Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: COSMO, s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 100, Žilina, IČO: 43 823 351, právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom B. č. XX, K., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa č. 2, Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného označené ako Oznámenie číslo 102744777/2019 zo dňa 27.11.2019, takto

rozhodol:

Opatrenie Daňového úradu Žilina označené ako Oznámenie číslo 102744777/2019 zo dňa 27.11.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Výzvou na vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 11.561,10 Eur a rozhodnutia o priznaní úroku za nezákonne zaplatený dorub dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 354,73 Eur zo dňa 19.9.2019 (ďalej ako „výzva na vydanie rozhodnutí“) doručenej Daňovému úradu Žilina dňa 30.9.2019, požiadal žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne o vydanie rozhodnutia podľa správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v spojení s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to o:

- o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vo výške 21 496,69 Eur za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 11 561,10 Eur a

- o priznaní úroku vo výške 354,73 Eur za nezákonne zaplatený dorub dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 1 692,51 Eur. Podanie tejto výzvy na vydanie rozhodnutí žalobca odôvodnil s poukazom na a Daňového poriadku, ako i rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. , rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. , ktoré vychádzajú z rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Sumarizujúc priebeh daňového konania (viď bod 3. tohto rozsudku) uviedol, že podľa Daňového poriadku v platnom znení nadmerný odpočet spadá pod pojem „daň", pričom jeho nevyplatenie, v prípadoch splnenia zákonných podmienok, predstavuje zásah do majetkovej sféry daňového subjektu, kedy tento protizákonný zásah predstavuje protizákonné zmenšenie majetku, resp. protizákonné nezväčšenie. V širších súvislostiach je jeho nevyplatenie potrebné vnímať ako uhradenie zo strany daňového subjektu, pričom za deň úhrady je potrebné považovať deň, kedy mal byť daňovému subjektu vyplatený, nakoľko pre jeho vyplatenie boli splnené zákonné podmienky. Z dôvodu zrušenia nezákonných rozhodnutí označený deň je dňom vzniku daňového preplatku, ako aj deň úhrady nezákonne vyrubeného dorubu

dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie. Zrušením rozhodnutia o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet, z dôvodu jeho nezákonnosti, vzniká daňovému subjektu podľa v spojení s Daňového poriadku (úprava platná v čase vzniku daňového preplatku) právo na úhradu úrokov z omeškania za nevyplatený nadmerný odpočet (daňový preplatok), ktorý nárok bol daňovým subjektom uplatnený v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2014. Úrok z nadmerného odpočtu prináleží daňovému subjektu zo sumy nadmerného odpočtu za obdobie kedy mal byť nárokovaný nadmerný odpočet vyplatený a kedy sa tento stal daňovým preplatkom, a to až do dňa jeho úhrady. V danej súvislosti, potom aj dorub dane vo výške 692,51 Eur, predstavuje daňový preplatok, za ktorý daňovému subjektu prináleží úrok podľa Daňového poriadku platnom odo dňa jeho úhrady do dňa vrátenia.

