Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ S & P Holding s.r.o., J. C. Hronského 1, 960 01 Zvolen, 2/ Y. E., T.. I. XXXX/XX, XXX XX J., 3/ B. Q., Z. XXXX/XX., XXX XX, O. O., 4/ Y. V., B. X, XXX XX J., 5/ H.. A. V., U. C. XXXX/XX, XXX XX J., 6/ I. V., A. XXX/.XX, XXX XX J., 7/ H.. V. Y., S. XXXX/XX, XXX XX O. O., 8/ A. O., T.. V. XXXX/ XX, XXX XX G., 9/ R.H., K. Q. XXXX/X, XXX XX P., 10/ H. Q., X. XXX/XX, XXX XX P., 11/ V. H., K. V. XX, XXX XX O. O., 12/ V. F., O. XXX, XXX XX O., 13/ W. Y. G., Q. R., Z. XX, XXX XX J., 14/ X.. E. J., D. X, XXX XX W., 15/ V.. X. J., V.., D. X, XXX XX W., 16/ Q. Q., S. XX, XXX XX O. O., 17/ V.. Q.. Q. H., V.. E., K. F. XXX/XX, XXX XX O. O., 18/ W. S., Y. XX, XXX XX O. O., 19/ V.. P. F. V.., Q. XXX., XXX L. Q., 20/ R. H., F. XX, XXX XX W., 21/ K. H., F. XX, XXX XX W., 22/ H.. H.H., X., XXX XX O. O., 23/ Q.. G. E. V...P.., G. K. XX, XXX XX W.T., 24/ I. K., W. XX, XXX XX W., 25/ O. F., S. X, XXX XX. O. O., 26/ V.. Q.. B. I., Q. XX, XXX XX O. O., 27/ V.. A. X., V... W. XX, XXX XX G., 28/ S. V., P. XX, XXX XX O. O., 29/ Q.. S. K.,.U. 2/D, XXX L. O. O., 30/ W. B., W. XA, XXX XX O. O., 31/ V. Z. U. W.., J. XXX, XXX XX P., 32/ S. S. a W.., K. X, XXX XX P., 33/ Q. W., a W.., O.. W.. I. XXX, XXX XX P., 34/ X. S., B. XX, XXX XX B., 35/ Q.. H. E., R. T... XX, XXX XX J., 36/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, 37/ LESY SR, štátny podnik, Odštepný závod Kriváň, Kriváň č. 334, 962 04 Kriváň, ďalší účastníci konania uvedení pod por. č. 2/ až 6/, 8/ až 12/ a 14/ až 35/ zastúpení spoločným zástupcom: H.. V. Y., S. XX, XXX XX O. O. (ďalší účastník konania pod por. č. 7/), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11. júna 2019, takto.

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11. júna 2019 a rozhodnutie stavebného úradu Obce Divín č. 71/2019 zo dňa 21. marca 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Spoločnosť S & P Holding s.r.o., J. C. Hronského 1, 960 01 Zvolen (ďalší účastník konania 1/) ako navrhovateľ podal dňa 25.01.2019 stavebnému úradu - Obec Divín (ďalej len „stavebný úrad“) návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby nazvanej „Kotvenie pre plávajúce zariadenia B. Y.“ na pozemkoch - parcelách registra C KN parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/

X a parcele registra E KN parc. č. XXX/X v kat. území P.. Navrhovateľ vymedzil predmet územného rozhodnutia nasledovne: „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Y.. Vybudovanie kotevných blokov pre 4ks plávajúcich zariadení - rekreačných domov na betónových pontónoch a ich napojenie na inžinierske siete a revitalizácia existujúcej spevnenej plochy. Kotevné bloky, osadenie betónových žúmp a revitalizácia spevnenej plochy a kamenný záhos budú prevedené na parc. č. XXXX, prípojky vody a elektriny na najbližšie miesto napojenia. Plávajúce zariadenia budú využívané na individuálnu rekreáciu. Plocha a jej povrch je v súčasnosti degradovaný. V minulosti na ploche stál objekt pre ubytovanie robotníkov pri výstavbe B. Y.“. V zmysle návrhu samotné plávajúce zariadenia - hausbóty neboli predmetom územného konania a rozhodnutia, ktorý sa dotýkal len ich súčastí a príslušenstva. Stavebný zámer je rozdelený na tri skupiny stavebných objektov: „W.-XX S. O.“, „W.-XX W. V.“ a objekt „W.-XX Inžinierske siete“. Dňa 28.01.2019 stavebný úrad oznámil začatie územného konania a upustenie od ústneho pojednávania s poučením účastníkov konania o možnosti podať námietky do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak k nim neprihliadne.

2. Navrhovateľ dňa 11.02.2019 stavebnému úradu predložil opravu a doplnenie svojho návrhu s prehľadmi pozemkov a práv k nim a navrhovaným umiestnením jednotlivých stavieb na nich. Na parcele C KN č. XXXX (vodná plocha) majú byť realizované kotevné bloky, betónové žumpy, prípojky vody a elektriny, kamenný záhos brehu a revitalizácia spevnenej plochy. Na parcele C KN č. XXXX/X (vodná plocha) majú byť umiestnené 2ks kotevné bloky a kamenný záhos brehu. Parcelou C KN č. XXXX/XX (trvalý trávny porast) má prechádzať prípojka vody a elektriny. Na parcele C KN č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvoria) má byť umiestnená vodomerná šachta a RIS. Parcelami C KN č. XXXX/X (lesný pozemok) a E KN č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvoria) má prechádzať prípojka elektriny. Stavebný úrad dňa 11.02.2019 opätovne vydal oznámenie o začatí územného konania a upustení od ústneho pojednávania, ako „doplnkové konanie“ s upozornením na možnosť podať námietky a s informáciou platnosti všetkých námietok podaných na základe prvého oznámenia o začatí konania.

3. Námietky boli podané viacerými účastníkmi konania, v zásade smerovali proti samotnému umiestneniu plávajúcich zariadení, nesúladu s územným plánom obce, obmedzeniu prístupu k vode a voči nebezpečenstvu pre vodné športy a ohrozeniu životného prostredia. Namietali, že realizáciou predmetnej stavby budú ohrozené a neprimerane obmedzené ich práva ako vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb, ako aj práva iných návštevníkov dotknutej lokality.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

4. Stavebný úrad vydal dňa 21.03.2019 rozhodnutie č. 71/2019 podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) a podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhl. č. ) o umiestnení stavby „Kotvenie pre plávajúce zariadenia B. Y.“, na pozemkoch - parcelách registra C KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X a parcele registra E KN parc. č. XXX/X v kat. území P. pre navrhovateľa spoločnosť S & P Holding s.r.o., J. C. Hronského 1, 960 01 Zvolen. Návrh posudzoval na základe predloženej projektovej dokumentácie, dokladov a kladných vyjadrení dotknutých orgánov, pričom konštatoval, že umiestnenie predmetnej stavby je v súlade so Stavebným zákonom, vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, stavba je umiestnená v miere primeranej pomerom v danom území a neprimerane neohrozuje a neobmedzuje ani práva vlastníkov susedných pozemkov a stavieb a nebráni im v ich užívaní.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11.06.2019 odvolania účastníkov konania (Q. J. a spol., H.. V. Y., V.. Q.. Q. H., V.. E., V.. B. I. a W.., spoločné odvolanie X.. E. J. s V.. X. J., V..) zamietol a rozhodnutie stavebného úradu - Obce P.. XX/XXXX zo dňa 21.03.2019 potvrdil.

