Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/68/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného Y. V., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 18.06.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.decembra 2021 pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

I.

Podľa ,, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa súd u obžalovaného

Y. B a l a ž o v i č a , nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom P. 5, X. M., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce

podľa s použitím u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko považuje trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2020, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 03.09.2020, sp. zn. vo výmere 8 (osem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

II.

Podľa sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 18.06.2021 bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10.09.2019 v čase okolo 23.30 hod. v Bratislave po uliciach Sliačska, Tupého, Podkolibská, Hlavná, Na spojke, Čremchová a Pyrenejská viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, modrej farby, s tabuľkami s evidenčným číslom TT-XXXEX pochádzajúcimi z iného motorového vozidla, s ktorým unikal pred hliadkou PZ Obvodného oddelenia PZ Bratislava Nové Mesto- západ, pričom s vozidlom následne zastavil na Pyrenejskej ulici, z ktorého vystúpil a pešo sa presúval po ulici Krahulčia, kde bol

uvedenou hliadkou PZ kontrolovaný, pričom uvedené vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Piešťany Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, sp. zn. ORPZ-TT-ODI3-135, 377/2014-P zo dňa 13.02.2015, právoplatným dňa 09.04.2015, mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Hlohovci Okresného riaditeľstva PZ v Trnave sp. zn. ORPZ-TT- ODI4-345/2015-P zo dňa 14.12.2015 právoplatným dňa 14.12.2015 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn, zo dňa , právoplatným dňa 21.10.2016, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov a doba výkonu uvedených sankcií v čase spáchania skutku, t. j. dňa 10.09.2019 obvinenému neuplynula.

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa , súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 20.09.2019, právoplatný dňa 20.09.2019, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Odvolanie obžalovaného bolo odôvodnené podaním obhajcu zo dňa 04.08.2021 ako aj podaním samotného obžalovaného zo dňa 01.08.2021. Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania navrhuje krajskému súdu, aby zrušil rozsudok a upustil od potrestania a poukazuje predovšetkým na to, že sa ku skutku priznal a tento oľutoval. Obhajca v dôvodoch odvolania uvádza, že výrokom o treste prvostupňového rozsudku boli porušené ustanovenia , pretože okresný súd nezohľadnil dikciu . V kontexte s uvedeným považuje obhajca uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov za neprimeraný a neúčelný. Obžalovaný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a vykonáva dva samostatné tresty odňatia slobody vo výmere osem rokov a dvadsaťosem mesiacov. Uvedená výmera predstavuje celú jednu dekádu života obžalovaného a je možné predpokladať, že brány väznice opustí po päťdesiatke. Takto uložené tresty sú samé osebe dostatočné na ochranu spoločnosti a tiež na nápravu obžalovaného.

Obhajca ďalej vyslovil názor, že predlžovanie trestov o ďalší desaťmesačný trest, reálne nesplní žiadnu funkciu z hľadiska generálnej, či individuálnej prevencie. V prípade, že by došlo k aplikácii ustanovenia zostal by v platnosti výrok o treste uložený trestný rozkazom Okresného súdu Trnava vrátane uloženého trestu zákazu činnosti. Vykonané dokazovanie jasne preukázalo, že obžalovaný s policajtami, ktorí ho kontrolovali od začiatku spolupracoval, priznal sa a zaujal čestný postoj k celej veci. Zdôraznil aj fakt, že v prípade tohto skutku ide o prečin v základnej skutkovej podstate, teda o najmenej závažnú formu trestnej činnosti.

S odkazom na uvedené skutočnosti obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a rozhodnúť s použitím o upustení od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania vyjadruje nesúhlas s výrokom o treste prvostupňového rozsudku, pričom tento trest považuje za neprimerane mierny. Ako ďalej uvádza, okresný súd v rámci ukladania trestu navýšil pôvodne uložený trest z osem mesiacov na desať mesiacov, čo nemožno považovať za adekvátny trest s prihliadnutím na osobu obžalovaného a okolnosti daného prípadu. Okresným súdom neboli pri ukladaní trestu dôsledne zvažované princípy vyplývajúce z ustanovenia , . V rámci ukladania súhrnného trestu okresný súd síce navýšil o

dva roky aj uložený trest zákazu činnosti, avšak takýto druh trestu nemá u obžalovaného v podstate žiaden význam. Táto činnosť mu je zakazovaná opakovane, pritom ide o činnosť na vykonávanie, ktorej nikdy nebol oprávnený, nakoľko nikdy nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Je zrejmé, že túto činnosť vykonáva opakovane, bez ohľadu na to, že sú mu ukladané tresty zákazu činnosti. Preto jediným účinným opatrením, ktoré môže mať u obžalovaného predpokladaný efekt je trest odňatia slobody.