2. Na uvedenú výzvu (bod 1. tohto rozsudku) reagoval Daňový úrad Žilina (ďalej aj len „žalovaný“) vydaním „Oznámenia“ pod číslom 102744777/2019 dňa 27.11.2019 (ďalej aj len „Oznámenie“ alebo „opatrenie“). K požiadavke splnomocneného zástupcu o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku v tomto oznámení uviedol, že platná právna úprava neupravuje vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu a rozhodnutia o priznaní úroku za nezákonne zaplatený dorub dane na základe výzvy daňového subjektu na vydanie rozhodnutia o priznaní úroku. Priznanie úroku rozhodnutím predstavuje pre správcu dane sankčný postih za to, že nedodržal zákonné lehoty, a rozhodnutie o priznaní resp. vyrubení úroku je správca dane povinný vydať ex offo. Citujúc ustanovenia a Daňového poriadku uviedol, že zákonná definícia nadmerného odpočtu je upravená v ustanovení tak, že nadmerným odpočtom sa rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Začatím daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu došlo ku zmenám lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu upraveným v ustanovení , a na lehoty upravené v ustanovení zákona DPH, kedy správca dane vracia nadmerný odpočet do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly alebo do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je nadmerný odpočet priznaný. V danom prípade po ukončení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 a vyrubovacieho konania nasledujúceho po ukončení daňovej kontroly nebol priznaný nadmerný odpočet, ale bola vyrubená rozhodnutím č. 100333450/2017 zo dňa 21.2.2017 daňová povinnosť. Nadmerný odpočet bol priznaný až rozhodnutím č. 101771239/2019 zo dňa 22.07.2019 a vrátený do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101771239/2019 zo dňa 22.7.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2019. Aplikujúc právnu úpravu ustanovenia tretej vety správcovi dane začala plynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu od 6.9.2019 do 15.9.2019. Správca dane vrátil nadmerný odpočet dňa 10.9.2019 v rámci plynutia 10-dňovej lehoty na jeho vrátenie. Správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 postupoval v súlade s platným ustanovením . Preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol daňový subjekt povinný strpieť a zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podlá judikatúry Súdneho dvora Európskej únie legitímne a oprávnené, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Vzhľadom k tomu, že nadmerný odpočet za január 2014 bol vrátený do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu, daňovému subjektu nevzniká nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa ustanovenia Daňového poriadku v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že daňovým subjektom požadovaný úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet od jeho splatnosti (od 23.4.2014 do 10.9.2019) nemá oporu v platnej legislatíve. Správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 postupoval v súlade s a výšku nadmerného odpočtu vrátil v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu postupom podľa a Daňového poriadku. Rovnako nemá oporu v platnom Daňovom poriadku ani daňovým subjektom požadovaný úrok v prípade vyrubenej a zaplatenej daňovej povinnosti vo výške 1.692,51 Eur, ktorá bola následne rozhodnutím správcu dane č. 101771239/2019 zo dňa 22.7.2019 stanovená na 0,00 Eur. Správca dane vrátil daňovým subjektom zaplatenú daňovú povinnosť predstavujúcu preplatok na základe žiadosti evidovanej pod číslom 613109964/2019 zo dňa 16.8.2019 v lehote 30 dní od doručenia žiadosti daňového subjektu o vrátenie preplatku. Preplatok vo výške 1.692,51 Eur bol vrátený dňa 10.9.2019. Podľa ustanovenia posledná veta ak správca dane žiadosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nevydáva.