Protest prokurátora a konanie o ňom

6. Na základe podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu v spojení s rozhodnutím žalovaného žalobca uskutočnil prieskum právoplatne skončenej veci a na základe jeho

výsledkov podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica protest č. Kd 215/19/6600-15 zo dňa 22.01.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11.06.2019, ktorým bola v odvolacom konaní potvrdená správnosť územného rozhodnutia stavebného úradu obce P.. 71/2019 zo dňa 21.03.2019 o umiestnení stavby „Kotvenie pre plávajúce zariadenia B. Y.“. Žalovaný nemienil protestu vyhovieť a preto ho postúpil na rozhodnutie Ministerstvu dopravy a výstavby SR (ďalej aj len „Ministerstvo“), ktoré rozhodnutím č. 06587/2020/SV/25056 zo dňa 17.03.2020 tomuto protestu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal voči uvedenému rozhodnutiu Ministerstva rozklad. Minister dopravy a výstavby SR (ďalej aj len „Minister“) rozhodnutím č. 78/2020 pod č. 15879/2020/SL/38761-M zo dňa 12.06.2020 potvrdil rozhodnutie Ministerstva o nevyhovení protestu a rozklad zamietol, ako aj rozklady (označené ako odvolanie) podané niektorými účastníkmi konania. Rozhodnutie Ministerstva zo dňa 17.03.2020 v spojení s rozhodnutím Ministra zo dňa 12.06.2020, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2020.

Žaloba a žalobné body

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca všeobecnú správnu žalobu podľa v spojení s a , ktorou sa domáha, aby správny súd z dôvodov podľa , , , , , , zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11.06.2019 a zároveň zrušil aj rozhodnutie stavebného úradu - Obce P.. 71/2019 zo dňa 21.03.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobca, čo do porušenia zákonnosti v postupe a rozhodnutí stavebného úradu namietal, že stavebný úrad vec nesprávne právne posúdil (v rozpore s § 32 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 písm. c) a d) Stavebného zákona), keď dospel k záveru, že na umiestnenie štyroch rekreačných domov na betónových pontónoch - hausbótov sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože hausbót nie je stavbou, ale je plavidlo, považované za plávajúce zariadenie, o povolení státia ktorého na vodnej ploche rozhoduje Dopravný úrad v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe. Namietal, že Dopravný úrad posudzuje len splnenie podmienok stanovených zákonom o vnútrozemskej plavbe, avšak neposudzuje prípustnosť umiestnenia hausbótu v území, teda Dopravný úrad nenahrádza pôsobnosť stavebného úradu v územnom konaní. Podľa žalobcu hausbót plní funkciu stavby, keď definícia stavby v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) až e) Stavebného zákona zahŕňa všetky možné, do úvahy prichádzajúce spôsoby pevného spojenia objektu plniaceho funkciu stavby, so zemou, čím sa sleduje to, aby sa žiaden takýto objekt nevyhol posúdeniu prípustnosti umiestnenia v území, a to bez ohľadu na to, či následne vyžaduje i stavebné povolenie, alebo iné povolenie - iného príslušného orgánu, resp. nevyžaduje žiadne povolenie. Hausbót je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Stavebného zákona, keďže je pevne spojený so zemou svojim príslušenstvom - pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia a ich účel užívania je rovnaký ako u obdobných rekreačných stavieb umiestnených na pevnine. Hausbót spĺňa aj kritérium stavby podľa § 43 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, nakoľko kotevné bloky sú súčasťou stavieb hausbótov - určené výlučne pre tieto konkrétne hausbóty, bez ktorých by ani nebolo možné splniť požiadavku kladenú na hausbót a jeho účel - rekreačný dom trvale umiestnený na jednom mieste, teda nepremiestňovanie. Každý hausbót (t. j. plávajúce zariadenie) musí spĺňať požiadavky kladené na plavidlo, ale naopak to neplatí, t. j. nie každé plavidlo má aj právny status hausbótu. Plavidlo narozdiel od plávajúceho zariadenia - hausbótu nemôže byť žiadnym spôsobom pevne spojené so zemou, lebo je určené na premiestňovanie - plavenie, zatiaľ čo hausbót nie je určený na opakované premiestňovanie a práve preto musia byť jeho súčasťou kotevné bloky a môže byť pevne spojený so zemou aj pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Neposúdenie štyroch rekreačných domov na betónových pontónoch - hausbótov ako stavieb pre účely územného konania o ich umiestnení, je podľa žalobcu nesprávnym právnym posúdením veci a táto vada sama o sebe spôsobuje nezákonnosť - vecnú nesprávnosť územného rozhodnutia.

9. Vytýkal stavebnému úradu nesprávny postup, ak nerozhodol komplexne o celom stavebnom zámere - areáli štyroch hausbótov s príslušenstvom, keď akceptoval „oddelenie“ hausbótov navrhovateľom od ich súčastí a príslušenstva, ktoré ich pevne spája so zemou. S právnym názorom stavebného úradu žalobca nesúhlasí, pretože by umožňoval faktické umiestňovanie hausbótov, bez posúdenia ich prípustnosti v danom území. Išlo by o nežiadúci precedens, podľa ktorého by aj ďalší záujemcovia sa mohli dožadovať umiestnenia takýchto hausbótov na vodnej nádrži Y. v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Došlo by k znegovaniu účelu územného plánovania a obídeniu územného plánu obce P.. Došlo by k rozdielnemu

prístupu v skutkovo podobných prípadoch, ak na hausbót by sa nevyžadovalo územné rozhodnutie (t. j. ani posúdenie súladu/nesúladu umiestnenia hasbótu s územným plánom), zatiaľ čo na takmer identický rekreačný dom, hoci aj na tom istom pozemku - ale na pevnine - brehu a s pripojením na tie isté siete a zariadenia technického vybavenia územia, by sa územné rozhodnutie už vyžadovalo, a teda i posúdenie súladnosti umiestnenia s územným plánom a práve pre rozpor s týmto územným plánom by nemohol byť povolený. Neuskutočnením zákonom predpísaného územného konania o umiestnení stavby - t. j. celého areálu štyroch hausbótov s príslušenstvom, došlo k porušeniu zákonnosti (objektívneho práva) na úkor verejnosti využívajúcej toto verejne prístupné rekreačné územie v súlade s dovoleným účelom využívania stanoveným v Územnom pláne obce P.. Nebolo kde - v akom konaní uplatňovať námietky, pripomienky k umiestneniu hausbótov v území, ktoré je majetkom štátu a slúži verejnosti, prípadne podávať opravné prostriedky alebo žalobu na správny súd. Článok 42 ods. 1 SR pritom garantuje, že každý má mať právo uplatňovať si svoje práva zákonom predpísaným postupom. V danom prípade však bolo uskutočnené len územné konanie o umiestnení častí - súčastí uvedených hausbótov a ich príslušenstva. Účastníci konania majú právo na uskutočnenie zákonného konania a rozhodnutia, t. j. na realizáciu práva na spravodlivý proces, preto navrhol nezákonné rozhodnutia zrušiť.

10. Žalobca namietal, že územné rozhodnutie stavebného úradu je nezákonné - vydané v rozpore s Územným plánom obce P. a tým v rozpore s § 37 ods. 1, 4 Stavebného zákona. Záver stavebného úradu, že „na základe toho, že hausbót nie je rekreačná stavba, nemôže byť jeho umiestnenie na vodnej ploche v rozpore so schváleným územným plánom obce, ktorý rieši v danom území zákaz umiestňovania rekreačných stavieb“ podľa žalobcu nemá oporu v právnej úprave ani v logike. Konštatoval, že Územný plán obce P. v záväznej časti Regulácia funkčného využitia pre krajinno-ekologické komplexy mimo zastavaného územia obce (K) zaraďuje územie (lokalitu, v ktorej je navrhovateľom plánované umiestnenie hausbótov pod regulatív K4 - „údolná krajina s vodnou plochou“, ktoré slúži pre rekreačné využitie. Tento regulatív výslovne, jednoznačne a zrozumiteľne zakazuje funkčné využívanie predmetnej lokality na výstavbu akýchkoľvek iných trvalých stavieb, vrátane rekreačných stavieb. Pokiaľ v územní nie je prípustná stavba (t. j. hlavná vec), nie je prípustná ani žiadna jej časť, súčasť, ani jej príslušenstvo. Poukázal na to, že územný plán je výsledkom komplexného posúdenia usporiadania územia a ako strategický dokument je povinne podliehajúci posúdeniu vplyvov na životné prostredie (SEA). Rozhodovanie stavebného úradu v každej individuálnej veci musí byť v súlade s Územným plánom obce P.. Nestačí stavebný zámer rozdeliť a poukázať na to, že hlavná stavba nie je stavba, a preto nie je predmetom konania a jej súčasti a príslušenstvo sú stavby nad podrobnosť územného plánu, a preto posudzovanie ich súladu s územnoplánovacou dokumentáciou nie je potrebné. Takýto postup stavebného úradu by mohol byť použitý na obchádzanie Stavebného zákona, vrátane obchádzania záväzných regulatívov územných plánov.