Za spáchanie prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa možno uložiť trest až na dva roky. Napriek tejto trestnej sadzbe okresný súd uložil obžalovanému trest iba v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere desať mesiacov. Súd vysvetlil toto svoje rozhodnutie tým, že obžalovaný má uložené ďalšie tresty vo výmere osem rokov a dvadsaťosem mesiacov, čo v súhrnne bude postačovať na jeho nápravu. S týmito úvahami okresného súdu sa nestotožnil.

Podľa prokurátora sa súd pri ukladaní súhrnného trestu za konkrétnu zbiehajúcu trestnú činnosť nemôže čo do primeranosti trestu odvolávať na úplne iné trestné veci, resp. tresty, ktoré s hodnotenou zbiehajúcou sa trestnou činnosťou nijako nesúvisia. Okrem toho poukazuje prokurátor na skutočnosť, že u obžalovaného ide o dvadsaťjeden krát odsúdeného recidivistu, ktorý sa obdobného druhu trestnej činnosti dopúšťa opakovane. Posudzovaného prečinu sa dopustil dňa 10.09.2019 tak, že unikajúc pred hliadkou PZ viedol motorové vozidlo počas uloženého trestu zákazu činnosti, s namontovanými evidenčnými značkami pochádzajúcimi z úplne iného vozidla. Obdobného skutku sa dopustil aj 17.09.2019 za čo mu bol rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn. uložený súhrnný trest.

Ak by súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti riadne hodnotil osobu obžalovaného a jeho doterajší život, nemohol by dospieť k záveru, že za takúto zbiehajúcu trestnú činnosť je dostačujúce uložiť iba mierny trest v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto postup neodôvodňoval ani pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Osobitne prokurátor v odvolaní hodnotí priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa v kontexte so zistením, že hneď v úvode prípravného konania boli zabezpečené jednoznačné usvedčujúce dôkazy a obžalovanému nezostávalo nič iné, ako sa priznať. To, že doterajšie sankcie sa u obžalovaného neprejavili ako dostatočne účinné, je potvrdené aj existenciou právoplatného odsúdenia za oveľa závažnejšiu trestnú činnosť.

Prokurátor po oboznámení sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia trvá na tom, že v danom prípade nebol trest ukladaný v súlade so zásadou individualizácie trestu, ktorá je prostriedkom na dosiahnutie jeho primeranosti. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd neopieral o náležité a všestranného hodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, okolnosti prípadu a vôbec nevzal do úvahy fakt, že obžalovaný sa vyššie uvedeného prečinu dopúšťa opakovane.

Na podklade argumentov opísaný v odvolaní prokurátor navrhol zrušiť výrok o treste z dôvodu a rozhodnúť o uložení súhrnného trestu odňatia slobody na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti v trvaní päť rokov, pri zrušení výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. .

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo za splnenia podmienok uvedených v vykonané v neprítomnosti obžalovaného Y. V.. Menovaný bol na verejné zasadnutie riadne predvolaný, pričom predvolanie prevzal dňa 11.11.2021. O termíne verejného zasadnutia bol upovedomený jeho ustanovený obhajca, ktorý sa verejného zasadnutia zúčastnil. Pred termínom konania verejného zasadnutia obžalovaný listom zo dňa 11.11.2021 požiadal, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo v jeho neprítomnosti a aby bola zrušená žiadosť súdu o jeho predvedenie na verejné zasadnutie.

Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na verejnom zasadnutí na dôvodoch podaného odvolania a požiadal o sprísnenie trestu v zmysle dôvodov písomne podaného odvolania. Naopak odvolanie obžalovaného navrhol, ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania, navrhol mu vyhovieť a upustiť od uloženia súhrnného trestu. Pokiaľ ide o odvolanie prokuratúry toto označil za nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátora, v intenciách preskúmal napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaniami vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania ( ), pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne opodstatnené, naopak odvolanie prokuratúry bolo posúdené ako nedôvodné.

Podľa orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.06.2021 obžalovaný postupom podľa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň na všetky otázky položené podľa , , , , odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením rozhodol, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná dokazovanie.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného Y. V. uznal vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedený v obžalobe.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní, zákonne a vecne správne okresný súd rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku v súvislosti s uloženým trestom, je potrebné konštatovať, že nedostatky boli zistené pri úvahách o priznaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pokiaľ ide o záver okresného súdu o splnení podmienok pre uloženie súhrnného trestu, tento nebol odvolacím súdom posúdený ako zákonný. Po dôslednom zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré bolo potrebné pri úvahách o výmere trestu zohľadniť, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest je zároveň aj neprimeraný.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému pôvodne trestným rozkazom zo dňa 10.09.2020 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Uznal pritom poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným a priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti opakovane súdne trestaný.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný Y. V. v zákonom stanovenej lehote odpor.

