Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cr/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Christian Friedl GmbH, so sídlom Mühlau 1-4, 6383 Erpfendorf, Rakúsko, spoločnosť zapísaná pod č. FN 48308t, zastúpeného Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. 1/A, IČO: 36 659 746 proti žalovanému DREAL, s.r.o., so sídlom v Konskej, Rajecká cesta 1, IČO: 31 564 313, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a uznesenia Rozhodcovského súdu, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 a naň nadväzujúce uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 29. 07. 2016.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 18. 08. 2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 08. 2016 (na č. l. 1 - 12 p. v.) domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 a naň nadväzujúceho uznesenia Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 29. 07. 2016, ktorej súčasťou bol aj návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku, a to na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 11. 2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 18. 11. 2016 (na č. l. 69 - 72 p. v.) so žalovanými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku nesúhlasil, tieto podľa jeho názoru nie sú dané, pričom s námietkami žalobcu sa Rozhodcovský súd v Žiline dostatočne vysporiadal. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3) Tunajší súd návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku vyhovel a uznesením č. k. -105 zo dňa 20. 11. 2017, právoplatným a vykonateľným dňa 20. 12. 2017, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

4) Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa ani jedného z pojednávaní vo veci samej nezúčastnili, svoju neúčasť na nich riadne ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal aj v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného potom súd pojednával a rozhodol vo veci v zmysle ustanovenia v ich neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

5) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu sp. zn. , ako aj s obsahom pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zistil tento skutkový stav:

6) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 18. 08. 2016 (na č. l. 1 - 12 p. v.), Rozhodcovský súd v Žiline vydal dňa 22. 07. 2016 pod sp. zn. RRS 2016/13 vo veci žalobcu DREAL, s.r.o. (v tomto konaní v postavení „žalovaného“) proti žalovanému Christian Friedl GmbH Friedl Living (v tomto konaní v postavení „žalobcu“) rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu vo výške 16.118,45 Eur a 9,15 % úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 8.613,45 Eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia a 9,15 % úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 7.505,- Eur od 03. 09. 2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Zároveň je žalobca na základe rozhodcovského rozsudku povinný zaplatiť súdny poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 967,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.184,11 Eur (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“). Ďalej Rozhodcovský súd v Žiline vydal dňa 29. 07. 2016 Uznesenie - Vyčíslenie poplatku za rozhodcovské konanie, ktorým vyčíslil žalobcovi za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu poplatok vo výške 967,- Eur a za námietku proti rozhodcovi poplatok vo výške 967,- Eur (ďalej aj „Uznesenie“). Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam týmto žalobca v súlade s § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní podáva žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku; návrh na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku a zároveň, aj napriek skutočnosti, že podľa názoru žalobcu je Uznesenie v danom prípade nadbytočné, keďže Rozhodcovský súd vydal Uznesenie sedem dní po vydaní Rozhodcovského rozsudku bez toho, že by sa akoukoľvek námietkou žalobcu zaoberal a o nej rozhodol. Ďalej podľa tvrdenia žalobcu, Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03. 08. 2016 a žalobca sa touto žalobou v zákonnej 60 dňovej lehote domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobcovi bola doručená žaloba o zaplatenie 16.118,45 Eur, ktorá bola podaná na Rozhodcovský súd dňa 27. 06. 2016 spolu s rozhodcovským uznesením zo dňa 28. 06. 2016, ktorým Rozhodcovský súd rozhodol, že konanie bude písomné a zároveň vyzval žalobcu v lehote 10 dní na vyjadrenie sa k podanej žalobe. Nakoľko z obálky a doručenky nie je zrejmé, kedy si žalobca dokumenty prevzal, žalobca nevie presne určiť dátum doručenia žaloby spolu s uznesením, kde bola stanovená 10 dňová lehota na podanie žalobnej odpovede, ale dňa 21. 07. 2016, teda 16 pracovných dní odo dňa vydania uznesenia (nie doručenia), ktorým bola stanovená 10 dňová lehota, bola podaná na Rozhodcovský súd žalobná odpoveď, v ktorej žalobca namietal okrem iného nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že je zahraničným subjektom, ktorému bola doručená dokumentácia z Rozhodcovského súdu bez akéhokoľvek prekladu do nemeckého jazyka, resp. aspoň sprievodného listu v nemeckom jazyku. Na základe uvedeného, teda v lehote 10 dní bolo nereálne sa nielen s dokumentáciou oboznámiť, teda zistiť, o čo vlastne ide, ale nájsť aj právneho zástupcu na území SR, ktorý by v danej veci vedel relevantne pomôcť a prevzal zastúpenie v danej veci. Rozhodcovský súd prejednal vec a dokazovaním v zmysle ust. § 27 zákona o rozhodcovskom konaní zistil skutkový stav zhodný s tvrdením žalovaného (v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku ako žalobcu) v žalobe zo dňa 23. 06. 2016 bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia. Dňa 20. 07. 2016 prevzala v danej veci právne zastúpenie Mgr. Natália Prokopová, advokátka, s tým, že emailom kontaktovala Rozhodcovský súd o prevzatí zastúpenia a s tým, že obratom bude na súd doručená žalobná odpoveď žalobcu (v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku ako žalovaný). Hneď na druhý deň, teda 21. 07. 2016 bolo Rozhodcovskému súdu zaslané mailom aj poštou vyjadrenie, teda žalobná odpoveď k podanej žalobe, v ktorom okrem iného žalobca namieta právomoc Rozhodcovského súdu, ako aj nezákonné určenie osoby rozhodcu a nepreukázanie nároku, ktorý si žalovaný žalobou na Rozhodcovskom súde uplatnil. S odkazom na ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenie a ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní žalobca poukázal na skutočnosť, že namietal právomoc Rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi zo dňa 20. 07. 2016, teda pri prvom úkone vo veci samej, ktorá bola Rozhodcovskému súdu doručená mailom dňa 21. 07. 2016 a poštou dňa 25. 07. 2016, na ktoré ale Rozhodcovský súd neprihliadal v odôvodnení Rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu, dňa 29. 07. 2016 vydal Uznesenie, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenú námietku právomoci Rozhodcovského súdu.

7) Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdil, že Rozhodcovský súd poskytol žalobcovi extrémne krátku lehotu na prípravu žalobnej odpovede - 10 dní od doručenia žalobného návrhu a preto si žalobca nemal možnosť riadne uplatniť svoje práva v konaní, vrátane práva na právnu pomoc a ustanoviť zvoleného právneho zástupcu. Žalobca je zahraničným právnym subjektom, ktorému boli všetky písomnosti doručené v slovenskom jazyku bez akéhokoľvek prekladu. Uvedené konanie je, podľa názoru žalobcu, porušením práva na spravodlivý proces, čo znemožnilo žalobcovi riadne si uplatniť svoje práve v rozhodcovskom konaní a preto nebola dodržaná zásada rovnosti účastníkov konania. Je v úplnom rozpore s právom na spravodlivý proces, aby zahraničný subjekt sa v lehote 10 dní nielen oboznámil s písomnosťami, ktoré mu boli v jazyku, ktorému nerozumie, doručené, našiel si právneho zástupcu, ktorému vec vysvetlí a ktorý sa relevantným spôsobom k uvedenému vyjadrí. Poukázal pritom na ustanovenie a na právo účastníka konania konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie; súd je povinný zabezpečiť mu rovnaké možnosti na uplatnenie svojich práv. Okrem uvedeného, v predmetnom rozhodcovskom konaní rozhodol Rozhodcovský súd iba na základe písomných podkladov aj napriek tomu, že na prejednávanie sporu bez nariadenia pojednávania neboli splnené predpoklady určené v zákone o rozhodcovskom konaní a rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu. Podľa čl. 2.1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa spor prejednáva na neverejnom zasadnutí, ak sa strany nedohodli inak. V danom rozhodcovskom konaní neexistuje žiadna písomná dohoda medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by s písomnou formou rozhodcovského konania súhlasili. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k forme konania. Takisto, podľa tvrdenia žalobcu, absentuje aj dohoda žalobcu a žalovaného o mieste rozhodcovského konania, keďže rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva nebola nikdy uzatvorená a teda logicky nemôže obsahovať miesto rozhodcovského konania.