11. Žalobca namietal vadu spočívajúcu v porušení § 3 ods. 2, ods. 4, 5 Správneho poriadku, § 35 ods. 3, § 36 ods. 1 Stavebného zákona, keď stavebný úrad nepreskúmal dôsledne úplnosť a správnosť údajov v návrhu vo vzťahu k právnej úprave definujúcej stavby a požiadavky na ich umiestňovanie v území, ani vo vzťahu k rozsahu zámeru navrhovateľa riešeného v predloženej projektovej dokumentácii. Stavebný úrad nepostupoval správne, ak neupozornil navrhovateľa, že jeho návrh je neúplný, t. j. neobsahuje plánované stavby štyroch rekreačných domov na betónových pontónoch, neposkytol mu pomoc a poučenie ako treba návrh doplniť, neurčil mu lehotu, ani ho nepoučil o následkoch nesplnenia výzvy. Neúplnosť návrhu bráni stavebnému úradu pokračovať v konaní oznámením začatia konania, bráni mu nariadiť ústne pojednávanie, či upustiť od neho, teda bráni mu aj aplikovať koncentračnú zásadu.

12. Podľa žalobcu územné rozhodnutie vyvesené na úradnej tabuli stavebného úradu, oznamované účastníkom konania formou verejnej vyhlášky bolo zrejme neúplné - v rozpore s § 39a ods. 1 Stavebného zákona neobsahovalo obligatórnu grafickú prílohu. Uvedené žalobca zistil z obsahu administratívneho spisu stavebného úradu, v ktorom sa nachádzajú dve vyhotovenia rozhodnutia. Jedno, ktoré nebolo vyvesené formou verejnej vyhlášky obsahujúce i grafickú prílohu, na ktorej stavebný úrad vyznačil umiestnenie stavby v súlade s podmienkami územného rozhodnutia a druhé, ktoré bolo doručované účastníkom formou verejnej vyhlášky - t. j. vyvesené na úradnej tabuli, avšak grafickú prílohu neobsahuje. Uvedené pochybenie tiež zistil z obsahu územného rozhodnutia, na ktorom je informácia, že grafická príloha je pre navrhovateľa, z čoho vyvodil, že územné rozhodnutie bolo účastníkom konania doručované zrejme bez grafickej prílohy. Namietal, že žiadna právna úprava nedovoľuje stavebnému úradu mať v spise dve obsahovo rôzne rovnopisy jedného rozhodnutia.

13. Podľa žalobcu stavebný úrad nezákonne zamietol všetky námietky účastníkov konania a bez náležitého vysporiadania sa s týmito námietkami v odôvodnení rozhodnutia, keďže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a nemal dostatok podkladov - ani úplný návrh, ani spoľahlivo zistený stav veci. Preto je územné rozhodnutie v rozpore s § 3 ods. 5, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vykazuje znaky arbitrárnosti pre nedostatok podkladov pre rozhodnutie a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. Stavebný úrad sa s jednotlivými námietkami vysporiadal paušálne, opakovane uvádzaným odkazom na to, že stavebník má uzavretú nájomnú zmluvu na predmetné pozemky s vlastníkom pozemkov SVP š.p. O.I. a povoľovanie hausbótov do budúcnosti je viazané uzavretím nájomnej zmluvy na umiestnenie takýchto plávajúcich zariadení s vlastníkom pozemku a vodnej plochy, že hausbót nie je stavba, preto nie je predmetom územného konania atď. Podľa žalobcu povoľovanie stavieb hausbótov s príslušenstvom nezávisí od nájomnej zmluvy, ale v prvom rade od prípustnosti ich umiestnenia v území, a toto posudzuje v územnom konaní stavebný úrad. Navyše, vlastníkom uvedených pozemkov (i vodnej plochy) je Slovenská republika a SVP š.p. O. B. ich má len v správe. Nejedná sa preto o súkromné vlastníctvo, ale o vlastníctvo štátu, pričom stavebný úrad nezodpovedá za uzavretie nájomnej zmluvy. Jej existencia neznamená, že sa tým zmení Územný plán obce P. alebo, že stavebný úrad je povinný vydať kladné rozhodnutie bez splnenia všetkých právnou úpravou požadovaných podmienok alebo zbavovať sa zodpovedností za svoje rozhodovanie odkazom na nájomnú zmluvu. Poukázal tiež na arbitrárne vybavenie námietok H.. V. Y., keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v ustanovení Vyhlášky je uvedené, čo má byť z dokumentácie pre územné rozhodnutie zrejmé, najmä čo neznamená, že všetky odseky a) až l) sú nutnosťou.

14. Dodržiavať hmotnoprávne a procesné ustanovenia v správnom konaní je povinnosťou každého správneho orgánu a ich porušenie nemôže byť tolerované, aj keby účastník konania na takéto pochybenia neupozorňoval. Konať a rozhodnúť na základe spoľahlivého zistenia stavu veci je povinnosťou stavebného úradu. Ak podklady nie sú úplné, stavebný úrad má vyžadovať ich doplnenie v zmysle § 35 ods. 3 Stavebného zákona. Nespoľahlivo zistenému stavu veci a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zodpovedá i nedostatočné, arbitrárne odôvodnenie územného rozhodnutia stavebným úradom. Stavebný úrad namiesto uvedenia konkrétnych skutkových zistení a dôkazov, ktoré ich majú preukazovať, hodnotiacich úvah a správneho právneho posúdenia, tieto nahradil len všeobecnými a arbitrárnymi formuláciami, založenými na nesprávnom právnom posúdení veci. Neuviedol ani z akých skutkových zistení vychádzal pri posudzovaní oprávnenosti námietok, čo do nesúladu medzi stavom deklarovaným v dokladoch navrhovateľa a reálnym stavom v území.

15. Napokon žalobca stavebnému úradu vytýkal, že spis je vytvorený v rozpore s požiadavkami stanovenými v , , , Vyhlášky č. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Poukázal na nesprávnu žurnalizáciu listín na neúplnosť predloženého administratívneho spisu a poukázal na to, že priebežné, chronologické vkladanie a žurnalizovanie všetkých dokladov v jednom spise vzťahujúcich sa k jednému konaniu a označovanie týchto dokladov predpísanými údajmi, má zabezpečiť okrem iného právnu istotu účastníkom konania, ako aj preskúmateľnosť a verifikovateľnosť dokladov - aké doklady a v akom štádiu konania sa do spisu vkladajú, čo sa v ktorom štádiu konania v spise nachádzalo a čo nenachádzalo. Konštatoval, že vzhľadom na zistené pochybenia pri vedení administratívneho spisu sa nedá verifikovať obsah spisu stavebného úradu sp. zn. 71/2019 v čase vydania územného rozhodnutia.

