Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Csp-188-2021.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/188/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. , so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A., o zaplatenie sumy vo výške 676,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 676,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 6,25 eur od 30.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 113,65 eur od 01.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 63,30 eur od 01.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 53,90 eur od 02.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 35,00 eur od 01.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 35,00 eur od 31.08.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 307,10 eur spolu s 5% úrokom z omeškania z dlžných súm, sumy 369,26 eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s., a žalovanou boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb (v ďalšom texte len „zmluva“), na základe ktorých boli žalovanej aktivované programy služieb a dohodli sa na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie služieb podľa cenníka. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a.s., ju upomienkami vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. Tým vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka, ktorú žalovaná neuhradila. Zároveň si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú vypočítal podľa vzorca základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti /celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), resp. s) Občianskeho zákonníka. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvy o poskytovaní verejných služieb, cenníky služieb, všeobecné obchodné podmienky, faktúry, odstúpenie od zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.07.2021 pod sp. zn. 13Up/989/2021 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, z dôvodu čoho bola na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.
3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučením strany sporu doručovaná v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), tj. bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a to potom, čo sa jej nepodarilo doručiť ju ani na adresu jej aktuálneho pobytu. Žalovaná sa nevyjadrila v určenej lehote a ani do vydania rozhodnutia, z dôvodu čoho s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani zástupca žalobcu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.03.2019, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bol žalovanej aktivovaný balík ÁNO L a na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.03.2019, balík ÁNO L. Žalobca žalovanej vystavil faktúry:
- dňa 15.03.2019, VS 8229745870 vo výške 6,25 eur s lehotou splatnosti 29.03.2019,
- dňa 15.04.2019, VS 8231820292 vo výške 113,68 eur s lehotou splatnosti 30.04.2019,
- dňa 15.05.2019, VS 8233911283 vo výške 63,30 eur s lehotou splatnosti 31.05.2019,
- dňa 15.06.2019, VS 8236018288 vo výške 53,90 eur s lehotou splatnosti 01.07.2019,
- dňa 15.07.2019, VS 8238140243 vo výške 35 eur s lehotou splatnosti 31.07.2019,
- dňa 15.08.2019, VS 8240281990 vo výške 35 eur s lehotou splatnosti 30.08.2019. Okrem toho bola žalovanej vystavená faktúra dňa 15.03.2020, VS 8255825912 vo výške 369,26 eur s lehotou splatnosti 31.03.2020, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných podmienok žalovanou.
8. Záväzok žalovanej bol vyčíslený celkovo na sumu 676,36 eur (307,10 + 369,26). 9. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 01.04.2020 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 11.04.2020 ako aj upozornil žalovanú na jej záväzok v sume 676,36 eur. Zároveň ju upozornil, že pohľadávku v prípade jej neuhradenia môže postúpiť inej osobe aj bez jej súhlasu, a to s poukazom na § 43 ods. 13 zák. 351/2011 Z. z.
10. Výzvou na zaplatenie zo dňa 01.04.2021 bola žalovaná zo strany žalobcu vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 703,74 eur, ktorá pozostávala z istiny a úrokov z omeškania ku dňu 01.04.2021.
11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2020 bola pohľadávka pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a. s., postúpená na žalobcu s účinnosťou k 03.12.2020, z dôvodu čoho je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznamované listom zo dňa 22.12.2020.
12. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
15. Na posudzovaný vzťah medzi sporovými stranami bez ohľadu na jeho právnu formu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej služby, za ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila sumu, vyúčtovanú faktúrami v celkovej sume 307,10 eur. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaná tým, že riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušila zmluvné povinnosti. Nakoľko žalovaná ani na základe pokusu o pokonávku si nesplnila svoj dlh, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Súd mal preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom, a to na základe toho, že mu bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená po splnení všetkých podmienok. V tomto smere má súd na mysli aj splnenie povinnosti, predstavujúce písomnú výzvu podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z., za ktorú považuje odstúpenie od zmluvy zo dňa 01.04.2020, ktoré bolo zo strany žalobcu súdu predložené. Čo sa týka nároku uplatneného titulom zmluvnej pokuty vo výške 369,26 eur (súčet 94,68 eur + 274,58 eur), súd poukazuje na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanej podľa čl. 5 zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.03.2019 a 16.03.2019, časť zmluvná pokuta (porušenie doby viazanosti 24 mesiacov). Žalovanej boli poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za služby v hodnote 120 eur. Suma 390 eur sa považovala za základ zmluvnej pokuty, teda počiatočnú sumu, ktorá bude v závislosti od dĺžky trvania zmluvy, klesať (viď zmluva z 14.03.2019). Žalovanej boli ďalej poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za služby v hodnote 120 eur. Suma 318 eur sa považovala za základ zmluvnej pokuty, teda počiatočnú sumu, ktorá bude v závislosti od dĺžky trvania zmluvy, klesať (viď zmluva z 16.03.2019).
26. Ide o typ degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá bola vypočítaná podľa zmluvných podmienok, ktoré súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) a s) Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd odkazuje na ustanovenia o zmluvnej pokute, keď z hľadiska funkcie zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Žalovaná, i keď vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomá svojich povinností a jej konanie v rozpore s uzatvorenou zmluvou a zákonom nemôže požívať zvýšenú ochranu na úkor osoby, ktorá jej poskytla služby, za ktoré žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu.
27. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 307,10 eur (suma poskytnutých služieb), a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na zaplatenie dlžnej sumy podľa faktúr za poskytnuté služby v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .