Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Mgr. K. H., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na a zločin marenia spravodlivosti podľa , o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 14.10.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2021, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Mgr. K. H. podľa oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. zo dňa 26.04.2019 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na a zločin marenia spravodlivosti podľa , ktorých (trestných činov) sa mal dopustiť tak, že

v období od 19.04.2009 do 31.08.2009 prevažne v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo na ul. Fučíkovej č. 96 v Sládkovičove ako poverený príslušník Policajného zboru vykonával v trestnej veci ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa , spočívajúci vo fyzickom napadnutí X. G. podozrivým J. S., na základe žiadosti podozrivého J. S. sprostredkovanej príslušníkom Policajného zboru ppráp. S. H., služobne zaradeným na Obvodnom oddelení PZ Sládkovičovo (trestnej stíhanom v samostatnom konaní pod ČVS: PPZ-281/ NKA-PZ-BA-2016), procesné úkony, predovšetkým:

- výsluch P. I. podľa zo dňa 24.04.2009 pod dohľadom ppráp. S. H. takým spôsobom, aby v nich vypočúvaný neuviedol okolnosti objasňujúce reálny priebeh vyšetrovanej udalosti a tým usvedčujúce páchateľa trestného činu,

- výsluch poškodeného X. G. zo dňa 17.05.2009 takým spôsobom, že obsah zápisnice o dodatku k jeho trestnému oznámeniu vopred pripravil tak, aby tento korešpondoval s predchádzajúcou výpoveďou P. I. o vymyslenom spôsobe vzniku zranení poškodeného a túto zápisnicu predložil poškodenému X. G. pri výsluchu na podpis, následne v dňoch 18.05.2009 a 11.06.2009 opakovane postúpil predmetnú trestnú vec Okresnému dopravnému inšpektorátu v Galante ako predstieranú dopravnú nehodu, odkiaľ mu táto vec bola zakaždým vrátená, dňa 12.06.2009 už s pokynom na začatie trestného stíhania pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa ; ani po začatí trestného stíhania zo dňa 12.06.2009 však obvinený v rámci svojej právomoci zámerne nevykonal potrebné procesné úkony, čím ako príslušník PZ vykonávajúci skrátené vyšetrovanie zmaril náležité zistenie skutkového stavu a spravodlivé potrestanie páchateľa trestného činu v súlade so zákonom,

keď v priebehu prípravného konania zrealizoval výlučne výsluch svedka - poškodeného X. G. zo dňa 31.08.2009, pričom z toho vyplynuli zjavné rozpory v podstatných skutkových okolnostiach v porovnaní s predchádzajúcimi výsluchmi menovaného, tieto rozpory však obvinený namiesto ich odstraňovania zámerne prehliadol a bez vykonávania akéhokoľvek ďalšieho preverovania predmetné trestné stíhanie ešte totožného dňa 31.08.2009 uznesením podľa zastavil s účelovým odôvodnením, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo vyšetrovanie, a to aj napriek jeho vedomosti o tom, že dňa 19.04.2009 v čase okolo 10.00 hod. bol na ulici Školskej v obci Z. konkrétnou osobou spáchaný skutok vykazujúci znaky trestného činu, čím tento trestný čin ublíženia na zdraví podľa zakryl a podozrivému z jeho spáchania umožnil vyhnúť sa vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 570-576 spisu v podstate tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie výlučne krajský prokurátor.