16. Žalobca, čo do porušenia zákonnosti v postupe a rozhodnutí žalovaného namietal, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, teda taktiež nezistil spoľahlivo stav veci a uspokojil sa s neúplnými podkladmi pre rozhodnutie. S odvolacími dôvodmi sa vecne nevysporiadal. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, lebo je síce textom obsiahle, ale obsahom arbitrárne, nedostatočné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa stotožnil s právnymi závermi stavebného úradu, avšak taktiež sa nevysporiadal s pevným spojením predmetných hausbótov so zemou, nezaoberal sa podstatou veci - komplexným posúdením prípustnosti umiestnenia predmetných štyroch hausbótov s príslušenstvom v danom území, komplexným posúdením súladu s Územným plánom obce P., ale oddeľovaním hausbótov od ich príslušenstva, poukazom na to, že odvolací orgán nie je oprávnený skúmať a hodnotiť nájomnú zmluvu atď. Žalovaný zdôrazňuje, že hausbóty nie sú predmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia a následne izolovane posudzuje vodovodnú, elektrickú a kanalizačnú prípojku so žumpou, pričom ale protirečivo uvádza, že budú súčasťou plávajúceho zariadenia. Taktiež izolovane posúdil kotevné bloky

hausbótov, ktoré budú tvoriť súčasť vodnej stavby Y., rovnako ako aj spevnená plocha. Na základe uvedených právnych konštrukcií žalovaný dospel k záveru, že ide o zmenu dokončenej stavby, s čím však žalobca nesúhlasí, pretože podľa neho ide len o iný spôsob vedúci k rovnakému výsledku, a to neposúdenie neprípustnosti celého stavebného zámeru - areálu štyroch hausbótov s príslušenstvom v území, v územnom konaní o umiestnení stavby. Podľa žalobcu rozdelením predmetných stavieb štyroch hausbótov na ich súčasti a príslušenstvo stavebným úradom i odvolacím orgánom, je výsledok, že povoľovanie predmetného súboru stavieb je rozdelené medzi 3 orgány - všeobecný stavebný úrad, špeciálny stavebný úrad (orgán štátnej vodnej správy) a Dopravný úrad, pričom žiaden z nich sa nezaoberá komplexným posúdením prípustnosti ich umiestňovania v území - posúdením v súlade s platným Územným plánom obce P., ktorý navyše v tejto konkrétnej veci v danom území žiadne rekreačné ani iné stavby, a teda ani žiadne ich súčasti alebo príslušenstvo nepripúšťa.

17. K záverom vyplývajúcich z rozhodnutí Ministerstva v spojení s rozhodnutím Ministra o nevyhovení protestu, ktorí zotrvali na právnom názore prezentovanom stavebným úradom aj žalovaným, žalobca uviedol, že netvrdil a ani netvrdí, že hausbót nie je plávajúce zariadenie, ale, že pre účely územného plánovania - z hľadiska posúdenia jeho prípustnosti v území spĺňa aj kritériá stavby, teda hausbót pevne spojený so zemou má aj právny status stavby. Ide o špeciálnu stavbu - vodnú stavbu v zmysle § 52 ods. 1 písm. h) Vodného zákona. Skutočnosť, že hausbóty pevne spojené so zemou sú pre účely zákona o vnútrozemskej plavbe začlenené pod plávajúce zariadenia neurčené na opakované premiestnenie (§ 2 písm. j) tohto zákona) nebráni, ani nevylučuje, že pre účely Stavebného zákona - posúdenia ich prípustnosti v územnom konaní o umiestnení stavby spĺňajú definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 písm. c), d) Stavebného zákona a v nadväznosti na to sú z hľadiska druhu stavby špeciálnymi

- vodnými stavbami a majú sa posudzovať spolu so všetkými ich súčasťami a príslušenstvom. Žalobca súhlasil s odôvodnením rozhodnutia Ministra v tom, že žiadne, ani ním uvádzané rozsudky, ani žiadny judikát sa nezaoberal posúdením, či je hausbót pevne spojený so zemou niektorým(i) spôsobom predpokladaným v § 43 ods. 1 Stavebného zákona aj stavbou pre účely Stavebného zákona, teda nie len plávajúcim zariadením pre účely zákona o vnútrozemskej plavbe. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom v odôvodnení rozhodnutia Ministra - „pretože v danom konkrétnom prípade nebola preukázaná existencia žiadneho právneho vzťahu medzi chatármi a SVP, nemôžu si chatári nárokovať umožnenie prístupu k vodnej ploche cez pozemky, ktoré sú predmetom umiestnenia predmetnej stavby a sú v nájme navrhovateľa“ a poukázal na to, že územný plán jasne definuje uvedené územie na rekreáciu verejnosti, teda každý - obyvatelia obce i turisti, majitelia i nemajitelia chát, majú právo využívať uvedené územie na tento dovolený účel. Podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutí o nevyhovení protestu je snaha konvalidovať namietané vady konania, avšak v právoplatne skončenej veci neprináleží „doodôvodňovávať“ nezákonné a arbitrárne právoplatné rozhodnutia oboch stavebných orgánov.

18. Podľa žalobcu nebola predmetom daného územného konania žiadna navrhovateľom prezentovaná štúdia umiestnenia plávajúcich rekreačných objektov, ku ktorej dala „záväzné stanovisko“ zo dňa 31.05.2018 Obec P., z ktorej skutočnosti vyvodzovali komplexnosť posúdenia zámeru obcou v odôvodnení rozhodnutí Ministerstvo a Minister. Navyše, ide o irelevantné, nulitné záväzné stanovisko, pretože obec vydáva záväzné stanovisko pre účely konaní podľa Stavebného zákona, len ak má postavenie dotknutého orgánu v zmysle Stavebného zákona. Ustanovenie o obecnom zriadení sa vzťahuje na samosprávnu pôsobnosť obce, zatiaľ čo výkon pôsobnosti stavebného úradu obec vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy. Preto toto ustanovenie neoprávňuje obec vydávať žiadne záväzné stanovisko pre účely konaní uskutočňovaných podľa Stavebného zákona, takéto záväzné stanovisko obec vydáva, len ak má postavenie dotknutého orgánu. Poukázal na protirečnenie si v odôvodnení rozhodnutí Ministerstva a Ministra, v ktorých sa uvádza, že hausbóty neboli predmetom územného konania, ale súčasne že stavebný úrad i odvolací orgán komplexne posúdili prípustnosť umiestnenia predmetných štyroch hausbótov s príslušenstvom v danom území. Podľa žalobcu sa Ministerstvo ani Minister nevysporiadali vecne s dôvodmi, s podstatou protestu prokurátora, t. j. k striktnému oddeľovaniu hausbótov od ich súčastí a príslušenstva. Nezaoberali sa dôsledkami, ktoré spôsobuje takáto izolovaná aplikácia právnej úpravy a v súvislosti s tým poukázal na to, že právna úprava nie je samoúčelná, reguluje spoločenské vzťahy v reálnom svete a nie v teoretickej rovine. Poukázal na to, že pre účely stavebného konania sú považované za stavby napr. aj mobilné domy alebo i hotové výrobky - prenosné kontajnery, ktoré sa majú umiestniť v území pevným spojením so zemou spôsobom predpokladaným v Stavebného zákona. Je tiež množstvo stavieb, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, nemajú súpisné číslo, i množstvo takých stavieb, ktoré vyžadujú len územné rozhodnutie a nie aj stavebné

povolenie. Tým je zabránené svojvoľnému umiestňovaniu rôznych objektov v území plniacich funkciu stavby. V danom prípade neexistuje žiadna právna prekážka pre vyčlenenie práve rekreačných domov na betónových pontónoch - hausbótov, ktoré sú pevne spojené so zemou, z územného plánovania a územného rozhodovania.

