Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-48-2021.pdf
PDF · 152.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. Y.. XXX/XX, XXX XX N. Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a PK, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2021/002235-010 zo dňa 27.01.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, podľa § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) vydal dňa 7.8.2017 pod číslom: OU-LM-OCDPK-2017/000227 rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložil pokutu vo výške 165,- Eur ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo LM574CR, značka MERCEDES-BENZ, kategória M1 - osobné motorové vozidlo, max. 9 miest na sedenie okrem miesta vodiča, Typ/Variant/Verzia: 221/171K0/NCAAA01, obchodný názov S 500, VIN: WDD2211711A008936, prvá evidencia v SR 03.10.2005, prvá evidencia 01.01.2005 (ďalej vozidlo alebo motorové vozidlo alebo osobné motorové vozidlo) za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa ust. § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 5.3.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. Zároveň okrem lehoty na úhradu uloženej pokuty rozhodol správny orgán prvého stupňa podľa § 107d ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z. o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,- Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 18.10.2016 vydal rozkaz o uložení pokuty číslo OU-LM-OCDPK-2016/011260, ktorým za spáchanie správneho deliktu podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu, pričom rozkaz o uložení pokuty bol žalobcovi doručený dňa 24.10.2016. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozkazu odpor, pričom správny orgán prvého stupňa posúdil podaný odpor a zistil, že v danom prípade nenastali dôvody na jeho odmietnutie podľa § 107d ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. V podanom odpore žalobca poukázal na skutočnosť, že od februára 2016 sa vozidlo nachádza v servise, kde sa na ňom mali vykonávať servisné opravy, v dôsledku čoho je od februára 2016 až do momentu podania odporu nepojazdné. Z tohto dôvodu žalobca objektívne nemohol predmetné motorové vozidlo
podrobiť technickej kontrole. Okrem uvedeného žalobcovi v splnení povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z. objektívne bránil jeho zdravotný stav - žalobca je invalidným dôchodcom. Správny orgán prvého stupňa sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v podanom odpore nestotožnil a vydal dňa 2.12.2016 rozhodnutie o uložení pokuty číslo OU-LM-OCDPK-2016/011260, ktorým za spáchanie správneho deliktu podľa § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom odvolací orgán - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií listom z 19.4.2017 vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa spolu s druhostupňovým rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/008675/BUG z 22.03.2017, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu číslo OU- LM-OCDPK-2016/011260 z 02.12.2016 zrušil a vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa zaslal žalobcovi cestou jeho splnomocneného zástupcu Upovedomenie o pokračovaní v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a predvolanie na ústne pojednávanie, v ktorom bol žalobca upovedomený, že vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ vozidla podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. podal do 15 dní odo dňa doručenia odpor voči rozkazu o uložení pokuty, ktorý nebol odmietnutý, došlo ku zrušeniu rozkazu v celom rozsahu a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla v normálnom neskrátenom konaní. Súčasťou predvolania na prejednanie správneho deliktu adresovaného žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu bolo upozornenie o možnosti vyjadriť sa ku podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v nadväznosti na úpravu podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Ústneho pojednávania sa zúčastnil žalobca a jeho zástupca JUDr. Jiří Martaus, ktorí sa k predmetu konania do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 8.6.2017 vyjadrili. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. a skonštatoval, že predmetné vozidlo bolo evidované v evidencii vozidiel a nebolo podrobené technickej kontrole pravidelnej v lehote do 5.3.2016. Prevádzkovateľ nepojazdné vozidlo dočasne vyradil z evidencie vozidiel dňa 26.10.2016. Na základe týchto skutočností a zhodnotenia všetkých faktov predmetného konania správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia.
