Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/101/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Siget s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka č. 51, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2021/007795-004/Pál zo dňa 25.3.2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2021/007795-004/Pál zo dňa 25.3.2021 a rozhodnutie Mesta Martin - Stavebného úradu a ŠFRB č. SÚ-32129/158046/2020 zo dňa 19.11.2020 z r u š u j e .

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Mesto Martin - Stavebný úrad a ŠFRB vydalo dňa 19.11.2020 rozhodnutie č. SÚ-32129/158046/2020, ktorým v správnom konaní začatom ex offo vo veci dodatočného povolenia stavby „Sklad“ na pozemku parc. č. KN-C 701/41, k.ú. E., ktorej stavebníkom je žalobca v súlade s ustanovením v spojení s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon, ďalej len „Stavebný zákon“) nariadil vlastníkovi predmetnej reklamnej stavby (t.j. žalobcovi) odstránenie stavby „Sklad“ v celom rozsahu. Miesto stavby: miestna časť Podháj, na pozemku parc. č. KN-C 701/41, katastrálne územie: E. v lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pre odstránenie stavby stanovil tieto podmienky: 1. Realizovanie stavebných prác bude uskutočňované dodávateľsky. Stavebník je povinný pred začatím stavebných prác oznámiť stavebnému úradu vybraného dodávateľa, názov a sídlo oprávnenej osoby, ktorá bude zodpovedať za stavebné práce a má v predmete svojej činnosti takéto práce. 2. Odstránenie stavby vykoná stavebník na vlastné náklady. 3. Pri stavebných prácach musia byť dodržané všetky platné bezpečnostné predpisy, týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení, najmä a dbať na ochranu zdravia osôb, pracujúcich pri nepovolených stavebných úpravách. 4. Stavebník je povinný umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným osobám vstup na stavenisko za účelom vykonania štátneho stavebného dohľadu. 5. Pri stavebných prácach nesmie byť ohrozená stabilita susedných stavieb a nesmie byť touto činnosťou a jej dôsledkami nadmerne obťažované. Stavebník zabezpečí znižovanie vplyvu stavebných prác na životné prostredie z hľadiska ochrany ovzdušia, vôd a ochrany pred hlukom a vibráciami vhodnými opatreniami.

Odpad vzniknutý pri realizácii stavby (druhy zo skupiny „17“ - stavebné odpady a odpady z demolácií - Katalógu odpadov) okrem využiteľných zneškodniť umiestnením na riadenú povolenú skládku odpadov, čo je povinný investor, zodpovedný za realizáciu predmetnej stavby orgánu stavebného poriadku, resp. orgánu Š S OH kvantifikovať (s evidenciou v zmysle legislatívy OH). Využiteľný odpad prednostne pred zneškodnením skládkovaním využiť, prípadne odovzdať na využitie len osobe, firme oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Nehnuteľnosti vo vlastníctve druhých osôb, ktoré budú uskutočňovanými prácami dotknuté uvedie stavebník po ich skončení do pôvodného stavu a zbaví od prípadných nečistôt. Stavebník nahradí škody, ktoré by vznikli druhým osobám pri odstraňovaní nepovolenej zmeny stavby v zmysle . V odôvodnení svojho rozhodnutia Mesto Martin - stavebný úrad a ŠFRB uviedol, že písomnosťou č. SÚ-36687/48137/2019 zo dňa 4.4.2019 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavieb „Sklad a oplotenie“, na pozemkoch parc. č. KN-C 701/41, 701/359, k.