8) Žalobca tiež v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovský rozsudok nebude možné uznať a vykonať na území Rakúskej republiky, najmä pre jeho rozpor s verejným poriadkom lex fori podľa ustanovenia čl. V ods. 2 písm. b) Newyorského dohovoru, keďže došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže Rozhodcovský súd pri plnom vedomí sa nezaoberal námietkou právomoci Rozhodcovského súdu; došlo k porušeniu zásady rovnosti strán, nakoľko konanie bez dohody účastníkov bolo vedené písomne a v slovenskom jazyku bez úradného prekladu; Rozhodcovský rozsudok nie je riadne odôvodnený a Rozhodcovský súd sa nevyporiadal s podstatnými argumentmi žalobcu, dokonca ich ani nezmienil v odôvodnení Rozhodcovského rozsudku, pričom jedným z princípov tvoriacich právo na spravodlivý proces ako i pojem právny štát, patrí povinnosť orgánov verejnej moci vrátane rozhodcovských súdov riadne odôvodňovať svoje rozsudky. Žalobca mal ďalej za to, že postupom Rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a to konkrétne tým, že Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na úhradu poplatku za námietku nedostatku právomoci. Rozhodovanie Rozhodcovského súdu ohľadom právomoci vo veci konať a následne rozhodnúť je pritom prejudiciálnou otázkou, ktorú si Rozhodcovský súd musí vyriešiť v konaní a teda akékoľvek úkony Rozhodcovského súdu v tomto smere už logicky musia byť zahrnuté v poplatku za podanie návrhu na začatie rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že vyrubením poplatku za podanie námietky nedostatku právomoci boli Rozhodcovským súdom porušené jeho základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a teda došlo aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania vyplývajúcej z zákona o rozhodcovskom konaní.

9) S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) body 1. až 4. zákona o rozhodcovskom konaní, a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu; neprimerane krátku lehotu na prípravu žalobnej odpovede; nezákonné určenie písomnej formy konania, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené efektívne brániť svoje práva a predkladať dôkazné prostriedky; nezákonné určenie miesta konania; rozpor s verejným poriadkom, odňatie možnosti konať pred súdom a neodôvodnenie Rozhodcovského rozsudku, ako aj s poukazom na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania potom žalobca navrhol, aby súd rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 a naň nadväzujúce uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 29. 07. 2016 zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

10) K žalobe ako listinné dôkazy pripojil žalobca výpis z obchodného registra o registrácii žalobcu, Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu v Žiline, e-mail adresovaný Rozhodcovskému súdu v Žiline zo dňa 20. 07. a 21. 07. 2016, vyjadrenie žalobcu k návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 20. 07. 2016, doručenku od doručenia vyjadrenia žalobcu Rozhodcovskému súdu v Žiline dňa 25. 07. 2016, Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016, Uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 29. 07. 2016, návrh žalovaného na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 23. 06. 2016 doručený Rozhodcovskému súdu v Žiline dňa 27. 06. 2016, Rozhodcovské uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline zo dňa 28. 06. 2016, ustanovenie rozhodcu vo veci zo dňa 28. 06. 2016 a listinné dôkazy žalobcu týkajúce sa veci samej. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 15 - 56 p. v.

11) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 11. 2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 18. 11. 2016 (na č. l. 69 - 72 p. v.) so žalovanými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku nesúhlasil, nie sú dané a s námietkami žalobcu sa Rozhodcovský súd v Žiline dostatočne vysporiadal. K jednotlivým dôvodom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že záväzkový vzťah účastníkov vznikol na území Slovenskej republiky, tovar sa vyrábal na území SR a medzi účastníkmi nevznikla dohoda o tom, že by sa mal na ich vzťah aplikovať iný právny poriadok; tvrdenia žalobcu sú v rozpore vo svojich argumentoch s tvrdením žalovaného vyššie uvedeným, záväzkový vzťah účastníkov sa riadi právnym poriadkom SR; argument žalobcu, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu sa nezakladá na pravde, k žalobe samotný žalobca doložil rozhodcovské uznesenie RRS 2016/13 zo dňa 28. 06. 2016, kde je v bode 3. oznámenie o určení rozhodcu vo veci; ani argument žalobcu o tom, že nebol riadne upovedomený o rozhodcovskom konaní sa nezakladá na pravde, k žalobe samotný žalobca doložil rozhodcovské uznesenie RRS 2016/13 zo dňa 28. 06. 2016, z ktorého vyplýva: predloženie žaloby, začatie konania, písomnosť konania tak ako vyplýva z rokovacieho poriadku, ustanovenie rozhodcu a výzva na podanie žalobnej odpovede; ani argument žalobcu, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní sa nezakladá na pravde, pretože rozhodcovské uznesenie RRS 2016/13 zo dňa 28. 06. 2016 svedčí o opaku; tvrdenie žalobcu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva nepovažuje žalovaný za pravdivé, pretože v tomto prípade v rozhodcovskom konaní bolo nesporne preukázané, že v žalobe existencia rozhodcovskej zmluvy tvrdená bola, rozhodcovský súd vyzval žalovaného na podanie žalobnej odpovede v stanovenej lehote 10 dní podľa rokovacieho poriadku a žalovaný Christian Friedl GmbH v súdom stanovenej obvyklej lehote a ani v prvom podaní určenom rozhodcovskému súdu túto nenamietal. Rozhodcovský súd sa s touto otázkou vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal, uznesením zo dňa 28. 06. 2016 nariadil vo veci písomné konanie a vyzval žalovaného, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy podal žalobnú odpoveď, resp. aby sa k predmetu sporu veci písomne vyjadril. Výzva na podanie žalobnej odpovede bola žalovanému doručená dňa 30. 06. 2016 a lehota na podanie žalobnej odpovede uplynula dňa 10. 07. 2016. Podľa žalovaného prvým podaním žalovaného v rozhodcovskom konaní bolo e-mailové podanie jeho právnej zástupkyne zo dňa 20. 07. 2016 o 12:44 hod. Je nesporné, že Christian Friedl GmbH námietku neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani iné dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) v lehote danej zákonom a ani v prvom podaní adresovanom rozhodcovskému súdu neuplatnil a preto rozhodcovský súd postupoval riadiac sa fikciou podľa ZRK. Nie je povinnosťou rozhodcovského súdu akceptovať podania smerujúce k prieťahom v konaní podaným navyše až za účinnosti „CSP“, kde pri uplatnení zásady koncentrácie konania sa takáto obštrukcia neakceptuje ani v civilnom sporovom konaní pred všeobecným súdom. V rozhodcovskom konaní sa navyše rozhoduje o nárokoch vyplývajúcich z obchodných vzťahov a druhá strana nepožíva zvýšenú ochranu ako „chránený subjekt“. Podľa žalovaného, je nesporné, že žalovaný v rozhodcovskom konaní neuplatnil námietku podľa prvá veta riadne a včas a preto rozhodcovský súd vo veci dôvodne pokračoval a vyniesol rozsudok. Rozhodcovský súd sa nemusel v rozsudku vysporiadať s námietkou. Rozsudok bol vydaný, podľa názoru žalovaného, podľa skutkového stavu daného v čase vydania rozhodnutia. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalobná odpoveď mala byť doručená e-mailom rozhodcovskému súdu dňa 21. 07. 2016, pričom žalovaný takouto informáciou nedisponuje, žalobca na toto tvrdenie dôkaz nepredložil. Podľa žalovaného, takisto sa nezakladajú na pravde argumenty žalobcu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania, že rozhodcovská dohoda uzavretá nebola z dôvodov, ktoré žalovaný už vyššie popísal, a čo sa týka 10 dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, táto je štandardnou lehotou, vyplýva z rokovacieho poriadku a je dostatočná na to, aby Christian Friedl sa k veci vyjadril. Žalovaný preto nesúhlasí so žalobcom, že by mu bola daná neprimerane krátka lehota na podanie žalobnej odpovede. Spor medzi