V písomnom zdôvodnení odvolania prokurátor vyslovil názor, že v procese hodnotenia dôkazov okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým skutočnostiam, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, t. j. nevzal náležite do úvahy všetky usvedčujúce dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. k vybraným z nich vo svojom zdôvodnení nezaujal žiadne preskúmateľné stanovisko. Prokurátor poukázal na obsah úradného záznamu, zjavne nesprávne datovaného dňom 13. januára 2009, spísaného samotným obžalovaným bezprostredne po preverení oznámenia týkajúceho sa dopravnej nehody na Školskej ulici v obci Z. zo dňa 19.04.2009, z ktorého vyplýva, že už v tom čase hliadka na základe vyťažovania prítomných osôb disponovala vedomosťou o tom, že na mieste činu sa vyskytoval aj P. I., po ktorom preto hliadka začala pátrať, avšak s negatívnym výsledkom. Skutočnosť, že minimálne jeden priamy svedok udalosti bol stotožnený už v prvotnej fáze preverovania pritom potvrdzuje aj úradný záznam spísaný dňa 19.04.2009 z preverovania oznámenia o dopravnej nehode v obci Z. npor. L. N., tento však v porovnaní s úradným záznamom spísaným obžalovaným obsahoval aj zmienku o veľkom kriku a slovách: "Čo si spravil - zabijem ťa." Výpoveď P. I. zo dňa 24.04.2009 bola poznačená množstvom nelogickostí, rozporov, ba priam absurdít, ktorých zdôvodnenie obžalovaný ako vypočúvajúci nemal najmenšiu snahu od vypočúvanej osoby zisťovať. Prokurátor poukazuje na absenciu akéhokoľvek zisťovania pre predmet ním vedeného predprípravného konania trestného esenciálnej okolnosti, a síce ako došlo k spôsobeniu hlbokej reznej rany na pravej paži X. G., ktorej predpokladaná doba liečenia bola v lekárskej správe odhadovaná na 6 až 8 týždňov.

Ďalej prokurátor uvádza, že z obsahu prečítaného výsluchu ďalej vyplynulo, že minimálne jeden krát obžalovaný počas výsluchu dokonca sám odišiel za S. H. a svedok zápisnicu podpísal až po tom, čo ju S. H. pred ním skontroloval. Opísanú viacnásobnú ingerenciu S. H. do priebehu výsluchu P. I. možno len sotva pripísať nejakému štandardnému spoločnému záujmu o konanie tak, ako to vyhodnotil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. S. H. figuruje ako osoba prítomná pri prečítaní a podpise zápisnice, vzhľadom k jeho služobnej i osobnej zaangažovanosti do predmetu prebiehajúceho konania však rozhodne nespĺňal atribúty nezúčastnenej osoby a preto na výsluchu P. I. ani nemal čo robiť. Podľa svedka S. to bol práve S. H., ktorý ho v reakcii na uvedené inštruoval, aby zabezpečil I. a aby tento vypovedal, že ich vytlačilo čierne auto s dvomi vysokými chlapmi. Presne takáto vymyslená verzia priebehu objasňovaných udalostí na výsluchu zo dňa 24.04.2009 zo strany P. I. napokon aj reálne zaznela, na čo dohliadol S. H. za vedomej súčinnosti obžalovaného a priebežne o tom informoval X. O.. Ďalej prokurátor dôvodí, že J. S. sa na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2020 k zmienenému skutkovému aspektu vyjadril tak, že podľa informácií poskytnutých X. O. bola zápisnica o výsluchu P. I. pripravená a dopísali sa do nej drobnosti. V uvedenom zmysle predmetný opis priebehu výsluchu P. I. zo dňa 24.04.2009, získaný J. S. z druhej ruky (od X. O.), ani nie je v príkrom rozpore s tým, ako predmetný procesný úkon aj podľa výpovede samotného P. I. reálne prebiehal.

V súvislosti so zinscenovaným výsluchom P. I. zo dňa 24.04.2009 je ďalej potrebné podľa názoru prokurátora osobitne akcentovať aj čas jeho realizácie, keďže k tomuto došlo v piatok od 20:00 hod. do 21:15 hod., t. j. mimo štandardného rámca predpokladaného ust. . Tu treba upriamiť pozornosť aj na spôsob zabezpečenia P. I. na tento procesný úkon, ktorý obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2019 v kontraste s iným podrobnosťami, o akých vypovedal, nebol