ú.: E. a zároveň vyzval stavebníka - žalobcu na preukázanie, že uskutočnené stavby nie sú v rozpore s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Uvedenú výzvu si stavebník prevzal dňa 11.4.2019 a dňa 15.8.2019 preukázal, že navrhované stavby nie sú v rozpore s verejnými záujmami a to predložením požadovaných vyjadrení dotknutých orgánov: Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. Martin, Stredoslovenská distribučná, a.s. Žilina a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Piešťany. Po preukázaní, že uskutočnené stavby nie sú v rozpore s verejnými záujmami stavebný úrad písomnosťou č. SÚ-36687/145676/2019 zo dňa 28.8.2019 vyzval stavebníka, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy predložil: žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavieb, iné právo k pozemku pare. č. KN-C 701/359 k.ú. E. - originál alebo overenú kópiu, projektovú dokumentáciu pre dodatočné povolenie stavieb - 2x, doklad o zaplatení správneho poriadku podľa položky 61 časti V. sadzobníka správnych poplatkov (príloha zákona NR SR číslo o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Uvedenú výzvu si stavebník prevzal dňa 5.9.2019. Stavebnému úradu v stanovenej lehote neboli predložené požadované doklady zo strany stavebníka. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad opätovne vyzval stavebníka pod č. SÚ-32129/12372/2020 zo dňa 3.2.2020, aby v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia opakovanej výzvy predložil doklady uvedené vo výzve zo dňa 28.08.2019. Zároveň stavebníka upozornil, že v prípade, nerešpektovania výzvy stavebný úrad bude mať za to, že nemá záujem na právnom usporiadaní nepovolenej stavby a bude postupovať v súlade s ustanovením Stavebného zákona. Dňa 18.2.2020 bola stavebnému úradu doručená stavebníkom „odpoveď na opakovanú výzvu zo dňa 3.2.2020 - zaslanie“, v ktorom len hodnotil priebeh vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ktorý predchádzal konaniu o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavieb, v ktorom okrem iného žalobca uviedol, že dňa 16.11.2018 stavebnému úradu dodal ohlásenie drobnej stavby - ohlásenie drobnej stavby hospodárskej ku chatke, a to ohrada pre psa a kurín pre sliepky s náradím a dokladá o tom doklad zo dňa 9.9.1994. Stavebný úrad v odôvodnení konštatoval, že mu neboli predložené žiadne doklady, ktorými by stavebník preukázal, že podal ohlásenie drobných stavieb dňa 9.9.1994. K písomnosti L. Y., doručenej na stavebný úrad dňa 18.2.2020 boli predložené dve čestné prehlásenia od K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W. a V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V. XX, XXX XX W., v ktorých prehlasujú, že oplotenie stavebníka bolo postavené pred rokom 1970. Stavebný úrad na základe týchto skutočností rozhodol, len o odstránení nepovolenej stavby „Sklad", na pozemku pare. č. KN-C 701/41, k. ú. E.. Stavebný úrad má za to, že vlastník stavby (stavebník) nemá záujem na právnom usporiadaní nepovolenej stavby, keďže nerešpektuje povinnosti určené stavebným úradom, pričom vo výzve č. SU-36687/145676/2019 zo dňa 28.8.2019 bol stavebník oboznámený so skutočnosťou, že po predložení žiadosti bude stavebný úrad postupovať v zmysle platnej legislatívy a oznámi konanie o dodatočnom povolení nepovolených stavieb a zvolá na mieste stavieb ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktorý rozhodnutím číslo: ZA-OVBP2-2021/007795-004/Pál zo dňa 25.3.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a predmetné rozhodnutie Mesta Martin ako stavebného úradu potvrdil (viď bod 1. tohto rozsudku). Citujúc ustanovenia § 43a ods. 1 a 2, § 54 a § 55 ods. 2 písm.