stranami sporu sa vyvíja od roku 2014 a žalobca bol žalovaným opakovane upozorňovaný, že vec skončí na súde. Pri minimálnej ostražitosti a obchodných zvyklostiach musel žalobca predpokladať, že sa svojho nároku žalovaný nevzdá a bude svoju pohľadávku vymáhať. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného, nie je povinnosťou rozhodcovského súdu akceptovať podania smerujúce k prieťahom v konaní podaným navyše až za účinnosti „CSP“, pričom ustanovenia sa na rozhodcovské konanie nevzťahujú. Pravdou však je, že Christian Friedl mal právo pred rozhodcovským súdom rokovať vo svojej materčine, ako tvrdí v žalobe, avšak svoje právo nevyužil a ani sa ho nedomáhal. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že určenie „písomnosti konania“ bolo nezákonné, zásada písomnosti vyplýva z rokovacieho poriadku a ustanovení ZRK. Žiaden z účastníkov rozhodcovského konania nedeklaroval súdu, že by bolo došlo k dohode o ústnom konaní, žalovaný by vzhľadom k závažnosti ním predložených dôkazov s tým ani nesúhlasil. Žalovaný ďalej poukázal na článok 2.3. rokovacieho poriadku o zásadách rozhodcovského konania a podľa jeho názoru je nesporné, že rozhodcovský súd sa ním aj riadil. Poukázal tiež na článok 18.1. rokovacieho poriadku, podľa ktorého „konanie je písomné, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“. Je nesporné, že rozhodcovský súd sa ním aj riadil. Žalobca a ani žalovaný sa na inej forme konania nedohodli. Žalovaný takisto nesúhlasí s námietkou nezákonného miesta konania. Žalobca odkazuje na Nariadenie európskeho parlamentu a Rady EU č. 1215/2012, ktoré sa však na prejednávaný prípad nevzťahuje a navyše pokiaľ nastala fikcia podľa § 4 ods. 7 ZRK (Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne), tak konanie sa riadi rokovacím poriadkom tohto súdu, ktorý obsahuje aj ustanovenia o mieste konania. S tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok nebude možné vykonať na území Rakúska pre rozpor s článkom VI. 2 písm. b) Newyorského dohovoru sa žalovaný nestotožnil, k porušeniu zásad vytýkaných žalobcom nedošlo. Navyše ustanovenia rakúskych predpisov pri výkone rozhodnutia nemôžu byť predmetom tohto konania a budú skúmané v prípadnom konaní pred orgánmi Rakúska. Podľa názoru žalovaného, zásada rovnosti účastníkov konania porušená preto, že rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie poplatku za námietku nedostatku právomoci, porušená nebola. Výzva na zaplatenie poplatku vyplýva z rokovacieho poriadku. Žalovaný takisto nesúhlasil ani s odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a návrh žalobcu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci považoval za predčasný, pretože rozhodcovský súd o nej ešte nerozhodol a námietka bola vznesená až po vynesení rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2017, doručenom tunajšiemu súdu dňa 16. 01. 2017 (na č. l. 87 - 94 p. v.) trval na tom, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s ustanovením § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdí, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore a že záväzkový vzťah sa riadi právnym poriadkom SR. Žalobca dal do pozornosti, že je potrebné rozlišovať, akým právnym poriadkom sa riadi samotný záväzkový vzťah, akým právnym poriadkom sa riadia okolnosti a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a akým právnym poriadkom sa riadi samotný proces konania. Poukázal pritom na článok 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len ako „nariadenie Rím I“) a v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití žiadneho právneho poriadku, bude na jeho určenie potrebné použiť ďalšie ustanovenia nariadenia Rím I, ktoré je z dôvodu členstva Rakúska a Slovenska v Európskej únii záväzné pre oba členské štáty bez potreby jeho prijatia formou zákona v tej ktorej krajine. Žalobca teda nevidí rozpor vo svojich tvrdeniach ohľadom použitia správneho právneho predpisu. Žalobca ďalej tvrdil, že je zahraničným subjektom, ktorému bola doručená dokumentácia z rozhodcovského súdu bez akéhokoľvek prekladu do nemeckého jazyka, resp. aspoň sprievodného listu v nemeckom jazyku. Na základe uvedeného teda v lehote 10 dní bolo nereálne sa nielen s dokumentáciou oboznámiť, teda zistiť, o čo vlastne ide, ale nájsť aj právneho zástupcu na území SR, ktorý by v danej veci vedel relevantne pomôcť a prevzal zastúpenie v danej veci. Podľa žalobcu, je sporné, či je vôbec v súlade s právom, aby žalovaný využil neznalosť slovenského jazyka žalobcu, ktorým je rakúska spoločnosť a cez procesný predpis SR, ktorým zákon o rozhodcovskom konaní je, si platne vynútil existenciu rozhodcovskej zmluvy. Tak ako žalobca v podanej žalobe tvrdí, nemal možnosť riadne uplatniť svoje práva v konaní, nemal možnosť sa vyjadriť k osobe rozhodcu vrátane práva na právnu pomoc a ustanoviť zvoleného právneho zástupcu. Žalobca je zahraničným subjektom, ktorému boli všetky písomnosti doručené v slovenskom jazyku bez akéhokoľvek prekladu. Uvedené konanie je porušením práva na spravodlivý proces, čo znemožnilo žalobcovi riadne si uplatniť svoje práva v rozhodcovskom

konaní, a preto nebola dodržaná zásada rovnosti účastníkov konania. Je v úplnom rozpore s právom na spravodlivý proces, aby zahraničný subjekt sa v lehote 10 dní nielen oboznámil s písomnosťami, ktoré mu boli v jazyku, ktorému nerozumie, doručené, našiel si právneho zástupcu, ktorému vec vysvetlí a ktorý sa relevantným spôsobom k uvedenému vyjadrí. Aj napriek tomu, že žalobca písomnostiam doručeným prostredníctvom rozhodcovského súdu nerozumel, v čo najkratšej dobe si ale zabezpečil právneho zástupcu, ktorý obratom na rozhodcovský súd zaslal vyjadrenie s konkrétnymi námietkami, na ktoré ale rozhodcovský súd neprihliadal a pri vydaní rozhodcovského rozsudku ich nezohľadnil. Dňa 21. 07. 2016 bolo rozhodcovskému súdu zaslané mailom aj poštou Vyjadrenie, teda žalobná odpoveď k podanej žalobe, v ktorom okrem iného žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu, ako aj nezákonné určenie osoby rozhodcu a nepreukázanie nároku, ktorý si žalovaný žalobou na rozhodcovskom súde uplatnil. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že je nesporné, že žalobca námietku neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani iné dôvody v lehote a ani pri prvom úkone neuplatnil, k tomu žalobca uviedol, že žalobca uvedené námietky uplatnil v žalobnej odpovedi dňa 21. 07. 2016, teda pri prvom úkone vo veci samej. Podotkol, že uvedená žalobná odpoveď bola, resp. je prílohou tejto žaloby. V súvislosti s námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy žalobca poukázal na ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie súd neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Na základe uvedeného žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi zo dňa 21. 07. 2016, teda pri prvom úkone vo veci samej, ktoré bolo rozhodcovskému súdu doručené mailom dňa 21. 07. 2016 a poštou dňa 25. 07. 2016, na ktoré ale rozhodcovský súd neprihliadal v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu dňa 29. 07.2016 vydal uznesenie, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenú námietku právomoci rozhodcovského súdu. Podľa žalobcu, nezakladá sa na pravde tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že nedisponuje informáciou, že by mu mala byť žalobná odpoveď doručená mailom, dňa 21. 07. 2016 bolo na mailovú adresu: info@rozhodcovskysud-zilina.sk <mailto:info@rozhodcovskysud-zilina.sk> zaslaná žalobná odpoveď, čo bolo aj prílohou podanej žaloby žalobcom a žalobca tento dôkaz opätovne prikladá. Žalobca dal tiež do pozornosti skutočnosť, že na jednej strane sa žalovaný vznesenými námietkami vôbec nezaoberal, na strane druhej vydal uznesenie, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenú námietku právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca ďalej poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalobná odpoveď bola doručená žalovanému dňa 21. 07. 2016 (podľa vyjadrenia žalovaného mu doručená mailom nebola); rozhodcovský rozsudok je datovaný dňom 22. 07. 2016, uznesenie, ktorým bol vyčíslený poplatok za vznesenú námietku právomoci rozhodcovského súdu dňom 29. 07. 2016, ale obidve rozhodnutia boli žalobcovi doručené v jednej obálke dňa 03. 08. 2016. Len z uvedeného je zrejmé, že určite už 22. 07. 2016 mal žalovaný žalobnú odpoveď k dispozícii, no účelovo na ňu neprihliadal a vydal uznesenie, ktoré datoval k 29. 07. 2016, ktorým poplatok za vznesenú námietku vyčíslil. Žalobca naďalej tvrdí, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným k žiadnej dohode nikdy nedošlo. V rozhodcovskom konaní bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, a to najmä neprimerane krátka lehota na prípravu žalobnej odpovede a nemožnosť konať v jazyku, ktorému žalobca rozumie; nezákonné určenie písomnej formy konania, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené efektívne brániť svoje práva a predkladať dôkazné prostriedky; nezákonné určenie miesta konania; rozpor s verejným poriadkom, odňatie možnosti konať pred súdom a neodôvodnenie rozhodcovského rozsudku a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a nemožnosť namietať vylúčenie rozhodcu, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. K písomnému vyjadreniu zo dňa 15. 12. 2016 žalobca opätovne pripojil e-mail zo dňa 21. júla 2016 adresovaný a doručovaný Rozhodcovskému súdu v Žiline (na č. l. 95 p. v.).

13) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 24. 01. 2017, doručenom tunajšiemu súdu dňa 26. 01. 2017 (na č. l. 100 p. v.) zotrval v plnom rozsahu na „žalobnej odpovedi“ zo dňa 16. 11. 2016 a navrhol žalobu zamietnuť. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 22. 11. 2018 (na č. l. 139 - 140 p. v.) navrhol žalovaný pre pasivitu žalobcu v súdnom konaní toto súdne konanie zastaviť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; zároveň vyjadril aj pochybnosti o procesnej subjektivite žalobcu s tým, že je potrebné konanie zastaviť aj z dôvodu tohto nedostatku.

14) Právny zástupca žalobcu vo svojej rozsiahlej ústnej výpovedi pred súdom (na č. l. 210 - 213 p. v.) v celom rozsahu zotrval na doterajších podaniach s menšími modifikáciami, ktoré ústne predniesol pred súdom. Ďalej namietal, že neexistuje žiadna rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu, to znamená, že žalovaný v tomto spore ju nijakým spôsobom ani nepreukázal, len odkazoval na § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto smere poukazuje žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , v ktorom Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor, že tento § 4 ods. 7 sa uplatňuje len na prípady, kedy rozhodcovská zmluva je uzavretá až po 01. 01. 2015; v súdenom prípade rozhodcovská zmluva mohla vzniknúť v roku 2014 vzhľadom na to, že faktúry, ktoré žalovaný predložil a na základe ktorých si uplatňoval nároky v rozhodcovskom konaní, sú z roku 2014, letné mesiace júl až august, to znamená, že v tomto období nebolo možné, aby strany rátali s tým, že sa založí rozhodcovská zmluva len tým, že sa podá žaloba a druhá strana to nenamietne. Je to hmotnoprávne ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní a v tomto prípade toto hmotnoprávne ustanovenie nie je možné aplikovať spätne na právne vzťahy, ktoré boli pred prijatím tohto zákona, takto to vyložil aj Krajský súd v Bratislave a takto je to podľa názoru žalobcu spravodlivé, aby strany, ktoré rokujú alebo uskutočnili nejaký obchod, vedeli ako môže vzniknúť rozhodcovská zmluva v čase, kedy spolu jednajú. Čiže § 4 ods. 7, na ktorom založil rozhodcovský súd právomoc a vlastne existenciu rozhodcovskej zmluvy, je neaplikovateľný, pretože rozhodcovský súd vychádzal z § 4 ods. 7 a tvrdil, že vzhľadom na to a vzhľadom na e-mail predošlej právnej zástupkyne tu existuje rozhodcovská zmluva. Rozhodnutie rozhodcovského súdu teda trpí zjavnou nesprávnosťou, pokiaľ je založený na tomto rozhodnutí, čo je podľa názoru žalobcu samotným dôvodom na jeho zrušenie, pretože týmto spôsobom došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces a k zjavnej nesprávnosti rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline. V prípade, ak by sa aj § 4 ods. 7 aplikoval, teda ak by bolo potrebné namietať, aby mohla táto rozhodcovská zmluva vzniknúť, tak zákon vyslovene hovorí, že pokiaľ je žalovaný v rozhodcovskom konaní pasívny vo vzťahu k žalobnej odpovedi, pričom je preukázané z obsahu spisu, že žalobca, čiže žalovaný v rozhodcovskom konaní, v žalobnej odpovedi namietal existenciu rozhodcovskej zmluvy, čiže ani v tomto smere nie je možné tvrdiť, že rozhodcovská zmluva vznikla. Rozhodcovská zmluva teda neexistuje a od toho sa potom odvíjajú ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Osobitný akcent kladie žalobca na skutočnosť, že žalobca v tomto spore je spoločnosť so sídlom v Rakúsku, teda vôbec nemá byť žalovaná na území Slovenskej republiky, vzhľadom na pravidlá určenia príslušnosti a právomoci súdov podľa článku 4 ods. 1 a podľa článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I bis, z ktorých jasne vyplýva, že osobu v prípade medzinárodného prvku možno žalovať len na území štátu žalovaného, v tomto prípade to malo byť Rakúsko a rovnako podľa miesta zmluvného plnenia, pričom žalobca, žalovaný v tomto spore a žalobca v rozhodcovskom konaní jasne preukazuje, že došlo k plneniu v Rakúsku, resp. v Nemecku, ale nie na Slovensku. To znamená, že za žiadnych okolností nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na Slovensku, ani súdov na Slovensku, takže v tomto smere má žalobca za to, že ak by súd zrušil rozhodcovský rozsudok, tak by mal to konanie zastaviť pre nedostatok právomoci, pretože v tomto smere vôbec sa nemalo prejednávať pred slovenskými súdmi. Žalobca má tiež za to, že rozhodcovský rozsudok je aj v rozpore so zásadami, na ktorých stojí platný právny poriadok, a to je zásada rovnosti, vychádzajúca z § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, kde sa hovorí o zásade rovnosti, pričom existuje viacero rozhodnutí, ktoré vykladajú právo v konaní vo vlastnom jazyku so zásadou rovnosti, čiže ak strana nemôže konať vo vlastnom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, tak primeraná aplikácia sa vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, ale v tomto prípade by ktokoľvek mohol zneužiť rozhodcovský súd na území Slovenska tým, že zažaluje cudzí subjekt, rozhodcovský súd určí krátku lehotu a jednoducho vydá rozsudok, pretože sa druhá strana ani nestihne vyjadriť, čiže v tomto smere aj princípy spravodlivosti sú, podľa názoru žalobcu, jednoznačne v prospech žalobcu. V tomto smere považuje žalobca rozhodcovský rozsudok za zjavne nesprávny a má za to, že vzhľadom na absenciu rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na porušenie základných zásad právneho poriadku, to je zásada rovnosti, porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo aj tým, že bola daná žalobcovi krátka lehota na vyjadrenie sa v jazyku, ktorému nerozumie, celé konanie bolo vedené písomne, súd formalisticky vyložil e-mail predošlej právnej zástupkyne ako podanie vo veci samej, čo je absolútne v rozpore s právnou doktrínou a s rozhodnutiami súdov, je to v rozpore aj so znením , ktorý definuje, čo sa považuje za podanie vo veci samej a čo podaním vo veci samej nie je a informatívny e-mail o prevzatí právneho zastúpenia nemožno považovať za podanie vo veci samej, čiže v tomto smere sa javí rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline ako zjavne nespravodlivý, neobjektívny, pretože nezohľadňuje ani vyjadrenia, ktoré boli dané v žalobnej odpovedi, sudca sa vôbec nevysporiadal so žiadnou obranou žalobcu v tomto spore, v rozhodcovskom postavení žalovaného. Žalobca má za to, že ak by aj súd nejakým spôsobom mal za to, že rozhodcovská zmluva tam vznikla, čo podľa názoru žalobcu nie je dokázané a sa neuplatní, tak jednoducho tu

