Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-223-2017.pdf
PDF · 204.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/223/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: P. R., nar. XX. XX. XXXX, Z. E. XX, G., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166 a pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/ T.. B. M., nar. XX. XX. XXXX, O. V. 7, G., 4/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. 4, G., 5/ O. R., nar. XX. XX. XXXX, O. V. XX, G. 6/ P. R. K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, o správnej žalobe zo dňa 21. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 24400/2017/ SV/64654 zo dňa 21. 09. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19. 05. 2017 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu „Automotive Nitra project“, E1 Budovy, v rozsahu stavebných objektov SO 501 Brána 1 Juho-Západná (GA1), SO 502 Brána 2 Juho-Východná (GA2), SO 503 Brána 3 Západná (GA3), SO 505 Pošta (POF), SO 511 Výstupná kontrola expedície (LOB), SO 513 Skladovanie odpadov (WAC) a SO 515 Zariadenie ochrany objektov (BPR), stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., zastúpený IDO HUTNÝ PROJECT, a.s., s miestom stavby katastrálne územie V., L. - Strategický park Nitra, na parcelách v žiadosti uvedených.
2. Súčasťou žiadosti boli aj prílohy a to rôzne stanoviská, ako aj súhlasy s výstavbou vyššie uvedených stavebných objektov.
Okrem iného prílohou žiadosti bolo aj záväzné stanovisko obce Lužianky č. 2182/3/2017 zo dňa 03. 04. 2017, ako aj záväzné stanovisko mesta Nitra č. ÚHA-236/2017 zo dňa 27. 04. 2017, v rámci čoho mesto Nitra uviedlo, že súhlasí s realizáciou stavebného objektu za podmienok uvedených pri stavebnom objekte. Zámer výstavby administratívnych a výrobných budov s potrebnou infraštruktúrou v Priemyselnej zóne Nitra - Sever je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Brána 2 Juho-Východná je súčasťou závodu na výrobu automobilov.
K žiadosti boli pripojené kópie katastrálnych máp, Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR číslo 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, dohoda o postúpení stavebných práv, licenčné zmluvy, výpisy z obchodného registra, výpisy z katastra nehnuteľností, zmluva o budúcich zmluvách s dodatkom č. 1, ako aj rozhodnutie Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017.
3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 01. 06. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania, ako aj v rovnaký deň zaslal Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky doklady na posúdenie.
4. Podaním zo dňa 13. 06. 2017 žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadosť o zaslanie fotokópie celého správneho spisu č. OU-NR-OVBP2-2017/022700.
Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/022700-006 zo dňa 20. 06. 2017 Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol tak, že žiadosti o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa 13. 06. 2017 podanej žalobcom, ktorá sa týka vyhotovenia a zaslania kópie celého správneho spisu č. OU-NR-OVBP2-2017/022700 nevyhovuje. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
5. Žalobca následne dňa 20. 06. 2017 podal prvostupňovému správnemu orgánu pripomienky, stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania OU-NR-OVBP2-2017/022700 zo dňa 01. 06. 2017, v rámci ktorých vyjadril nesúhlas so žiadosťou a s vydaním stavebného povolenia.
6. Dňa 10. 07. 2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené záväzné stanovisko č. 30137/2017 zo dňa 26. 06. 2017, v rámci ktorého bolo uvedené, že návrh spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na začatie stavebného konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na stavbu „Automotive Nitra project“, E1 Budovy, v rozsahu stavebných objektov SO 501 Brána 1 Juho- Západná (GA1), SO 502 Brána 2 Juho-Východná (GA2), SO 503 Brána 3 Západná (GA3), SO 505 Pošta (POF), SO 511 Výstupná kontrola expedície (LOB), SO 513 Skladovanie odpadov (WAC) a SO 515 Zariadenie ochrany objektov (BPR), je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
7. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR- OVBP2-2017/022700-010 zo dňa 17. 07. 2017, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra project“ E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov: SO 501 Brána 1 Juho-Západná (GA1), SO 502 Brána 2 Juho- Východná (GA2), SO 503 Brána 3 Západná (GA3), SO 505 Pošta (POF), SO 511 Výstupná kontrola expedície (LOB), SO 513 Skladovanie odpadov (WAC) a SO 515 Zariadenie ochrany objektov (BPR).