b), § 139b ods. 6 Stavebného zákona reagujúc na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že pojmom „stavba“ sa označuje vo všeobecnosti každá stavba, ktorú definuje Stavebný zákon ako stavbu, a na ktorej povolenie sa aplikujú ustanovenia tohto zákona, t.j. jednoduchá, líniová, reklamná, prízemná, podzemná, susedná, technicky náročná alebo neobvyklá stavba a v neposlednom rade „drobná“. Ak Stavebný úrad v rozhodnutí hovorí o „stavbe“, v žiadnom prípade to neznamená, že predmetnú stavbu skladu stavebný úrad preklasifikoval z drobnej stavby na inú stavbu. Uvedená námietka by bola dôvodná v prípade, ak by stavebný úrad stavbu, ktorá by preukázateľne spĺňala náležitosti drobnej stavby ako sú vymedzené v ust. § 139b ods. 7 a 8 Stavebného zákona, označil za jednoduchú stavbu, ktorej definícia je vymedzená v ust. § 139b ods. 1 tohto zákona, čo však nie je tento prípad. Z ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad nariadi odstránenie aj takej stavby, ktorá bola postavená bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť. Odstránenie stavby sa nenariadi iba v tom prípade, keď dodatočné povolenie takejto stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Teda stavebný úrad následne postupuje v prípade drobnej stavby, ktorá bola uskutočnená bez oznámenia stavebného úradu podľa ust. § 88a Stavebného zákona vzťahujúceho sa na dodatočné povolenie stavby. Ako vyplýva z dokladov, ktoré predložil odvolateľ (t.j. žalobca) a na ktoré sa v podanom odvolaní odvoláva jeho splnomocnený zástupca, dňa 9.9.1994 bolo ním na Mestskom úrade Martin, oddelení ÚP podané „Ohlásenie drobnej stavby“, a to v rozsahu, cit.: „Drobná stavba hospod. ku chatke, a to ohrada pre psa a kurín pre sliepky s náradím“, na pozemku v k.ú.: E., parc.č.: 701/41 KN-C. Z tohto je teda možné odvodiť, že odvolateľ (t.j. žalobca) si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v prípade drobnej stavby vyplývajúcu mu z ust. § 57 ods. 1 Stavebného zákona. Avšak z odseku dva tohto ustanovenia platného v čase podania ohlásenia drobnej stavby vyplýva, že stavebník ohlásenú drobnú stavbu môže uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietok. Takéto oznámenie odvolateľ v priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní nepredložil. V takomto prípade odvolateľ uskutočnil drobnú stavbu bez oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, čím bolo naplnený postup stavebného úradu vyplývajúci z ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, keď stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby, ktorú treba ohlásiť, avšak ktorá bola postavená bez písomného oznámenia stavebného úradu. Stavebný úrad nenariadi odstránenie drobnej stavby, ktorá bola postavená bez písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietok len v prípade, ak sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nebude v rozpore s verejnými záujmami. To znamená, že začne konať podľa ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona, teda o dodatočnom povolení stavby a vyzve jej vlastníka, aby v procesnej lehote, ktorú určí, predložil doklady o tom, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Z citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s vydaným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na jej vlastníkovi, keďže sa dopustil porušenia zákona. V prípade, že vlastník nepovolenej stavby preukáže stavebnému úradu súlad stavby s týmito verejnými záujmami, môže ju stavebný úrad dodatočne povoliť avšak následne až po predložení žiadosti o jej dodatočné povolenie spolu s dokladmi nevyhnutnými na jej povolenie. V prípade, ak by vlastník stavby v stavebným úradom určenej lehote nepredložil požadované doklady, alebo na ich podklade by nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s vyššie uvedenými verejnými záujmami, táto skutočnosť by automaticky zakladala zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti nariadil podľa § 88a ods. 2 a ods. 5 Stavebného zákona jej odstránenie. Avšak v zmysle ust. § 88a ods. 6 Stavebného zákona, dôvodom na nariadenie odstrániť stavbu je aj nepodanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ak bol vlastník stavby na jej predloženie vyzvaný. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66, teda tie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú stavebného konania a vydania stavebného povolenia. Rozsah požadovaných podkladov pre rozhodnutie stavebný úrad určí primerane na charakter a stavebno-technické riešenie stavby. OÚ Žilina

