Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-175-2021.pdf
PDF · 72.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/175/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného V. Z., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom L. XXX, t.č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 14. decembra 2021 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. 6Pp/219/2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. 6Pp/219/2021 podľa § 66 ods.1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.1 Tr.por. podmienečne prepustil odsúdeného V. Z. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 22T/76/2017 zo dňa 18.07.2017 v spojení s uznesením okresného súdu Žilina sp.zn. 22T/76/2017 zo dňa 15.11.2019. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd prvého stupňa pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na polepšenie odsúdeného vo výkone trestu, no najmä na to, že odsúdený už má s výkonom trestu odňatia slobody skúsenosť, ktorú možno z hľadiska jeho ďalšieho života považovať za pozitívnu. Konkrétne odsúdený vykonával tento druh trestu vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/153/2018. Tento trest podľa rukou písanej poznámky ústavu uvedenej na odpise registra trestov (č. l. 7) odsúdený vykonával v období od 20.08.2018 do 20.04.2019. Na trest vykonávaný v súčasnosti nastúpil dňa 14.04.2020, teda necelý rok od vykonania predchádzajúceho trestu. Zároveň trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu v súčasnosti sa dopustil v roku 2016. Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade odsúdeného neexistuje negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. Zároveň existuje poznatok, že odsúdený po predchádzajúcom výkone trestu viedol riadny život po nie zanedbateľnú dobu (1 rok) až do nástupu na v súčasnosti vykonávaný trest. Súd tiež kladne prihliadol k tomu, že v prípade odsúdeného došlo k zmene formy ochranného psychiatrického liečenia, ktoré mu bolo uložené vo veci, v ktorej trest vykonáva, z ústavnej formy na ambulantnú a následne došlo k jeho ukončeniu. Okresný súd teda vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu na 1(jeden) rok, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody považoval za dostatočnú.
Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, sťažnosť prokurátor v neprospech odsúdeného. Namietal v nej, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného pomenované v samotnom hodnotení riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom a to len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a len menej priaznivú resocializačnú
prognózu. Má za to, že pri posudzovaní, či možno od odsúdeného v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, je potrebné prihliadnuť aj na hodnotenie ústavu, z ktorého je zrejmé, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá. Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. U odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Prokurátor na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a aby zamietol návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 09. decembra 2021, preskúmal dňa 14. decembra 2021 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods.1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného V. Z., uvedené v ustanovení § 66 Tr. zák., boli splnené. Odsúdený vykonal potrebnú pomernú časť uloženého trestu odňatia slobody dňa 14.08.2021. Formálna podmienka na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody tak bola splnená.
Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením si svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ sa ten nestotožňuje s hodnotením ÚVTOS, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť, je potrebné poukázať na skutočnosť, že hodnotenie ústavu je v podstate kladné, pričom súd správne poukázal na skutočnosť, že zistené nedostatky a to spanie na lôžku mimo doby na to určenej a nereagovanie na príchod personálu, nie sú dôvodom, pre ktorý by musel konštatovať nesplnenie druhej podmienky, predovšetkým s ohľadom na ich nízku závažnosť. Odsúdený dokonca nevykazuje ani disciplinárny trest. Pokiaľ ide o čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, tu okresný súd taktiež správne uviedol, že sám o sebe nemusí byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, pričom existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Okresný súd veľmi správne poukázal na to, že odsúdený už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, avšak skutok, pre ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu spáchal ešte pred tým ako nastúpil do predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený po výkone predchádzajúceho trestu odňatia slobody po nástup v súčasnosti vykonávaného trestu odňatia slobody viedol riadny život a preto možno práve odsúdeného hodnotiť ako osobu, na ktorú mal výkon trestu odňatia slobody pozitívny vplyv. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol k tomu, že u odsúdeného došlo k zmene formy ochranného psychiatrického liečenia, ktoré mu bolo uložené a to z ústavnej formy na ambulantnú a neskôr došlo k jeho ukončeniu.
Okresný súd v posudzovanom prípade sa všetkými zákonnými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu záveru, podľa ktorého odsúdený V. Z. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal nielen polepšenie, aj dostatočnú snahu po náprave a zmene hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania v budúcnosti. Krajský súd naviac poukazuje na to, že odsúdený V. Z. si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd prvého stupňa teda správne zistil, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení, možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.
V uvedených smeroch sú zistenia a závery súdu prvého stupňa vecne správne a presvedčivo odôvodnené, preto krajský súd na tieto dôvody, s ktorými sa stotožnil, poukazuje. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie je vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (tri ku nule).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.