2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a PK rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/042723/BUG zo dňa 14.12.2017 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa číslo OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 07.08.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. V dôvodoch odvolania žalobca v administratívnom konaní poukázal na skutočnosť, že sa osobné motorové vozidlo nachádzalo demontované mimo dispozície žalobcu, a to v servise, čo žalobca v konaní preukázal i písomným potvrdením prevádzkovateľa servisu. Žalobca nemohol z objektívnych príčin dané osobné motorové vozidlo podrobiť pravidelnej technickej kontrole, a to bez jeho vôle. Spáchanie skutku preto ako účastník konania žalobca nezavinil. Potencionálne spôsoby, akými bolo možné vyhnúť sa tomu, aby sa na účastníka konania vzťahovala povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole, považuje účastník konania - žalobca podľa svojho presvedčenia za právne irelevantné. Vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívnej zodpovednosti voči osobe žalobcu je podstatné konanie identifikované v skutkovej vete rozhodnutia (v tomto prípade nepokryté zavinením účastníka konania) a nie to, akým spôsobom mohol účastník predísť tomu, aby sa na účastníka konania vzťahovala povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole v stanovenej lehote. Predísť jej mohol rovnako napríklad i tým, že by dané motorové vozidlo predal (argumentum ad absurdum). Žalobca ako účastník konania vykonal všetky kroky pre to, aby mohol podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole v stanovenej lehote a to tým, že ho v dostatočnom predstihu pred uplynutím zákonnej lehoty na podrobenie sa technickej kontrole odovzdal na opravu do servisu. Vozidlo však bez vlastného zavinenia technickej kontrole podrobiť nemohol, pretože nebolo v jeho držbe. Ako demontované sa nachádzalo v dielni prevádzkovateľa servisu v stave, v ktorom bolo nepojazdné. Konanie, ktoré je žalobcovi kladené za vinu ako deliktuálne konanie, tak nepredstavuje zavinené konanie účastníka správneho konania. Zo skutkovej vety rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca mal daný delikt spáchať tým, že osobné motorové vozidlo nepodrobil v zákonom stanovenej lehote technickej kontrole. Skutok, ktorý je mu kladený za vinu tak nepokrýva zavinené konanie Y. V. (t.j. žalobcu). Táto okolnosť bráni vyvodeniu administratívnej zodpovednosti voči Y. V. - citácia zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 8.6.2017. Zároveň žalobca cestou právneho zástupcu poukazoval na Odporúčanie výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyvodzuje princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote. V zmysle tohto princípu účel
sankcie v administratívnom konaní možno dosiahnuť len včasným uložením sankcie a sankcia uložená po dlhšom čase stráca funkciu individuálnej aj generálnej prevencie. V prejednávanej veci bola sankcia za skutok, ktorý správny orgán kvalifikoval ako správny delikt, uložená rozhodnutím o uložení sankcie, ktoré bolo žalobcovi doručené po vyše roku a pol. V nadväznosti na to je žalobca presvedčený, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku do času uloženia sankcie správnym orgánom, nebol správny orgán oprávnený, hoc i pri konštatovaní, že účastník konania spáchal správny delikt, uložiť za tento správny delikt pokutu. Ďalej žalobca v odvolaní v správnom konaní napadal odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré nepredstavuje odôvodnenie v materiálnom zmysle slova, teda neobsahuje vyhodnotenie zabezpečených dôkazov správnym orgánom a závery, ktoré by sa vysporiadali s argumentáciou účastníka konania vznesenou na jeho obhajobu. Odôvodnenie len holo opisuje priebeh správneho konania a žiadnym spôsobom dôkazy nevyhodnocuje. Tiež sa nezaoberá argumentáciou žalobcu ohľadom absencie zavinenia, či nemožnosti uloženia sankcie za správny delikt s odstupom času. Rozhodnutie správneho orgánu je preto nezákonné a nesprávne a v dôsledku absencie odôvodnenia v materiálnom zmysle aj nepreskúmateľné. V odvolaní žalobca v správnom konaní poukázal na nesprávne znenie výroku napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z.z., pretože toto ustanovenie neupravuje povinnosti účastníka konania, ale upravuje výšku pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v inom ustanovení daného predpisu. Žalovaný preskúmal na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie ako aj spisový materiál v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom ako odvolací orgán preskúmaval zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia, pričom posudzoval vec nielen zo stránky právnej, ale aj skutkovej. Pri rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu o porušení povinnosti v systéme Jednotného informačného systému v cestnej doprave( ďalej len „JISCD“), na základe ktorého bolo zistené a preukázané, že účastník konania - žalobca v ustanovenej lehote, a to do 5.3.2016, bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Po zrušení prvého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 2.12.2016 č. OU-LM- OCDPK-2016/011260) vykonal prvostupňový správny orgán vo veci ústne pojednávanie, kde boli účastníkovi ako aj jeho právnemu zástupcovi k nahliadnutiu predložené celé spisové materiály týkajúce sa prejednania správneho deliktu (ústne pojednávanie zo dňa 8.6.2017). Predvolané osoby (žalobca a jeho zástupca) sa vyjadrili k predmetu konania, avšak nepredložili žiadne nové skutočnosti, z ktorých by bolo možné posúdiť, že nedošlo k porušeniu zákona č. 725/2004 Z.z. tak, ako je to účastníkovi konania kladené za vinu v predmetnom konaní. Žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval, že odvolanie bolo podané včas. Poukázal na úpravu podľa § 107 ods. 2 písm. c), § 21 ods. 1 písm. b), § 50 ods. 1 všetko zákona č. 725/2004 Z.z. Nakoľko