Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/23/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUVENTAS Žilina, n.o., so sídlom Pivovarská 3, 010 01 Žilina, IČO: 37 983 121, právne zastúpeného: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému (sťažovateľ): Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/2913:1-60B0 z 12. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k. -76 zo 17. decembra 2020 v časti výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -76 zo 17. decembra 2020 v časti výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 11.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/2913:1-60B0 z 12. februára 2018, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2017/14062:3-59AA z 21. novembra 2017. 2. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.12.2020 žalobca s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“) zobral správnu žalobu v celom rozsahu späť a súčasne si uplatnil náhradu trov konania tvrdiac, že to bol práve žalovaný, kto svojim konaním - t.j. následným udelením súhlasu po predložení novej žiadosti zapríčinil zastavenie konania. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že podal žalovanému po podaní predmetnej žaloby novú žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa, ktorej žalovaný vyhovel.

3. Z dôvodu späťvzatia správnej žaloby, správny súd napadnutým uznesením konanie, s poukazom na ustanovenie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa (správne malo byť uvedené - poznámka kasačného súdu), pričom ako dôvod aplikácie daného ustanovenia uviedol, že žalovaný vydaním nového rozhodnutia, ktorým udelil žalobcovi súhlas so zmenou v osobe zriaďovateľa Súkromného gymnázia, Oravská cesta 11, Žilina a Súkromného centra voľného času, Oravská 11, Žilina, procesne zapríčinil odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby.

II. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

4. Proti uzneseniu správneho súdu č.k. -76 zo 17. decembra 2020 podal žalovaný v časti výroku o nároku na náhradu trov konania kasačnú sťažnosť navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie v napadnutej časti. Mal za to, že správny súd napadnutým uznesením II. výrokom porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ; nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa .

5. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný, citujúc ustanovenie poukázal na to, že v danom prípade nie je splnená podmienka, že procesne zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti uviedol, že podľa obsahu späťvzatia žaloby, žalobca po podaní žaloby podal novú žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa a žalovaný tejto novej žiadosti vyhovel, pričom s poukazom na ustanovenie o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) nemohol byť súhlas žalobcovi udelený na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti, pretože by to zakladalo prekážku rozhodnutej veci a správny orgán by bol povinný v takomto prípade konanie zastaviť. Po podrobnom opísaní dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného a dôvodov vydania nového rozhodnutia (rozhodnutie č. 20196/11010:2-A1050) označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v späťvzatí žaloby, že žalovaný po podaní novej žiadosti udelil potrebný súhlas na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti keď, súhlas so zmenou zriaďovateľa vyjadrený v novom rozhodnutí vychádzal z rozdielneho skutkového základu ako napadnuté rozhodnutie a bol udelený z dôvodu, že žalobca novou žiadosťou odstránil vady pôvodnej žiadosti, ktoré mu vytkol v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že ak by žalobca v pôvodnom konaní (resp. pred podaním žaloby) podal bezvadnú žiadosť, bol by mu požadovaný súhlas so zmenou zriaďovateľa udelený, avšak pokiaľ tak urobil až po podaní žaloby, zapríčinil, že bol nútený vziať žalobu späť. S poukazom na uvedené uzavrel, že predmetné pochybenia žalobcu nemôžu byť na jeho ťarchu, keď žiadnym procesným postupom nezavinil zastavenie konania pred krajským súdom, toto zavinil výlučne žalobca a preto nie je spravodlivé od neho požadovať, aby zaplatil žalobcovi trovy konania.

6. Ďalej žalovaný dôvodil, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ) . V tejto súvislosti, citujúc ustanovenia , Čl. 2 ods. 1, Čl. 8, 9 v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), v spojení s , Čl. 46 ods. 1, Čl. 48 ods. 2 a Čl. 47 ods. 3 SR poukázal na to, že späťvzatie žaloby nebolo žalovanému doručené na vyjadrenie, a to napriek tomu, že obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie krajského súdu o trovách konania.

7. Poukázal na to, že správny súd v bode 8 odôvodnenia uznesenia neuviedol, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že procesne zapríčinil zastavenie konania, keď v odôvodnení uznesenia je uvedené iba to, že vydaním nového rozhodnutia, ktorým bol udelený žalobcovi súhlas v osobe zriaďovateľa gymnázia a CVČ zapríčinil žalovaný odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Toto odôvodnenie považoval žalovaný za nedostatočné a nepresvedčivé, pretože neodpovedá na základnú otázku, prečo sa vydanie nového rozhodnutia o udelení súhlasu považuje za procesné zavinenie žalovaného dodajúc, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku skôr naznačuje, že nové rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového stavu, ktorý sa podstatne zmenil a zavinenie tak nemožno pričítať žalovanému ako správnemu orgánu.

8. Mal za to, že pokiaľ krajský súd vychádzal pri vydaní uznesenia z tvrdenia žalobcu uvedeného v späťvzatí žaloby, že udelil žalobcovi súhlas na zmenu zriaďovateľa na základe novej žiadosti „na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti“ mal to vyslovene uviesť v odôvodnení uznesenia a podložiť svoje rozhodnutie príslušnými dôkazmi zistenými v súdnom konaní dodajúc, že takýmto dôkazom pritom nemôže byť výlučne tvrdenie žalobcu o vydaní „súhlasu“ založeného na „rovnakom skutkovom základe“, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť. Predmetné tvrdenie zároveň považoval za ničím nepodložené s tým, že správny súd jeho pravdivosť v konaní ani neskúmal.