nebola rozhodcovská zmluva. Ak existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vzhľadom na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore s výhradou verejného poriadku a žalobca má za to, že sú tu dôvody na to, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a zrušil uznesenia vydané po jeho vydaní, ktoré absolútne strácajú právny význam a navyše sú ako keby závislými rozhodnutiami, čiže, ak sa zruší rozhodcovský rozsudok, ide o závislé ako keby výroky na ňom, takže vzhľadom na to žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a uznesenie, ktoré naň nadviazalo. V tomto smere žalobca upravuje petit tak, že slovo „určí sa“ navrhuje odstrániť. Pre úplnosť žalobca uvádza, že nejde o určovaciu žalobu v zmysle , ale ide o žalobu o zrušenie, ktorá vychádza z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon o rozhodcovskom konaní, čiže len pre technické ujasnenie žalobca uvádza, že nejde o určovaciu žalobu a týmto spôsobom žiada, aby súd zrušil aj rozsudok, aj to uznesenie, ktoré naň nadväzuje a po zrušení rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy navrhuje, aby súd konanie zastavil. Žiadna zmluva, na ktorú odkazuje žalovaný, nebola realizovaná na Slovensku, čiže neexistuje právomoc slovenských súdov v tejto veci na to, aby mohol byť žalobca žalovaný na Slovensku. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok, zmení sa procesné postavenie, žalobca sa dostane do postavenia žalovaného a bude žalovaný na území Slovenska a v rozpore s Nariadením Brusel I, pretože žalobca nesúhlasí s tým, ani nikdy nesúhlasil s tým, aby bol žalovaný na území Slovenska a namietal tieto skutočnosti už aj v rozhodcovskom konaní, kedy uviedol, že miesto rozhodcovského konania, vo svojom vyjadrení, že nie je na území Slovenska, pretože sa má aplikovať nariadenie Brusel I a kolízne pravidlá tam uvedené. To je uvedené vo vyjadrení ešte v rozhodcovskom konaní a rovnako je to spomenuté aj v žalobe, nie je to explicitne takto, ale je to tam odkazom na príslušné zákonné ustanovenia. Žalobca má teda za to, že po zrušení rozhodcovského rozsudku žalovaný nemá byť žalobca, ktorý sa dostáva do pozície žalovaného, nemá byť žalovaný na území Slovenskej republiky, pretože nie je založená právomoc slovenských súdov na to, aby bol žalovaný, keďže má sídlo v Rakúsku a miesto zmluvného plnenia nie je na Slovensku. Podľa tvrdenia žalobcu, táto žaloba (o zrušenie rozhodcovského rozsudku) bola podaná len preto, že to bol jediný procesný nástroj, ktorý žalobca mal, aby zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý by sa ináč stal exekučným titulom a ktorý by ináč mohol byť vykonateľný v Rakúsku bez zrušenia a bolo by oveľa ťažšie brániť sa pred príslušným exekútorom, že rozhodcovský rozsudok nemožno uznať z dôvodov, ktoré sú uvedené v rakúskych zákonoch, pretože žalobca tu mal procesný prostriedok ako sa domáhať jeho zrušenia. Čiže žaloba je podaná na Slovensku len z jediného dôvodu, že žalobca bol prinútený podať takúto žalobu, ale v okamihu, kedy sa zase dostane do pozície žalovaného, po zrušení rozhodcovského rozsudku, žalobca poukazuje na to, že v zmysle článku 7 a článku 4 Nariadenia Brusel I bis nie je daná právomoc slovenských súdov a žalobca nesúhlasí a nijakým spôsobom nikdy neuzavrel dohodu o tom, aby bol žalovaný na území slovenských súdov. Krátkou cestou založil žalobca do spisu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 3CoR, z ktorého vyplýva právny názor Krajského súdu v Bratislave o tom, že je ustanovenie, ktoré sa má aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli po 01. 01. 2015, a nie do 31. 12. 2014, čo je teda súdený prípad (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 06. 11. 2019 je založené vo VPO).

15) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 23. 11. 2021 (na č. l. 221 p. v.) zotrval na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré súdu prezentoval v podaní „žalobná odpoveď“ zo dňa 16. 11. 2016 (na č. l. 69 - 72 p. v.), duplike zo dňa 24. 01. 2017 (na č. l. 100 p. v.) a vyjadrení zo dňa 22. 11. 2018 (na č. l. 139 - 140 p. v.).

16) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 01. 12. 2021 (na č. l. 228 - 230 p. v.) nazvanom ako „Predloženie výpisu z obchodného registra žalobcu a návrh na opravu zrejmej nepresnosti“ predložil súdu výpis z Obchodného registra žalobcu (na č. l. 231 p. v.), z ktorého vyplýva procesná subjektivita žalobcu, teda spôsobilosť byť stranou v spore a mať procesné práva a povinnosti. Žalobca súčasne spresnil označenie svojho obchodného mena, ktoré bolo v žalobe a následných podaniach označené tak, ako tomu bolo v rozhodcovskom rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016, pričom správne označenie obchodného mena žalobcu je Christian Friedl GmbH. Podotkol tiež, že Rozhodcovský súd v Žiline ako žalovaného (v tomto konaní v pozícii žalobcu) nesprávne označil ako „Christian Friedl GmbH Friedl Living“, pričom toto označenie používa žalobca pri propagácii svojich služieb, nejde však o jeho obchodného meno. Toto nesprávne označenie ako prvý použil žalovaný, keď v rozhodcovskom konaní takto nesprávne označil žalobcu pri podaní žaloby. Pre úplnosť však predchádzajúci právny zástupca žalobcu v tomto konaní identifikoval žalobcu aj ďalšími presnými a úplnými identifikačnými údajmi, a to sídlom a identifikačným číslom, ktoré dostatočným spôsobom identifikujú žalobcu. Rovnako bol

k žalobe pripojený aj výpis z obchodného registra obsahujúci správne identifikačné údaje žalobcu, vrátane obchodného mena. Nesprávne označenie obchodného mena žalobcu je teda odstrániteľnou vadou podania, ktorú žalobca týmto odstraňuje a prikladá aj upravené plnomocenstvo (na č. l. 232 p. v.). Na podporu uvedeného žalobca poukazuje na právny názor NS SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. : „Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia účastníka v žalobe je dôvodom pre postup podľa “ Podľa žalobcu, pre vylúčenie pochybností nemožno vyššie uvedenú formálnu nesprávnosť považovať za nedostatok procesnej subjektivity žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. . Nad rámec uvedeného považuje žalobca nesprávne označenie žalobcu, teda nesprávne použitie obchodného mena v rozhodcovskom rozsudku, za dôvod jeho nevykonateľnosti, keďže žalobca je v rozhodcovskom rozsudku označený nesprávnym obchodným menom (ide o neexistujúci subjekt), pričom Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku neoznačil žalobcu žiadnym bližším identifikačným údajom, s výnimkou sídla. Žalobca je toho názoru, že s prihliadnutím na jeho argumentáciu vyššie uvedenú je nesporné, že žalobca má procesnú subjektivitu, čo potvrdzuje aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. .