schopný hodnoverne ozrejmiť, až napokon uviedol, že svedok asi prišiel sám od seba. Posudzujúc obsah vyššie sumarizovanej výpovede X. G. zo dňa 17.05.2009 je v prvom rade nutné konštatovať, že táto sa vo všetkých detailoch korešponduje s predchádzajúcou výpoveďou P. I. zo dňa 24.04.2009 o vymyslenom priebehu objasňovaného incidentu, a to až do miery preukazujúcej, že neskoršia výpoveď X. G. zo dňa 17.05.0209 bola výpovedi P. I. zámerne prispôsobovaná. Vysvetlenie možno nájsť vo výpovedi svedka X. G. na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2020, na ktorom rovnako ako v priebehu celého prípravného konania konzistentne vypovedal predovšetkým o tom, ako bola v prípade spisovania dodatku k trestnému oznámeniu zo dňa 17.05.2009 vzťahujúca sa zápisnica obžalovaným už vopred pripravená, táto zachytávala dohodnutú verziu súladnú s výpoveďou P. I., pričom svedok ju po dostavení sa na výsluch len podpísal a nervózny odišiel preč. Pokiaľ ide svedka K. X., jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní zo dňa 16.10.2019 v žiadnom prípade nemôže sama o sebe postačovať ako podklad pre kompletné vyvrátenie vierohodnosti výpovede svedka X. G., keďže je absolútne nekonkrétna.

Pri preskúmaní dodatku k trestnému oznámeniu X. G. zo dňa 17.05.2009 rovnako nemôže uniknúť pozornosti skutočnosť, že aj v tomto prípade obžalovaný menovaného vypočúval počas svojej nočnej služby, a to v nedeľu od 06:15 do 06:50 hod., teda mimo zákonného rámca predpokladaného ust. , kedy sa mu v skorých ranných hodinách podarilo tohto zabezpečiť. Na otázku ohľadom spôsobu, akým sa obžalovanému podarilo v takom nepopulárnom čase zabezpečiť účasť X. G. na predmetnom procesnom úkone, na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2019, obdobne ako na iné otázky týkajúce sa množstva sporných momentov výkonu jeho pôsobnosti, odpovedal univerzálnym spôsobom, t.j. že si nespomína, resp. nepamätá. Pre pluralitu a markantnosť prejavov tento koordinácie smerujúcej k nevyšetreniu incidentu zo dňa 19.04.2009 v obci Z. je len sotva obhájiteľný záver, že samotný obžalovaný o ničom nevedel a ako policajt, v danom čase s takmer šesťročnou praxou, bol svedkami výlučne "ťahaný za nos a zavádzaný a v zmysle toho postupoval vo vyšetrovaní'', ako to prvostupňový súd konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Podľa názoru prokurátora nemožno taktiež prehliadnuť, že vo výsluchoch ako P. I. zo dňa 24.04.2009, tak aj X. G. zo dňa 17.05.2009, nebolo druhé vozidlo, ktoré malo z tohto uhla pohľadu spôsobiť dopravnú nehodu vedúcu k zraneniam X. G., takmer vôbec konkretizované, keď jeho jediným známym markantom mala byť podľa P. I. čierna, resp. tmavá farba (zatiaľ čo neskôr na podklade výsluchov naposledy menovaného v tomto konaní bolo zistené, že sa v skutočnosti jednalo o S. K. kávovej farby). Za absencie riadnej obhliadky miesta dopravnej nehody, resp. iných dostupných dôkazov, ktoré sa obžalovaný ani náznakom neunúval zadovážiť, zostávala možnosť zistenia vinníka tejto "dopravnej nehody" len v iluzórnej rovine, čoho si bol obžalovaný vzhľadom k svojim skúsenostiam nepochybne vedomý a prenesením zodpovednosti za výsledok takéhoto vopred na prerušenie predurčeného trestného stíhania na iný útvar PZ by sa vyhol akýmkoľvek potenciálnym podozreniam v budúcnosti smerujúcim v tejto súvislosti voči jeho osobe. Ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-487/SL-GA-2009, k účelovému odstúpeniu veci na ODi Galanta obžalovaný pristúpil dokonca opakovane, teda aj po tom, čo bol po takomto jeho prvotnom pokuse na označenom útvare dňa 01.06.2009 vypočutý P. I., ktorý výslovne uviedol, že X. G. v čase opustenia vozidla ešte žiadne zranenia nemal. Odôvodnenie, ktoré obžalovaný v tejto súvislosti ponúkol na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2019 a v zmysle ktorého takto konal v intenciách svojho právneho názoru o tom, že P. I. mal byť na ODi vypočutý na samostatnú zápisnicu, len utvrdzuje v presvedčení, že materiálna podstata konania bola obžalovanému absolútne ľahostajná. Prokurátor poukazuje na skutočnosť, že počas nasledujúceho viac ako 11 týždňov trvajúceho obdobia totiž nevykonal obžalovaný absolútne žiaden procesný úkon, teda nezrealizoval napr. dodatočnú obhliadku miesta činu, nestotožňoval a nevypočúval žiadnych svedkov, vrátane vtedy známeho svedka P. I., na preskúmanie charakteru a verifikáciu udávaného mechanizmu vzniku zranení X. G. pomenovaných v skutkovej vete nepribral znalca, nezadovažoval žiadne objektívne dôkazy napr. v podobe kamerových záznamov a pod. Napriek tomu, že obžalovaný ako poverený príslušník PZ mal zákonnú povinnosť využiť celé spektrum dôkazných možností smerujúcich k ustáleniu reálneho priebehu stíhaného skutkového deja, ním vedené predprípravné i prípravné konanie sa vyznačovalo konzistentnosťou a dôslednosťou v nevykonaní žiadneho úkonu potenciálne vedúceho k dosiahnutiu účelu trestného konania, t. j. náležitého zistenia trestného činu a spravodlivého potrestania jeho páchateľa.