19. Žalobca uzavrel, že zásadnou otázkou je, ako sa má povoľovať umiestňovanie hausbótov s príslušenstvom vo verejnosti prístupnom rekreačnom území, či je alebo nie je potrebné posudzovať súlad ich umiestnenia v území s územnoplánovacou dokumentáciou, teda či majú podliehať územnému konaniu o umiestnení stavby a či budú mať vlastníci susedných nehnuteľností a ďalšia verejnosť využívajúca územie na rekreáciu, šport, rybolov atď. možnosť uplatňovať si svoje práva v procese územného plánovania a v právnou úpravou predpísanom územnom konaní o umiestnení stavby. Spôsob vyriešenia tejto otázky bude mať vplyv na povoľovanie ďalších hausbótov v rekreačnej oblasti vodnej nádrže Y.. Povinnosťou žalobcu je zabezpečovať ochranu verejného záujmu - zákonnosti (objektívneho práva), preto nemôže súhlasiť s akokoľvek vyvodzovanými právnymi názormi, ktorých výsledkom je nemožnosť realizácie práva na spravodlivý proces.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť v zmysle . K žalobnému bodu o nesprávnom právnom posúdení veci stavebným úradom, podľa ktorého na umiestnenie hausbótov sa nevyžaduje územné rozhodnutie, nakoľko nejde o stavby, žalovaný uviedol, že predmetom územného rozhodnutia bolo umiestnenie stavby „Kotvenie pre plávajúce zariadenia B. Y.“, a to v rozsahu troch stavebných objektov: „SO-01 Kotevné bloky“, „SO-02 Spevnené plochy“ a objekt „SO-03 Inžinierske siete“. K spornej otázke, či samotné plávajúce zariadenie - hausbót je stavbou v zmysle Stavebného zákona a či podlieha režimu územného konania pred stavebným úradom, žalovaný uviedol, že v zmysle legálnej definície v ustanovení zákona o vnútrozemskej plavbe, hausbót je plávajúcim zariadením. Realizácia hausbótu ako plávajúceho zariadenia podlieha osobitným technickým požiadavkám podľa Nariadenia vlády č. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré overuje Dopravný úrad a ten podľa výsledkov overenia vydá lodné osvedčenie. Preto, nielenže objekt hausbótutu nespĺňa kumulatívne definičné znaky stavby (objekt nebude trvale napojený na elektrickú energiu a bude ho možné kedykoľvek odpojiť), ale najmä overenie projektovej dokumentácie pre stavbu hasbótu nemôže ani vykonať všeobecný stavebný úrad - Obec P. ( Stavebného zákona), pretože mu na to chýba vecná príslušnosť; nie je oprávneným správnym orgánom na jej overenie. Po postavení plavidla vykoná Dopravný úrad technickú prehliadku plavidla s účelom overenia jeho prevádzkovej spôsobilosti z dôvodu vydania jeho lodného osvedčenia. Rozhodnutie o povolení státia sa vydáva na základe platného vodného osvedčenia. Teda k umiestneniu plávajúceho zariadenia hausbótu na vodnej hladine sú potrebné výlučne len správne akty osobitného správneho orgánu - Dopravného úradu ( zákona o vnútrozemskej plavbe) a to lodné osvedčenie a následne rozhodnutie v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe. Vodná nádrž Y. je vodou cestou, a preto povoľujúcim štátnym orgánom pre umiestnenie objektu hausbótu - plavidla je Dopravný úrad. Stavebný úrad nemôže posudzovať umiestnenie takéhoto objektu z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti ( Správneho poriadku).

21. K namietanému nesprávnemu posúdeniu súladu umiestňovanej stavby s platným územným plánom Obce P., žalovaný uviedol, že Obec P. má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu uznesením Obecného zastupiteľstva č. 36/2017 zo dňa 28.06.2017, ktorej záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2017 s účinnosťou od 13.07.2017. Územie, v ktorom je umiestnená predmetná stavba sa nachádza v regulačnom bloku označenom ako „K4: Údolná krajina s vodnou plochou, pričom ide o komplex zahŕňajúci Vodnú nádrž Y. s bezprostredným okolím“. Pre uvedené územie platia regulatívy prípustného funkčného využívania, prípustného funkčného využívania s obmedzením a neprípustného funkčného využívania, v ktorom však nie sú určené regulatívy pre stavby takého charakteru, ktoré boli predmetom územného rozhodnutia, t. j. inžinierske siete, revitalizácia spevnej plochy a kotevné bloky. Rozsah predmetnej umiestňovanej stavby je nad podrobnosť úpravy územného plánu, to znamená že žiadny územný plán obce neupravuje podrobne reguláciu umiestnenia elektrickej prípojky, či úpravu spevnenej plochy, preto nemožno konštatovať rozpor stavby s územným plánom obce. Zo všeobecne dostupných informácií je známe, že vodná stavba Ružiná predpokladá využitie hydroenergetického potenciálu v malej vodnej elektrárni, rekreáciu a rybárstvo. Žalovaný v

súvislosti s tým konštatoval, že využitie vodnej nádrže je dané a nedochádza k inému (novému) využitiu územia, zachovaná ostáva aj samotná funkcia vodnej stavby a funkcia rekreácie.

22. Žalovaný nesúhlasil so žalobným bodom, že nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu spôsobuje to, že návrh na vydanie územného rozhodnutia nebol úplný, keďže neobsahoval aj plánované stavby štyroch rekreačných domov na betónových pontónoch, ani riešenie dopravného prístupu. Podľa žalovaného realizácia hausbótu ako plávajúceho zariadenia podlieha osobitných technickým požiadavkám podľa Nariadenia vlády č. , ktoré overuje Dopravný úrad, ktorý podľa výsledkov overenia vydá lodné osvedčenie. Na uskutočnenie tohto plavidla sa nevzťahuje právny režim vyhlášky č. a taktiež ani vyhlášky č. . Z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti sa stavebný úrad obce P. nemohol a ani nemôže zaoberať (schvaľovať a overovať) technickou dokumentáciou k realizácii plavidla. Nakoľko hausbót je plávajúcim zariadením - plavidlom, nevyvoláva umiestnenie stavebných objektov (SO-01, SO-02 a SO-03) nároky na statickú dopravu - riešenie parkoviska. V blízkosti umiestňovaných objektov je existujúca asfaltová komunikácia, po ktorej môžu rekreanti prísť. Na základe uvedeného uzavrel, že návrh na vydanie rozhodnutia bol úplný.

23. K žalobnému bodu, že účastníkom oznamované územné rozhodnutie formou verejnej vyhlášky bolo zrejme neúplné - v rozpore s § 39a ods. 1 Stavebného zákona neobsahovalo obligatórnu grafickú prílohu, žalovaný uviedol, že tento žalobný dôvod sa zakladá na domnienke, ak žalobca tvrdí, že územné rozhodnutie neobsahovalo grafickú prílohu. V administratívnom spise sa nachádzajú dve vyhotovenia územného rozhodnutia, jedno s overenou grafickou prílohou a jedno bez, pričom nie je známe a nie je možné zistiť, kedy došlo k zopnutiu územného rozhodnutia spolu s grafickou prílohou, ale faktom zostáva, že takéto kompletné územné rozhodnutie sa v administratívnom spise nachádza a je tak preskúmateľné a zároveň to podľa žalovaného svedčí o tom, že v takej podobe aj bolo vyvesené. Domnienka uvádzaná žalobcom nepreukazuje tú skutočnosť, že by grafická príloha nebola súčasťou územného rozhodnutia. Navyše, účastníci si mohli aktívne uplatňovať a brániť svoje práva v rámci dvojinštančného správneho konania.

24. K žalobnému bodu, že stavebný úrad nezákonne zamietol všetky námietky účastníkov konania bez náležitého sa vysporiadania s týmito námietkami v odôvodnení rozhodnutia, že bolo rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný konštatoval, že stavebný úrad nie je vecne príslušným správnym orgánom pre posúdenie projektovej dokumentácie na plavidlo a povoľujúcim orgánom je výlučne Dopravný úrad. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania, podľa ustálenej judikatúry prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci správneho uváženia zdôvodnil, prečo nebolo možné námietkam účastníkov vyhovieť, poskytol úvahu na nimi uplatnené námietky tak, že plávajúce zariadenia nie sú predmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia.

