Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-57-2021.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Ľ. E., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1/ N. I., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Š. XXX, XXX XX I. Š., 2/ S. E., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, XXX XX Y., obaja právne zastúpení JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade vedená na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore pod č. I. XXXX/XXXX predmetom, ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXX k celku k parcele KNC č. XXX/XX - orná pôda, o výmere 954 m2, zapísanej na LV č. XXX, pre okres K., obec Y., k. ú. Y. je neplatná.
II. Súd určuje, že nehnuteľnosť parcela KNC XXX/XX - orná pôda, o výmere 954 m2, zapísaná na LV č. XXX, pre okres K., obec Y., k. ú. Y., v podiele XXX/XXX k celku patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 2.rade.
III. Žalobca má voči žalovaným v 1.rade a 2.rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 1.7.2021 sa žalobkyňa domáhala od žalovaných určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaných v prvom rade a žalovaným v druhom rade a zároveň určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. žalobkyne a žalovaného v druhom rade. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v druhom rade bol pôvodne podielovým spoluvlastníkom parcely registra CKN č.XXX/XX o výmere 954 m2 orná pôda zapísané na č. XXX v podiele XXX/XXX, pričom uvedenú nehnuteľnosť nadobudol kúpou v roku 2010. Kúpnou zmluvou vedenou Okresnom úrade Prešov v katastrálnom odbore pod č. I. v ktorej vklad bol povolený 27.3.2019, žalovaný v druhom rade previedol svoj podiel nehnuteľnosti - parcele KNC č. XXX/XX zapísanej na č. XXX Y. na žalovaného v prvom rade. Žalobkyňa a žalovaný v druhom rade sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 16.6.2001 a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy I. manželstvo žalovaného v druhom rade trvalo. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Prešov konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 30P 33/2021. Parcelu KNC č. XXX/XX nadobudol žalovaný v druhom rade v roku 2010 kúpnou zmluvou vedenou na Okresnom úrade v katastrálnom odbore pod č. I.. Listom zo dňa 14.1.2020 sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pod vkladovým číslom I. v rozsahu podielu S. E. - žalovaného v druhom rade. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Písomným podaním zo dňa 18.8.2021 sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli že so žalobou nesúhlasia, považujú ju za nedôvodnú, pričom neuznávajú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Rovnako neuznávajú, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konštatovali, že je pravdou, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2019 previedol žalovaný v druhom rade ako manžel žalobkyne nehnuteľnosti na žalovaného v prvom rade ako svojho synovca a to pozemok KNC č. XXX/XX katastrálne územie Y. v podiele XXX/XXX k celku. Žalovaný v druhom rade nepotreboval súhlas žalobkyne ako manželky, nakoľko predmetný pozemok bol v jeho výlučnom vlastníctve, keďže tento pozemok nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy I. uzavretý so svojím otcom I. E., pričom tento právny úkon bol síce označený ako kúpna zmluva avšak úmyslom oboch zmluvných strán bolo darovanie nehnuteľností. Aj keď v tejto zmluve je síce uvedená kúpna cena, medzi synom a otcom nikdy nebola vyplatená. S poukazom na uvedené je zrejmé, že kúpna zmluva I. medzi žalovaným v druhom rade ako synom kupujúcim a I. E. ako otcom - predávajúcim je simulovaný právny úkon. Ďalej žalovaní uviedli, že žalovaný v prvom rade nadobudol od žalovaného v druhom rade ako svojho strýka pozemok v dobrej viere, že ide o jeho rodinný pozemok po otcovi žalovaného v druhom rade teda po dedovi a že ide o rodinné pozemky rodiny E.. Žalovaný v druhom rade mal legitímny nárok na tieto pozemky, ako morálne, tak aj právne a žalovaný v prvom rade preto poukázal na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa. Ďalej žalovaní poukázali na to, že žalobný petit určenia neplatnosti právneho úkonu je neprípustný v zmysle § 137 CSP.