Na hlavnom pojednávaní okresného súdu boli po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonané dôkazy vzťahujúce sa k výroku o treste, o ktoré sa následne súd prvého stupňa oprel pri odôvodnení svojho rozhodnutia.

Čo sa týka postupu okresného súdu pri určovaní druhu a výmery uloženého trestu postupom podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný od začiatku prípravného konania spáchanie skutku priznával

a oľutoval ho. Čo sa týka priznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, táto sa odvíja od zistenia, že obžalovaný už bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre viaceré úmyselné trestné činy. Krajský súd v tejto súvislosti iba pre úplnosť pripomína, že okresný súd napriek tomu, že obžalovanému ukladal súhrnný trest, neprihliadol v neprospech obžalovaného na fakt, že ho postihuje za viac trestných činov a neuznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, v rámci ktorého došlo k upusteniu od uloženia ďalšieho trestu a súčasne zohľadňujúc iné právne posúdenie konania obžalovaného pokiaľ ide o spôsob spáchania skutku, nebolo na mieste naznačeným smerom upravovať priznané priťažujúce okolnosti.

Tak ako to vyplýva z výroku o treste prvostupňového rozsudku, okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, aj keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami bol vedený, keď prijal záver, že skutok zo dňa 10.09.2019 bol obžalovaným spáchaný v súbehu so skutkom zo dňa 17.09.2019, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 20.09.2019. Po zohľadnení údajov, ktoré vyplývajú z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Trnava, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie o uložení súhrnného trestu neobstojí, nakoľko nie je splnená podmienka spáchania uvedených dvoch trestných činov v súbehu. Skutok zo dňa 10.09.2019, ktorý je predmetom tohto konania, bol obžalovaným spáchaný takmer identickým spôsobom, aký bol použitý aj v prípade skutku zo dňa 17.09.2019 a v obidvoch prípadoch teda došlo k naplneniu znakov rovnakej skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Jeden zo skutkov je lokalizovaný v okrese Bratislava III a druhý v okrese Trnava a je medzi nimi časový odstup sedem dní. K oznámeniu vznesenia obvinenia za skutok zo dňa 10.09.2019 došlo 26.09.2019 a k oznámeniu vznesenia obvinenia za skutok zo dňa 17.09.2019 došlo dňa 18.09.2019. Znamená to, že medzi prvým a druhým skutkom nebolo obžalovanému oznámené vznesenie obvinenia za skutok spáchaný ako prvý v poradí.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Vychádzajúc z vyššie opísaných zistení, zohľadňujúc pritom pravidlá uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach, dospel krajský súd k záveru, že spomenuté dva prípady sú dvomi čiastkovými útokmi jedného pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a nejde o súbeh dvoch trestných činov. Preto nebolo možné uvažovať o ukladaní súhrnného trestu a správne mal byť obžalovanému uložený spoločný trest.

Možnosť nápravy tohto pochybenia nadriadeným súdom na podklade podaných odvolaní bola však výrazne limitovaná, vzhľadom k tomu, že po prijatí vyhlásenia o vine bol odvolaniami napadnutý iba výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko výrok o vine nadobudol právoplatnosť a nie je možné pristúpiť k jeho zrušeniu s odkazom na ustanovenia a .

Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa , , , a a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Vychádzajúc z argumentov, o ktoré sa podané odvolania opierajú, žiaden z odvolateľov takéto porušenie nenamieta a ani krajský súd v rámci preskúmania veci nezistil zásadné porušenie práva na obhajobu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozsudku, preto je možné trvať na tom, že výrok o vine obžalovaného nie je možné v rámci odvolacieho konania korigovať.

Nakoľko nebolo možné pristúpiť k zrušeniu výroku o treste v preskúmavanom prvostupňovom rozsudku, ani následne upraviť právne posúdenie konania obžalovaného za skutky spáchané v dňoch 10.09.2019 a 17.09.2019 a pristúpiť k uloženiu spoločného trestu, pre uloženie ktorého boli splnené zákonné podmienky, odvolací súd v rámci úvah o treste túto situáciu zohľadnil v snahe dosiahnuť svojim rozhodnutím efekt, ktorý by pri dodržaní zákonného postupu súdom prvého stupňa vo vzťahu k obžalovanému nastal.

V opísanej situácii zvolil odvolací súd riešenie, ktoré vyhodnotil ako najspravodlivejšie a zmyslu zákona najbližšie, v rámci ktorého bude ponechané v platnosti rozhodnutie Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , ktorým bol obžalovanému uložený trest za jeden z čiastkových útokov pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , nakoľko ďalším z čiastkových útokov tohto trestného činu je aj prejednávaný skutok obžalovaného zo dňa 10.09.2019.

V rámci naznačených úvah o adekvátnom postihu obžalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné argumenty, uvedené v odvolaní obžalovaného, ktoré sú postavené na tvrdení o dostatočnosti trestov, ktoré boli obžalovanému uložené v iných konaniach a ktoré v súčasnej dobe vykonáva.