9. Záverom poukázal na to, že krajský súd sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ a to najmä od uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo

dňa 18.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.05.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.04.2020 a pod. Odklon krajského súdu od citovanej ustálenej rozhodovacej praxe videl 1. v kvalifikácii procesného zavinenia; 2. v postupe krajského súdu. Mal za to, že procesné zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska procesného výsledku, pričom vydanie nového rozhodnutia vo veci novej žiadosti žalobcu považoval za výsledok hmotnoprávnych skutočností dodajúc, že v danom prípade procesne nepochybil (jeho pôvodné rozhodnutie nebolo napr. zrušené v mimoodvolacom konaní), ale rozhodol v súlade so zákonom na základe novej bezvadnej žiadosti žalobcu. Súčasne mal za to, že podľa citovaných uznesení bol krajský súd povinný pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať sa otázkou zavinenia, čo neurobil.

10. Žalobca sa k dôvodnom kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

11. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21. apríla 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. . Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

12. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný mal preukázané, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti výroku uznesenia, proti ktorému je prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2017/14062:3-59AA zo dňa 21.11.2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) s tým, že toto rozhodnutie bolo súčasne potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bolo postupom podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku na základe podnetu mesta Žilina, mimo odvolacieho konania, zrušené v celom rozsahu právoplatné rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie regionálneho školstva č. 2017-2370/18698:6-10HO zo dňa 31.05.2017 o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky spočívajúcej v zmene zriaďovateľa Súkromného gymnázia a Súkromného centra voľného času, z pôvodného zriaďovateľa fyzickej osoby PaedDr. E. Y., na nového zriaďovateľa právnickú osobu JUVENTAS Žilina, n.o., a o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky spočívajúcej v zmene adresy. Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie regionálneho školstva č. 2017-2370/18698:6-10HO zo dňa 31.05.2017 bolo vydané v nadväznosti na žiadosť zo dňa 02.02.2017. 14. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti doložil rozhodnutie č. 2019/11010:2-A1050, ktorým po preskúmaní potrebných dokladov v zmysle a to na základe žiadosti doručenej žalovanému dňa 28.03.2019 došlo k požadovanej zmene zriaďovateľa Súkromného gymnázia. Rovnako žalovaný doložil Dohodu o zmene zriaďovateľa - o prevode práv a povinností zo dňa 28.02.2019, písomné vyjadrenie mesta Žilina a výpis z registra trestov žalobcu tvrdiac, že pokiaľ by bola v pôvodnom konaní podaná bezvadná žiadosť, bol by žalobcovi požadovaný súhlas so zmenou udelený.

15. Rovnako mal kasačný súd z obsahu podania, ktorým došlo k späťvzatiu správnej žaloby preukázané, že žalobca vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu trov konania zdôraznil, že udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa bolo uskutočnené na rovnakom skutkom základe, ako v prípade pôvodnej žiadosti, pričom krajský súd bez znalosti dôvodov vydania nového rozhodnutia, na základe už uvedenej žiadosti, vyhovel návrhu žalobcu a vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie osvojac si v podstate bez ďalšieho argumentáciu žalobcu, keď uzavrel, že žalovaný procesne zapríčinil odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia správnej žaloby. Uvedený záver správneho súdu je však predčasný.

16. Ako už konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (bližšie bod 9 uznesenia) na účely ustanovenia je pojem „procesné zavinenie“ nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne, čo znamená, že za osobu, ktorá zastavenie konania zavinila sa považuje aj žalovaný, ktorého rozhodnutie alebo opatrenie preskúmavané v rámci správneho súdneho konania bolo následne zrušené napríklad v mimo odvolacom konaní alebo na základe protestu prokurátora. Aplikácia ustanovenia vo vzťahu k žalovanému je rovnako namieste pri úspešnom využití inštitútu uspokojenia žalobcu, výsledkom ktorého je vydanie nového rozhodnutia spolu s následkami uvedenými v .

17. V danom prípade však kasačný súd obsahom podania, ktorým žalobca zobral správnu žalobu späť nemal, na účely použitia ustanovenia preukázané, že by žalovaný vydaním nového rozhodnutia procesne zavinil zastavenie konania podľa . Žalobca totiž k tomuto podaniu nedoložil rozhodnutie, ktoré bolo následne vydané a preto v podstate správny súd nemal k dispozícii podklad, na základe ktorého bolo možné s určitosťou ustáliť, že nové rozhodnutie bolo vydané na základe totožného skutkového stavu. Na účely preukázania tejto relevantnej skutočnosti bolo nevyhnutné, aby správny súd doručil podanie žalobcu žalovanému spolu s výzvou, aby sa vyjadril k okolnostiam relevantným na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Týmto pochopiteľne kasačný súd netvrdí, že by žalovaný mal súhlasiť so späťvzatím správnej žaloby, nakoľko takýto súhlas nepožaduje.

18. Bude preto úlohou správneho súdu, aby skutočnosti tvrdené žalobcom v podaní, ktorým zobral správnu žalobu späť a žalovaným v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k dôvodnosti uplatnenia ustanovenia náležite vyhodnotil a opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Konkrétne či je namieste aplikácia ustanovenia alebo použitie ustanovenia , pričom správny súd svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný ( ).

19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd uzavrel, že krajský súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil (nedostatočne zistil skutočnosti relevantné pre aplikáciu ustanovenia ) [ ] a preto napadnuté uznesenie postupom podľa zrušil v napadnutej časti a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

20. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.