25. K žalobnému dôvodu ohľadom nesprávnosti vedenia administratívneho spisu žalovaný poukázal na to, že spisový materiál vedený stavebným úradom obsahuje jednotlivé záznamy od podania návrhu až po vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Spisový materiál vrátane odvolaní účastníkov konania boli odvolaciemu orgánu predložené ako jeden celok. Spisový materiál obsahuje jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia, na základe ktorých bolo možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu odvolacím orgánom, Ministerstvom dopravy a výstavby SR, ako aj rozkladovou komisiou Ministra. Žalovaný nie je oprávnený upozorňovať ani vydávať opatrenia, či ukladať sankcie stavebnému úradu za účelom zjednania nápravy pri vedení spisového materiálu. Vecne príslušným orgánom na výkon kontroly plnenia povinností ustanovených o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov je Ministerstvo vnútra SR. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 17.12.2002, sp. zn. zo dňa 27.10.2017), podľa ktorej rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka. Novým očíslovaním podaných odvolaní ako registratúrnych záznamov sa nedosiahnutie zamietnutie územného rozhodnutia.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

26. K žalobe sa z ďalších účastníkov konania vyjadril I. V. (por. č. 6/), ktorý navrhol žalobe vyhovieť, s ktorou, ako aj s protestom prokurátora sa v plnom rozsahu stotožňuje. Spevnenú plochu, na ktorej majú byť ukotvené hausbóty, dlhé roky s nie malou námahou pravidelne spoločne so susedmi kultivujú,

kosia okolie, upravujú opevnenie brehu, odstraňujú a likvidujú odpad pod hladinou i na brehu, pretože ani správca nádrže, ani obec sa o túto časť rekreačnej oblasti žiadnym spôsobom nestará. Mrzí ho, že by taká pekná a čistá vodná nádrž, akou sa postupne stáva vodná nádrž Y. má byť trvale znehodnotená len v prospech jedného „rozpínavého“ človeka. Tiež uviedol, že na tejto ploche robili prvé krôčky ich deti, naučili sa tu plávať, surfovať, korčuľovať. Stretávali sa tam a sledovali západy slnka. Bol medzi nimi aj V. (dnes podnikateľ a potenciálny investor). Nikdy by ich nenapadlo, že tento človek sa raz rozhodne uzurpovať si časť vzácneho pobrežia výlučne pre seba, čo odôvodnil tým, že „mám dve dcéry a do mojej chaty sa už nepraceme, preto potrebujem pre tieto moje dve dcéry vybudovať štyri hausbóty“, každý o pôdorysnej ploche stredného rodinného domu.

27. Stanovisko k žalobe zaujal aj ďalší účastník konania H.. V. Y. (por. č. 7/), ktorý k vyjadreniu pripojil aj list adresovaný ministrovi životného prostredia SR X. O. zo dňa 07.07.2020. Nesúhlasí s postupom stavebného úradu, s „v tichosti pripravovanou stavbou“. Prejavil nesúhlas aj s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré nevyhovelo protestu prokurátora ako aj s rozhodnutím Ministra, ktorý na základe podaného rozkladu prokuratúry, ako aj niektorých chatárov potvrdil rozhodnutie Ministerstva. Zastával názor, že pozemok štátu, aj keď v správe štátneho podniku má patriť všetkým občanom, a nie len „vyvoleným“ právnickým, či fyzickým osobám. Rozhodnutie Ministra č. 78/2020 z 12.06.2020 považuje za rozhodnutie v rozpore s článkom 4 ods. 1 SR a s článkom 12 ods. 1 SR ako aj s , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s , podľa ktorého fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

28. K žalobe sa vyjadrila Q.. H. E. (ďalšia účastníčka konania pod por. č. 35/), ktorá v celom rozsahu súhlasila so žalobou. Taktiež k vyjadreniu pripojila sťažnosť adresovanú ministrovi ŽP SR zo dňa 21.07.2020, v ktorej vyjadrila nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím ministra č. 78/2020.

29. K žalobe sa vyjadril tiež ďalší účastník konania Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (por. č. 36/), ako správca vodného toku, na ktorom je vybudovaná vodná stavba Y., zároveň aj správca vodnej stavby Y., v ktorom uviedol, že z pohľadu správcu vodnej stavby, v zmysle príslušných ustanovení o vodách podal v administratívnom konaní vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby s názvom „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Y.“ vyjadrenie k projektovej dokumentácii uvedenej stavby pre územné a stavebné konanie vo svojom stanovisku č. CS SVP BB016/2018/347 CZ 13857/2018-39211 zo dňa 29.11.2018 pre navrhovateľa S & P Holding s.r.o. Správca VS nemal námietky k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa povolí umiestnenie stavby za predpokladu, že stavebník splní podmienky a doporučenia, dané v predmetnom vyjadrení ako aj podmienky príslušného povoľovacieho orgánu. Samotnému vyjadreniu predchádzalo súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica č. CS SVP PR 2546/2018/1 zo dňa 24.04.2018 (súhlasné stanovisko) s umiestnením plávajúcich zariadení na vodnej ploche a pobrežných pozemkoch VS Y. za dodržania určitých podmienok zo strany stavebníka s následným uzatvorením Nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX-BB zo dňa 22.05.2018 medzi správcom VS v postavení prenajímateľa a stavebníkom v postavení nájomcu na pozemok registra KN-C, parc. č. XXXX, druh pozemku vodná plocha s výmerou 611 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania plávajúcich rekreačných zariadení zo železobetónových plávajúcich pontónov a montovaných nadstavieb, slúžiacich na rekreačné účely, prístupu k nim, vybudovanie inžinierskych sietí a zázemia. V nájomnej zmluve bol udelený súhlas prenajímateľa s umiestnením plávajúcich zariadení na pozemku registra KN-C parc. č. XXXX/X vodná plocha so zabezpečením pešieho prechodu, prejazdu motorových vozidiel a prechodu inžinierskych sietí cez pozemky registra KN-C parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX s dohodou, že v prípade trasovania a zriadenia inžinierskych sietí cez vyššie uvedené pozemky zmluvné strany uzatvoria zmluvu o zriadení vecného bremena. Pred uzatvorením nájomnej zmluvy správca VS Y. dôsledne a na základe miestnej ohliadky zvážil a zhodnotil vplyv navrhovanej stavby na samotnú prevádzku vodnej stavby Y., a to jedna z hľadiska prevádzkového, ale aj environmentálneho a bezpečnostného. Posúdil aj čiastočné obmedzenie prístupu k vode s ohľadom na ostatných užívateľov VS Y., s tým, že obmedzenie sa týka 60 m brehu, čo nemôže byť zásadnou prekážkou ďalšieho využitia vodnej plochy na rekreačné, športové a rybárske aktivity a celkovou revitalizáciou územia brehu v tejto časti dôjde aj k jeho skvalitneniu z hľadiska estetického ako aj bezpečnostného s jeho možným ďalším využívaním. Uzavrel, že práva a záujmy

správcu VS ako účastníka administratívneho konania neboli zo strany žalovaného, ani zo strany obce P. ako prvostupňového orgánu verejnej správy porušené alebo obmedzené, nakoľko všetky ním stanovené podmienky a požiadavky boli zapracované v rozhodnutiach.

30. Ostatní ďalší účastníci konania, vrátane stavebníka - spoločnosti S & P Holding s.r.o. sa k žalobe samostatne nevyjadrili.

31. Uznesením č. k. -101 zo dňa 15.12.2020, právoplatným dňa 22.10.2021 bol správnym súdom určený spoločný zástupca ďalším účastníkom konania pod por. č. 2/ až 12/ a 14/ až 35/ v osobe Ing. Petra Rastockého, t. j. ďalšieho účastníka konania pod por. č. 7/, a to podľa , a to z dôvodov bližšie uvedených v tomto uznesení.

Posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného (vrátane spisu prvostupňového orgánu verejnej správy) preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (, , ) namietanú nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, aj prvostupňového orgánu verejnej správy, za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, pretože bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ), postupujúc podľa a .

33. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2019/020584-2 zo dňa 11.06.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - obec zo dňa 21.03.2019 o umiestnení stavby nazvanej „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Y.“, ktoré bolo vydané navrhovateľovi - spoločnosti S & P Holding s.r.o. Predmetom správneho konania bolo len umiestnenie štyroch kotevných blokov pre štyri hausbóty, pričom v zmysle delenia na stavebné objekty sa jednalo o 3 objekty: SO-01 Kotevné bloky, SO-02 Spevnené plochy a SO-03 Inžinierske siete. Samotné hausbóty predmetom územného konania neboli.