Vo svojom rozhodnutí následne uviedol základné údaje o stavbe, v rámci ktorých vymedzil, že výstup a vstup z areálu je riešený cez viacero vstupných brán obklopujúcich areál. Okrem toho uviedol parcelné čísla pozemkov, vysporiadal sa s rozhodnutím o umiestnení stavby a na uskutočnenie stavby určil podmienky. Zároveň rozhodol aj o námietkach a pripomienkach účastníkov konania so záverom, že stavebný úrad sa námietkami žalobcu zaoberal, zamieta ich a s námietkami, ktoré sa netýkali tohto konania sa nezaoberal.
8. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 08. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiava. Bol toho názoru, že správny orgán
prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 24400/2017/SV/64654 zo dňa 21. 09. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 17. 07. 2017. Uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok, správneho poriadku, ako aj zákona č. 175/1999 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z., vyhodnotil dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí okresného úradu, ako aj dôvody uvedené v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia okresného úradu, a preto podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
10. Zároveň žalovaný poukázal na priebeh konania a konštatoval, že námietky, ktoré žalobca namietal v odvolaní, sú v podstate toho istého charakteru ako tie, ktoré si uplatnil v priebehu stavebného konania, podaním doručeným na okresný úrad dňa 20. 06. 2017 a s ktorými sa okresný úrad pred vydaním napadnutého rozhodnutia podrobne zaoberal, rozhodol o nich vo výroku rozhodnutia a odôvodnil ich v odôvodnení rozhodnutia.
11. K námietke žalobcu, že sprístupňovanie informácií v dvoch režimoch sa nevylučuje, žalovaný uviedol, že podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Mal pritom za to, že žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisového materiálu týkajúceho sa veci na okresnom úrade v učených dňoch a čase, čo však nevyužil. Okrem toho súhlasil, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď oddelil postup podľa správneho poriadku od postupu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. V tejto súvislosti však zdôraznil, že žalovaný nie je príslušným odvolacím orgánom, ak v prvom stupni rozhodoval okresný úrad podľa zákona 211/2000 Z. z., preto mal za to, že námietka žalobcu nesúvisela s konaním okresného úradu v merite veci.
12. Ohľadom námietky, týkajúcej sa porušenia Ústavy SR, Aarhuského dohovoru, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona, ako aj správneho poriadku, žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie okresného úradu je vydané v súlade s vyššie uvedenými právnymi normami, v odvolacom konaní nebolo zistené porušenie zákona v postupe a rozhodnutí okresného úradu, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, preto aj túto námietku hodnotil za neopodstatnenú.
Pojem „Strategický park“ vyplýva z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 3 a § 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydaného dňa 13. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-33509, ktoré návrh bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015. Pokiaľ teda išlo o námietku žalobcu k nesprávnej aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky podľa predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V súlade s vyššie uvedeným uznesením vlády č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-33509, doplnené dňa 22. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-35613. Zo spisového materiálu vyplývalo, že predmetná stavba je v súlade s planými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude
realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ako vyplývalo z územného plánu obce Lužianky a mesta Nitry, je v ňom riešené funkčné usporiadanie. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného konania o prvom stavebnom objekte areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Aj túto námietku tak žalovaný považoval za nedôvodnú.
Okrem toho z predloženého spisového materiálu vyplývalo, že stavba sa má realizovať v k.ú. L., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v k.ú. J.. Bolo teda zrejmé, že pozemky vo vlastnícke žalobcu nebudú navrhovanou stavbou priamo dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa dopravného napojenia žalovaný uviedol, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom napadnutého rozhodnutia, ani projektovej dokumentácie stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti so Slovenskou správou ciest.
