Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-100-2020.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12Csp/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, zast. Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou, so sídlom Osuského 7, Bratislava proti žalovanej: R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K.. W.. Š. XX/XX, R. W., o zaplatenie 345,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 345,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 19.3.2020 do zaplatenia. . II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 5.8.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 345,63 eur (z čoho suma 246,02 eur predstavuje hovorné a poplatky za ostatné poskytnuté služby a suma 99,61 eur predstavuje zmluvnú pokutu) spolu s úrokom z omeškania z celkovej dlžnej sumy a náhrady trov konania z dôvodu porušenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretou so žalobcom dňa 29.4.2019 zaviazala riadne odoberať službu a platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade so zmluvou a platným cenníkom a to prostredníctvom žalobcom poskytnutej SIM karty s t. č. XXXXXXXXXX s programom služieb „ÁNO L“ s cenou paušálneho poplatku 30,- eur mesačne. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby (t. j. záväzok viazanosti). Žalobca vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré v lehote splatnosti žalovaná neuhradila (nezaplatila ani prvú faktúru vystavenú žalobcom). Žalobca si neuplatňuje nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov vo výške 18,90 eur (náklady na vymáhanie) a vo výške 4,99 eur (poplatok za upomienku, resp. náklady na vymáhanie). Tieto poplatky sú z neuhradených faktúr odpočítané. Výšku zmluvnej pokuty odôvodnil tým, že táto bola dohodnutá za porušenie záväzku viazanosti a mala degresívny charakter, tzn. že dohodnutý základ zmluvnej pokuty sa pomerne znižovať za každý uplynutý deň z doby viazanosti. V súlade s rozhodovacou praxou súdov si žalobca nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 99,61 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 120,- eur (základ zmluvnej pokuty uvedený v tab. 1 zmluvy). Žalobca u žalovanej zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti, a naviac zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bola žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca vyčíslil nasledovne: základ zmluvnej pokuty 120,- eur / celkový počet dní viazanosti 730 x počet dní zostávajúcich do konca viazanosti počítaných od dátumu prerušenia poskytovania služieb 606 = 99,61 eur. Zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia zmluvy bol 720,- eur, t. j. 24 mesiacov x 30,- eur. Uvedené preukazuje, že základ zmluvnej pokuty vo výške 120,- eur nebol neprimerane vyšším zabezpečením než výška zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je podľa názoru žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta predstavuje okrem sankčnej a prevenčnej funkcie aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré poskytol žalovanej. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia, ak bolo poskytnuté (v danom prípade koncové zariadenie nebolo poskytnuté). Žalobca záverom uviedol, že v tomto prípade sa jedná o relatívne nový typ zmluvnej pokuty, o ktorej už súdy rozhodovali, a po povinnej kontrole spotrebiteľských podmienok vydávajú platobné rozkazy a zmluvnú pokutu považujú za primeranú, dojednanú v súlade s právnymi predpismi a v celom rozsahu ju priznávajú (podľa pripojeného náhodného zoznamu súdnych rozhodnutí).
2. Tunajší súd vydaný platobný rozkaz č. k. 12Csp/100/2020-43 zo dňa 30.3.2021 zrušil pre nemožnosť doručiť ho žalovanej do vlastných rúk. Žalobu s prílohami, spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením pre stranu sporu súd žalovanej doručil podľa § 116 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) do vlastných rúk dňa 8.11.2021. Žalovaná sa napriek riadne doručenej žalobe k nej nevyjadril, počas celého konania zostala nečinná. Keďže žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprela, považujú sa tieto v zmysle § 151 CSP za nesporné.
3. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax vo obdobných veciach má súd za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú s ohľadom na nečinnosť žalovanej sporné, a hodnota sporu neprevyšuje bez príslušenstva 1 000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP.
6. Súd v spore vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to: Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.4.2019, faktúry, Cenník pre poskytovanie služieb (časť A) a Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 29.4.2019 uzavrela žalovaná so žalobcom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu aktivovať a poskytovať program služieb uvedený ako „“ÁNO L“, a to vo vzťahu k SIM karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahrádzať s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty a zároveň záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu, ktoré sú uvedené v cenníku a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou. Podľa bodu 4. zmluvy sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti (24 mesiacov) bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby žalobcu podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby žalobcu pred uplynutím doby viazanosti a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. V zmysle bodu 5. zmluvy vznikne žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 120,- eur (počiatočná suma, ktorej výška bude klesať) v dôsledku porušenia záväzku viazanosti s tým, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi porušením záväzku viazanosti žalovanou. Paušalizovaná náhrada škody pozostáva z celkovej sumy zľavy zo štandardných poplatkov za služby a/alebo z neakciovej ceny konečného zariadenia poskytnutej žalovanej na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude podľa zmluvy vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa tu uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti. Žalobca vystavil žalovanej faktúry na celkovú sumu 345,63 eur (do tejto sumy nezahrnul nárok na zaplatenie neuhradených poplatkov za upomienku, resp. ako náklady vymáhania v sume 23,89 eur), pričom poslednú faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty (v dôsledku porušenia zmluvných povinností) vystavil dňa 1.3.2020 so splatnosťou do 18.3.2020. Žalovaná v lehote splatnosti uvedené
faktúry neuhradila, dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej faktúry (t. j. 19.3.2020) sa žalovaná dostala do omeškania.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca zriadil žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil súvisiace služby v súlade s § 44 ods. 1 ZEK, pričom žalovaná tieto služby využívala, avšak nezaplatila žalobcovi cenu za poskytované služby, ktoré boli na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyúčtované faktúrami celkovo za obdobie od 1.4.2019 do 31.8.2019 v celkovej sume 246,02 eur, čím porušila zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho jej poskytovateľ služieb vystavil aj faktúru s vyčíslenou zmluvnou pokutou v sume 99,61 eur. Nakoľko mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že súd v posudzovanom prípade nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania, stanovený vo výške 5 % ročne z celkovej nezaplatenej sumy za poskytnuté služby odo dňa splatnosti poslednej z vystavených faktúr.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.).