Prokurátor uvádza ďalej, že zavinenie obžalovaného v posudzovanej trestnej veci pokrývalo všetky prvky jeho trestnoprávne relevantného konania, v prvom rade jeho vedomosť tom, že dňa 19.04.2009 v čase okolo 10:00 hod. bol na ulici Školskej v obci Z. konkrétnou osobou spáchaný skutok vykazujúci

znaky trestného činu. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný aj spolu s druhým členom hliadky - v tom čase ppráp. S. H., trestne stíhaným v samostatnom konaní, po svojom vyslaní na miesto incidentu v Z. musel už od počiatku nadobudnúť dôvodné podozrenie, že k zraneniu X. G. nedošlo pri dopravnej nehode, ale v dôsledku fyzického útoku inej osoby. Rovnako treba vziať na zreteľ, že práve na základe poznatkov poskytnutých J. S. bolo vo veci začaté trestné stíhanie, a to v čase, kedy tento nemohol mať absolútne žiadnu predstavu o dôkazoch, ktoré sa OČTK s odstupom času podarí vo veci zabezpečiť. Nemohol vedieť, aké skutočnosti medzičasom o skutku oznámil, resp. v ďalšom priebehu konania oznámi X. G., aké stanovisko zaujme k veci a ako bude vypovedať P. I., prípadne samotní členovia hliadky PZ. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, že konajúci súd vierohodnosť výpovedí kľúčových svedkov X. G., J. S. a P. I. z naznačených hľadísk vôbec neposudzoval, t.j. neprihliadol na ich vnútornú štruktúru, ich logické súvislosti ani súlad s ostatnými dôkazmi.

Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu vec znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu prokurátora sa ani napriek výzve prvostupňového súdu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Verejné zasadnutie vykonal odvolací súd za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, a zástupkyne krajského prokurátora.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázala na podrobné dôvody podaného odvolania s tým, že žiadala tomuto vyhovieť v celkom rozsahu a preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie ( , ).

Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne na verejnom zasadnutí navrhol podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť za súčasného vyslovenia právneho názoru o nepreukázaní úmyselného zavinenia zo strany obžalovaného a absencie akéhokoľvek priameho dôkazu preukazujúceho spáchanie žalovanej trestnej činnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania krajským prokurátorom, podľa odsek l , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné. Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s , na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o nedostatku dôkazov pre uznanie viny obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred súd.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok krajského prokurátora ktorý namietal nie celkom presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd zosumarizovať základné úvahy o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného Mgr. K. H. nasledovne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že preto, aby bolo možné rozhodnúť o vine určitej osoby z určitého skutku je nevyhnutné, aby táto vina bola bezpečne a nespochybniteľne preukázaná konkrétnymi dôkazmi, ktoré do seba zapadajú a tvoria ucelenú reťaz a nedávajú žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a že ho spáchala osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba. V danom prípade táto základná podmienka (o tom, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe) nebola splnená.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa , ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. z 30. januára 2013).