- OVBP má zato, že stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a Stavebného zákona. Postup stavebného úradu vo veci stavby skladu považuje za súladný so zákonom. Hoci žalobca v prvej fáze konania preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, v druhej fáze však stavebným úradom požadované doklady ako žiadosť o dodatočné povolenie stavby a projektovú dokumentáciu stavby na výzvu, a to aj opakovanú, nepredložil a neurobil tak ani pri podaní odvolania. Stavebný úrad tak nemal inú možnosť ako nariadiť predmetnú stavbu odstrániť, lebo odvolateľ nepredložil podklady rozhodujúce pre pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby, teda nesplnil výzvu stavebného úradu. V ďalšom poukázal na to, že na pozemku v k.ú.: E., parc.č.: 701/41 KN-C boli pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistené stavby:

- záhradná chata,

- sklad (hospodárska stavba pozostávajúca z ohrady pre psa, kurína pre sliepky a skladu náradia),

- oplotenie.

V prípade stavby záhradnej chatky bolo odvolateľom (t.j. žalobcom) pri výkone štátneho stavebného dohľadu predložené rozhodnutie o povolení stavby vydané Obvodným úradom životného prostredia v Martine, oddelením územného rozvoja a štátnej stavebnej správy pod č.: ŽP-1931/1994 zo dňa 15.7.1994. V prípade stavby skladu bolo odvolateľom (t.j. žalobcom) predložené „Ohlásenie drobnej stavby“, ktoré bolo vtedajšiemu stavebnému úradu doručené dňa 9.9.1994. Avšak ohlásená drobná stavba bola uskutočnená bez oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky, ako to ukladá ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona. V prípade stavby oplotenia odvolateľ predložil Stavebnému úradu čestné prehlásenie K. O., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W. a V. O., bytom V. XX, XXX XX E., ktorí v tomto prehlásili, že predmetné oplotenie na pozemkoch v k.ú.: E., parc.č.: 701/41 a 701/359 KN-C bolo uskutočnené pred rokom 1970. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné súhlasiť s tvrdením, že odvolateľ si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo Stavebného zákona. Práve v prípade stavby skladu uskutočnil tento len na základe svojho ohlásenia, ale bez súhlasu vtedajšieho stavebného úradu. Skutočnosť, že Odvolateľ podal predmetné ohlásenie stavebnému úradu ho neoprávňovalo drobnú stavbu aj uskutočniť. Odvolanie aj v tomto bode považuje za nedôvodné. Vo vzťahu k začatiu správneho konania vo veci dodatočného povolenia, resp. odstránenie „oplotenia“ na predmetných pozemkoch žalovaný poukázal na to, že odvolateľ čestnými prehláseniami preukázal, že stavba oplotenia bola uskutočnená pred rokom 1970, teda pred účinnosťou Stavebného zákona, v dôsledku čoho stavebný úrad konal už len o stavbe „skladu“, o ktorej rozhodol tak, že túto stavbu nariadil odstrániť, avšak stavebný úrad žiadnym spôsobom o stavbe oplotenia. Nakoľko z podkladov rozhodnutia vyplýva, že o stavbe oplotenia už nebolo dôvodné zo strany stavebného úradu konať, žalovaný uložil stavebnému úradu po vrátení správneho spisu začaté konanie v tejto časti zastaviť. V závere žalovaný skonštatoval, že po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia Stavebného úradu a jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, nezistil také porušenie v jeho konaní a rozhodnutí, pre ktoré by bolo odôvodnené preskúmavané rozhodnutie zrušiť a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu (bod 2. tohto rozsudku) podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu navrhujúc tak zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenie i jemu predchádzajúceho rozhodnutia Mesta Martin ako stavebného úradu (bod 1. tohto rozsudku). Podanie žaloby sumarizujúc priebeh a závery administratívneho konania odôvodnil tým, že tak rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie stavebného úradu považuje za nezákonné. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vyjadrenie odvolacieho správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť k realizácii drobnej stavby podaním Ohlásením drobnej stavby spolu s jednoduchým situačným nákresom na vtedy platnom tlačive stavebného úradu dňa 9.9.1994. Zo strany žalobcu boli splnené všetky zákonné povinnosti. Stavebný úrad Mesta Martin nepreukázal, aké stanovisko vydal k realizácii predmetnej drobnej stavby. Mesto Martin, stavebný úrad, žiadalo od žalobcu až po 25 (!) rokoch od ohlásenia drobnej stavby doklady o tom, že príslušné orgány, najmä Okresný úrad Martin, odbor životného prostredia, Turčianska vodárenská spoločnosť, Stredoslovenská distribučná, Slovenský vodohospodársky podnik, nemajú námietky proti predmetnej drobnej stavbe, čím sa žalovaný vôbec nezaoberal. Mesto Martin, stavebný úrad, neoprávnene vyzývalo žalobcu, aby podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalobca má za to, že nie je žiadny dôvod k tomu, aby on, ako stavebník, žiadal o dodatočné povolenie stavby, keďže z jeho strany boli splnené všetky zákonné povinnosti a žiadosť o dodatočné povolenie stavby sa podáva len v súvislosti so stavbami, ktoré neboli povolené, čo však nie je prípad žalobcu. Žalovaný odôvodňuje zamietnutie odvolania žalobcu nejasne a nezrozumiteľne formulovaným výrokom „ohlásená stavba bola uskutočnená bez oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky“, z ktorého nie je jasné, aké oznámenie poslal žalobcovi stavebný úrad po podaní ohlásenia drobnej stavby, ak mu neposlal oznámenie, že proti drobnej stavbe nemá námietky. Vyjadrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Zistenie skutkového stavu bolo zo strany Mesta Martin, stavebného úradu, nedostatočné na riadne posúdenie veci, neoverilo dokumenty, ktoré má vo svojej vlastnej evidencii. Mesto Martin, stavebný úrad, ako iniciátor konania, neunieslo dôkazné bremeno a nepredložilo dokument, ktorým oznámilo žalobcovi, že nesúhlasilo s realizovaním drobnej stavby. Mesto Martin,