3. Podaním zo dňa 15.1.2020 podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou navrhol, aby správny súd predmetné Oznámenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil v podstate nezákonnosťou predmetného oznámenia žalovaného. V úvode žaloby opísal skutkový stav - priebeh daňového konania predchádzajúci vydaniu predmetného opatrenia žalovaného. Správca dane, ktorým bol Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, vykonal u žalobcu - daňového subjektu, kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, o čom vyhotovil Protokol z výkonu daňovej kontroly č.: 103703936/2016 zo dňa 11.8.2016. Následne Daňový úrad Trenčín pristúpil k vydaniu rozhodnutia č. 100333450/2017 zo dňa 21.2.2017, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi určený rozdiel v sume 23 189,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, nepriznal mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 21 496, 69 Eur a vyrubil mu daň v sume 1 692,51 Eur. Dôvodom neuznania nadmerného odpočtu a dorubu dane bol záver, že daňový subjekt nesplnil podmienky pre jeho priznanie, pričom už v rámci výkonu daňovej kontroly mal správca dane preukázané všetky zákonné podmienky zákonného nároku, najmä existenciu zdaniteľného plnenia. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo SR, rozhodol tak, že rozhodnutím č. 101056556/2017 zo dňa 24.5.2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca podal na Krajský súd v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Finančné riaditeľstvo SR č.: 101056556/2017 zo dňa 24.5.2017, ktoré konanie bolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. . V rámci súdneho prieskumu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -47 zrušil napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia nezákonného rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie správcu dane vo vzťahu k pojmu „dodanie tovaru.“ Finančné riaditeľstvo SR podalo proti uvedenému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR zamietol rozsudkom sp. zn. . Finančné riaditeľstvo SR na podklade právoplatného zrušujúceho rozsudku súdu pristúpilo k vydaniu rozhodnutia č.: 101151792/2019, ktorým zrušilo rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. 101771239/2019 zo dňa 22.7.2019, ktorým daňovému subjektu bol určený rozdiel dane vo výške 0,00 Eur a priznaný ním uplatnený nadmerný odpočet vo výške 21 496,69 Eur. K vyplateniu nadmerného odpočtu vo výške 21 496,69 Eur došlo dňa 10.9.2019, a to pripísaním na účet daňového subjektu. Rozdiel zaplatenej dorubenej dane vo výške 1 692,51 Eur bol daňovému subjektu vrátený dňa 10.9.2019, a to pripísaním na účet daňového subjektu. Úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za označené zdaňovacie obdobie v sume 11 561,10 Eur podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku bol uplatnený vo výške 10 %, t. j. „ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %“ a bol počítaný za obdobie od 26.4.2014 (deň vzniku daňového preplatku) do 10.9.2019 (deň vyplatenia). Výška úroku za nezákonne zaplatený dorub dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 354,73 Eur bola počítaná odo dňa 6.8.2017 (zaplatenie nezákonného dorubu dane) a to až do dňa 10.9.2019 (deň vrátenia daňového preplatku). K odôvodneniu žalovaného prezentovanom v jeho oznámení uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nárok na zaplatenie úroku je nevyhnutné posudzovať podľa platnej právnej úpravy, a to od vtedy kedy žalobcovi vznikol nárok na jeho vyplatenie a od momentu kedy zaplatil nezákonne vyrubenú daň až do dňa, kedy mu boli nezákonne zadržiavané finančné prostriedky pripísané na účet - vrátené. Vec týkajúca sa vyplácania úrokov za neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet bola predmetom súdneho prieskumu, a to nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Najvyššieho správneho súdu ČR, ktoré rozsudky vychádzali z rozsudkov ESD, v zmysle ktorých úroky z neoprávneného zadržiavaného odpočtu sa musia vyplatiť za obdobie od 25.4.2014 (deň vzniku daňového preplatku) do 10.9.2019 (deň vyplatenia), pričom lehota od ktorej sa uplatňuje úrok je počítaná nasledujúcim dňom po uplynutí trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po príslušnom zdaňovacom období a úroky z vráteného nezákonného dorubu dane odo dňa 6.8.2017 (zaplatenie nezákonného dorubu dane) a to až do dňa 10.9.2019, (deň vrátenia daňového preplatku). V ďalšom s poukazom na to, čo uviedol vo svojej výzve na vydanie rozhodnutí (bod 1. tohto rozsudku) uviedol, že je pravdou, že v právnej úprave do 31.12.2016 absentovala úprava úroku z nadmerného odpočtu, ktorá bola zavedená do právneho poriadku až s účinnosťou od 1.1.2017, ktorá sa však neuplatní, ak daňová kontrola bola skončená do 31.12.2016. Vzhľadom na ustálenú judikatúru súdov, že toto právo daňového subjektu, je povinnosťou vykladať v čo najväčšej miere v zmysle a účelu smernice Rady 2006/112/ES, a to v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Na základe uvedeného potom odopretie práva žalobcu na zaplatenie úroku podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, by bolo popretím zmyslu a účelu smernice,

nakoľko popretie zákonne uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v danom prípade predstavoval nezákonný stav spôsobený nezákonným postupom žalovaného. Ak žalobca, nie vlastnou vinou, nemohol disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, t.j. tieto mu boli odopreté po dobu cca 5 rokov, je postihnutý hospodárskym znevýhodnením, ktoré by mu malo byť vykompenzované práve zaplatením úrokov, čím by bolo aspoň v minimálnej miere zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Samotné zaplatenie úrokov nie je možné chápať, ako akési sankčné opatrenia voči správcovi dane, ale má predstavovať dorovnanie finančného znevýhodnenia žalobcu, ku ktorému by v prípade riadneho vyplatenia nadmerného odpočtu nedošlo. Zrušením rozhodnutia o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet a dorubu dane, z dôvodu jeho nezákonnosti, vznikol žalobcovi podľa v spojení s Daňového poriadku nárok na zaplatenie úrokov za nevrátený daňový preplatok. I napriek skutočnosti, že až súčasná platná právna úprava priznáva právo na úhradu úrokov z omeškania za nevyplatený nadmerný odpočet (daňový preplatok), ktorý nárok bol žalobcom riadne uplatnený v ním podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2014, a to aj pokiaľ daňová kontrola bola vykonaná do 31.12.2016, tvrdil, že žalobcovi prináleží nárok na vyplatenie úroku, nakoľko iba takýto výklad je plne konformný s právom Európskej únie. Úrok z nadmerného odpočtu tak prináleží zo sumy nadmerného odpočtu za obdobie kedy mal byť nárokovaný nadmerný odpočet podľa zákona vyplatený a kedy sa tento stal daňovým preplatkom a to až do dňa jeho úhrady. V danej súvislosti, potom aj dorub dane vo výške 1 692,51 Eur, predstavuje daňový preplatok, za ktorý žalobcovi prináleží úrok podľa Daňového poriadku odo dňa jeho úrady do dňa vrátenia, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy došlo k zjednoteniu vnútroštátnej právnej úpravy s požiadavkami Európskej únie. V závere opätovne ako vo výzve na vydanie rozhodnutí poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. , rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. .

4. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe vyjadrením zo dňa 9.6.2021. Po rekapitulácii daňového konania predchádzajúceho vydaniu predmetného opatrenia žalovaného ako i konania, výsledkom ktorého bolo vydanie opatrenia žalovaného, k samotným žalobným námietkam uviedol, že k ukráteniu práva daňového subjektu na úrok podľa Daňového poriadku nemohlo dôjsť. Správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 postupoval v súlade s platným ustanovením , dodržal zákonnú 10-dňovú lehotu počítanú od právoplatnosti rozhodnutia na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu upravenú v ustanovení , nedostal sa do omeškania s vrátením nadmerného odpočtu a preto nemohol aplikovať ustanovenie Daňového poriadku a priznať daňovému subjektu úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový subjekt na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Trenčín č. 100333450/2017 zo dňa 21.2.2017 potvrdeného odvolacím orgánom zaplatil dňa 6.8.2017 vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 1.692,51 Eur. Zrušením rozhodnutia Daňového úradu Trenčín 100333450/2017 zo dňa 21.2.2017 rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 101151792/2019 zo dňa 16.5.2019 došlo ku vzniku preplatku. Správca dane žiadosti daňového subjektu ev.č. 6/13109964/2019 zo dňa 16.8.2019 vyhovel v plnom rozsahu (v tomto prípade sa podľa ustanovenia Daňového poriadku rozhodnutie nevydáva) a preplatok vo výške 1.692,51 Eur vrátil daňovému subjektu dňa 10.9.2019. Správca dane postupoval pri vrátení preplatku v súlade s ustanovením Daňového poriadku a preplatok vrátil v lehote 30 dní od doručenia žiadosti. Správca dane sa dodržal zákonnú lehotu na vrátenie preplatku v ustanovení Daňového poriadku, nedostal sa do omeškania s vrátením preplatku, a preto správca dane nemohol aplikovať ustanovenie Daňového poriadku a priznať daňovému subjektu úrok za oneskorené vrátenie preplatku. Žalovaný k uvedeným žalobným námietkam uvádza, že preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol daňový subjekt povinný strpieť a zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie legitímne a oprávnené, nakoľko slúži na preverenie skutočnosti potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nevyplatenie nadmerného odpočtu je potrebné vnímať ako uhradenie dane a za deň úhrady má byť považovaný deň, kedy mal byť nadmerný odpočet daňovému subjektu zaplatený. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje platenie dane, spôsob označenia platby dane, použitie zaplatenej dane. V ustanovení Daňového poriadku je upravený deň platby, ktorým je v prípade použitia nadmerného odpočtu podľa až 9 prvý deň lehoty na jeho vrátenie. Tvrdenie žalobcu o dni úhrady nadmerného odpočtu ako úhrady dane nemá oporu v platnom znení Daňového poriadku. U daňového subjektu bola začatá daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Začatím daňovej kontroly došlo ku zmenám

lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu upraveným v ustanovení , a na lehoty upravené v ustanovení , kedy správca dane vracia nadmerný odpočet do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly alebo do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je nadmerný odpočet priznaný. Súčasne platná právna úprava priznania úroku v ustanovení Daňového poriadku predstavuje pre správcu dane finančný postih (sankciu), ak nedodrží zákonnú lehotu na vrátenie preplatku v ustanovení Daňového poriadku a zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu v ustanovení , , a . Žalobcom požadovaný úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2014 od jeho splatnosti do dňa vrátenia vrátane (t.j. od 26.04.2014 do 10.09.2019) nemá oporu v platnej legislatíve. Správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 postupoval v súlade s ustanovením a priznaný nadmerný odpočet v sume 21.496,69 EUR vrátil v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia č. 101771239/2019 zo dňa 22.7.2019 postupom podľa daňového poriadku. Rovnako nemá oporu v platnej legislatíve ani žalobcom požadovaný úrok v prípade vyrubenej a zaplatenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 1.692,51 Eur, ktorý žalobca počítal od jej zaplatenia do dňa jej vrátenia vrátane (t.j. od 06.08.2017 do 10.09.2019). Zrušením rozhodnutia č. 100333450/2017 zo dňa 21.02.2017, ktorým bola vyrubená daň, došlo ku vzniku preplatku na DPH. Zákonným postupom podľa Daňového poriadku správca dane na základe žiadosti daňového subjektu vrátil preplatok v lehote 30 dní od doručenia žiadosti. Tým, že bolo žiadosti daňového subjektu v plnom rozsahu vyhovené, rozhodnutie nevydal ( posledná veta daňového poriadku). Platná legislatíva žalobcom vypočítaný úrok za obdobie od splatnosti nadmerného odpočtu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, do dňa jeho vrátenia a rovnako žalobcom počítaný úrok od zaplatenia dane do vrátenia dane nepozná ani neupravuje. K požiadavke žalobcu o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku podľa Daňového poriadku uviedol, že platná právna úprava ustanovenia Daňového poriadku neupravuje vydanie rozhodnutia o úroku na základe žiadosti daňového subjektu. Priznanie úroku rozhodnutím podľa Daňového poriadku predstavuje pre správcu dane sankčný postih za to, že nedodržal zákonné lehoty, a rozhodnutie o priznaní resp. vyrubení úroku je správca dane povinný vydať ex offo. Na základe právnej úpravy Daňového poriadku sa daňové konanie začína na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci. Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Doručením podania ev.č. 6/15108283/2019, nazvaného „Výzva na vydanie Rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 11.561,10 Eur a Rozhodnutia o priznaní úroku za nezákonne zaplatený dorub dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 354,73 Eur“ došlo ku začatiu daňového konania. Žalovaný vychádzajúc z obsahu podania dospel k záveru, že žalobca požaduje úroky ako finančnú kompenzáciu, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve, a preto oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré nie je možné jeho žiadosti vyhovieť a priznať mu požadované úroky. Postup správcu dane, kedy na podanie daňového subjektu odpovedal listom je v súlade s právnym poriadkom a s SR. Žalovaný ďalej uvádza, že s účinnosťou od 1.1.2017 zaviedol právnu úpravu priznania náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v ustanovení vo forme úroku. V ustanovení zákonodarca presne stanovil podmienky, za splnenia ktorých správca dane z úradnej moci prizná platiteľovi dane (daňovému subjektu) úrok za zadržiavaný nadmerný odpočet. Podmienkami pre priznanie úroku za zadržiavaný nadmerný odpočet je vykonávaná daňová kontrola oprávnenosti nároku na jeho vrátenie podľa , a a nevrátenie nadmerného odpočtu v lehote 6 mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5. Po splnení zákonných podmienok správca dane prizná úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane. O priznaní úroku z nadmerného odpočtu správca dane rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu daňovému subjektu zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu. V zmysle prechodného ustanovenia nárok na úrok za zadržiavaný nadmerný odpočet nemá platiteľ dane (daňový subjekt), u ktorého prebiehala daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , a a bola skončená do 31.12.2016 vrátane. K nároku daňového subjektu na priznanie náhrady za zadržanie

nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly Najvyšší súd SR vydal stanovisko z 30.10.2019, sp. zn. SnJ 36/2019 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2019, v ktorom uvádza: „Ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu . o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení vety druhej o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), v znení: „Ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“ Žalovaný uvádza, že v čase podania a vybavovania podania žalobcu (november 2019) mu uvedené stanovisko nebolo známe. V závere vyjadrenia dal žalovaný do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.5.2020, sp. zn. zverejnený pod č. 28 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2021, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza: „I. o dani z pridanej hodnoty v znení (účinného od 1. januára 2017) v upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a priznáva platiteľovi nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa , alebo 5. II. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, od 1. januára 2017 platí, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa platiteľovi prizná, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Štát má teda šesť mesiacov na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania finančných prostriedkov vzťahoval inštitút nároku na úrok z nadmerného odpočtu. III. Počítaním úroku z nadmerného odpočtu po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu na základe podania daňového priznania, bez stanovenej primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly, by bola popretá zásada ekvivalencie a efektivity a bol by obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej kontroly.“ S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti a právnu úpravu priznania úroku v ustanovení Daňového poriadku, kedy je daňovému subjektu priznaný úrok v prípade nedodržania lehoty na vrátenie preplatku v ustanovení Daňového poriadku a rovnako v prípade nedodržania lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v ustanovení , a , a požiadavke žalobcu o priznanie takých úrokov, ktoré nie sú právne legitímne, žalovaný navrhol súdu, aby žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného oznámenia ako nedôvodnú zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

5. Žalobca svoje právo podať proti vyjadreniu žalovaného repliku nevyužil.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného vychádzajúc pritom z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v tejto veci podľa . Na základe toho správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná a napadnuté opatrenie zrušil podľa . Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 14.12.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa : Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa : Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( ) **) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

Podľa v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov 29b) v súhrne viac ako 1 000 eur.