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, pričom rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Ak vykonané dôkazy pred súdom nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Protiprávnosť konania obžalovaného Mgr. K. H. mala spočívať v podstate v tom, že ako poverený príslušník Policajného zboru vykonával v trestnej veci ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa , spočívajúci vo fyzickom napadnutí X. G. podozrivým J. S., na základe žiadosti podozrivého J. S. sprostredkovanej príslušníkom Policajného zboru ppráp. S. H. procesné úkony, ktorými v podstate skutok vykazujúci znaky trestného činu zakryl a podozrivému z jeho spáchania umožnil vyhnúť sa vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti. V celej dôkaznej situácii sa počas hlavného pojednávania v podstate nepodarilo vyprofilovať žiadny priamy dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukázal úmyselné konanie, v ktorom by sám obžalovaný aktívne vyvíjal kroky k tomu, aby zakryl skutok vykazujúci znaky trestného činu tým, že by pozmenil alebo maril dôkaz, alebo bránil v získaní dôkazu.

Svedkom, ktorý v podstate usvedčuje zo žalovaného konania obžalovaného je J. S., avšak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na hlavné a relevantné časti výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Z výpovede svedka S. na hlavnom pojednávaní (č. l. 521 - 522 spisu) vyplynulo, že v súvislosti s opísanou udalosťou (incidentom medzi S. a G.) sa skontaktoval telefonicky s S. H. (trestne stíhaný v samostatnom konaní), že ako sa dá celý incident vyriešiť a ten mu povedal, že on nerobí, ale robí K. H. (obžalovaný). H. mu uviedol verziu incidentu ako ich vytlačilo čierne auto z cesty a že má zabezpečiť aj I. aby vypovedal tak ako uviedol. Ak sa ho opýtal S. čo za to chce, H. uviedol že 300 eur, avšak tieto peniaze odovzdal H. a nie obžalovanému a ani svedok S. sám nevedel uviezť, či H. obžalovanému tieto peniaze aj reálne odovzdal. Rovnako čas a miesto výsluchu dohodli X. O. s H., nie s obžalovaným. Pre odvolací súd bolo rovnako relevantné tvrdenie svedka S., ktorý uviedol „s H. najprv komunikoval O. a keď som sa po 4 dňoch vrátil z chaty, tak som s ním komunikoval už aj ja. S obžalovaným som ja konkrétne žiadnu dohodu nemal.“

Prokurátor poukazuje na fakt, že vymyslená verzia priebehu objasňovaných udalostí na výsluchu zo dňa 24.04.2009 zo strany P. I. napokon aj reálne zaznela, na čo dohliadol S. H. za vedomej súčinnosti obžalovaného a priebežne o tom informoval X. O.. Svedok P. I. do zápisnice z prípravného konania v postavení svedka zo dňa 11.07.2018 okrem iného však uviedol, že S. mu tiež volal, že pôjde na výsluch do N. o 19.00 či 20.00 hod., a že sa nemusí ničoho obávať, všetko je dohodnuté. Na výsluchu boli dvaja policajti, H. a ten S., myslí, že S. bol dohodnutý s tým S., pretože sú z jednej dediny, nie s H.. Vypočúval ho obžalovaný, no S. tam vošiel asi 2 až 3 krát a pozrel na stroji, čo vypovedal, pozreli na seba s obžalovaným a vyšiel. Ako skončil výpoveď tak to S. prezrel a išiel von, on to podpísal. Minimálne raz počas výpovede šiel obžalovaný za S.. Výsluch prebiehal tak, že mu obžalovaný povedal, kvôli čomu tam je a potom sa ho pýtal, kde má auto, odpovedal, že ho vytlačilo Berlingo, ušiel odtiaľ smerom do lesa a toľkokrát z auta vystúpil, že zabudol, kde ho odparkoval. Skutočnosť že počas výsluchu mal viackrát vojsť do miestnosti H., pozrieť sa na výpoveď a nadviazať očný kontakt s obžalovaným, nepreukazuje nič o vedomej účasti obžalovaného. Fakt, že sa niekto na niekoho pozrie a nadviaže s ním očný kontakt vo svojej podstate vôbec nepreukazuje, že by si očným kontaktom niečo dohadovali, aj podľa názoru odvolacieho súdu ide iba o domnienky. Podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou okolnosťou je tá, že ako potvrdil aj svedok I., S. bol dohodnutý s S. H. nie s obžalovaným H..