predmetné motorové vozidlo nebolo v termíne do 5.3.2016 podrobené technickej kontrole pravidelnej, žalobca ako účastník konania týmto konaním porušil ust. § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s ust. § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. v znení § 47 ods. 1 vyhlášky č. 578/2006 Z. z. Z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o výške pokuty postupoval podľa § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z., kde je uvedená pokuta vo výške 165,- Eur pevne stanovená. Rovnako pevne stanovené sú aj trovy konania vo výške 30,- Eur podľa § 107d ods. 7 zákona č. 725/2004 Z. z. Argumentáciu žalobcu o neúmyselnom porušení zákonných povinností z dôvodu dlhodobej opravy predmetného motorového vozidla od februára 2016 do 8.6.2017, čo bol termín ústneho pojednávania, hodnotí žalovaný ako nemajúcu vplyv na preukázaný skutkový stav veci a jeho právne posúdenie. Prevádzkovateľ vozidla je povinný v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Táto povinnosť platí pre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách to znamená, že sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru - dopravnom inšpektoráte a majú vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, alebo či je prihlásené do evidencie vozidiel a má tabuľku s evidenčným číslom. Pokiaľ žalobca predložil potvrdenie zo dňa 29.10.2016 subjektu R. M., IČO: 44753314, XXX XX M. XXX, podľa ktorého predmetné motorové vozidlo bolo prevzaté do opravy vo februári 2016 a z dôvodu poškodenia bloku motora je opravované a stále nepojazdné, nie je možné tento doklad v konaní zohľadniť, pretože vozidlo bolo aj v čase opravy vedené v evidencii vozidiel Policajného zboru ako „v premávke“ a zákon č. 725/2004 Z.z. zastavenie konania z dôvodu poruchy vozidla a jeho státia v autoservise neumožňuje. Tvrdenia žalobcu nič nemenia na skutočnosti, že predmetné vozidlo nebolo v termíne do 5.3.2016
podrobené technickej kontrole pravidelnej v zmysle ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na úpravu podľa § 34 ods. 4, § 46, § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku a skonštatoval, že po preštudovaní predloženého spisového materiálu a odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil také vady, pre ktoré by bolo predmetné rozhodnutie potrebné zrušiť. Odvolací orgán vyjadril názor, podľa ktorého prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní postupoval v rámci možností zákona č. 725/2004 Z.z. a jeho vykonávacích právnych predpisov, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonnými ustanoveniami, na základe čoho žalovaný rozhodol tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia.
3. V zákonnej lehote podal voči vyššie označenému rozhodnutiu (bod 2. tohto rozsudku) žalobca správnu žalobu, na podklade ktorej tunajší krajský súd rozsudkom, sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 9.9.2020, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a PK č. OU-ZA-OOP2-2017/042723/BUG zo dňa 14.12.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V označenom rozsudku správny súd rozhodnutiu žalovaného vytýkal najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (bližšie konkretizované v bode 4. tohto rozsudku), pričom v závere vyslovil, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vydať o odvolaní žalobcu v správnom konaní rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať náležitosti úpravy podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na vyššie konkretizované závery vymedzujúce nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, v rámci ktorého rozhodnutia sa žalovaný v jeho odôvodnení vysporiada so všetkými relevantnými námietkami odvolateľa uplatnenými v podanom odvolaní a svoje závery náležite, dostatočne, jednoznačne a presvedčivo v súlade s úpravou podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku odôvodní.
4. Po vrátení veci správnym súdom (bod 3. tohto rozsudku) žalovaný dňa 27.1.2021 vydal rozhodnutie OU-ZA-OOP2-2021/002235-010 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo č. OU- LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 7.8.2017 zmenil v jeho celej výrokovej časti tak, že uložil pokutu vo výške 165,-Eur podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. účastníkovi konania (žalobcovi) ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla Evidenčné číslo: LM574CR, Druh: osobné vozidlo, kategória: Ml - osobné vozidlo, max. 8 osôb na sedenie okrem miesta pre vodiča, značka: MERCEDENS-BENZ, obchodný názov: S 500, Typ/Variant/Verzia: 221/171K0/NCAAA01,VIN: WDD2211711A8936, Prvá evidencia: 1.3.2005, Prvá evidencia v SR: 3.10.2005, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 725/2004 Z.z, bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z.z.. Zároveň rozhodol, že pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prevodom na účet Ministerstva vnútra SR a zároveň podľa § 107d ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z. účastníkovi konania uložil povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,- Eur, v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia bankovým prevodom na účet Ministerstva vnútra SR. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že účastník konania ako žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu, že konanie, ktoré je účastníkovi konania kladené za vinu ako deliktuálne konanie, nepredstavuje také zavinené konanie účastníka správneho konania a že účel sankcie v administratívnom konaní možno dosiahnuť len jej včasným uložením a sankcia uložená po dlhšom čase stráca funkciu individuálnej aj generálnej prevencie, čím namietal dlhší časový úsek, ktorý uplynul medzi porušením povinnosti (podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej v lehote do 5.3.2016) a vydaním rozhodnutia o uložení pokuty (rozhodnutie č. OU-LM- OCDPK-2017/000227 bolo vydané dňa 7.8.2017). Krajský súd v Žiline ako správny súd na základe podanej žaloby vydal dňa 9.9.2020 rozsudok sp.zn. 31S/16/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dna 10.11.2020 a ktorým predmetné rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spisový materiál bol žalovanému vrátený dňa 24.11.2020. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil výlučne na zreprodukovanie aplikovaných právnych predpisov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako využil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Uvedený dôsledok absencie alebo nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu považuje správny súd za dôležité zvýrazniť za účelom zdôraznenia významu náležitého odôvodnenia rozhodnutia, aby žalovaný výslovne a jednoznačne zaujal pri právnom posúdení veci konkrétnejší (argumentačne rozvinutejší) záver o povahe zodpovednosti žalobcu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou žalobcu za spáchanie správneho deliktu, ktorá nastupuje za splnenia zákonných podmienok, nezávisle na zavinení. Správny súd ďalej poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená a momentom uloženia sankcie rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené po jeden a pol roku, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Právne a skutkové závery prvostupňového správneho orgánu ani odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) správny súd nenamietal. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že lehota na vydanie rozhodnutia je zachovaná s poukázaním na § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z. (pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti) aj pri aplikácii § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Z administratívneho spisu odvolací orgán zistil, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie z úradnej povinnosti proti účastníkovi konania, nakoľko boli splnené podmienky na jeho začatie. Podkladom pre začatie správneho konania a vydanie rozkazu č. OU-LM-OCDPK-2016/011260 zo dňa 18.10.2016, neskôr rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2016/011260 zo dňa 2.12.2016 a teraz odvolaním napadnutého rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 7.8.2017 bol „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave" č. 2016-10-17-798348234, ktorý bol vyhotovený dňa 14.10.2016. Pri rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal z tohto získaného dôkazu porušenia povinnosti v systéme JISCD, na základe ktorého bolo zistené a preukázané, že účastník konania v ustanovenej lehote do 5.3.2016 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Prvostupňový správny orgán konal v uvedenej veci a dňa 8.6.2017 vykonal ústne pojednávanie, kde boli účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi k nahliadnutiu predložené celé spisové materiály týkajúce sa prejednania správneho deliktu. Predvolané osoby sa vyjadrili k predmetu konania, avšak nepredložili žiadne nové skutočnosti, z ktorých by bolo možné posúdiť, že nedošlo k porušeniu zákona č. 725/2004 Z.z. tak, ako je to účastníkovi konania kladené za vinu v predmetnom konaní. Z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní o výške uloženej pokuty postupoval v zmysle § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z., kde uvedená pokuta vo výške 165,-Eur je pevne stanovená. Taktiež trovy konania vo výške 30,-Eur sú podľa ustanovenia § 107d ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z. pevne stanovené. Prevádzkovateľ vozidla je povinný v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s ustanovením § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Táto povinnosť platí pre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, že táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a majú vydanú tabuľku s evidenčných číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom. K spisovým materiálom bolo predložené „POTVRDENIE“ zo dňa 29.10.2016, ktoré vydal R. M., IČO: 447533XX, XXX XX M. XXX, v ktorom uviedol, že predmetné motorové vozidlo LM574CR prevzal do opravy vo februári 2016 a že je opravované z dôvodu poškodeného bloku motora a že je stále nepojazdné. Doklad, vystavený prevádzkovateľom autoservisu nie je možné v konaní zohľadniť, pretože vozidlo bolo aj v čase opravy vedené v evidencii vozidiel Policajného zboru ako „v premávke“ a zákon č. 725/2004 Z.z. zastavenie konania z dôvodu poruchy vozidla a jeho státia v autoservise neumožňuje. Toto tvrdenie nič nemení na skutočnosti, že predmetné motorové vozidlo EČ: LM574CR nebolo v termíne do 5.3.2016 podrobené technickej kontrole pravidelnej v zmysle ustanovení zákona č. 725/2004 Z.z.. Povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej vyplýva priamo z právnych predpisov platných a účinných v čase spáchania správneho deliktu, pričom správneho deliktu sa účastník dopúšťa bez ohľadu na mieru zavi- nenia. Zavinenie nie je v tomto prípade podmienkou nastúpenia deliktuálnej zodpovednosti účastníka. Ide o objektívnu zodpovednosť účastníka. Právna prax rozoznáva dva základné druhy zodpovednosti, zodpovednosť objektívnu a zodpovednosť subjektívnu. Najväčším rozdielom medzi týmito druhmi zodpovednosti je to, že pri subjektívnej zodpovednosti je nevyhnutne prítomné zavinenie, ale pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím) spáchanie správneho deliktu nezavinil. Objektívnou zodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za protiprávny stav a to bez
