Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-37-2021.pdf
PDF · 88.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advocate, s. r. o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, Q. T., pre vymoženie 669,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 18812/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10Er/525/2015-15 zo dňa 11. marca 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 31,59 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 zákona č. 129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, 10, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “Občiansky zákonník“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučný titul v tomto konaní označil oprávnený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 12973/14 zo dňa 13.11.2014. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 03.01.2013 (ďalej len „zmluva“). Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Z obsahu zmluvy je tiež zrejmé, že ide o zmluvu, ktorá je vopred pripravená dodávateľom - oprávneným, pre vopred neurčený okruh spotrebiteľov, uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ jej obsah zásadným spôsobom meniť nemôže. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah medzi účastníkmi sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie
sa vysporiadal s otázkou možnosti preskúmavania právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. S poukázaním na ustálenú judikatúru k čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd konštatoval, že zásada nezameniteľnosti súdneho rozhodnutia nie je absolútna a v prípade rozhodcovského rozsudku zákon o rozhodcovskom konaní naviac v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Exekučný súd má nielen právo, ale aj povinnosť skúmať právoplatný rozhodcovský rozsudok po jeho hmotnoprávnej stránke. Súd prvej inštancie sa pritom musí vysporiadať so skutočnosťou, či exekučný titul, návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú v súlade so zákonom ako mu to ukladá ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak exekučný titul nie je v súlade so zákonom, nemôže byť v súlade so zákonom ani návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ani žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd zistí rozpor, exekučné konanie nezastaví, ale zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský súd svoju právomoc založil na základe Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.01.2013. Súd prvej inštancie po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcu si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený, nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj s poukazom na ostatné, vyššie citované zákonné ustanovenia absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať, a v konečnom dôsledku nemal ani právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu, ako to predpokladá Exekučný poriadok. V súlade s vyššie uvedeným, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
4. V dôsledku včas podaného odvolania oprávneného bol spis predložený tunajšiemu súdu ako súdu odvolaciemu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKaR“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle §167f ods. 2 ZKR v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastaviť.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Odvolací súd mal z predloženého súdneho spisu preukázané, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 13.01.2021, doručený súdu prvej inštancie dňa 19.01.2021 z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 26OdK/76/2020 zo dňa 04.12.2020,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 238/20 dňa 10.12.2020, vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 31,59 eur, z toho odmenu vo výške 16,60 eur za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora, žiadosť o vydanie poverenia vo výške 1,55 eur, urgenciu na vydanie poverenia (2 x 1,55 eur), t.j. vo výške 3,10 eur, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti (3 x 1,65 eur), t.j. vo výške 4,95 eur, 1 x urgenciu na vydanie poverenia vo výške 0,13 eur a 20 % DPH vo výške 5,26 eur.
9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKaR“), ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Podľa § 166a ods. 1 ZKaR; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
11. Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKaR uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení ZKaR vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na § 199 ods. 9 ZKaR sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 13.11.2020. V dôsledku toho odvolací súd musel podľa cit. § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. exekučné konanie zastaviť.
12. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok neriešia pre tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v § 166a cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane počas odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
13. Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Opačný postup by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.
14. Vzhľadom na to odvolací súd podľa ust. § 167f ods. 1 ZKaR v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil.
15. Odvolací súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 31,59 eur vzhľadom k tomu, že exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia exekučného konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok
povinného ako zákonný dôvod zastavenia exekučného konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnemu z účastníkov konania z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania, preto potom ani žiaden z účastníkov konania nemôže mať právo na náhradu trov konania.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).