Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/83/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., o vymoženie pohľadávky v sume 188,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -46 zo dňa 07.06.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § ods. 1 písm. a ), , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , , , , , , , o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že Okresný súd Komárno vydal dňa 03.11.2008 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 03557/08 zo dňa 02.05.2008. Exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd preto preskúmal aj úverovú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 12.11.2007 ako aj predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Súd vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania za spotrebiteľský, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, keď oprávnený nepreukázal jej individuálne dojednanie s povinnou. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá voľba konkrétne znamená.

3. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením ako aj s dobrými mravmi. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

4. V predmetnom exekučnom konaní oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, preto súd na základe ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku určil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. O výške trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia a , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“). Namietal, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa a má povahu absolútneho obchodu. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou Zmluvy o úvere a dlžník podpisom Zmluvy o úvere prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. . Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného, ktorým napadol výrok rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ako vecne správne potvrdil.

7. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 04.09.2008 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. -46 zo dňa 07.06.2021 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti , pričom postupovali v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ,,, Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 () Exekučného poriadku ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval Zmluvu o úvere zo dňa 12.11.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa , keďže ustanovenie výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, a zároveň ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

13. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení ,,, uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

14. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 12.11.2007 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného

titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

15. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v ,,, , pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nebolo zákonné. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne a že by tak bola aj v súlade s dobrými mravmi . Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

16. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení ako vecne správne podľa potvrdil.

17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. V súlade s citovaným zákonným ustanovením v nadväznosti na zastavenie exekúcie, bolo potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Z toho vyplýva, že u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu

exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Keď oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. V prípade zastavenia exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil, keďže pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Aplikácia ustanovení sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože špeciálna dikcia tohto ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, najmä ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa daného nároku upravuje priamo. Vzhľadom na to nie je namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, avšak nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) o trovách exekúcie nanovo rozhodne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).