17) Z obsahu pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 súd zistil, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní ako žalobca) doručil dňa 27. 06. 2016 na tento rozhodcovský súd žalobu spolu s prílohami (datovanú dňa 23. 06. 2016) proti žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný, ktorého označil ako „Christian Friedl GmbH Friedl Living, so sídlom Mühlau 1-4, 6383 Erpfendorf, Österreich“) o zaplatenie sumy 16.118,45 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd vydal dňa 28. 06. 2016 Rozhodcovské uznesenie, v ktorom uviedol, že: 1. v prílohe predkladá žalovanému žalobu predloženú navrhovateľom. Dňom doručenia žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie a v tej istej veci nemožno konať a rozhodovať na inom súde alebo pred iným rozhodcovským orgánom; 2. rozhodcovské konanie je písomné; 3. za rozhodcu vo veci bol ustanovený rozhodca Rozhodcovského súdu v Žiline - D.. Ľ. G.; 4. v zmysle čl. 8.1. rokovacieho poriadku vyzýva žalovaného, aby v lehote desiatich (10) kalendárnych dní predložil rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď a 5. upozorňuje, že rozhodnutím zriaďovateľa zo dňa 31. 07. 2015 došlo k zmene sídla rozhodcovského súdu. Príloha: žaloba s prílohami. Za Rozhodcovským uznesením sa v rozhodcovskom spise nachádza listina nazvaná ako „č. k. RRS 2016/13 Ustanovenie rozhodcu vo veci“ adresovaná rozhodcovi D.. Ľ. G. a datovaná dňa 28. 06. 2016 s vyjadrením rozhodcu: „Súhlasím s ustanovením za rozhodcu v tejto veci, funkciu rozhodcu prijímam.“ Nasleduje Uznesenie - vyčíslenie poplatku za rozhodcovské konanie, datované dňa 28. 06. 2016. Podľa doručenky založenej v rozhodcovskom spise boli písomnosti Rozhodcovského súdu v Žiline doručené žalovanému dňa 30. 06. 2016. Dňa 20. 07. 2016 o 12.44 h bol Rozhodcovskému súdu v Žiline doručený e-mail od Mgr. Natálie Prokopovej, advokátky, ktorá dala rozhodcovskému súdu na vedomie, že v predmete uvedenej veci prevzala právne zastúpenie a že bude rozhodcovskému súdu doručené vyjadrenie k žalobe. Príloha e-mailu obsahovala Plnú moc na zastupovanie žalovaného v rozhodcovskom konaní. Dňa 21. 07. 2016 o 10.53 h bol rozhodcovskému súdu doručený e-mail od Mgr. Natálie Prokopovej, advokátky, v ktorom uviedla, že v prílohe mailu zasiela Vyjadrenie k návrhu na začatie rozhodcovského konania a uvedené podanie bolo dnes (21. 07. 2016) zaslané aj poštou. Za týmto e-mailom sa však v rozhodcovskom spise nenachádza vytlačená príloha (Vyjadrenie), ale za e-mailom zo dňa 21. 07. 2016 je zalepené Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 16.118,45 Eur s príslušenstvom zo dňa 20. 07. 2016, ktoré neobsahuje prijímaciu pečiatku Rozhodcovského súdu v Žiline s vyznačením dňa prijatia tejto písomnosti na rozhodcovský súd. Za Vyjadrením je zalepená Plná moc zo dňa 20. 07. 2016 a obálka, z ktorej vyplynulo, že Mgr. Natália Prokopová podala Vyjadrenie na Pošte v Bratislave dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) a na spodnej - čelnej časti tejto obálky je bez bližšej identifikácie ručne napísaný dátum 25. 07. 2016 (pondelok). V rozhodcovskom spise sa nachádzal nezalepený Rozhodcovský rozsudok č. k. RRS 2016/13 Rozhodcovského súdu v Žiline, s miestom rozhodcovského konania: 010 01 Žilina, Jánošíkova 264 a dátumom vydania rozsudku: 22. 07. 2016. A naopak, v rozhodcovskom spise sú za Vyjadrením odporcu zo dňa 20. 07. 2016 zalepené Podacie lístky o zaslaní rozhodcovského rozsudku právnym zástupcom účastníkov rozhodcovského konania zo dňa 26. 07. 2016 a za Podacími lístkami sú v rozhodcovskom spise zalepené doručenky od prevzatia rozhodcovského rozsudku, a to právnym zástupcom žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) dňa 29. 07. 2016 a právnou zástupkyňou žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) dňa 03. 08. 2016. Za doručenkami o prevzatí rozhodcovského rozsudku je v rozhodcovskom spise zalepené Uznesenie - Vyčíslenie poplatku za rozhodcovské konanie, a to za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo výške 967,- Eur a za námietku proti rozhodcovi vo výške 967,- Eur, výška poplatku spolu 1.934,- Eur datované dňa 29. 07. 2016. A ako posledné sú v rozhodcovskom spise zalepené: Podací lístok o

zaslaní Uznesenia právnej zástupkyni žalovaného Mgr. Natálii Prokopovej, advokátke a doručenka od prevzatia Uznesenia právnou zástupkyňou žalovaného dňa 03. 08. 2016. Ako súd zistil z pripojeného rozhodcovského spisu, žalovaný doručil na rozhodcovský súd „Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie rozhodcovského konania“ datované dňa 20. 07. 2016 najskôr e-mailom dňa 21. 07. 2016 o 10.53 h a následne v origináli podaným na pošte dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) a doručeným rozhodcovskému súdu dňa 25. 07. 2016 (pondelok). Vo Vyjadrení vzniesol námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu v Žiline na rozhodovanie sporu RRS 2016/13, nakoľko na prejednanie predmetného sporu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ani rozhodcovská doložka, ani žiadnym iným spôsobom sa strany sporu nedohodli na právomoci Rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v zmysle článku 4 Nariadenia „1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ Žalovaný ďalej uviedol, že pri ustanovovaní rozhodcu nebola dodržaná forma menovania rozhodcu do funkcie, keďže D.. Ľ. G. bol určený formálnym listom zo strany Rozhodcovského súdu, a nie vo forme rozhodcovského rozhodnutia, t.j. v danom prípade vo forme rozhodcovského uznesenia v súlade s zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré malo obsahovať tiež odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, čím bolo odporcovi úplne znemožnené vyjadriť sa k osobe rozhodcu a uplatniť si námietku zaujatosti v konaní. Ustanovenie rozhodcu ako aj nedodržanie formy rozhodcovského uznesenia na určenie rozhodcu je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a znemožňuje realizáciu spravodlivého a nestranného súdneho konania a predstavuje porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov odporca tiež nemohol dosiahnuť vylúčenie rozhodcu pred začatím rozhodcovského konania a ani namietať jeho zaujatosť a súčasne o tomto svojom práve nebol v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj ani poučený. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k predloženým faktúram zo strany navrhovateľa a ním tvrdenému skutkovému stavu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Rozhodcovský súd v Žiline vydal uznesenie, ktorým súd pre nedostatok právomoci konanie zastavuje, eventuálne Rozhodnutie, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamieta. Ako tunajší súd tiež zistil, v období medzi doručením e-mailu s Vyjadrením odporcu k návrhu na začatie rozhodcovského konania na Rozhodcovský súd v Žiline (dňa 21. 07. 2016 o 10.53 h) a originálu Vyjadrenia (dňa 25. 07. 2016), dňa 22. 07. 2016 (piatok) vydal Rozhodcovský súd v Žiline, konajúc rozhodcom, rozhodcovský rozsudok sp. zn. RRS 2016/13, ktorým žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 29. 07. 2016 a právnej zástupkyni žalovaného dňa 03. 08. 2016; právoplatnosť nadobudol dňa 03. 08. 2016 a vykonateľnosť dňa 07. 08. 2016.

18) Právny zástupca žalobcu sa vo svojej záverečnej reči pred súdom (na č. l. 250 p. v.) v celom rozsahu pridržiaval doterajších prednesov a vyjadrení a výsledky dokazovania žiadnym spôsobom vyjadrenia ani prednesy a právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu nezmenili, rozhodcovský rozsudok je podľa žalobcu nezákonný a domáha sa jeho zrušenia, ako aj nadväzujúceho uznesenia na tento rozhodcovský rozsudok. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.

19) Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

21) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 22) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

23) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

24) Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému súdu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

25) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol účastníkom rozhodcovského konania sp. zn. RRS 2016/13 v procesnom postavení žalovaného, s ktorým rozhodcovský súd konal. Z pripojeného rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 mal súd preukázané, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) doručil dňa 27. 06. 2016 na rozhodcovský súd žalobu spolu s prílohami, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30. 06. 2016. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca doručil na rozhodcovský súd najskôr e-mailom dňa 21. 07. 2016 a následne v origináli dňa 25. 07. 2016 žalobnú odpoveď, v ktorej okrem iného namietol i nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu v Žiline na rozhodovanie sporu RRS 2016/13, nakoľko na prejednanie predmetného sporu nebola uzatvorená ani rozhodcovská zmluva, ani rozhodcovská doložka, ani žiadnym iným spôsobom sa strany sporu nedohodli na právomoci Rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal dňa 22. 07. 2016 žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok bez toho, aby vyčkal na doručenie originálu žalobnej odpovede, ktorá bola doručená rozhodcovskému súdu e-mailom dňa 21. 07. 2016 a o obsahu ktorej mal už rozhodcovský súd vedomosť (originál žalobnej odpovede bol rozhodcovskému súdu doručený dňa 25. 07. 2016). Napokon mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03. 08. 2016, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola tunajšiemu súdu doručená dňa 22. 08. 2016, teda v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

26) Žalobca ako dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnil - vymedzil v žalobe zo dňa 18. 08. 2016 (na č. l. 1 - 12 p. v.) podľa ustanovenia body 1. až 4. a tiež podľa citovaného zákona namietol porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

27) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

28) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

29) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.

30) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01. 2015, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

31) Z obsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd dňa 27. 06. 2016 súd zistil, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu prebiehal v mesiacoch jún, júl a august 2014 bez písomne uzavretej zmluvy, resp. na základe Cenovej ponuky č. 14100 zo dňa 26. 06. 2014. Z tohto listinného dôkazu (nachádzajúceho sa v rozhodcovskom spise sp. zn. RRS 2016/13) nemal súd preukázané, že by zmluvné strany v období vzniku tohto záväzkového vzťahu uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku k zmluve v zmysle ustanovenia a o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Súd nemal preukázanú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy ani následne v žiadnej korešpondencii medzi stranami sporu v zmysle ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2014. Naopak, o skutočnosti, že si zmluvné strany nedohodli počas prebiehajúceho záväzkového vzťahu, ani neskôr rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, svedčí listinný dôkaz žalovaného nachádzajúci sa v rozhodcovskom spise medzi prílohami rozhodcovskej žaloby, a to „Pokus o zmier o zaplatenie 16.118,45 Eur zo dňa 27. 03. 2015“ adresovaný žalobcovi, v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že „Prosím aby ste dodržali dohodnuté podmienky. V prípade, že nezaregistrujeme úhradu do 15. 04. 2015, postúpime vec Okresnému súdu Žilina s návrhom na vydanie rozsudku. Rozsudok vydaný Okresným súdom v Žiline je exekučným titulom s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu.“ Z uvedeného súd vyvodil záver, že nielenže v roku 2014, ale ani začiatkom roka 2015 žalovaný nemal v úmysle podať žalobu na rozhodcovský súd, ale naopak na všeobecný súd (Okresný súd Žilina). Súd bol teda toho názoru, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ani rozhodcovskej doložky k zmluve, preto rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Súd mal pritom preukázané, že žalobca nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu v Žiline v zmysle ustanovenia namietol v konaní pred rozhodcovským súdom v žalobnej odpovedi zo dňa 20. 07. 2016 doručenej rozhodcovskému súdu najskôr e-mailom dňa 21. 07. 2016 a doplnenej originálom dňa 25. 07. 2016. Procesný postup rozhodcovského súdu pri vyhodnotení, resp. nevyhodnotení tejto námietky žalobcu uvedie súd nižšie.

32) Pokiaľ rozhodcovský súd v čase svojho rozhodovania aplikoval ustanovenie v znení účinnom od 01. 01. 2015, t.j, že rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne, tunajší súd bol toho názoru, že v žalobe a jej prílohách podanej žalovaným na rozhodcovský súd dňa 27. 06. 2016 existencia rozhodcovskej zmluvy žalovaným tvrdená nebola a ani z nej nevyplývala. Tunajší súd sa nestotožnil s odôvodnením rozhodcovského rozsudku, že „je nesporné, že žalovaný námietku neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani iné dôvody podľa v lehote danej zákonom a ani v prvom podaní adresovanom súdu neuplatnil, a preto súd má za to, že je jeho právomoc a príslušnosť daná.“ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postupom rozhodcovského súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, takisto bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( ) tým, že aj napriek tomu, že existencia rozhodcovskej zmluvy

nebola rozhodcovskému súdu jednoznačne preukázaná, rozhodcovský ďalej konal a žalobcovi poskytol neprimerane krátku lehotu (10 dní) na podanie žalobnej odpovede, hoci žalobca je zahraničný subjekt a listiny mu boli doručené v slovenskom jazyku, teda v jazyku, ktorému nerozumel. Podľa názoru tunajšieho súdu, aj keď je v Rokovacom poriadku rozhodcovského súdu upravená štandardná 10 dňová lehota na podanie žalobnej odpovede, v danom prípade mohol a mal rozhodcovský súd prihliadať na to, že jedným z účastníkov rozhodcovského konania je zahraničný subjekt, ktorý na ochranu svojich práv potreboval dlhšiu lehotu už aj s ohľadom na zadováženie si prekladu doručených listín do jazyka, ktorému rozumel, ako aj zabezpečenie si právnej pomoci prostredníctvom splnomocnenej odborne zdatnej osoby. Aj napriek týmto skutočnostiam podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobnú odpoveď v lehote 21 (kalendárnych) dní od prevzatia listín od rozhodcovského súdu, ktorú lehotu tunajší súd považoval za primeranú z dôvodu, že sa jednalo o zahraničný subjekt, ktorý musel vynaložiť väčšie úsilie v porovnaní s tuzemským účastníkom rozhodcovského konania. Tunajší súd sa ďalej nestotožnil ani s odôvodnením rozhodcovského rozsudku, že „žalovaný sa k žalobe ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku písomne nevyjadril a ani žalobnú odpoveď nepodal. Dňa 20. 07. 2016 o 12:44 hod. bolo emailovou poštou rozhodcovskému súdu doručené podanie Mgr. Natálie Prokopovej, advokátky, so sídlom Beňovského 10, 841 01 Bratislava, ktorá oznámila, že prevzala právne zastupovanie vo veci a bude súdu doručené vyjadrenie k žalobe. Toto podanie žalovaného podané cestou splnomocneného právneho zástupcu rozhodcovský súd považuje za prvé podanie vo veci k súdu so všetkými právnymi následkami pre účastníka a rozhodcovský súd z toho vyplývajúce.“ Tunajší súd uvádza, že žalobca sa „ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku“ písomne vyjadril a žalobnú odpoveď podal. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa 22. 07. 2016, avšak žalobca doručil žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd už dňa 21. 07. 2016 e-mailom, takže rozhodcovskému súdu už musel byť obsah žalobnej odpovede známy pri vydávaní rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd napriek tomu nevyčkal na doručenie originálu žalobnej odpovede a postupoval v rozpore so svojím Rokovacím poriadkom, ktorý v Čl. 5. Doručovanie, bode 5.7. upravuje, že „Ostatné písomnosti sa doručujú spravidla poštou doporučene, v prípade potreby urýchleného doručovania aj faxom alebo elektronickou poštou na faxové číslo adresu elektronickej pošty, ktoré adresát uviedol pre doručovanie písomností pre potreby rozhodcovského konania. Písomnosť sa považuje za doručenú tretím dňom od odoslania zásielky poštou, odoslania faxu alebo odoslania správy elektronickej pošty.“ Tunajší súd mal preukázané, že žalobca podal e-mailovú žalobnú odpoveď dňa 21. 07. 2016 na e-mailovú adresu uvádzanú rozhodcovským súdom v záhlaví Rozhodcovského uznesenia zo dňa 28. 06. 2016, ktorým doručoval žalobu s prílohami žalobcovi. Okrem toho, Rokovací poriadok v Čl. 5. Doručovanie, bode 5.6. upravoval, že „na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia . Iné dohody účastníkov sú neprípustné.“ V čase doručovania žalobnej odpovede bol už v platnosti (ďalej ako „“), ktorý v ustanovení upravuje, že ak sa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dodatočne nedoručí súdu do desiatich (10) dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Na základe týchto skutočností potom tunajší súd dospel k záveru, že žalobca svoju e- mailovú žalobnú odpoveď doručenú rozhodcovskému súdu dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) doplnil originálom v lehote 3 dní podľa Rokovacieho poriadku a v lehote 10 dní podľa , t.j. 25. 07. 2016 (pondelok), keďže lehota 3 dní uplynula dňa 24. 07. 2016 (v nedeľu) a posledný deň 3 dňovej lehoty tak pripadol na deň 25. 07. 2016 (v pondelok). Tunajší súd považoval tiež za procesne nesprávne vyhodnotenie e-mailového podania Mgr. Natálie Prokopovej, advokátky, doručeného rozhodcovskému súdu dňa 20. 07. 2016 o 12.44 h, ktorým len oznámila rozhodcovskému súdu, že prevzala právne zastupovanie vo veci a súdu bude doručené vyjadrenie k žalobe a ktoré e-mailové podanie považoval rozhodcovský súd za prvé podanie vo veci k súdu so všetkými právnymi následkami pre účastníka a rozhodcovský súd z toho vyplývajúce. Tunajší súd je toho názoru, že toto e-mailové podanie nie je možné považovať za prvé podanie vo veci samej tak, ako to má na mysli ustanovenie v znení neskorších predpisov, nakoľko sa jednalo len o bežný procesný úkon, v ktorom právna zástupkyňa žalobcu dala na vedomie (oznámila) rozhodcovskému súdu, že prevzala právne zastúpenie a vyjadrenie k žalobe (žalobná odpoveď), teda prvý úkon vo veci samej, bude ešte len doručené. Právna zástupkyňa sa týmto procesným podaním k veci samej nevyjadrila, urobila tak podaním datovaným dňa 20. 07. 2016, doručeným e-mailom dňa 21. 07. 2017 a v origináli dňa 25. 07. 2016, ktoré Vyjadrenie už spĺňalo atribúty vyjadrenia vo veci samej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, mal tunajší súd za to, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného) namietol v konaní pred rozhodcovským súdom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ani rozhodcovská doložka, ani žiadnym iným spôsobom sa strany sporu nedohodli na právomoci rozhodcovského súdu a urobil tak pri prvom úkone vo veci samej (žalobná

