Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-85-2021.pdf
PDF · 76.95 KB
No categories available
11S/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: PLC systems, s.r.o., so sídlom Továrenská 4436/66, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 313 017, právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101188989/2021 zo dňa 9. júla 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 04.10.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100385891/2021 zo dňa 05.03.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 154.615,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018.
2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že žalobca je spoločnosť, ktorá dlhodobo zamestnáva 11 fyzických osôb (zamestnancov, dohodárov aj živnostníkov), kedy úhrada sumy 154.615,14 eur je pre žalobcu likvidačná a spôsobí ukončenie pracovných príležitostí uvedených 11 fyzických osôb (živiteľov svojich rodín), ktorých živobytie je viazané práve na prácu u žalobcu. Žalobca ako spoločnosť má obmedzené ekonomické možnosti a napadnuté rozhodnutie má preto likvidačný charakter pre samotného žalobcu ako spoločnosť a zamestnávateľa 11 fyzických osôb, ktorí živia svoje rodiny a ktorí tak prídu o prácu v zvlášť ťažkých pandemických časoch, pričom zaťažia sociálny systém ako osoby nezamestnané, čo bude neprimeranou záťažou na verejné financie vo vyššej miere ako judikovaná istina 154.615,14 eur. Zisk žalobcu sa v roku 2020 znížil o 95 % na 845,00 eur, pričom žalobca doložil ako dôkaz výpis z internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>. Výrok napadnutého rozhodnutia znie síce tak, že došlo k neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom vo výške 154.615,14 eur, avšak situácia je taká, že ak ponechá príslušný správny súd napadnuté rozhodnutie vykonateľným, bude žalobcovou povinnosťou vrátiť rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami. Faktom je dokonca aj to, že žalobca je účastníkom už prebiehajúceho exekučného konania (exekučným titulom je napadnuté rozhodnutie žalovaného) v pozícii povinného, čo len preukazuje, že finančné prostriedky, ktoré by žalobca titulom napadnutého rozhodnutia mal zaplatiť správcovi dane, momentálne vôbec nemá a musia byť od neho vymáhané. Samotným exekučným konaním nám však vznikajú veľmi vysoké náklady, ktoré
bude potrebné uhradiť spolu s vymáhanou sumou. V predmetnom exekučnom konaní vymáha žalovaný (správca dane) daňový nedoplatok voči žalobcovi.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol zamietnuť, pričom k žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok, ani iná závažná ujma.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
9. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
12. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti a ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na § 185 ods. 1 SSP s uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie žalobcom nešpecifikovaná hospodárska a finančná škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ktorá je súčasťou správnej žaloby) za dôvodný. Žalobca, správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad, pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce tvrdil, že zamestnáva 11 fyzických osôb, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. pracovnými zmluvami). Zároveň neuviedol aké množstvo finančných prostriedkov je potrebné vynaložiť na uvedených zamestnancov, resp. na udržanie uvedených pracovných miest, pričom túto skutočnosť bolo taktiež potrebné preukázateľne podporiť dôkazmi (napr. výplatné pásky zamestnancov). Žalobca taktiež poukazoval na zníženie zisku v roku 2020 o 95 %, čo preukazoval výpisom z internetovej stránky www.finstat.sk <http:// www.finstat.sk>, avšak uvedené nepreukazuje aktuálny stav finančných prostriedkov na účte žalobcu (čo možno preukázať napr. výpisom z bankového účtu), resp. nepreukazuje, že priamo napadnuté rozhodnutie bude mať pre žalobcu likvidačný charakter. Žiadnymi dôkazmi nepodložený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného s negatívnym hospodárskym výsledkom priamo nesúvisí a na základe žalobcom tvrdených skutočností, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi nemožno konštatovať, že nepriaznivá finančná situácia u žalobcu by bola spôsobená práve týmto rozhodnutím. Priznanie odkladného účinku tak logicky nemôže spôsobiť zlepšenie tejto situácie, resp. na druhej strane ani odvrátenie negatívnych dôsledkov hospodárenia u žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.
13. Žalobca oprel svoju argumentáciu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež o začaté daňové exekučné konanie. Správny súd v súvislosti s exekučným konaním konštatuje, že žalobca je podnikateľom (osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov), ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania už od roku 2000. Žalobca neosvedčil, že by mu výkonom exekúcie vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákon pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu nemožno vzhliadnuť hrozbu závažnej ujmy u žalobcu ani pri začatí daňového exekučného konania. Správny súd okrem toho zdôrazňuje, že samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Ak by tak bolo, tak by správny súd musel priznať odkladný účinok každej správnej žalobe proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nakoľko vždy eventuálne hrozí nútený výkon rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného môže byť zrušené. Uvedené však bezpochyby nie je v súlade s účelom inštitútu odkladného účinku.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/85/2021 zamietol podľa § 188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko žalobca neosvedčil prvý zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nebolo povinnosťou správneho súdu preskúmavať druhý zákonný predpoklad, t. j. rozpor s verejným záujmom.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).