ohľadu na jeho zavinenie, úmyselné a nedbanlivostné. Tento druh zodpovednosti sa charakterizuje aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je určitý protiprávny stav, alebo zodpovednosť za náhodu alebo náhodnú škodu. Zodpovednosť tu vzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie, nemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho stavu. Hlavným účelom zavedenia objektívnej zodpovednosti za porušenie vybraných ustanovení pravidiel cestnej premávky je zlepšiť bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky. Nemožno akceptovať námietku účastníka, že mal byť zbavený spod objektívnej zodpovednosti za správny delikt z dôvodu, že vozidlo bolo v servise a nebolo možné ho predložiť k vykonaniu technickej kontroly v stanovenej lehote. K tejto námietke odvolací orgán poznamenáva, že liberačné dôvody musia byť zakotvené priamo v zákone. Zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody neobsahuje, nepozná inštitút liberácie. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Účastník sa dopustil správneho deliktu, t. j. konania, za ktorý mu bola uložená pokuta tým, že nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote do 5.3.2016. Rozhodnutie o pokute č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané dňa 7.8.2017, t. j. po jeden a pol roku. Prvostupňový správny orgán začal vo veci konať a vydal Rozkaz po doručení „Výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348234, ktorý bol vyhotovený dňa 14.10.2016 a doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 17.10.2016. Rozkaz o uložení pokuty č. OU-LM-OCDPK-2016/011260 bol vydaný nasledujúceho dňa 18.10.2016. Prvostupňový správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 17.10.2016 a to v čase, keď mu bol Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348234 zo dňa 14.10.2016 doručený na rozhodnutie. Správny orgán začal teda konanie včas, v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorú upravoval zákon č. 725/2004 Z.z. platný v čase spáchania deliktu. Odvolací správny orgán po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 9.9.2020 a následne aj príslušného spisového materiálu opätovne preštudoval predložený spisový materiál a odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom nezistil také vady, pre ktoré by bolo potrebné predmetné rozhodnutie zrušiť. Odvolací orgán akceptoval námietky správneho súdu, pre ktoré bolo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.j. OU-ZA-OOP2-2017/042723/BUG zo dňa 14.12.2017 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a vysporiadal sa s nimi v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd nenamietal skutkové a právne posúdenie veci, preto odvolací správny orgán rozhodol rovnako a opäť uložil účastníkovi konania pokutu za nevykonanie technickej kontroly pravidelnej, pričom opravil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu neprávne použitého ustanovenia zákona tak, ako na to upozornil správny súd v odôvodnení rozsudku.
5. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného (bod 4. tohto rozsudku) podal žalobca opäť správnu žalobu, navrhujúc zrušenie tohto rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s nedostatkami, ktoré už boli žalovanému vytýkané v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho správneho súdu č.k. 31S/16/2018-55 zo dňa 9.9.2020, ale hlavne žalovaný uložil žalobcovi pokutu za prekludovaný správny delikt. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia číslo OU-ZA-OOP2-2021/002235-010 správne uvádza, že pokutu podľa odsekov 1 až 13 §-u 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z. možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. Uvedeným správnym konštatovaním sa však žalovaný pi vydaní rozhodnutia neriadil. Žalovaný uvádza, že vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti v systéme JISCD, na základe ktorého bolo zistené a preukázané, že účastník konania v ustanovenej lehote do 5.3.2016 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej. „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348234 bol vyhotovený dňa 14.10.2016 a na podklade neho už dňa 18.10.2016 bol vydaný rozkaz č. OU-LM- OCDPK-216/011260. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že o porušení povinnosti, za ktorú účastníkovi uložil v rozhodnutí zo dňa 27.1.2021 pokutu sa dozvedel už dňa 17.10.2016, a to v čase, keď mu bol Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348234 zo dňa 14.10.2016 doručený. Od 17.10.2016 už uplynula doba dlhšia ako dva roky, teda už uplynula subjektívna prekluzívna lehota uvedená v citovanom ustanovení § 107 ods. 2 zákona č. 275/2004 Z.z. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uvádza päťročnú lehotu, tak ide o lehotu objektívnu, ktorá platí len v prípade, ak ešte nedošlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá však v prejednávanom prípade už nepochybne uplynula. Prípadný správny delikt z roku 2016 bol preto v čase uloženia pokuty za jeho spáchanie dňa 27.1.2021 už niekoľko rokov prekludovaný a preto už pokuta nemohla a nemôže byť žalobcovi uložená. Žalovaný sa zároveň doposiaľ náležité nevysporiadal ani s
námietkou žalobcu týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená a momentom uloženia sankcie, čo mu už bolo vytknuté v rozsudku správneho Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 9.9.2020. Žalovaný totiž odôvodnil len to, prečo správnemu orgánu trvalo takmer päť rokov rozhodnúť o uložení pokuty, ale nie to, aký má účel takmer po piatich rokoch sankcionovať pokutou žalobcu vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti (umiestnenie vozidla v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy za účelom vykonania kontroly STK), a to najmä v prípade, že ak by sa aj v marci 2016 dopustil priestupku, tak tento je prekludovaný.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.5.2021 v podstate tak, že navrhol žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že pri vydávaní nového rozhodnutia vo veci uloženej pokuty žalobcovi sa riadil právnym názorom, vysloveným správnym súdom v rozsudku sp. zn. 31S/16/2018. Opätovne citujúc závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 4. tohto rozsudku) uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa náležite vysporiadal s námietkami účastníka správneho konania, zaujal pri právnom posúdení veci konkrétnejší záver o povahe zodpovednosti žalobcu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou žalobcu za spáchanie správneho deliktu podľa platných predpisov a ktorá nastupuje za splnenia zákonných podmienok, nezávisle na zavinení. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná s poukázaním na § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z.. Opätovne poukázal na to, že povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a majú vydanú tabuľku s evidenčných číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom, teda je vedené na ODI ako vozidlo v premávke. Dôkaz o tom, že v čase spáchania správneho deliktu bolo vozidlo nepojazdné (bolo v autoservise), nie je dôvodom pre zastavenie konania o uložení pokuty podľa zákona č. 725/2004 Z.z., pretože takýto postup zákon neumožňuje. Dôvodom pre nevykonanie pravidelnej technickej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu nepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na ODI. Umiestnenie vozidla v autoservise pre poruchu takúto skutočnosť však nezakladá. K námietke žalobcu, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za prekludovaný správny delikt (preklúzia 2-ročnej subjektívnej lehoty), t.j. že mu už v čase uloženia pokuty dňa 27.1.2021 nemohla byt uložená pokuta za správny delikt z roku 2016 žalovaný uviedol, že správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 14.10.2016 čo je začiatkom plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Žaloba bola podaná dňa 18.2.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2020. Dvojročná subjektívna lehota bola prerušená podaním žaloby a začala opäť plynúť až po právoplatnosti rozsudku. Z tejto dvojročnej subjektívnej lehoty teda zostalo správnemu orgánu cca 8 mesiacov zachovaných. Žalovaný následne vydal nové rozhodnutie o odvolaní pod č. OU-ZA- OOP2-2021/002235 dňa 27.1.2021, t.j. ešte v dvojročnej subjektívnej lehote. Podobne k namietanému uplynutiu 5-ročnej objektívnej lehoty žalovaný uviedol, že skutok sa stal 5.3.2006, pričom žalované rozhodnutie č. OU-ZA-OOP2-2021/002235 bolo vydané dňa 27.1.2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2021, t.j. ešte pred uplynutím tejto zákonom stanovenej objektívnej lehoty aj bez uplatnenia aplikácie § 71 ods. 1 SSP. K námietke žalobcu, týkajúcej sa „preklúzie lehôt“ a ktorou žalovaný poukazuje na to, že žalovaným rozhodnutím mu bola uložená pokuta za prekludovaný správny delikt žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím žalovaného mu nebola uložená pokuta, ale odvolací orgán pokračoval v odvolacom konaní v intenciách názoru Krajského súdu v Žiline a rozhodnutie OÚ LM OCDPK zmenil a zákonnosť uloženej pokuty potvrdil. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že z rozsudku správneho súdu sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 9.9.2020 nevyplýva, že by malo dôjsť aj k preklúzii lehôt, pretože ak by takýto stav nastal, konanie by zastavil správny súd. Na skutočnosť, že už došlo, resp. malo dôjsť k uplynutiu lehôt podľa zákona č. 725/2004 Z.z. správny súd nepoukázal. Pretože žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva, ani také relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene, resp. že mu bola uložená pokuta za prekludovaný správny delikt.
7. Žalobca nevyužil svoje právo na podanie repliky k vyjadreniu žalovaného.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
9. Správny súd po prejednaní veci v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), nevzhliadajúc potrebu aplikovať § 195 SSP, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 725/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 6.3.2016 (spáchanie iného správneho deliktu) (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod prvý zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom od 20.5.2018 (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z.z.“), prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g).
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu 28a) a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 28a) § 119a ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení zákona č. 388/2013 Z.z.
Podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z.z. technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26.
Podľa § 107 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. pokutu 165 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo.
Podľa § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.
Podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod štvrtý zákona č. 106/2018 Z.z., okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu.
Podľa § 148 ods. 26 zákona č. 106/2018 Z.z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 42) ak tento zákon neustanovuje inak. 42) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
11. Zo správneho spisu súd zistil, že celé administratívne konanie vrátane predchádzajúceho správneho súdneho konania prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 4. tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal uplynutie 2-ročnej prekluzívnej lehoty na uloženie predmetnej pokuty podľa § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z., plynúcej odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o spáchaní správneho deliktu, čo bolo dňa 17.10.2016, kedy mu bol doručený výstup z JISCD, pričom od tohto dátumu uplynula doba dlhšia ako 2 roky. V ďalšom tiež žalovanému vytýkal nevyporiadanie sa s námietkou týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená a momentom uloženia sankcie, žalovaný totiž odôvodnil len to, prečo správnemu orgánu trvalo takmer 5 rokov rozhodnúť o uložení pokuty, ale nie to, aký má účel takmer po 5-ich rokoch sankcionovať žalobcu vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti (umiestnenie vozidla v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy za účelom vykonania kontroly STK).