Okresný úrad bol v konaní vo veci vydania stavebného povolenia viazaný obsahom záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ako aj obsahom ďalšieho súhlasného záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 30137/2017 zo dňa 26. 06. 2017, z ktorých vyplýva, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich relevantnými podmienkami.
13. K citáciám a odkazom žalobcu na právne predpisy žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu nezistil porušenie práv, vrátane ústavných práv alebo práv chránených medzinárodnými dohovormi a právom chránených záujmov účastníkov konania.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaný dospel k záveru, že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
15. Podanou žalobou zo dňa 21. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 09. 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2017/022700-010 zo dňa 17. 07. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia (III.1) z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. Poukázal na to, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavy a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, a z toho dôvodu podľa názoru žalobcu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá vak do dnešného dňa nebola spracovaná. V prípade strategického parku, v rámci ktorého sa jedná aj o povolenie objektov stavby, ktoré sú predmetom stavebného konania v tomto prípade, je zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny od dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený.
V časti III.2 žaloby poukázal na nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhl. Ministerstvo životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“ takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol.
Taktiež namietal (III.3), že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automotive Nitra Project“ daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka na cestu I/64. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa stavebný úrad s týmto zaoberal, a skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania.
V časti (III.4) žaloby poukázal na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Strategický park je širším pojmov, ako je záver Automotive Nitra Project, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
V závere žaloby, t.j. v časti III.5 správnej žaloby namietal žalobca aj tú skutočnosť, že žalovaný nezistil tak závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku (žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 19. 05. 2017 a k samotnému rozhodnutiu došlo dňa 18. 07. 2017, pozn. správneho súdu, správne malo byť 17. 07. 2017), ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 06. 2018 k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: V prvom rade nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nebola splnená podmienka podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Rovnako tak poukázal na § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. o významných investíciách . Mal za to, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre danú stavbu osvedčenie o významnej investícii pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ č. 2080/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 na základe uznesenia vlády SR č. 401/2015. Okresný úrad preskúmal súlad stavby s platným územným plánom. Ministerstvo v odvolacom konaní nezistilo pochybenie okresného úradu. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z vyššie uvedeného osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR. Vypracovanie a schválenie územného plánu zóny je v pôsobnosti územnoplánovacích orgánov podľa § 16 stavebného zákona a schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie je originálnou kompetenciou obce v nadväznosti na § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené okresný úrad nemôže podmieňovať povolenie stavby obstaraním a schválením podrobnejšie spracovanej územnoplánovacej dokumentácie. Územnoplánovací orgán - mesto Nitra vydalo záväzné stanovisko k uvedenej stavbe č. ÚHA-236/2017 zo dňa 27. 04. 2017, v ktorom konštatovalo, že zámer výstavby administratívnych a výrobných budov s potrebnou infraštruktúrou v Priemyselnej zóne Nitra - Sever je v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciu.
Ohľadom námietky uvedenej v bode III.2 žalovaný uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného konania o prvom stavebnom objekte areálu.
K námietke uvedenej v bode III.3. žalovaný dodal, že dopravné napojenie na komunikácie nebolo predmetom rozhodovania okresného úradu v žalobou napadnutom rozhodnutí, ani predmetom projektovej dokumentácie povoľovanej stavby a nesúvisí s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej Výskumným ústavom dopravným, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je predmetom samostatného projektu riešeného v spolupráci so Slovenskou správou ciest.
Žalovaný považoval aj námietku č. III.4. za neopodstatnenú, dôvodiac tým, že pri svojom rozhodovaní bol okresný úrad viazaný záverečným stanoviskom vydaným Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie na navrhovanú činnosť Automotive Nitra project - Fáza 2 č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) a je povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Okresný úrad je viazaný aj záväzným stanoviskom Ministerstvom životného prostredia SR, z ktorého vyplýva, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia SR podľa tohto zákona a ich podmienkami. Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky nie je príslušný rozhodovať vo veciach na úseku životného prostredia, ani riadiť príslušné orgány štátnej správy pre životné prostredie, ktoré ako je zrejmé z vyššie uvedeného, v danej veci konali.
