exekúcia, mu nebol nikdy doručený. Vraj bol doručený jeho právnemu zástupcovi, ktorý ho však v danom čase už nezastupoval, ktorému plnú moc odvolal pre jeho neúčasť na pojednávaniach, o čom informoval aj súd. Ide tak o pochybenie súdu, keď mu rozsudok nebol doručený, čo spôsobilo, že sa voči nemu nemohol brániť a odvolať. Bolo mu tak odňaté právo na spravodlivý proces. Exekúcia je preto aj z tohto dôvodu nezákonná, neoprávnená a nemorálna a žiada ju zastaviť.
7. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 11.10.2021 na vyjadrenie oprávneným 1/, 2/, ktorí sa k nej vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2021 s tým, že v celom rozsahu trvajú na ich predchádzajúcom vyjadrení a na vykonaní exekúcie.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), (1) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). (2) Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 3 ods. 1, veta prvá ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov.
16. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
17. Podľa § 8 ods. 4 ZoUNEK, ak došlo k ukončeniu exekučného konania podľa tohto zákona, exekútor bezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia podľa odseku 3 zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii. To neplatí, ak mu oprávnený v lehote podľa prvej vety osvedčí, že podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1.
18. Podľa § 8 ods. 5 ZoUNEK, ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované. Exekútor na žiadosť doručí exekútorovi poverenému na základe opätovného návrhu exekučný spis
19. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
21. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
22. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník"), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
23. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
24. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
25. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti opätovne poukazuje na to, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne (t.j. od ktorých sa nemožno odchýliť) vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôkazné bremeno zaťažuje povinného.
26. V danom prípade ide o exekučné konanie vedené na základe opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenými 1/, 2/ voči povinnému, po tom, ako bolo predchádzajúce exekučné konanie (tzv. stará exekúcia), vedené pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym voči povinnému, zastavené podľa § 8 ods. 1 zák. č. 233/2019 ZoUNEK (z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov počas ktorej nedošlo k vymoženiu vymáhaného nároku). Pôvodný súdny exekútor dňa 2.6.2020, doručoval Okresnému súdu Poprad ku sp. zn. 9Er/376/2005, upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 2.4.2020 a oznámil oprávnenému dňa 3.6.2020, že stará exekúcia bola ukončená. Oprávnení 1/, 2/ podali opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 4.5.2020, teda pred ukončením tzv. starej exekúcie.
27. V tejto súvislosti sudca, po preskúmaní exekučného spisu konštatuje, že pre posúdenie, či je tu prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní. Keďže pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 9Er 376/2005 bolo ukončené dňa 2.6.2020, v čase rozhodovania tunajšieho súdu, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 16.9.2021, v konaní vedenom pod sp. zn. 67Ek/736/2020, už prekážka litispendencie nebola daná.
28. Súd sa ďalej prioritne zaoberal tvrdením povinného, že exekučný titul na základe ktorého je voči nemu vedená exekúcia mu nebol doručený, keďže ide o tvrdenie majúce vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný tvrdil, že predmetný exekučný titul bol doručený iba jeho právnemu zástupcovi, ktorý ho však už v tom čase právne nezastupoval z dôvodu, že mu povinný odvolal plnú moc, o čom povinný oboznámil aj súd. Po preskúmaní exekučného spisu súd zistil, že povinný k uvedenému tvrdeniu nepredložil súdu nijaký dôkaz (napr. odvolanie plnej moci) a to napriek tomu, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Na preskúmanie uvedených tvrdení povinného, exekučný súd pripojil do exekučného konania súdny spis Okresného súdu Poprad, z konania vedeného pod sp. zn. 11C/235/2003, v ktorom bol vydaný exekučný titul voči povinnému. Po preskúmaní veci, súd dospel k záveru, že obrana povinného je v tomto smere účelová a nedôvodná a že povinný k svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno.
29. Súd z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Poprad, z konania vedeného pod sp. zn. 11C/235/2003, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zistil, že sa v ňom nenachádza povinným tvrdené odvolanie plnej moci právnemu zástupcovi povinného (odporcu). Exekučný titul tak bol zo strany Okresného súdu Poprad doručovaný procesne správnym spôsobom a to právnemu zástupcovi povinného (odporcu), na základe plnomocenstva udeleného povinným jeho právnemu zástupcovi dňa 1.3.2005, ktoré sa nachádza v predmetnom súdnom spise. Exekučný súd preto považoval za preukázanú skutočnosť, že exekučný titul bol povinnému doručený a že je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom na základe ktorého je možné viesť voči povinnému exekúciu.
30. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
31. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania povinným súd poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Súčasne však súd dodáva, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka, v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a to vrátane vykonávacieho konania a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania, neplynie. Súd preto konštatuje, že nakoľko exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2005 a vykonateľnosť dňa 29.7.2005, pričom od novembra 2005 (pôvodné poverenie vydané 18.11.2005) bola vedená voči povinnému tzv. stará exekúcia (do 2.6.2020) a dňa 4.5.2020 bol podaný opätovný návrh na vykonanie exekúcie, podľa zák. č. 233/2019 Z.z., právo priznané exekučným titulom oprávneným 1/, 2/, bolo oprávnenými 1/, 2/ uplatnené včas. Súčasne platí, podľa § 9 ods. 2 uvedeného zákona, že sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii, po ukončení starého exekučného konania, nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok od jeho ukončenia. Námietka premlčania vznesená povinným tak, vzhľadom na uvedené zistenia súdu, bola vznesená nedôvodne.
32. Súd považoval za nedôvodné (vo vzťahu k zákonným dôvodom zastavenia exekúcie) aj tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti. K týmto tvrdeniam povinného súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré súd považuje za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Zisťovanie prípadnej nemajetnosti povinného, bude celkom nepochybne až predmetom skúmania a zisťovania majetkových pomerov povinného, povereným súdnym exekútorom, v tomto exekučnom konaní. Rovnako tak aj voľba konkrétneho spôsobu, alebo spôsobov vykonania exekúcie. Preto, otázka prípadného výkonu exekúcie predajom nehnuteľností povinného a namietanie nenaplnenia zákonných podmienok tohto spôsobu vykonania exekúcie, sú v tomto štádiu exekučného konania predčasné.
33. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
34. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/, 2/, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnení 1/, 2/ boli v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešní. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávnených 1/, 2/.
35. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
38. Oprávnení 1/, 2/ si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnení 1/, 2/ nenavrhli, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávneným 1/, 2/ trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.
39. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).