12. V súvislosti s určením časového okamihu spáchania správneho deliktu, za ktorý bola pokuta uložená, hoci toto nebolo obsahom žalobných bodov, správny súd považuje za potrebné podotknúť, že podľa jeho názoru možno za moment spáchania označeného správneho deliktu považovať až deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom, kedy si žalobca svoju zákonnú povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mohol splniť. Vzhľadom k tomu, že zo skutkovej vety rozhodnutia žalovaného (ktorá má podklad v administratívnom spise) vyplýva, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť zákonnú povinnosť bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 5.3.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej, čomu z hľadiska logického výkladu zodpovedá, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť mohol splniť aj v tento posledný deň, t.j. dňa 5.3.2016, tak potom sa správneho deliktu porušenia tejto zákonnej povinnosti dopustil až dňa 6.3.2016, a nie už dňa 5.3.2016, čo ako deň spáchania skutku vo svojom vyjadrení k predmetnej správnej žalobe uviedol žalovaný.
13. Správny súd sa v zmysle § 195 SSP najskôr vyjadruje k časovej aplikácii zákona č. 725/2004 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správania správneho deliktu, aj keď táto otázka nebola predmetom žalobných bodov. Ako už bolo povedané je potrebné zdôrazniť, že iný správny delikt sa stal dňa 6.3.2016. V tomto čase bolo účinné ust. § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré upravovalo 2- ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 5-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu v rámci, ktorej bol žalovaný oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od 20.5.2018 (v čase rozhodovania žalovaného aj v čase vyhlásenia rozsudku) je účinná nová právna úprava - relevantná časť zákona č. 106/2018 Z.z., ktorým bol predmetný zákon č. 725/2004 Z.z. dňa 20.5.2018 zrušený. V rámci zásady retroaktivity uplatňujúcej sa aj v správnom trestaní vyplývajúcej z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa správny súd zaoberal aj tým, či nová právna úprava je pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšia (tak z hľadiska skutkovej podstaty ako i trestu - postihu). Komparáciou právnej úpravy (viď bod 10. tohto rozsudku) účinnej v čase spáchania správneho deliktu (zákon č. 725/2004 Z.z.) ako i novej právnej úpravy (zákon č. 106/2018 Z.z.) správny súd zistil, že novšia právna úprava nevyznieva pre žalobcu priaznivejšie v žiadnom smere, nakoľko protiprávne konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný je považované za deliktuálne aj podľa novej právnej úpravy, pričom postih v podobe peňažnej sankcie je identický, čo do výšky pevne stanovenej sadzby (bez dolnej a hornej hranice) a bez možnosti využitia materiálneho korektívu, ktorý by umožňoval upustiť od uloženia sankcie, resp. dával správnemu orgánu možnosť rozhodnúť, či sankciu uloží alebo nie. V dôsledku uvedeného správny súd posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy (zákona č. 725/2004 Z.z.) účinnej v čase spáchania deliktu.
14. Správny súd sa v prvom rade sa zoberal posúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v 2-ročnej subjektívnej lehote. Na skutočnosť ako je preklúzia, je súd povinný prihliadnuť z úradnej moci a to aj v prípade, keby ju žalobca v žalobe vôbec nevytkol (prípadne tak vykonal až po podaní žaloby). Niet žiadnych pochýb o tom, že prvostupňový správny orgán začal administratívne konanie a žalovaný správny orgán aj právoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 5-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, ktorá v posudzovanom prípade uplynula 6.3.2021 (preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť 3.2.2021 - v tento deň bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu). Nakoľko však aplikácia 5-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty je možná len v prípade, ak 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota ešte neuplynula (ako v posudzovanom prípade tvrdí žalobca), správny súd prioritne
posudzoval, či v predmetnej veci nedošlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty.
15. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008, 2Sžp 19/2012) na zachovanie lehôt nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá práva sféra povinného subjektu. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Termín „dozvedieť sa o porušení povinnosti“ znamená, že ide o časový okamih vedomosti správneho orgánu, príslušného na rozhodnutie o postihu za protiprávne konanie. Pre počítanie času je prirodzeným a obvyklým počítaním spôsob označovaný „a momento ad momentum“ - od okamihu k okamihu.
16. Podľa názoru správneho súdu počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu orgánu túto vedomosť sprostredkovať. V danom prípade je takýmto okamihom dátum evidencie v systéme JISCD, t.j. deň 14.10.2016, čo vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval aj samotný žalovaný, a nie až deň 17.10.2016 (ako je konštatované aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného), nakoľko tento dátum ako určenie momentu vedomosti správneho orgánu prvého stupňa o porušení povinnosti (spáchaní deliktu) nemá oporu v administratívnom spise. Uvedená skutočnosť však v kontexte s ďalšími skutočnosťami významnými pre posúdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nemá na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žiaden vplyv. Sporným v tejto veci v podstate bolo, či žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď za správny delikt spáchaný dňa 6.3.2021, o ktorom správny orgán mal možnosť reálne sa dozvedieť dňa 14.10.2016 (t.j. moment začatia plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty) uložil pokutu až rozhodnutím zo dňa 27.1.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2021.