K námietkam týkajúcim sa nedodržania lehoty pre rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že podanie žiadosti o stavebné povolenie dňa 19. 05. 2017 a vydanie rozhodnutia 18. 07. 2017 uplynulo presne 60 dní, ako stanovuje vyššie uvedený právny predpis, preto žalovaný konštatoval, že okresný úrad vydal stavebné povolenie v lehote. Oznámenie o začatí konania podľa § 61 ods. 1 štvrtá veta stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je potrebné uviesť, že žalovanému nie sú známe skutočnosti, či stavebník žiadosť o stavebné povolenie dopĺňal, alebo okresný úrad žiadal doplniť uvedenú žiadosť. V každom prípade lehota nezakladá takú nezákonnosť, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie okresného úradu zrušiť.
Záverom žalovaný skonštatoval, že námietky žalobcu sa netýkajú priamo stavebných objektov povolených stavebným povolením, ale stavby Automotive Nitra project ako celku vrátane externej infraštruktúry, postupu stavebného úradu, MŽP SR, špeciálnych stavebných úradov, územnoplánovacích orgánov, preto navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
17. Súd v ďalšom konaní konal s ďalším účastníkom konania Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., označeným v žalobe, ktorý sa podaním zo dňa 11. 01. 2018 prihlásil do konania.
Okrem toho sa do konania prihlásil aj ďalší účastník konania a to spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá podaním zo dňa 15. 05. 2018 sa vyjadrila aj k správnej žalobe.
Uznesením č. k. 11S/223/2017-83 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ T.. B. M., O. V. 7, G., 5/ O. Z., B. 4, G., 6/ O. R., O. V. XX, G., 7/ P. R. K CERO, Štefánikova 59, Nitra, 8/ B.. O. W., Y. XX, G..
Z uvedenými pribratými účastníkmi administratívneho konania (8/ B.. O. W.) súd ďalej nekonal, nakoľko sa svojho účastníctva vzdal.
Ostatným účastníkom konania súd zaslal žalobu spolu s prílohami s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.
18. Dňa 22. 08. 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie spoločnosť MH Invest, s.r.o., v rámci ktorého spoločnosť navrhla žalobu zamietnuť. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. doplnila svoje vyjadrenie podaním zo dňa 12. 11. 2019, v rámci ktorého poukázala na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre v obdobných veciach.
Okrem toho sa k žalobe vyjadril aj účastník konania označený v žalobe Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., navrhujúc žalobu zamietnuť.
19. Pred pojednávaním, podaním zo dňa 14. 10. 2021, ako aj podaním zo dňa 25. 11. 2021, žalobca zaslal vyjadrenie - rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP v podobe, že v administratívnom konaní na prvom stupni rozhodol vylúčený a tým aj pre rozhodovanie neoprávnený správny orgán. Uviedol, že skutočnosti zakladajúce týmto podaním uplatnené žalobné dôvody sa dozvedel v lete roku 2021, keď prednosta Okresného úradu v sídle kraja T.. C. K., M., bol ustanovený do funkcie prokuristu spoločnosti MH Invest, s.r.o. Poukázal pritom na zápis zo stretnutia zo dňa 28. 01. 2020, výpis z obchodného registra spoločnosti MH Invest, s.r.o. a tiež rozhodnutie č. OU- NR-2018/012460-1 zo dňa 14. 02. 2018.
20. Na pojednávaní dňa 14. 12. 2021 sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, právny zástupca účastníka konania Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Žalovaný svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil. Ostatní účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.