Podľa v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Podľa v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, 29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

Podľa v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2017: Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2017: Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2017: O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.

Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2017: Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa , aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia: Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia: Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 79 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného: Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu 44aa) a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

Podľa Článku 7 ods. 2 - ďalej SR: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa Článku 142 ods. 1 SR: Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa článku 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.

8. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva priebeh konania, výsledkom ktorého bolo vydanie opatrenia žalovaného tak ako je tento opísaný v bodoch 1. až 3. tohto rozsudku.

9. Predmetom posudzovania zákonnosti správnym súdom v tejto veci je oznámenie žalovaného 102744777/2019 zo dňa 27.11.2019 (správnym súdom právne posúdené ako opatrenie) a postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu tohto opatrenia. Vzhľadom k tomu, že proti Oznámeniu žalovaného majúceho povahu opatrenia nebol prípustný opravný prostriedok, toto je samo o sebe spôsobilým predmetom správneho súdneho konania, ku ktorému záveru dospel správny súd na základe nasledovných úvah:

10. V zmysle úpravy podľa je prieskum zákonnosti správneho súdu na základe všeobecnej správnej žaloby, akou je i správna žaloba v prejednávanej veci, právnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb (v prejednávanej veci obchodnej spoločnosti, teda právnickej osoby) v prípadoch, ak ich práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté i opatrením orgánu verejnej správy. Úprava podľa následne definuje inštitút opatrenia orgánu verejnej správy, ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Z hľadiska spôsobilosti Oznámenia žalovaného ako predmetu prieskumu zákonnosti správneho súdu, teda nie určujúca forma tohto správneho aktu, ale splnenie alebo nesplnenie podmienky, podľa ktorej sa toto Opatrenie priamo dotýka práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a bolo vydané žalovaným pri výkone verejnej moci na príslušnom úseku verejnej správy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že určujúcim je obsah a nie forma správneho aktu. Správny súd konštatuje na základe vyhodnotenia obsahu Oznámenia žalovaného, že toto Oznámenie bolo vydané žalovaným ako orgánom verejnej moci pri výkone jeho právomoci vyplývajúcej mu zo zákonnej úpravy a priamo sa práv a právom chránených záujmov žalobcu dotýka. Uvedená podmienka spôsobilosti tohto Oznámenia byť predmetom prieskumu zákonnosti je potom správnym súdom vyhodnotená ako splnená a dôvod pre odmietnutie predloženej správnej žaloby postupom podľa , teda pre jej neprípustnosť, daný nie je. Rovnako tento dôvod neprípustnosti predloženej správnej žaloby nie je možné skonštatovať v nadväznosti na úpravu podľa , teda pre nevyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, nakoľko proti Oznámeniu žalovaného zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa (uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti Oznámeniu žalovaného nemá právny základ). Preskúmateľnosť predmetného Oznámenia je za splnenia podmienky existencie možnosti priameho dotyku tohto Oznámenia na právach a právom chránených záujmoch žalobcu založená i priamo ustanovením SR podľa Článku 142 ods. 1 SR. Pokiaľ ide o súdny prieskum opatrení v ich rôznorodých formách aké postupy orgánov verejnej správy prinášajú, poukazuje správny súd na závery napríklad podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.5.2016. Vychádzajúc z uvedených záverov a právnych názorov správny súd konštatuje, že samotná absencia formálnych obsahových náležitostí Oznámenia žalovaného z 27.11.2019, ako správneho aktu v podobe výroku, odôvodnenia a poučenia, nezakladá záver o nezákonnosti tohto Oznámenia, avšak nezákonným je primárne samotný postup žalovaného vedúci k vydaniu tohto Oznámenia, a tým je v konečnom dôsledku nezákonným i samotný výsledok tohto postupu žalovaného, a teda Oznámenie žalovaného zo dňa 27.11.2019. Konkrétne vzhliada správny súd nezákonnosť postupu žalovaného, ktorý viedol k vydaniu Oznámenia v jeho rozpore s úpravou §