34. Základnou spornou otázkou medzi žalobcom a žalovaným je to, či sa na umiestnenie hausbótov v území vyžaduje územné rozhodnutie, či predmetný návrh na vydanie územného rozhodnutia vo veci bol kompletný, ak neobsahoval návrh na umiestnenie v území aj samotných hausbótov, ale iba ich súčastí a príslušenstva. Podľa právneho názoru žalobcu na umiestnenie hausbótov sa vyžaduje územné rozhodnutie, keďže hausbót je stavbou v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Stavebného zákona, pretože spojením so zemou sa rozumie aj pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. V rozpore s § 32 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona preto žalovaný podľa žalobcu nesprávne právne posúdil, že umiestnenie hausbótov nevyžaduje územné rozhodnutie. Podľa žalovaného hausbóty sú plavidlá a ako také nespĺňajú definičné znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Preto podľa žalovaného sa nejedná o neúplný návrh na vydanie územného rozhodnutia, a preto boli správne predmetom územného rozhodnutia iba stavebné objekty inžinierskych sietí, úpravy spevnenej plochy a ukotvovacie objekty. Spornými medzi žalobcom a žalovaným sú aj ďalšie otázky súvisiace so základnou spornou otázkou v zmysle ich vymedzenia v žalobných bodoch, pričom posúdenie relevantných (nie všetkých, ale len pre vec významných) skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd uvedie nižšie.

Relevantná právna úprava

35. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa ; prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

39. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

40. Podľa ; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

41. Podľa ; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

42. Podľa ; prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

43. Podľa (Stavebného zákona); stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

44. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona; od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

45. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona; začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

46. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona; podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

47. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona; stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

48. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

49. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona; ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

50. Podľa § 42 ods. 1 Stavebného zákona; územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.

51. Podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona; verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

52. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona; v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

53. Podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona; rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona ( § 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.

54. Podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona; stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

55. Podľa o vnútrozemskej plavbe; podľa tohto zákona sa rozumie j) plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót,

56. Podľa § 22 ods. 2 Zákona o vnútrozemskej plavbe; pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky, sa vykoná overenie technickej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla.

Dopravný úrad vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.

57. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o vnútrozemskej plavbe; o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia; ak ide o plávajúce zariadenie, ktoré podlieha registrácii, musí byť zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom.

58. Podľa § 2 písm. b) Zákona o vnútrozemskej plavbe; podľa tohto zákona sa rozumie b) vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len "vodná cesta") vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,

59. Podľa o vnútrozemskej plavbe; dopravný úrad rozhoduje o povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch.

60. Podľa Vyhlášky č. ; k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa .

61. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona; rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

62. Podľa Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

63. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

64. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

65. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

66. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

67. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

68. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

69. Podľa § 60a Správneho poriadku; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

70. Prvým žalobným bodom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci stavebným úradom

- v rozpore s § 32 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 písm. c) a d) Stavebného zákona, keď dospel k nesprávnemu záveru, že na umiestnenie štyroch rekreačných domov na betónových pontónoch

- hausbótov sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože hausbót nie je stavbou, ale plávajúcim zariadením, o povolení státia ktorého na vodnej hladine rozhoduje Dopravný úrad. Hausbóty, ako priestorové objekty umiestňované na vodnej hladine sú určené na individuálnu rekreáciu. Nemožno nesúhlasiť s argumentáciou žalovaného, že v zmysle legálnej definície v ustanovení Zákona o vnútrozemskej plavbe, hausbót je plávajúcim zariadením a ako taký podlieha osobitným technickým požiadavkám podľa nariadenia vlády č. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré overuje Dopravný úrad a v závislosti od výsledku overenia rozhoduje o vydaní lodného osvedčenia. Neznamená to však, že ak sú hausbóty podľa zákona o vnútrozemskej plavbe začlenené pod plávajúce zariadenia, nie je možné považovať hausbóty zároveň pre účely Stavebného zákona za stavby, ak spĺňajú definíciu stavby. Hausbóty spĺňajú zákonom stanovené požiadavky pre ich právne posúdenie ako stavby, a to podľa Stavebného zákona, pretože ide o stavebné konštrukcie postavené stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, sú pevne spojené so zemou - i keď prostredníctvom kotevného bloku, bez ktorého ich nie je možné postaviť - a tiež pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia (nie sú určené na premiestňovanie), pričom ich účel užívania je rovnaký ako u obdobných rekreačných stavieb (neumiestňovaných na vodných hladinách) na individuálnu rekreáciu, resp. krátkodobé ubytovanie.

71. Podľa žalobcu ide o druh vodnej stavby v zmysle § 52 ods. 1 písm. h) Vodného zákona. S uvedeným záverom sa správny súd stotožňuje. Definícia vodných stavieb je obsiahnutá v ustanovení § 52 ods. 1 Vodného zákona. Vodný zákon v predmetnom ustanovení vymedzuje účel vodnej stavby, na ktorý má vodná stavba slúžiť, a to tak, že ide o vodné stavby, ktoré budú slúžiť na osobitné užívanie vôd (§ 21 ods. 1 Vodného zákona) alebo na účel nakladania s vodami (§ 17 ods. 1 Vodného zákona). Podľa § 17 ods. 1 písm. f) nakladanie s vodami je používanie povrchových vôd okrem iného aj na rekreáciu a vodné športy. V zmysle § 2 písm. ak) Vodného zákona na účely tohto zákona využívaním vody je vykonávanie činnosti v rámci vodohospodárskych služieb a činností spojených s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú významný dopad na stav vôd. Niet pochýb o tom, že hausbót umožňuje využívanie vôd na rekreáciu. Výpočet vodných stavieb v ustanovení § 52 ods. 1 písm. a) až l) Vodného zákona nie je konečný, nie je vylúčené, že za vodnú stavbu je možné považovať aj iný objekt, ktorý nie je explicitne uvedený v predmetnom ustanovení, pokiaľ bude napĺňať účel vodnej stavby vymedzený v prvej vete § 52 ods. 1 Vodného zákona. To, že ustanovenie § 52 ods. 1 písm. h) hovorí „najmä“ na hromadnú rekreáciu neznamená, že za vodnú stavbu nemožno považovať aj stavbu umožňujúcu využívanie vôd na inú ako hromadnú rekreáciu, teda na individuálnu rekreáciu, keďže slúži na iné nakladanie s vodami v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) Zákona o vodách. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd považuje žalobné body vymedzené v odseku 8 odôvodnenia tohto rozsudku za dôvodné.

72. Pokiaľ žalobca namietal neposúdenie súladu/nesúladu umiestnenia hausbótu s územným plánom, správny súd uvádza, že uvedené súvisí s tým, že hausbót a jeho umiestnenie nebolo predmetom územného rozhodnutia, preto nedošlo ani k posudzovaniu jeho umiestnenia s územným plánom. Uvedené súvisí s predchádzajúcim nesprávnym záverom stavebného úradu o tom, že hausbót nie je stavbou, a preto nemôže byť jeho umiestnenie posudzované z hľadiska schváleného územného plánu obce.

73. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón (§ 37 ods. 1 Stavebného zákona). Stavebný zákon upravuje postup pre prípad, ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny. V predmetnej veci obec P. má spracovanú a schválenú územno-plánovaciu dokumentáciu uznesením Obecného zastupiteľstva č. 36/2017 zo dňa 28.06.2017, podľa ktorej územie, na ktorom sa umiestňovaná stavba nachádza je vymedzené označením S.: Údolná krajina s vodnou plochou. V tejto lokalite sú uvedené nasledovné funkcie: 1. Prípustné funkcie: vodné toky a vodné plochy, trvalé trávne porasty, lesné porasty a nerastná drevinová vegetácia

2. Obmedzujúce funkčné využite (prípustné s obmedzením): rekreácia a šport - bez budovania trvalých stavieb, doplnkové vybavenie cyklistických trás - prístrešky, odpočívadlá, táboriská atď., príslušné verejné dopravné a technické vybavenie v nevyhnutnom rozsahu, 3 Zakazujúce funkčné využívanie (neprípustné): orná pôda, výstavba akýchkoľvek trvalých stavieb, vrátane rekreačných stavieb, ťažba nerastných surovín.