stavebný úrad, žiadalo po žalobcovi preukázanie dokladov ku drobnej stavbe po 25 rokoch. Keď žalobca osobne na stavebnom úrade žiadal vydanie dokumentov, ktoré súvisia s predmetnou drobnou stavbou, bolo mu zo strany úradníčky ústne oznámené, že podľa registratúrneho plánu úradu dokumentáciu súvisiacu s drobnými stavbami archivujú len 10 rokov. Podľa vyjadrenia úradníčky stavebného úradu, dokumentácia k drobným stavbám pre stavebný úrad nemá po 10 rokoch archívnu hodnotu. Avšak od žalobcu žiadajú túto dokumentáciu po 25 rokoch. Ak podľa registratúrneho plánu stavebného úradu dokumentácia súvisiaca s drobnými stavbami je archivovaná 10 rokov a potom je zlikvidovaná, pretože nemá archívnu hodnotu, avšak následne stavebný úrad žiada predloženie dokumentácie k drobnej stavbe od žalobcu po 25 rokoch, dochádza k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na to, že až v rozhodnutí o zamietnutí odvolania žalobcu sa prvýkrát objavila zmienka o „súhlase stavebného úradu“ resp. o „oznámení, že stavebný úrad nemá proti uskutočneniu stavby námietky“. Z tohto dôvodu sa žalobca pokúsil nájsť takýto dokument, ktorý doteraz po ňom nikto nežiadal. Pred časom sa mu síce podarilo nájsť doklad o ohlásení drobnej stavby a predložil ho stavebnému úradu ako súčasť odvolania, ale, čo je celkom pochopiteľné po takmer 26 rokoch od podania ohlásenia drobnej stavby, dokument so súhlasným stanoviskom stavebného úradu nenašiel. Žalobca je však presvedčený, že tento dokument sa musí nachádzať v evidencii stavebného úradu Mesta Martin, pretože bol vydaný v súvislosti s ohlásením drobnej stavby zo dňa 9.9.1994. Ako si má žalobca vysvetliť tento výrok odvolacieho orgánu? Keďže rozhodnutie o zamietnutí odvolania sa odvoláva na to, že stavebný úrad neoznámil súhlasné stanovisko, znamená to, že stavebný úrad oznámil žalobcovi zamietavé stanovisko k uskutočneniu stavby? Ak áno, kedy poslal takého stanovisko? Ak je stavebný úrad o existencii takéhoto dokumentu presvedčený, nech tento dokument predloží, pretože ho musí mať vo svojej evidencii. Alebo chce snáď stavebný úrad tvrdiť, že od 9.9.1994 až k dnešnému dňu (26 rokov) nevydal žiadne stanovisko k ohláseniu drobnej stavby? Povinnosť dokázať, že nebolo vydané súhlasné stanovisko stavebného úradu k uskutočneniu drobnej stavby, resp., že bolo vydané nesúhlasné stanovisko, je na stavebnom úrade, ktorý konanie inicioval.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.7.2021, navrhujúc zamietnutie tejto žaloby. Citujúc ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 57 ods. 1 a 2, § 88 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 139b ods. 7 písm. a) Stavebného zákona uviedol, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdí, že si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť k realizácii drobnej stavby, a to podaním ohlásenia drobnej stavby na vtedy platnom tlačive stavebného úradu dňa 9.9.1994, uvedené žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje, avšak podanie takéhoto ohlásenia ešte neoprávňuje stavebníka drobnú stavbu aj uskutočniť. V čase podania ohlásenia drobnej stavby žalobcom, t. j. v roku 1994 bolo platné a účinné ustanovenie § 57 ods. 2 Stavebného zákona s účinnosťou do 30.6.1995, že drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Ak Žalobca takýmto oznámením nedisponuje, žalovaný má za to, že drobnú stavbu uskutočnil bez takéhoto oznámenia. Argumentácia žalobcu, že takéto oznámenie sa mu nepodarilo nájsť, nakoľko od podania ohlásenia uplynulo takmer 26 rokov, je pre žalovaného nepresvedčivé, a to z dôvodu, že žalovaný disponuje ohlásením drobnej stavby, ktorú podával dňa 9.9.1994 na príslušný stavebný úrad. Skutočnosť, že stavebný úrad nevydal oznámenie k ohláseniu drobnej stavby pred 26-timi rokmi, mohol žalobca namietať sťažnosťou na nečinnosť správneho orgánu, avšak takáto nečinnosť nezakladá právo drobnú stavbu uskutočniť. Ak žalobca uskutočnil drobnú stavbu bez oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky, ide v takom prípade o nepovolenú stavbu. Z ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť. Neurobí tak len v prípade, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. V takomto prípade postupuje podľa ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona a vyzve jej vlastníka, aby v procesnej lehote, ktorú určí, predložil doklady o tom, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi za použitia ust. § 126 ods. 1 Stavebného zákona, keď stavebný úrad žiada predložiť záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré si uplatňujú požiadavky na ochranu nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov. Ďalej, žalovaný má za to, že ak žalobca nepreukázal, že uskutočnil drobnú stavbu na základe písomného súhlasu stavebného úradu, že nemá námietky proti jej uskutočneniu, nemožno hovoriť, že žalobca mal drobnú stavbu riadne povolenú, ako to vyplýva pri drobných stavbách z ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona s účinnosťou do 30.6.1995. Ako už bolo uvedené vyššie, pri stavbách uskutočnených bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť stavebný úrad nenariadi odstránenie takejto stavby, ak je ju

možné dodatočne povoliť. Z tohto dôvodu stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby. K tvrdeniu žalobcu k nepreskúmateľnosti zamietnutia odvolania pre jeho nezrozumiteľnosť žalovaný uviedol, že postup pri ohlásení drobných stavieb je upravený v ust. § 57 Stavebného zákona, a to aj v tej časti, kedy je stavebník oprávnený drobnú stavbu uskutočniť. Ak teda žalobca nedisponuje žiadnym oznámením stavebného úradu k ohlásenej drobnej stavbe (súhlasným alebo nesúhlasným), žalovaný má za to, že takého oznámenie nebolo vydané vôbec. Žalovaný musí opätovne v tejto súvislosti položiť otázku, že ak žalobca tvrdí, že sa mu nepodarilo nájsť oznámenie stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby, nakoľko od podania ohlásenia drobnej stavby uplynulo takmer 26 rokov, ako je možné že žalobca našiel samotné ohlásenie zo dňa 9.9.1994. Skutočnosť, že stavebný úrad archivuje dokumentáciu k drobným stavbám 10 rokov, nezbavuje stavebníka možnosti, aby uchoval všetky doklady s dokumentáciou počas celej životnosti stavby. Pri stavbách povolených stavebným povolením to Stavebný zákon ukladá stavebníkom ako povinnosť.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 16.9.2021. Pokiaľ žalovaný považuje za nepresvedčivé, že žalobca po 26 rokoch našiel len jeden z požadovaných dokumentov, toto tvrdenie žalovaného je absurdné, pretože predmetná stavba je tak nepodstatná, že to, že žalobca vôbec našiel nejaký dokument po 26 rokoch je zázrak. Žalovaný sa odvoláva na §88a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý hovorí, že ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie. Žalobca sa v tejto súvislosti pýta, ako stavebný úrad zistil, že predmetná drobná stavba bola postavená bez stavebného povolenia, keď sám stavebný úrad už žiadnu evidenciu k nej nemá. Žalobca trvá na tom, že povinnosť dokázať, že nebolo vydané súhlasné stanovisko stavebného úradu k uskutočneniu drobnej stavby, resp., že bolo vydané nesúhlasné stanovisko, je na žalovanom, ktorý konanie proti žalobcovi inicioval. Stavebný úrad neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na ňom, ako na iniciátorovi konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca nemal žiadny dôvod pred 26 rokmi podať sťažnosť na nečinnosť správneho orgánu, pretože súhlasné stanovisko stavebného úradu k predmetnej drobnej stavbe mu bolo vydané. Žalobca považuje celé konanie Mesta Martin, stavebného úradu a teda aj konanie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky za šikanózne a to z dôvodu, že to nie je jediné konanie, ktoré proti žalobcovi stavebný úrad Martin bezdôvodne inicioval: Rozhodnutím Mesta Martin, stavebného úradu a ŠFRB číslo ŠSÚ-32345/153937/2020 zo dňa 01.12.2020, bolo L. Y. nariadené odstránenie stavby „Mostík cez potok Bažinov jarok“ v miestnej časti Podháj, na pozemku parc. číslo KN-C 1342/1, k. ú. E., pričom L. Y.

- nie je a nikdy nebol vlastníkom pozemku parc. číslo KN-C 1342/1, k. ú. E.,

- nemá a nikdy nemal v užívaní pozemok parc. číslo KN-C 1342/1, k. ú. E.,

- nie je a nikdy nebol stavebníkom „mostíku cez potok Bažinov jarok“,

- nie je a nikdy nebol vlastníkom stavby „mostíku cez potok Bažinov jarok“. L. Y. sa musel proti tomuto rozhodnutiu odvolať, v odvolaní bol úspešný, odvolací orgán rozhodnutie stavebného úradu Martin zrušil. V závere uviedol, že naďalej trvá na všetkých dôvodoch podania žaloby.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len „“) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Správny súd, preskúmal vec v zmysle a nasl. viazaný žalobnými bodmi (, ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa z týchto dôvodov:

9. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca, ako stavebník, ohlásil realizáciu drobnej stavby ku chatke, ktorou bola „ohrada pre psa a kurín pre sliepky s náradím“ na pozemku parcelné číslo KN C 701/41, a to tak, že v danom čase na platnom tlačive Mestského úradu, odd. ÚP dňa 9.9.1994 podal Ohlásenie drobnej stavby spolu s jednoduchým situačným nákresom, čím si splnil si svoju ohlasovaciu povinnosť k realizácii drobnej stavby. Prijatie ohlásenia drobnej stavby je potvrdené pečiatkou Mestského úradu Martin. V danom čase nebol vyzvaný k doplneniu žiadnych ďalších dokumentov. S odstupom 24 rokov po ohlásení drobnej stavby Mesto Martin oznámilo žalobcovi, že 25.10.2018 bude vykonaný