17. Podľa názoru správneho súdu správny orgán začal konanie o pokute v zákonom stanovenej lehote, nepochybne v rámci plynutia 5-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty s tým, že zároveň ešte správnym orgánom obidvoch stupňov zároveň plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota, a to s poukazom na § 71 ods. 1 SSP.
18. Podľa § 71 ods. 1 SSP ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
19. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje spočívanie (neplynutie) lehoty v rámci správneho súdneho konania, účelom čoho je zabezpečiť, aby v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (ktorého predmetom je správny delikt) a následného vrátenia na ďalšie konanie a rozhodnutie nebránila orgánu verejnej správy vo veci konať a opätovne rozhodnúť (čo je i daný prípad), prekážka zániku zodpovednosti z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Podstata spočívania lehoty je v tom, že dochádza iba k pozastaveniu plynutia lehoty. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí, že pri podaní správnej žaloby, ktorej predmetom je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o správnej sankcii dochádza doručením správnej žaloby k spočívaniu lehoty - okrem iných aj lehoty prekluzívnej pre zánik zodpovednosti za správny delikt, pričom k pokračovaniu plynutia spočívajúcej lehoty dôjde odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu o podanej správnej žalobe.
20. V posudzovanom prípade krajský súd sumarizuje, že správny delikt bol spáchaný dňa 6.3.2016. Prvostupňový správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 14.10.2016 čo je začiatkom plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty. Konečným výsledkom administratívneho konania bolo prvé rozhodnutie
žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042723/BUG zo dňa 14.12.2017, proti ktorému žalobca podal dňa 18.2.2018 správnu žalobu, čím došlo k spočívaniu prekluzívnej lehoty. Na základe tejto správnej žaloby tunajší správny súd rozsudkom sp.zn. 31S/16/2018 zo dňa 9.9.2020 vyššie označené prvé rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok tunajšieho správneho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2020. Dňom 11.11.2020 začala opätovne plynúť 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Vychádzajúc z uvedeného prekluzívna lehota spočívala v období od 18.2.2018 do 10.11.2020, t.j. 2 roky 8 mesiacov a 23 dní. Z tejto 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť 14.10.2016 a nebyť spočívania tejto prekluzívnej lehoty by inak uplynula 14.10.2018, teda s prihliadnutím na dobu spočívania zostalo správnemu orgánu zachovaných 7 mesiacov a 26 dní. Žalovaný následne vydal nové rozhodnutie o odvolaní pod č. OU-ZA-OOP2-2021/002235 dňa 27.1.2021, t.j. ešte v 2-ročnej subjektívnej lehote, ktorá ako už bolo vyššie uvedené po spočívaní začala plynúť dňa 11.11.2020. Podobne k namietanému uplynutiu 5-ročnej objektívnej lehoty správny súd uvádza, že skutok sa stal dňa 6.3.2016, pričom žalované rozhodnutie bolo vydané dňa 27.1.2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2021, t.j. ešte pred uplynutím tejto zákonom stanovenej objektívnej prekluzívnej lehoty (t.j. pred 6.3.2021) aj bez uplatnenia aplikácie § 71 ods. 1 SSP. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že dňa 24.2.2021 podaním predmetnej správnej žaloby, o ktorej je vedené toto správne súdne konanie pod sp. zn. 31S/48/2021, opätovne došlo k spočívaniu zostávajúcej časti prekluzívnych lehôt.
21. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke vytýkajúcej žalovanému nevysporiadanie sa s tým, aký má účel takmer po 5-ich rokoch sankcionovať žalobcu vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti (umiestnenie vozidla v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy za účelom vykonania kontroly STK) správny súd len stručne podotýka, že otázku účelnosti sankcionovania po uplynutí takmer 5- ich rokov od spáchania deliktu, treba adresovať zákonodarcovi, ktorý ustanovil 5-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu na uloženie pokuty. Nie je úlohou správnych orgánov, ani správneho súdu, aby si domýšľali a následne obhajovali dôvody, ktoré zákonodarcu k určeniu dĺžky objektívnej prekluzívnej lehoty viedli. Správne orgány rovnako ako súd sú orgánmi aplikácie práva, vrátane jeho výkladu, avšak tento výklad má tiež svoje hranice a nesmie skĺznuť do arbitrárnosti.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie žalobných námietok ako nedôvodných a aj vzhľadom na to, že v konaní sa nevyskytli vady v zmysle § 195 SSP, správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.