Podľa § 43 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Z aktualizovaného odpisu z registra trestov a informácii, ktoré vyplývajú z lustrácie v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže odvolací súd zistil, že obžalovaný Y. Balažovič aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 30.01.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03.09.2020 za spáchanie zločinu lúpeže podľa , a zločinu vydierania podľa , . Uložený trest bude vykonávať do 20.03.2027. Okrem uvedeného trestu má obžalovaný vykonať aj trest vo výmere dvadsaťosem mesiacov, uložený

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 10.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 15.04.2021 za spáchanie prečinu podvodu podľa , .

Vzhľadom na existenciu týchto odsúdení obžalovaného, bol obhajobou v rámci odvolania navrhovaný postup podľa § 44 Tr. zákona o upustení od uloženia súhrnného trestu, nakoľko obhajoba považovala za neprimerané a neúčelné ďalšie navyšovanie uloženého trestu najmä s prihliadnutím na predpokladaný dlhodobý výkon trestu v iných právoplatne skončených trestných veciach obžalovaného. Tento návrh nebolo možné akceptovať, nakoľko v posudzovanom prípade neboli vo vzťahu k citovanému odsudzujúcemu rozhodnutiu splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, tak ako to odvolací súd uviedol už v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

V prípade obžalovaného však nastala situácia, keď prichádza do úvahy uloženie ďalšieho trestu, nakoľko obžalovaný je odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný. Porovnaním výmery trestov, ktoré boli obžalovanému uložené v konaniach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , zohľadňujúc pritom závažnosť jednotlivých konaní obžalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že uložené tresty vo výmere osem rokov a dvadsaťosem mesiacov sú dostatočným postihom a nie je žiadúce zvýrazňovať represívny účinok sankcii uložením ďalšieho trestu. V prejednávanom skutku ide o menej závažné protiprávne konanie, ktoré obžalovaný od začiatku konania priznával a oľutoval ho. Do úvahy bol tiež braný fakt, že obžalovaný má prevažnú časť uložených trestov nevykonanú s predpokladaným ukončením postupne uložených trestov ku dňu 17.07.2028. Aj napriek argumentom prokurátora o výraznom stupni narušenia obžalovaného, vzhľadom na jeho opakované odsúdenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ako aj ďalšiu závažnejšiu trestnú činnosť, nie je pri zohľadnení všetkých špecifík posudzovaného prípadu možné pristúpiť k zrušeniu výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 20.09.2019 a k navýšeniu pôvodne uloženého súhrnného trestu.

V posudzovanom prípade neboli podľa názoru krajského súdu splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, nakoľko skutky obžalovaným spáchané v dňoch 10.09.2019 a 17.09.2019 nie sú spáchané vo viacčinnom súbehu, ale tieto konania obžalovaného sú čiastkovými útokmi jedného pokračovacieho trestného činu a mohli byť postihnuté iba uložením spoločného trestu ukladaného postupom podľa . Nakoľko je s prihliadnutím na nemožnosť preskúmavania a zrušenia výroku o vine prvostupňového rozsudku Okresného súdu Bratislava III vylúčené uloženie spoločného trestu v rámci odvolacieho konania, krajskému súdu zostala v danej situácii iba možnosť vyslovenia záveru o dostatočnosti uloženého trestu, ktorý bol prijatý trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave sp. zn. a v nadväznosti na tento záver aj o dostatočnosti trestu uloženého obžalovanému vyššie uvedenými rozhodnutiami, ktoré v súčasnej dobe vykonáva.

Zrušením výroku okresného súdu o uložení súhrnného trestu vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , nastala situácia, že výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 20.09.2019 zostal v platnosti a fakticky došlo k tomu, že obžalovaný mal týmto rozhodnutím uložený osemmesačný trest odňatia slobody, ktorý vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu o pokračovacom trestnom čine postihuje aj skutok spáchaný obžalovaným dňa 10.09.2019 (predmet tohto konania). Zároveň bol obžalovanému citovaným trestným rozkazom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere tri roky, pričom k vykonaniu tohto trestu s prihliadnutím na ustanovenie dôjde najskôr až po uplynutí troch rokov od ukončenia výkonu trestu odňatia slobody, ktorý je u obžalovaného stanovený na 17.07.2028.

Opierajúc sa o predchádzajúce argumenty, ktoré sú postavené na odlišnom závere odvolacieho súdu, pokiaľ ide o splnenie podmienok pre ukladanie súhrnného trestu, bolo odvolanie podané prokuratúrou vyhodnotené ako nedôvodné a preto krajský súd postupom podľa toto odvolanie zamietol.

S poukazom na predchádzajúce úvahy, krajský súd postupom podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a v súlade s sám v tejto časti vo veci rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.