odpoveď zo dňa 20. 07. 2016, doručená rozhodcovskému súdu e-mailom dňa 21. 07. 2016 a v origináli dňa 25. 07. 2016) v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

33) Podľa názoru súdu, žalobca v tomto súdnom konaní ako účastník rozhodcovského konania v procesnom postavení žalovaného preukázal, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku (dňa 22. 07. 2016) disponoval žalobnou odpoveďou doručenou e-mailom dňa 21. 07. 2016 (následne v origináli dňa 25. 07. 2016), v ktorej žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť tento spor, avšak rozhodcovský súd sa v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v žalobnej odpovedi a v tomto smere ani nevykonal dokazovanie na tú skutočnosť, či rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi rozhodcovského konania bola písomne uzavretá tak ako to vyžadovalo ustanovenie a v znení účinnom do 31. 12. 2014, teda v čase vzniku záväzkového vzťahu a bez náležitého odôvodnenia rozsudku považoval za nesporné (za aplikácie ustanovenia v znení účinnom od 01. 01. 2015 a ustanovenia v znení neskorších predpisov), že „žalovaný námietku neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani iné dôvody podľa v lehote danej zákonom a ani v prvom podaní adresovanom súdu neuplatnil, a preto súd má za to, že je jeho právomoc a príslušnosť daná.“ Vzhľadom na to, že napriek tomu, že rozhodcovský súd predbežne disponoval e-mailovou žalobnou odpoveďou už 21. 07. 2016 (za predpokladu jej doplnenia v origináli) a následne dňa 22. 07. 2016 (bez vyčkania na originál žalobnej odpovede) vydal rozhodcovský rozsudok, bol tunajší súd toho názoru, že bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle ustanovenia , keď žalobcovi nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

34) Súd bol ďalej toho názoru, že nielen v konaní pred rozhodcovským súdom, ale ani v tomto súdnom konaní nebolo preukázané, že na rozhodnutie sporu pred rozhodcovským súdom bola medzi účastníkmi rozhodcovského konania (stranami tohto sporu) uzatvorená rozhodcovská zmluva, pričom v pripojenom rozhodcovskom spise sp. zn. RRS 2016/13 sa nachádzala listina predložená práve žalovaným, a to „Pokus o zmier o zaplatenie 16.118,45 Eur zo dňa 27. 03. 2015“, ktorá nepriamo preukazovala, že tak v roku 2014 (v čase vzniku záväzkového vzťahu), ako aj v marci 2015 a následne ani v žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 27. 06. 2016, rozhodcovská zmluva nebola medzi zmluvnými stranami písomne uzavretá.

35) Súd bol tiež toho názoru, že žalovaný tvrdenia žalobcu v súdnom konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil a existenciu rozhodcovskej zmluvy tiež nepreukázal. Obranu žalovaného proti žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval súd za nepostačujúcu, ktorá nevyvrátila žalobcove tvrdenia o dôvodnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku; táto spočívala v opise predmetu rozhodcovského konania, v odkaze na ustanovenia , , , , o rozhodcovskom konaní a v odkaze na Rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Tvrdenie žalovaného, že v rozhodcovskom konaní bolo nesporne preukázané, že v žalobe existencia rozhodcovskej zmluvy tvrdená bola, sa v tomto súdnom konaní nepreukázalo. V rozhodcovskom spise sp. zn. RRS 2016/13 sa nachádza žaloba podaná na rozhodcovský súd dňa 27. 06. 2016, z ktorej nevyplynulo tvrdenie o existencii rozhodcovskej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania potom dospel súd k záveru, že žalobca preukázal zákonné dôvody na zrušenie žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to najmä, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva; žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní; priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami o rozhodcovskom konaní, ktorý mohol mať vplyv na rozhodnutie vo veci; bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (doručenie listín v jazyku, ktorému nerozumel, určenie neprimerane krátkej lehoty na podanie žalobnej odpovede, porušenie procesných zásad rozhodcovského konania, nedostatočne kvalifikované odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, nevysporiadanie sa s námietkami v e-mailovej žalobnej odpovedi a nevyčkanie na doručenie originálu žalobnej odpovede, nevysporiadanie sa so zásadnou námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ani v rozhodcovskom rozsudku). V súdnom konaní žalovaný nepreukázal opak, t.j. že rozhodcovská zmluva uzatvorená bola a že rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. V tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, aj keď tvrdil, že v žalobe podanej na rozhodcovský súd existencia rozhodcovskej zmluvy tvrdená bola, ktorú skutočnosť nemal tunajší súd z pripojeného rozhodcovského spisu preukázanú, pričom malo byť práve v jeho záujme, aby legitímnosť rozhodcovského konania bola preukázaná.

36) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu za dôvodnú a preukázanú a preto žalobcovi vyhovel tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené, t.j. zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom v Žiline Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 22. 07. 2016 a naň nadväzujúce uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Jánošíkova 264, sp. zn. RRS 2016/13 zo dňa 29. 07. 2016, ktoré vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku stratilo opodstatnenie. Súd dospel k záveru, že neboli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania.

37) Postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku upravuje ustanovenie o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov tak, že súd pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

38) V závere tunajší súd poukazuje aj na procesnú subjektivitu žalovaného v obidvoch zrušených rozhodnutiach rozhodcovského súdu, kde žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) nesprávne a neúplne označil žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) ako „Christian Friedl GmbH Friedl Living, so sídlom Mühlau 1-4, 6383 Erpfendorf, Österreich“, ktoré označenie nie je v súlade s jeho zápisom v obchodnom registri Rakúskej republiky (výpis na č. l. 15 - 16 a na č. l. 231 p. v.). Jeho správne označenie znie: Christian Friedl GmbH, so sídlom Mühlau 1-4, 6383 Erpfendorf, Rakúsko, spoločnosť zapísaná pod č. FN 48308t a takto označený má aj procesnú subjektivitu. Žalobca pri podávaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol označený podľa rozhodcovského rozsudku, avšak aj s použitím IČO, ktoré ho presne identifikovalo, na rozdiel od označenia v rozhodcovských rozhodnutiach, kde takáto identifikácia absentovala. Vzhľadom na to, že v tomto súdnom konaní () sa jednalo o odstrániteľnú vadu, spočívajúcu iba v nesprávnom označení obchodného mena žalobcu, tento odstrániteľnú vadu podania (v žalobe) odstránil v časti obchodného mena, a to na: Christian Friedl GmbH - v súlade s jeho zápisom v obchodnom registri s tým, že ostatné identifikačné údaje žalobcu zostali nezmenené. S poukazom na označenie žalobcu v obidvoch rozhodnutiach rozhodcovského súdu (nesprávne označenie obchodného mena, chýbajúci ďalší identifikačný údaj - IČO, ktorý nezameniteľným spôsobom identifikuje aj procesnú subjektivitu), kde žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) takúto odstrániteľnú vadu rozhodcovskej žaloby neodstránil, obidve rozhodnutia rozhodcovského súdu sa potom tunajšiemu súdu javia aj ako nevykonateľné (pre nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného v rozhodcovskom konaní).

39) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).