Dokazovaním bolo teda preukázané, že sám obžalovaný Mgr. K. H. žiadnym spôsobom nevyvíjal kroky k tomu, aby zakryl trestnú činnosť alebo aby zmaril dôkazy naopak, podľa názoru odvolacieho súdu mohol byť iba v zlom čase na zlom mieste, nakoľko mal zrovna službu v zamestnaní a bol prostredníctvom svojho kolegu H., (ktorý mal vopred so svedkom S. všetko dojednané) doslova „vtiahnutý“ do pripraveného scenáru sledu okolností, ktoré ani možno sám nemohol a nevedel ovplyvniť. Ani z výpovede svedka S. nevyplynulo, že by obžalovaný zobral od neho peniaze, ani že by sa akokoľvek podieľal na pripravovanom príbehu o udalosti, ktorá sa mala stať medzi S. a G..

Ku skutočnosti, že obžalovaný mal mať vopred pripravenú zápisnicu, ktorú dal G. už iba na podpis odvolací súd konštatuje, že svedok X. G. síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že na polícii nevypovedal, dostal nejaké papiere na podpis, ktoré aj podpísal, avšak ako sám skôr vo výpovedi uviedol, že na políciu ho viezla osoba, ktorá mu povedala ako má vypovedať. Ak by bola zápisnica vopred nachystaná, načo by G. niekto hovoril, ako má vypovedať. Ak by bola zápisnica nachystaná logicky by mu sprostredkovateľ povedal niečo v zmysle, že zápisnica už je nachystaná iba si ju prečítaj a podpíš ju, nie že by mal ešte sám vo veci vypovedať. Uvedené nedáva aj podľa názoru odvolacieho súdu žiadne rozumné vysvetlenie. Rovnako treba poukázať na fakt, že G. zápisnice podpísal a podpis ako sám uviedol je jeho a rovnako uviedol, že na druhý výsluch si nespomína s ohľadom aj na odstup času. Túto verziu o pripravenej zápisnici nepotvrdil ani svedok I., ktorý svoj výsluch dňa 24.04.2009 opísal prosto, že obžalovaný zapísal, čo mu on povedal, dopredu nič zo strany obžalovaného nachystané nebolo. Čo sa týka výsluchu dňa 17.05.2009, pri tomto bol podľa zápisnice prítomný aj nezainteresovaný príslušník X., ktorý si na žiadne chyby výsluchov nespomenul, čiže nepotvrdil žeby bola zápisnica vopred pripravená. Zápisnica o výsluchu zo dňa 31.08.2009 obsahuje 6 vlastnoručných podpisov svedka, ktoré boli znalcom vyhodnotené ako pravé. Neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by obsah zápisníc bol vopred pripravený obžalovaným. Obžalovaný opakoval, že do zápisnice zapísal to, čo svedok G. vypovedal, zápisnicu dobrovoľne podpísal a nenamietal priebeh výsluchu. Obžalovaný poprel, že by bola zápisnica predpripravená a vylúčil, že by tento svedok podpísal vopred pripravenú zápisnicu.