79 ods. 2 posledná veta Daňového poriadku a contrario, v ktorej právnej úprave pri aplikácii uvedeného výkladového pravidla (výklad prostredníctvom výkladového pravidla a contrario) vyplýva pre prípad, ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku dane nevyhovie v plnom rozsahu, požiadavka vydať o uvedenom rozhodnutie - negatívne rozhodnutie. Pri tomto závere podporne poukazuje správny súd na komentár k posledná veta Daňového poriadku podľa: Kubincová, S. . Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C.H.Beck, , 454 s., podľa ktorého: Rozhodnutie správca dane nevydáva, ak žiadosti o vrátenie daňového preplatku vyhovie (ods. 2). Z toho možno vyvodiť, že v prípade, ak správca dane žiadosti o vrátenie daňového preplatku nevyhovie, rozhodnutie je povinný vydať. V tom prípade sa na rozhodnutie vzťahujú ustanovenia a nasl. (má sa na mysli daňového poriadku - poznámka správneho súdu). Uvedený komentár správny súd uvádza uvedomujúc si, že sa viaže ku preplatku dane, avšak tento záver vzhľadom na ďalšie nasledujúce konštatovania správneho súdu, je uplatniteľný aj v pomeroch prejednávanej veci.

11. Z obsahu správnej žaloby i vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku sú relevantné ustanovenia Daňového poriadku a . Ustanovenie Daňového poriadku určuje správcovi dane povinnosť do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, resp. ustanovenie obdobne správcovi dane prikazuje do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu rozhodnúť o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 citovaného ustanovenia, nemožno toto vymedzenie povinnosti vydať rozhodnutia vykladať tak, že formou rozhodnutia správca dane rozhoduje len ex offo v prípade pozitívneho rozhodnutia o priznaní úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku alebo úroku z oneskorene vráteného zadržiavaného nadmerného odpočtu. Aj negatívne rozhodnutie, ktorým sa daňovým subjektom uplatnený nárok či už z vecných alebo skutkových dôvodov nepriznáva, príp. sa priznáva v nižšej sume, ako bol uplatnený, je rozhodovanie o priznaní, resp. nepriznaní práv daňových subjektov v zmysle dikcie ustanovenia Daňového poriadku, upravujúceho povinnosť správcu dane vydávať v takýchto prípadoch formalizované rozhodnutie, na ktoré zákon kladie požiadavku riadneho zistenia skutkového stavu veci a riadneho odôvodnenia individuálneho správneho aktu (, Daňového poriadku), vydaného v rámci daňového konania ( Daňového poriadku). Uvedený formalizovaný postup správcu dane zároveň poskytuje záruku zachovania dvojinštančnosti daňového konania ( a nasl. Daňového poriadku), prípadne zachovania možnosti revidovania nezákonných rozhodnutí v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Len tak možno totiž zabrániť tomu, aby právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo veci podanej žiadosti posudzoval len orgán, ktorý vydal napádané oznámenie (opatrenie).

12. Z uvedeného dôvodu, kedy žalovaný nerozhodol o nároku žalobcu formalizovaným rozhodnutím, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie, správny súd vyhodnotil tento nedostatok v postupe žalovaného ako spôsobilý dôvod pre zrušenie predmetného Oznámenia žalovaného podľa , teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

13. Odhliadnuc od vyššie uvedeného nedostatku, ktorý je postačujúci pre zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného, správny súd ďalší dôvod na zrušenie predmetného opatrenia vzhliada v jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko dospel k záveru, že tak zo samotných podaní žalobcu ako ani z podaní žalovaného nie je možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností ustáliť o akom konkrétnom nároku v nadväznosti na konkrétne zákonné ustanovenie príslušného právneho predpisu malo byť vlastne rozhodované, čo možno v rovnakej miere vytýkať tak žalobcovi ako aj žalovanému. Samotný žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v predmetnej výzve na vydanie rozhodnutí odvodzuje právny základ svojho nároku z ustanovení Daňového poriadku v spojení s , ním citovaná judikatúra poukazujúca na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora - uznesenie vo veci C-120/15-Kovozber s.r.o. sa však týka zaplatenia úroku za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktorý nárok je od 1.1.2017 legislatívne zakotvený v ustanovení . Žalovaný svojim opatrením reagoval na žalobcom uplatňovaný nárok len z pohľadu ustanovenia Daňového poriadku. V podanej žalobe žalobca opätovne spomína úroky za neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet počas daňovej kontroly pričom opätovne poukazoval aj na judikatúru týkajúcu sa nároku na úrok za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe výslovne reaguje na právu úpravu priznania náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktorá má od 1.1.2017 legislatívne zakotvenie v ustanovení .