3. Písomným podaním zo dňa 22.9.2021 sa k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa ktorá uviedla že argumentáciu žalovaných považuje za účelovú. Konštatovala, že ak sa vo vzťahu k iným pozemkom rodiny E. uzatvorila darovacia zmluva, ako uvádzali samotní žalovaní, nie je logicky odôvodniteľné, ak bolo v úmysle otca žalovaného v druhom rade pozemky synovi darovať, prečo by uzatváral kúpnu a nie darovaciu zmluvu. Konštatovala, že uvedená kúpna zmluva nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže ako uvádzajú žalovaní, v tejto zmluve je uvedená kúpna cena a podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. Dôvodila že v danom prípade možno mať aj pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného v prvom rade, keďže je synovcom žalovaného v druhom rade a teda musel vedieť, že jeho strýko je ženatý a teda pri všetkej opatrnosti pri základnom právnom povedomí musel mať pochybnosť o tom, či na takýto právny úkon nie je potrebný aj súhlas jeho manželky. Vo vzťahu k neprípustnosti žalobného petitu č. 1 o určenie neplatnosti právneho úkonu žalobkyňa uviedla, že potom čo sa žalobkyňa dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovaní zjavne túto neplatnosť neuznali, zavládol stav právnej neistoty. Ten vyplýva z toho, že spoluvlastníctvo, ktoré má svedčiť manželom svedčí tretej osobe, pričom tento stav je možný odstrániť len určujúcim výrokom súdu. Tak je daný naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je neplatná navrhla preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Vyjadreniu žalobkyne sa ešte písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 8.10.2021 vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že trvajú na tom, že právny úkon kúpnej zmluvy má náležitosti iného právneho úkonu a to darovacej zmluvy. Pri prevode predmetného pozemku z otca na syna išlo o vysporiadanie rodinných pozemkov rodiny E. pričom žalobkyňa nevesta o tomto úkone ani nevedela, žiadnym spôsobom sa o tieto pozemky nepričinila. Zastretým právnym úkonom mala byť práve darovacia zmluva a preto právny úkon kúpnej zmluvy je neplatný a platným je právny úkon darovacej zmluvy. K dobromyseľnosti žalovaného v prvom rade žalovaní uviedli, že žalovaný v prvom rade si riadne preveril v katastri nehnuteľnosti zápis vlastníckeho práva a zistil, že žalovaný v druhom rade bol zapísaný ako vlastník výlučný. Pokiaľ ide o neprípustnosť žalobného petitu č. 1, žalovaní trvali na svojej argumentácií, že žaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2019 jednoznačne žalobou o určenie právnych skutočností podľa § 137 písm. d) CSP a keďže možnosť takejto žaloby nevyplýva z osobitného právneho predpisu takáto žaloba od účinnosti CSP je neprípustná a musí byť zamietnutá.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 je písomné podanie týkajúce sa dovolania relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 27.3.2019, na č. l. 8 a nasl. je výpis z LV č. XXX k. ú. Y., na č. l. 16 a nasl. je vyjadrenie žalovaných k žalobe, na č. l. 26 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaných, na č. l. 37 a nasl. je vyjadrenie žalovaných k vyjadreniu žalobkyne, na č. l. 50 a nasl. je kúpna zmluva registrovaná pod I. XXXX/XXXX, na č. l. 83 a nasl. je rozhodnutie Správy katastra PO číslo vkladu I. XXXX/XXXX zo dňa 16.8.2010, na č. l. 106 sa nachádza kúpna zmluva zo dňa 14.2.2019 medzi
predávajúcimi S. E., t. j. žalovaný v 2.rade a predávajúcim K.. V. E. a kupujúcim N. I., t. j. žalovaným v 1.rade, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX t. j. katastrálne územie Y. obec Y. okres K. vyplýva, že žalovaný v 2.rade bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností parcely registra C č. XXX/XX vo výmere 954 m2, orná pôda v podiele XXX/XXX, pričom titulom nadobudnutia jeho podielu je na liste vlastníctva uvedené V-3150/2010 kúpna zmluva. (čl.8 spisu).
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.6.2010 uzatvorenej medzi predávajúcim - Q. L. K. V. Y. a kupujúcim v 43. rade - žalovaným v 2. rade v tomto konaní - vyplýva, že novovytvorenú parcelu KNC patrí XXX/ XX orná pôda o výmere 954 m2 nadobúdajú S. E. (žalovaný v druhom rade v podiele XXX/XXX čo predstavuje výmeru 852 m2 za vzájomnú dohodnutú kúpnu cenu 37.735,08 Eur a Z. Š. H. výmeru v podiele XX/XXX čo predstavuje výmeru 102 m2 za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 4.517,58 Eur, pričom túto nehnuteľnosť odkupujú do svojho podielového spoluvlastníctva. Uvedená kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. I. XXXX/XXXX.
8. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2019 medzi predávajúcimi S. E. ( žalovaný v druhom rade) a K.. V. E. a kupujúcim N. I. (žalovaným v 1.rade) došlo k predaju pozemku parcely registra CKN č. XXX/XX orná pôda vo výmere 954 m2 tak, že predávajúci S. E. predal svoj spoluvlastnícky podiel vo výmere XXX/ XXX k celku predmetnej parcele a predávajúci K.. V. E. predal svoj spoluvlastnícky podiel vo výške XX/ XXX k celku kupujúcemu N. I., ktorý nadobudol predmetnú parcelu v celosti za dohodnutú kúpnu cenu 9.540 Eur. Uvedená kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. I. XXXX/XXXX.
9. Písomným podaním zo dňa 14.1.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dovolala relatívnej neplatnosti voči žalovanému v prvom rade týkajúcej sa kúpnej zmluvy I.- XXXX/XXXX zo dňa 27.3.2019.
10. Na tunajšom súde pod sp. zn. 35 33/ 2021 je vedené konanie o rozvod manželstva S. E. (žalovaný v 2.rade) a Ľ. E. (žalobkyňa), pričom navrhovateľom S. E. bol návrh doručený na tunajší súd dňa 19.2.2021. Dňa 31.5.2021 tunajší súd rozsudkom č. k. 30P 33/2021-39 rozviedol manželstvo účastníkov S. E. M. Ľ. E. s tým, že zároveň schválil rodičovskú dohodu uzatvorenú na Okresnom súde Prešov dňa 4.5.2001 vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tam uvedenom znení. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.7.2021.
11. Na pojednávaní konanom 14.12.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že parcela na LV č. XXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 2.rade, teda bývalého manžela žalobkyne. Poukázala na to, že žalovaný v 2.rade nadobudol túto nehnuteľnosť kúpou v roku 2010 v čase trvania manželstva a teda predmet tejto kúpnej zmluvy musí byť súčasťou BSM, ktoré v tom čase trvalo. Následne v roku 2019 ju rovnako kúpou previedol na žalovaného v 1.rade. Poukázala na to, že naliehavý právny záujem vyplýva z veci samej, nakoľko zápis vlastníckeho práva aktuálne svedčí tretej osobe, teda žalovanému v 1.rade a je teda nutné sa zaoberať naliehavým právnym záujmom už priamo ex lege. Poukázala na rozhodnutie KS BA sp. zn. 6Co/49/2019, v ktorom je konštatované, že žaloba v obdobnom prípade je prípustná a naliehavý právny záujem vyplýva priamo z OZ. Poukázala na to, že v danom prípade ide o koreláciu § 40a OZ a § 145 ods. 1 OZ. Záverom poukázala na to, že žiada, aby kúpna zmluva bola určená ako neplatná a súdom určené, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 2.rade. Opätovne zdôraznila, že nehnuteľnosť patrila do BSM, pričom túto nehnuteľnosť v roku 2019 žalovaný v 2.rade previedol bez súhlasu svojej manželky na žalovaného v 1.rade. Kúpnu zmluvu mala preto v celom rozsahu za neplatnú a navrhla citujúc petit žaloby, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že kúpna zmluva má byť považovaná za simulovaný právny úkon, keďže pozemok bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2.rade. Poukázala na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená s otcom žalovaného v 2.rade s I. E., pričom kúpna cena nikdy nebola vyplatená, ani to nebolo úmyslom, teda išlo o darovaciu zmluvu a kúpna cena bola dojednaná len formálne. Uviedla, že žalobkyňa o pozemkoch ani nevedela a išlo o usporiadanie rodinných pozemkov, rodiny E.. Poukázala na § 41a ods. 2 OZ a argumentovala aj ochranou dobromyseľného nadobúdateľa, v tomto prípade žalovaného v 1.rade, ktorý nadobudol pozemok od svojho strýka, žalovaného v 2.rade.
Uviedla, že výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy nemá výpovednú hodnotu, keďže § 137 písm. d) CSP v danom prípade by nepripúšťal žalobu v tomto znení. Uviedla, že žalobkyňa sa domáhala právnej skutočnosti, nie či tu právo je, alebo nie je. Konštatovala, že predmetný pozemok bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2.rade a teda tento s ním mohol nakladať podľa vlastného uváženia, pričom nepotreboval súhlas svojej manželky. Čo sa týka žalovaného v 1.rade tu poukázala opätovne na to, že tento bol pri nadobúdaní predmetného pozemku dobromyseľný, pričom opätovne konštatovala, že petit žaloby, tak ako bol naformulovaný, je nesprávny. Navrhla vypočuť žalovaného v 2.rade a navrhla žalobu zamietnuť.
13. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
15. Podľa § 40a prvá veta OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, 140 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a § 701 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
16. Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
17. Podľa § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
18. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
19. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
20. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
21. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 22. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
24. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
25. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Z vyššie zisteného skutkového stavu ako citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.
27. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009).
28. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
29. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html>
30. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM je extenzívnym právnym prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie časových súvislostí (prevodov nehnuteľnosti, trvania manželstva) a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom previedol, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
31. V danom prípade mal vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu súd za to, že tento bol žalobkyňou preukázaný, keďže z vykonaného dokazovania vyvstalo, že žalovaní svojim postojom (prevodmi nehnuteľností) voči žalobkyni svedčia existencii tohto naliehavého právneho záujmu.
32. Bolo v konaní nesporným, že žalovaný v 2.rade nadobudol podiel na predmetnom pozemku - konkrétne parcely registra CKN XXX/XX vo výmere 954 m2 - orná pôda zapísanej na č. XXX v podiele XXX/XXX síce kúpnou zmluvou z roku 2010, avšak predávajúcim z tejto kúpnej zmluvy nebol jeho otec, ale Q. L. K. V. Y.. Rovnako tak mal súd prvej inštancie za nesporné že kúpnou zmluvou v roku 2019 previedol žalovaný v 2.rade spolu so svojím bratom predmetný pozemok v podieloch im zodpovedajúcim na kupujúceho N. I. - žalovaného v 1.rade a napokon rovnako je nesporným, že v čase oboch prevodov ešte manželstvo žalobkyňa žalovaného v druhom rade trvalo.
33. Na tomto mieste súd druhej inštancie musí konštatovať, že keďže vzhľadom na časovú os jednotlivých prevodov predmetnej nehnuteľnosti a fakt, že manželstvo v rozhodnom čase trvalo, je nevyhnutné vysloviť, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako bolo vyslovené vo výroku II. tohto rozsudku.
34. K uvedenému záveru je možné dospieť len na základe určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade vedená na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore pod č. I. XXXX/XXXX je neplatná, pričom žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti v rozsahu podielu žalovaného v 2. rade dovolala listom zo dňa 14.1.2020. Nemôže preto zostať v platnosti tento právny úkon (kúpna zmluva), keďže odporuje vyššie citovaným právnym predpisom (§ 40a OZ) a osoba, ktorej práva boli porušené (žalobkyňa) sa zároveň aktívne dovolala tejto neplatnosti.
35. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
37. Ako už bolo uvedené vyššie, nebolo v konaní preukázané, že pri prvotnom nadobúdaní predmetného pozemku žalovaným v 2. rade sa jednalo o darovaciu zmluvu (ani, že darcom by bol otec žalovaného v 2. rade, keďže predávajúcim bolo Q. L. K. V. Y.), pričom je nutné akcentovať, že už uvedenie kúpnej ceny obvykle značne oslabuje tvrdenia o darovaní, keďže kúpna cena je jednou z esenciálnych náležitostí kúpnej zmluvy. Žalovaní teda neuniesli dôkazné bremeno, čoho logickým následkom je neúspech v spore.
38. K tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade bol dobromyseľný pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti, je potrebné uzavrieť, že žalovaný si mal a mohol uvedomiť, že žalovaný v 2. rade ako je strýko mu prevádza nehnuteľnú vec, pričom jeho manželstvo stále trvá. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že správanie žalovaného v 2. rade je nutné vyhodnotiť ako účelové, majúce tendenciu poškodiť v tomto konaní žalobkyňu - v tom čase manželku žalovaného v 2. rade zvlášť za stavu, že ide o prevod medzi príbuznými osobami.
39. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného v 2.rade, ktorý bol zamietnutý, tento súd považoval za neúčelný, majúci tendenciu spôsobiť len prieťahy v konaní, pričom dokazovanie bolo primárne v tomto konaní vykonané listinnými dôkazmi a výpoveď žalovaného v 2.rade by na predložených listinných dôkazoch resp. skutočnostiach tam uvedených nemala spôsobilosť niečo zmeniť a všetko je potrebné vymáhať vo svetle sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k dokazovaniu.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.