74. Z územno-plánovacej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že sa zakazuje v danom priestore výstavba trvalých stavieb. Prípustné s obmedzením, teda obmedzujúce funkčné využívanie územia je pre rekreáciu a šport - bez budovania trvalých stavieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že územno-plánovacia dokumentácia obce Divín, ako aj územno-plánovacia dokumentácia obce vo všeobecnosti, sa v jej záväznej časti pri riešení územného plánu nezaoberá riešením konkrétnych prípojok inžinierskych sietí, nerieši revitalizáciu konkrétnej spevnenej plochy, ako aj kotevné bloky v danom území. Územnom-plánovacia dokumentácia obce rieši funkčné využitie územia. Podľa žalovaného stavebný úrad správne vyhodnotil námietku v konaní, ktorá smerovala k tomu, že predložená projektová dokumentácia neobsahuje údaje o súlade stavby s územným plánom a to tak, že rozsah tejto projektovej dokumentácie (spevnená plocha, prípojky sietí, kotevných blokov) je nad podrobnosť územného plánu. Správnosť záveru stavebného úradu žalovaný oprel o stanovisko, že spracovateľ pri tvorbe regulácie funkčného využitia územia a určenia prípustných a neprípustných funkcií neurčuje regulatívy pre stavby takéhoto charakteru. Nemožno preto konštatovať rozpor s územno-plánovacou dokumentáciou. V uvedenej argumentácii žalovaného správny súd vidí zásadné pochybenie pri rozhodovaní. Úvaha pri aplikácii právnych predpisov vzhľadom na predmet územného konania a skutkový stav veci, je nesprávna. Územný plán je otázkou právnou a jeho regulatívy sú hmotnoprávnou normou. Ak je pre dané územie prijatý územný plán obce alebo zóny, musí byť územné rozhodnutie v súlade so záväznou časťou územného plánu. Je pravdou, že územný plán osobitne neupravuje stavebné objekty, o ktorých bolo rozhodované v územnom konaní, avšak tieto stavby majú slúžiť „zakázaným“ stavbám (trvalé stavby vrátane rekreačných stavieb). Predmetom konania sú stavby, ktoré sami o sebe neplnia žiadnu funkciu. Sú umiestňované v území pre účely ukotvenia hausbótov. Stavebný úrad, ako aj žalovaný nielenže nezohľadnili túto skutočnosť, ale vyvodili záver, že k rozhodnutiu o umiestnení navrhovaných stavebných objektov nebráni územný plán, a to napriek tomu, že spevnená plocha, prípojky sietí a kotevné bloky sú príslušenstvom hausbótov, celkového zámeru stavebníka.

75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že územné konanie chráni prioritne verejný záujem. Verejný záujem je v rámci konania reprezentovaný územným plánom (aj stanoviskami dotknutých orgánov), avšak stavebný úrad, aj žalovaný pri posudzovaní súladu zámeru so záväznou časťou územného plánu pochybili, z dôvodov vyššie uvedených. Podľa územného plánu je prípustné funkčné využívanie danej lokality pre rekreáciu a šport, avšak práve s obmedzením spočívajúcom v budovaní trvalých stavieb. Za takéto stavby bez pochyby je potrebné považovať aj samotné stavby - objekty umiestnené v území, o ktorých bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím, minimálne spevnená plocha. Z dôvodu, že žalovaný, aj stavebný úrad nezohľadnili k čomu majú slúžiť umiestnené stavby a z dôvodu, že tieto stavby v zásade tiež určené k rekreačnému využitiu územia (príslušenstvo veci, súčasť veci zdieľa osud hlavnej veci) nie sú v zmysle územného plánu prípustné, resp. predstavujú zakázané funkčné využívanie, záver rozhodujúcich orgánov, že nemožno konštatovať rozpor s územným plánom obce, je nesprávny. Nemožno pri posudzovaní súladu stavby s verejnými záujmami oddeliť stavbu od jej účelu. Ide o formalistický prístup pri aplikácii práva.

76. Pokiaľ žalobca vytýkal stavebnému úradu, aj žalovanému, že nekonal komplexne aj o umiestnení hausbótov a vo vzťahu k rozsahu zámeru navrhovateľa riešeného v predloženej projektovej dokumentácii mal upozorniť navrhovateľa, že jeho návrh je neúplný, túto žalobnú námietku správny súd nepovažuje za opodstatnenú. Územné konanie je totiž principiálne ovládané dispozičnou zásadou, začína na návrh a je to práve navrhovateľ, ktorý určuje, čo je predmetom konania. Zo stanoviska navrhovateľa vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že tento považuje hausbót výlučne za plavidlo, o umiestnení ktorého v území nie je potrebné rozhodnutie stavebného úradu, ale o umiestnení ktorého na vodnej hladine rozhoduje Dopravný úrad.

77. Žalobca ďalej namietal, že územné rozhodnutie vyvesené na úradnej tabuli stavebného úradu oznamované účastníkom konania formou verejnej vyhlášky bolo zrejme neúplné - v rozpore s § 39a ods. 1 Stavebného zákona, ak neobsahovalo obligatórnu grafickú prílohu. K argumentácii žalobcu uvedenej v odseku 12 odôvodnenia tohto rozsudku správny súd uvádza, že sa jedná o domnienku žalobcu, a nie

zásadné tvrdenie nezákonnosti. Uvedená skutočnosť bráni súdnemu prieskumu, nakoľko ani samotný žalobca si nie je istý, či oznamované územné rozhodnutie malo alebo nemalo grafickú prílohu v zmysle § 39a ods. 1 Stavebného zákona.

78. Pokiaľ žalobca namietal, že stavebný úrad nezákonne zamietol všetky námietky účastníkov konania bez náležitého vysporiadania sa s týmito námietkami v odôvodnení rozhodnutia, je čiastočne dôvodná. Pokiaľ totiž stavebný úrad nevyhovel námietkam z rovnakého dôvodu, nič nebráni tomu, aby v odôvodnení rozhodnutia uviedol rovnakú argumentáciu. Pokiaľ by totiž sumárne odôvodnil zamietnutie námietok, uvedené by bolo možné skôr považovať za nevysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami účastníkov konania. Za nedostatočné však správny súd považuje vysporiadanie sa s námietkami H.. V. Y., kde podľa názoru správneho súdu stavebný úrad na tieto námietky nereflektoval dostatočne konkrétne a nevybavil ich zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, prečo sú jeho námietky nedôvodné. Nestačí vo všeobecnosti poukázať na skutočnosť, aj keď v uvádza, čo má byť z dokumentácie pre územné rozhodnutie zrejmé, čo ale neznamená, že všetky odseky a) až l) sú nutnosťou, ak účastník konania poukazoval na nedostatky dokumentácie. Ak podklady pre územné rozhodnutie neboli úplné, stavebný úrad mal postupovať v zmysle Stavebného zákona. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania čo do preskúmateľnosti záveru o ich nedôvodnosti spôsobuje zároveň nepreskúmateľnosť rozhodnutia stavebného úradu, ako aj žalovaného. Nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, ak stavebný úrad pri posudzovaní námietok účastníkov konania neuviedol z akých skutkových zistení vychádzal, z akých dôkazov preukazujúcich skutkový stav veci, ak absentuje jeho hodnotiaca úvaha, čo do právneho posúdenia veci. Preto žalobná námietka, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj stavebného úradu je v rozpore s Správneho poriadku je dôvodná.

79. Žalobné námietky, že spisový materiál nebol vedený v súlade s Vyhláškou č. , čo bránilo žalobcovi verifikovať obsah spisu v čase vydania rozhodnutí, žalobca nekonkretizoval a argumentačne ani vecne neprepojil so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí. Uvedené bránilo správnemu súdu preskúmať zákonnosť, resp. zistiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

80. Správny súd poznamenáva, že rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými bodmi. Správnemu súdu neprináleží rozširovať rozsah súdneho prieskumu, rovnako tak ani žalovanému (nastoľovať sporné otázky), ani ďalším účastníkom konania. Správny súd je oprávnený vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe žalobcu (v lehote na podanie žaloby), pretože práve žalobné body tvoria limity pre súdny prieskum.

81. Na základe vyššie uvedeného, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu podľa , a , postupujúc podľa a . V ďalšom konaní je orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu. Viazanosť však nie je absolútna, zohľadní zmenu relevantných skutkových okolností ako aj zmenu právneho prostredia, resp. ďalších súvisiacich konaní s predmetnou vecou.

82. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

83. Senát správneho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Senát správneho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.