14. Vychádzajúc z litery zákona je pritom nepochybné, že novela účinná od 1.1.2017 v upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a priznáva platiteľovi nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa ods. l, 2 alebo 5. Kompenzáciu, ktorá patrí daňovníkovi po dobu zákonného preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa Daňového poriadku, v zmysle ktorého si žalobca úrok vypočítal. Jedná sa o dva rozdielne nároky s osobitnou právnou úpravou, ktoré nemožno stotožňovať.

15. Atribútom zákonnosti a preskúmateľnosti môže zodpovedať len také rozhodnutie, z ktorého je nepochybné akého nároku sa týka - t. j. o akom nároku je ním rozhodované, čo je prioritne podmienené tým, aby samotný správny orgán mal jasno v tom, o čom so znalosťou veci rozhoduje. Pokiaľ tomu tak nie je z dôvodu, že z podania účastníka konania nie je možné jednoznačne identifikovať aký nárok sa ním uplatňuje, je vo všeobecnosti povinnosťou správneho orgánu účastníka konania vyzvať, aby nedostatky podania odstránil. V oblasti správy daní tomuto účelu slúži ustanovenie § 13 ods. 8 Daňového poriadku upravujúce povinnosť príslušného orgánu (spravidla správcu dane) vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie. Podanie žalobcu adresované správcovi dane - žalovanému označené ako „Výzva na vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 11.561,10 Eur a rozhodnutia o priznaní úroku za nezákonne zaplatený dorub dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 354,73 Eur“ podľa názoru správneho súdu požiadavke jasnosti a zrozumiteľnosti nezodpovedalo, nakoľko z jeho obsahu nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa týka nároku podľa Daňového poriadku alebo . Uvedenému záveru nasvedčuje aj predmetné správne súdne konanie, v rámci ktorého sa obidvaja účastníci konania vyjadrovali k obidvom uvedeným ustanoveniam zákonov.

16. Zároveň vzhľadom na zmätočnosť samotného administratívneho konania, čo sa prejavilo i v obsahu argumentácie žalobcu uvedenej v predloženej správnej žalobe ako i vo vyjadrení žalovaného, v rámci ktorých argumentácii sa spomínajú obidva nároky (tak nárok podľa Daňového poriadku ako i nárok podľa ) správny súd nemohol námietky žalobcu vyhodnocovať s vyústením do záväzných právnych názorov správneho súdu, nielen pre faktickú nemožnosť (nejednoznačnosť predmetu daňového konania), ale i z dôvodu, že by takýto postup súdu bol v rozpore so zásadou subsidiarity správneho súdnictva. Žalovaný o žiadosti žalobcu vôbec nevydal správne rozhodnutie, a tým žalobcovi znemožnil primárne posúdenie záverov žalovaného (skutkových aj právnych) v riadnom odvolacom konaní pred odvolacím orgánom, kde by boli skutkové a právne závery žalovaného vecne vyhodnotené.

17. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v prvom rade bez pochybností ustáliť aký nárok žalobca žiada prerokovať a následne vydať o žiadosti žalobcu správne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku a svoje rozhodnutie v odôvodnení náležite zdôvodniť (skutkovo i právne), a to ako vo vzťahu k otázke ním uplatneného práva - tak vo vzťahu k uplatnenému úroku a jeho výške, a to všetko vo svetle záverov príslušnej na vec sa vzťahujúcej judikatúry (vnútroštátnej i ESD). Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodní tak, aby jeho závery boli spôsobilé prieskumu na základe riadneho opravného prostriedku - odvolania, v rámci rozhodovania o ktorom budú v prípade uplatnenia tohto riadneho opravného prostriedku závery žalovaného i vecne preskúmané, čo má v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva prieskumu zákonnosti správnym súdom predchádzať. Správny súd vo vyššie uvedenom odôvodnení reflektoval potrebu eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva i orgánmi verejnej správy.

18. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd podľa úpravy priznal úplnú náhradu trov konania v rozsahu dôvodne vynaložených trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ ale.bo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.