Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-12-2021.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Subarea
31CoE/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti povinnému: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledná adresa H. XX, R. E., pre vymoženie 23,47 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom Lehotského 3038/4, Bratislava, v zast. JUDr. Rudolf Krutý, PhD., pod sp. zn. EX 15618/08, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4Er/1252/2008-11 zo dňa 24. augusta 2010, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .
III. Exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 89,90 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 31 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej aj EP), § 2 ods. 1, § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení od 1.5.2008 a vecne tým, že vzhľadom k tomu, že oprávnený na výzvu exekútora v stanovenej lehote nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, napriek tomu, že bol vo výzve poučený o následkoch nezloženia preddavku, súd prvej inštancie v zmysle § 31 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a z uvedeného dôvodu zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 165,26 eura. Preskúmaním predloženého vyúčtovania súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu a exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 89,90 eura.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by mu ako oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať
len exekúciou. Navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučne poukazom na ust. § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a primerane znížil náhradu trov exekučného konania.
3. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinného zamietol v celom rozsahu a priznal mu trovy exekučného konania podľa vyčíslenia v podnete na zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že advokát oprávneného si musel byť vedomý povinností uhradiť zákonom stanovený preddavok na odmenu a na náhradu trov exekučného konania v prípade, že bude k tomu vyzvaný. Uviedol, že takmer všetky úkony vykonané v exekučnom konaní boli financované zo zdrojov súdneho exekútora. Jeho finančná situácia sa ale dostala na úroveň, keď už nie je v ekonomických silách a rezervách exekútora vykonávať a prefinancovávať ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky povinného. Preto požiadal o primeraný preddavok, ktorý ani zďaleka nepokrýval spotrebované hotové výdavky. Okrem toho oprávnený mal možnosť využiť inštitút zmeny súdneho exekútora a nájsť si takého, ktorý by bol schopný prefinancovať náklady exekučného konania z vlastných zdrojov. Na záver poukázal na to, že náhradu trov exekučného konania upravuje Exekučný poriadok a vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. ako lex specialis, ktorých ustanovenia majú prednosť pred ust. Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré poukazuje oprávnený.
5. V priebehu odvolacieho konania povinný dňa 17.8.2015 zomrel.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 OSP, akt. § 355 ods. 2 CSP) a či bolo odvolanie podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt. § 362 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že odvolanie v časti zastavenia exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť a odvolanie v časti trov exekúcie nie je dôvodné, preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016. Podľa ods. 2 prvá veta, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 202 ods. 2 OSP účinného do 30.6.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
13. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu na podnet exekútora podľa ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom. Odvolanie oprávneného bolo podané dňa 17.9.2010, teda ešte pred 1.7.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP účinky úkonov vykonaných pred 1.7.2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolania oprávneného (vrátane podmienok jeho prípustnosti) použiť aj ustanovenia OSP účinné do 30.6.2016.
14. Citované ust. § 202 ods. 2 OSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
15. Vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nepripúšťa podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bola exekúcia zastavená podľa ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, je zrejmé, že proti predmetnému uzneseniu, nie je možné podať odvolanie. Takto boli poučení aj účastníci konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie.
16. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia síce pripúšťal odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie, ale len v tých prípadoch, ktoré výslovne ustanovoval § 58 ods. 4. Toto ustanovenie pripúšťalo odvolanie len proti zastaveniu exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h). Napadnuté uznesenie však bolo vydané podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z iného dôvodu ustanoveného týmto zákonom, v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa iného ustanovenia tohto zákona, však odvolanie tiež pripustené nie je.
17. V exekučnom konaní platí zásada neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia opaku (teda prípustnosti odvolania). Pri riadení sa týmito úvahami, rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním a preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
18. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti trovám exekúcie je prípustné s poukazom na osobitné ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
19. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
20. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekúcie vo výške 165.26 eura a súd prvej inštancie mu tieto vyčíslené trovy viac ako o polovicu skrátil, pričom v tomto smere svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a exekútor sa voči takto priznaným trovám ani neodvolal. Oprávnený aj napriek tomu v odvolaní žiadal, aby súd použil moderačné právo a v zmysle § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku priznané trovy exekúcie ešte krátil. Odvolací súd sa zaoberal primeranosťou a správnym vyčíslením trov exekútora, ktoré oprávnený namietal v odvolaní, pričom priznané trovy exekúcie považoval za súladné s vyhl. MS SR č. 258/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj odôvodnením v tejto časti sa stotožnil.
22. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil a nahradil doterajší zákon upravujúci občianske konanie pred súdmi zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava už neobsahuje právne ustanovenie, ktoré by bolo totožné so znením § 150 ods. 1 a 2 OSP. Najbližšie k tomuto ustanoveniu má § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Exekučný poriadok však trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti a to v § 200 a nasledujúcich. Vzhľadom na špeciálnu úpravu trov konania v Exekučnom poriadku bola preto vylúčená aplikácia § 142 a nasl. vrátane § 150 ods. 1 OSP, resp. analogicky § 251 a nasl. vrátane § 257 CSP o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Oprávneným uplatnený odvolací dôvod, že súd mal na rozhodnutie o trovách aplikovať cit. ustanovenie, preto neobstojí.
24. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
25. V odvolacom konaní by fakticky plne úspešnému povinnému a exekútorovi (§ 37 ods. 1) vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému oprávnenému (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel, teda stratil právnu subjektivitu a exekútor si náhradu trov odvolacieho konania žiadnu neuplatnil. Preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).