Na nariadenom pojednávaní bol na návrh právneho zástupcu žalobcu vykonaný výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že trvá na tom, že rozhodoval neoprávnený orgán a to najmä v tej súvislosti, že stavebné povolenie obsahovalo aj stavebný objekt SO 513 skladovanie odpadov, ktoré sa nachádza na jeho vyvlastnenom pozemku parc. č. XXXX k.ú. L., o čom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžk/15/2016 dňa 08. 11. 2017. Opätovne bol vyvlastnený, voči čomu podal žalobu a tú predložil aj na pojednávaní. Namietal aj to, že bol vyvlastnený pre MH Invest, s.r.o. a na liste vlastníctva je Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Zároveň poukázal na rozhodnutie ministra o jeho rozklade, konkrétne stranu 98 a namietal, že neboli dodržané jeho pokyny, ako aj bolo potrebné rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že žiadosť ani oznámenie o začatí konania neobsahovali informácie, ako bola posúdená stavba v procese EIA.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 21. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
22. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13). Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
24. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. 24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania.
25. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
26. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
27. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa stavba má realizuje, ani k susedným pozemkom a ani iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. V súvislosti s ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona je potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území L. a jeho vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01. 12. 2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13. 01. 2016 a ktoré nadobudlo právoplatnosť v januári 2016, pričom tento stav pretrvával počas celého stavebného konania začatého dňa 19. 05. 2017, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia dňa 17. 07. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2017 (skutočnosť známa z rozhodovacej činnosti). Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08. 11. 2017 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/ B624-SV/01672/Ka zo dňa 13. 01. 2016 a vec bola vrátená žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na stavebné konanie v predmetnej veci, ktoré prebiehalo v roku 2017 a ani na súdne konanie v predmetnej veci, nakoľko pre súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol taký, že žalobca nebol vlastníkom parc. č. XXXX v katastrálnom území L.. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý zámer posúdilo Ministerstvo životného prostredia SR
a vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné dňa 18. 01. 2017).
29. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 17. 07. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvom životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016, ktoré posúdilo navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Minister životného prostredia SR zamietol rozklad proti uvedenému záverečnému stanovisku a toto rozhodnutie potvrdil.
31. Súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra project“, E1 Budovy, v rozsahu stavebných objektov SO 501 Brána 1 Juho-Západná (GA1), SO 502 Brána 2 Juho-Východná (GA2), SO 503 Brána 3 Západná (GA3), SO 505 Pošta (POF), SO 511 Výstupná kontrola expedície (LOB), SO 513 Skladovanie odpadov (WAC) a SO 515 Zariadenie ochrany objektov (BPR), teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia (ktoré sa nachádza v administratívnom spise) súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, čo potvrdila samotná Obec Lužianky a aj Mesto Nitra vo svojich stanoviskách k oznámeniu o začatí stavebného konania. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že predmetná námietka bola riešená aj v obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/76/2018. V tomto konaní žalobca podal kasačnú sťažnosť voči rozhodnutiu tunajšieho súdu a o tejto kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24. 11. 2021 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Vo svojom odôvodnení kasačný súd uviedol: „34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z. z. z 30. 09. 2015, ktorým bolo do Stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2. Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. V uvedenej právnej veci je zrejmé. že stavba. ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k.ú. L.. je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky. v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.“
32. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenie na stavby, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia vydané v rámci strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.
33. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie pre stavbu „Automotive Nitra project“, E1 Budovy. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04. 11. 2016, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.
Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016. Okrem toho správny súd opätovne poukazuje na právny názor kasačného súdu vo veci pod sp. zn. 8Sžk/42/2020, kde uviedol: „36. Kasačný súd k námietke. že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. v ktorom ministerstvo uviedlo. že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.“ Uvedené tvrdenie kasačného súdu je zhodné s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu.
34. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu ešte aj tú skutočnosť, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project
- Fáza 2“ posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a dňa 04. 11. 2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v bode III.4 podanej žaloby posúdil ako nedôvodné. Rovnako tak neobstál poukaz žalobcu na stranu 98 rozhodnutia o rozklade, pretože rozhodnutie o rozklade č. 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 má 25 strán. Naproti tomu záväzné stanovisko číslo 4783/2016-1.7/pl má 101 strán a na strane 98 je síce uvedený text označovaný žalobcom, avšak uvedené nemá súvislosť s prejednávanou vecou.
35. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/223/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 21. 09. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona o posudzovaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným
zákonom v procese EIA, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.
36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A (bod III.3), tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia, preto aj skutočnosť, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania, týkajúce sa cesty I/64, nadobudlo právoplatnosť až dňa 30. 04. 2018 (žalobca namietal na pojednávaní), bola irelevantná a nesúvisela s odôvodnením uvedeným v záverečnom stanovisko Ministerstva životného prostredia SR číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, na ktoré žalobca poukazoval, s danou vecou.
37. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
38. K námietkam týkajúcim sa nedodržania lehoty pre rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku správny súd uvádza, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 19. 05. 2017 a stavebné povolenie bolo vydané dňa 17. 07. 2017, teda v zákonnej lehote 60 dní. Čo sa týkalo oznámenia o začatí konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, z obsahu spisu síce nevyplýva, že by bola žiadosť o stavebné povolenie dopĺňaná, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom určená lehota do 7 dní plynie odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Táto lehota je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Z uvedeného vyplývalo, že ani prípadné nedodržanie lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany správnych orgánov, nemala táto skutočnosť žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, preto správny súd aj tieto námietky vyhodnotil ako irelevantné. K rozšíreniu námietky o skutočnosť, že žiadosť, ani oznámenie o začatí konania neobsahovali výslovne uvedenie, ako bola posúdená stavba v procese EIA, správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ako aj rozhodnutie Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, na ktoré sa správne orgány odvolávali. Okruh účastníkov konania určili v ich súlade, a preto aj táto námietka žalobcu je nedôvodná.
39. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a ostatnými námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní 14. 12. 2021) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Taktiež nebolo možné posudzovať v predmetnej veci otázku zaujatosti prednostu prvostupňového správneho orgánu, nakoľko túto námietku žalobca v priebehu správneho konania nevzniesol a jej vznesenie podaním zo dňa 14. 10. 2021 a zo dňa 25. 11. 2021, považoval súd za irelevantné. Mal za to, že ide o námietku vznesenú oneskorene (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. V zmysle koncentračnej
zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra T.. C. K., M. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu jeho funkcie prednostu, sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku zaujatosti. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra T.. N. K., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra T.. C. K., M. dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní. Rovnako tak túto zákonnosť nespochybňuje ani zápis zo stretnutia, uskutočneného v januári 2020, z ktorého taktiež nevyplýva zaujatosť bývalého prednostu správneho orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v roku 2017, kedy skutočnosti namietané žalobcom nenastali a ani nie je preukázané, že by mali spolu nejakú súvislosť. Naviac, v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/42/2020 Najvyšší správny súd zastal ten názor, že ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) SSP rieši prípad, kedy by správny orgán vydal rozhodnutie alebo opatrenie, na vydanie ktorého by nebol v konkrétnej veci podľa zákona oprávnený, to znamená, žeby nemal právomoc o veci konať a rozhodnúť. V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná. Otázka zaujatosti pracovníkov správneho orgánu je vecou procesného postupu vo veci a prípadnou vadou v konaní a nesúvisí s právomocou správneho orgánu. Z uvedeného teda vyplýva, že takýto nesprávny postup v konaní, mal byť namietnutý v zákonnom stanovenej lehote na podanie žaloby.
40. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.
41. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd ostatným účastníkom konania, v žalobe označeným a pribratým účastníkom administratívneho konania uznesením č.k. 11S/223/2017-83 zo dňa 29. 06. 2018, neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, alebo označenému účastníkovi, príp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.