štátny stavebný dohľad za účelom preverenia stavby „hospodárska budova a oplotenie“ postavenej na pozemkoch KNC 701/41 a KNC 701/359. Vykonávatelia štátneho stavebného dohľadu dňa 25.10.2018 po vykonaní obhliadky písomne konštatovali, že „Stavebník na konaní doložil k nahliadnutiu povolenie stavby povolené Obvodným úradom životného prostredia, oddelenie úz. rozvoja a št. stavebnej správy v Martine pre „záhradnú chatu“ vydané 15.7.1994 pod č. ŽP-1931/1994.“ Konanie o dodatočnom povolení stavby „oplotenia“ bolo zo strany Mesta Martin, stavebného úradu zastavené nakoľko „odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu“, stavebník doložil, že stavba oplotenia bola realizovaná pred účinnosťou Stavebného zákona, t. j. pre 1.10.1976. Dňa 3.12.2018 Mesto Martin odoslalo žalobcovi Výzvu, aby v lehote 60 dní predložil stavebnému úradu doklady ku stavbám „sklad a oplotenie“, a to: ohlásenie drobných stavieb resp. stavebné povolenia vydané príslušným stavebným úradom. Dňa 4.4.2019 Mesto Martin, stavebný úrad, vydalo a odoslalo žalobcovi dokument „Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavieb a výzva na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavieb nie je v rozpore s verejnými záujmami“, v ktorom po 25 rokoch od ohlásenia drobnej stavby žiadal žalobcu o doloženie dokladov, že príslušné orgány, najmä Okresný úrad Martin, odbor životného prostredia, Turčianska vodárenská spoločnosť, Stredoslovenská distribučná, Slovenský vodohospodársky podnik, s dodatočným povolením stavieb súhlasia. Žalobca, napriek tomu, že požiadavka stavebného úradu prišla až po 25 rokoch od ohlásenia drobnej stavby, príslušné požadované doklady, súhlas príslušných orgánov so stavbou, zabezpečil a stavebnému úradu doložil 15.8.2019. Prijatie dokumentov jednoznačne konštatuje aj Mesto Martin, stavebný úrad, v liste zo dňa 28.8.2019. Tento list však obsahuje zároveň aj ďalšiu výzvu pre žalobcu, výzvu na doloženie ďalších, dovtedy nežiadaných dokladov, ako napríklad žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavieb, projektovú dokumentáciu. Tejto výzve sa žalobca odmietol podriadiť, nakoľko ako tvrdí v žalobe nie je žiadny dôvod k tomu, aby on, ako stavebník, žiadal o dodatočné povolenie stavby, keďže v roku 1994 ohlásil drobnú stavbu v súlade so zákonom a zo zákona mu nevplývali žiadne ďalšie povinnosti. Mesto Martin, stavebný úrad výzvou zo dňa 3.2.2020 od žalobcu opakovane žiadalo, aby podal žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavieb. Tejto výzve sa žalobca opätovne odmietol podriadiť, nakoľko nie je žiadny dôvod k tomu, aby on, ako stavebník, žiadal o dodatočné povolenie stavby, keďže v roku 1994 splnil všetky zákonné povinnosti a žiadosť o dodatočné povolenie stavby sa podáva len v súvislosti so stavbami, ktoré neboli povolené, čo nie je jeho prípad.

10. Zo správneho spisu súd ďalej zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 3.tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca v podstate prioritne namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že stavebný úrad, ktorého postup žalovaný odobril, bezdôvodne inicioval administratívne konanie o dodatočnom povolení aj predmetnej stavby, v rámci ktorého od žalobcu požadoval, aby podal žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby spolu s ďalšími dokumentami uvedenými v bode 1. tohto rozsudku, hoci žalobca má za to, že predmetná drobná stavba je plne právne usporiadaná.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 43a ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Podľa § 43a ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015 pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

Podľa § 139b ods. 7 písm. a) Stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania stavebného úradu drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení.

Podľa § 54 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 (t.j. v čase uskutočnenia predmetnej drobnej stavby) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona v znení účinnom do 31.8.1997 ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 (t.j. v čase uskutočnenia predmetnej drobnej stavby) stavebník ( § 139 ods. 3) drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 (t.j. v čase uskutočnenia predmetnej drobnej stavby) drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu.

Podľa § 57 ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 (t.j. v čase uskutočnenia predmetnej drobnej stavby) za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania stavebného úradu stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania stavebného úradu stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

Podľa § 88a ods. 6 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania stavebného úradu stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

12. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že stavba, ktorej sa administratívne konanie týka a ktorú stavebný úrad označil ako „Sklad“ a ktorá podľa tvrdenia žalobcu slúži ako kôlňa, prístrešok pre psa a prístrešok pre chov sliepok nepresahujúce 25m2, je objektom spadajúcim do kategórie drobných stavieb. Taktiež nebolo sporné a v administratívnom konaní aj bolo preukázané, že žalobca dňa 9.9.1994 na platnom tlačive Mestského úradu, odd. ÚP podal Ohlásenie drobnej stavby spolu s jednoduchým situačným nákresom, čím si splnil si svoju ohlasovaciu povinnosť k realizácii drobnej stavby. Rozhodnutie žalovaného vychádza z toho, že ohlásená drobná stavba bola uskutočnená bez oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky ako to požadovalo ustanovenie § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 (t.j. v čase uskutočnenia predmetnej drobnej stavby). Toto konštatovanie vychádza z toho, že žalobca takýmto písomným oznámením stavebného úradu nedisponuje, keďže ho nepredložil, pričom žalovaný vychádza z domnienky, že ak žalobca disponuje predmetným ohlásením z roku 1994, mal by disponovať aj predmetným oznámením

stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky, z čoho žalovaný vyvodil záver, že ak tomu tak nie je (t.j. v opačnom prípade) tak toto oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky, žalobcovi vydané nebolo. Inak povedané žalovaný dospel k záveru, že príslušný stavebný úrad nevydal v roku 1994 žalobcovi oznámenie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 len preto, že žalobca takéto oznámenie stavebného úradu v administratívnom konaní nepredložil, t.j. v súčasnosti ním nedisponuje. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa registratúrneho plánu stavebného úradu sa dokumentácia súvisiaca s drobnými stavbami archivuje len po dobu 10 rokov, v súčasnosti nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preveriť a na základe toho aj tvrdiť, či predmetné oznámenie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 bolo alebo nebolo vydané. Vychádzajúc z toho, že žiaden zákon (ani iný právny predpis) neukladal stavebníkovi povinnosť uchovávať oznámenie stavebného úradu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995 po dobu životnosti drobnej stavby, resp. po celý čas jej užívania, správny súd konštatuje, že žalobcovi nemožno vytýkať, že takéto oznámenie (pokiaľ bolo vydané) neuchoval v dôsledku čoho potom nemožno následne v neprospech žalobcu konštatovať, že neuchovanie tohto oznámenia svedčí o tom, že nebolo vydané. Správny súd len stručne podotýka, že takúto povinnosť nemožno analogicky vyvodiť z inej zákonom konkretizovanej povinnosti ako i to, že nevyužitie možnosti nemožno pripisovať na ťarchu nikoho. 13. V súvislosti s dokazovaním všeobecne správny súd poukazuje na to, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Inak povedané z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje), keďže preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). Negatívna dôkazná teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Preto požiadavka žalobcu, aby žalovaný preukázal, že predmetné súhlasné stanovisko stavebného úradu nebolo vydané, je z povahy veci nesplniteľná, pretože nemožno preukázať negatívnu skutočnosť. Negatívna skutočnosť môže byť fakticky preukázaná jedine preukázaním komplementárnej pozitívnej skutočnosti, ktorá existenciu dokazovanej negatívnej skutočnosti vylučuje. 14. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného, že ohlásená drobná stavba bola uskutočnená bez oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky ako to požadovalo ustanovenie § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30.6.1995, správny súd vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností a existujúceho skutkového stavu podotýka, že sa jedná o domnienku žalovaného, ktorú nemožno jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť - vylúčiť. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že záver správneho orgánu (ani súdu) nemôže byť založený na hypotetických predpokladoch a domnienkach ako ani na skutočnostiach, ktoré nemožno vylúčiť, keďže v zásade vylúčiť nie je možné takmer nič a spravidla v prevažnej miere vždy existuje viac potenciálnych alternatív v súvislosti s čím z hľadiska logiky akceptovateľnou je potom taká úvaha, v zmysle ktorej nič nenasvedčuje opaku konštatovaného záveru, resp. že vyhodnotenie dôkazného materiálu vedie z konkrétnych dôvodov k určitému záveru.

15. V širších súvislostiach správny súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky: „K imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. , Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. ). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. , Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04).V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl.

1 , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. , nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne , nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). „Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007).Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.

16. Je pravdou, že vyššie citovaný nález Ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré sa nepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak správny súd chcel týmto nálezom demonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné každý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho osobitosti). Tam, kde nastane kolízia princípu ústavnosti a zákonnosti a princípu právnej istoty (ktoré sú v zásade dva rovnocenné princípy, vyžadujúce si rovnakú mieru ochrany), je na mieste spravidla uprednostniť princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv. 17. Vychádzajúc zo všetkých vyššie prezentovaných úvah správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Za danej situácie od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať ani ho „nútiť“ k tomu, aby v súčasnosti po viac ako 26-ich rokoch žiadal o vydanie dodatočného povolenia k predmetnej drobnej stavbe, s čím sú spojené aj ďalšie finančné výdavky, keďže vedenie tohto administratívneho konania je podmienené splnením poplatkovej povinnosti a následne ho „sankcionovať“ za to, že tak neurobil nariadením odstránenia predmetnej drobnej stavby. V posudzovanom prípade berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a špecifiká tejto „kauzy“ treba vychádzať z toho, že predmetná drobná stavba uskutočnená pred viac ako dvoma dekádami rokov bola realizovaná v súlade so zákonom, nakoľko v administratívnom konaní nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný opak. Pri takomto závere potom vydanie rozhodnutí tak žalovaného ako i stavebného úradu nemožno považovať nielen za spravodlivé, ale ani za zákonné. 18. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.