Prokurátor poukazoval na absenciu akéhokoľvek zisťovania pre predmet obžalovaným vedeného predprípravného konania, teda že obžalovaný absolútne neprešetril ako došlo k spôsobeniu hlbokej reznej rany na pravej paži X. G. a že viac ako 11 týždňov trvajúceho obdobia nevykonal obžalovaný absolútne žiaden procesný úkon. K uvádzanému odvolací súd dodáva nasledovné. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v Sládkovičove ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 bola dňa 19.04.2009 o 17.45 v nemocnici Galanta spísaná rukou zápisnica o trestnom oznámení pod č. DU: 302/SL-GA-2009, podľa ktorej oznamovateľ X. G. uviedol, že dňa 19.04.2009 približne o 9.00 hod. ho vyzdvihol P. I. a v Z. ich vytlačilo z cesty väčšie vozidlo, ktoré nevie bližšie opísať. Nepamätá si, ako došiel k zraneniam, no nestalo sa to pri dopravnej nehode. Nevie s istotou, či ho niekto napadol. Dňa 18.05.2009 bola vec odstúpená na ODI Galanta z dôvodu, že v zmysle trestného oznámenia a výpovede G. zo dňa 17.05.2009 sa pravdepodobne jedná o dopravnú nehodu. Dňa 11.06.2009 bola vec z ODI vrátená späť, pretože sa podľa vykonaných šetrení nejedná o dopravnú nehodu. Dňa 12.06.2009 bolo obžalovaným vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Dňa 31.08.2009 o 19.25 hod. bola spísaná zápisnica o výsluchu poškodeného X. G. ktorý uviedol, že dňa 19.04.2009 ho vyzdvihol I. z Z., po ceste čiastočne spal, a v Z. zobudil na to, že vozidlo zastavilo mimo cesty a pristavilo pri nich ďalšie vozidlo. Vystúpili z neho dve osoby, asi videli ako zišli z cesty a chceli im pomôcť. Jeden mu pomohol vystúpiť z auta a povedal druhému, aby pomohol vodičovi. I. sa asi zľakol a odišiel s autom preč. Po tom odišli aj títo muži. Keď bol v jarku o niečo zakopol, spadol na oplotenie a porezal si ruku, čiže sa nezranil pri dopravnej nehode ani napadnutím. Takéto skutočnosti pri podávaní trestného oznámenia si len tak zložil, lebo si to matne pamätal a bol po anestézii. Uznesením zo dňa 31.08.2009, právoplatné dňa 16.09.2009, obžalovaný trestné stíhanie zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo doručené dozorovej prokuratúre aj G., ktorý proti nemu nepodal sťažnosť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný navštívil G. v nemocnici za účelom prešetrenia udalostí, ktoré sa stali dňa 19.04.2009, pričom G. sám uviedol, že si nepamätá ako došiel k zraneniu a pri jazde ich vytlačilo väčšie vozidlo z cesty. Obžalovaný vec odstúpil na ODI Galanta a po vrátení veci bolo obžalovaným vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Následne dňa 31.08.2009 poškodený G. na výsluchu uviedol, že pri spomínanom incidente keď bol v jarku o niečo zakopol, spadol na oplotenie a porezal si ruku, čiže sa nezranil pri dopravnej nehode ani napadnutím. Následne obžalovaný uznesením zo dňa 31.08.2009, právoplatného dňa 16.09.2009, trestné stíhanie zastavil.

Vo vzťahu k postupu obžalovaného (ako policajta) v trestnom konaní odvolací súd iba konštatuje, že po začatí trestného stíhania je policajt oprávnený vykonávať všetky úkony podľa ako to výslovne ustanovuje . Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania „vo veci“ podľa je, aby orgány prípravného konania ( ) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. V uvedenom postupe obžalovaného, ktorému mu vyplýva z jeho profesného postavenia odvolací súd nevidí neaktívne konanie alebo opomenutie konania obžalovaného. To, či obžalovaný mal a mohol vec dôkladnejšie prešetriť a vykonať viaceré procesné úkony neprináleží hodnotiť súdu. Na takéto prípady sú tu inštitúty dozoru prokuratúry, ako vydávanie záväzných pokynov či prikázanie veci inému policajtovi, ako aj inštitút sťažnosti poškodeného proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, a v konečnom dôsledku vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči policajtom.

Rovnako, ako vyplýva zo služobného hodnotenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave obžalovaný bol 5 krát disciplinárne potrestaný (okrem toho aj 5 krát odmenený), a to za stratu služobného preukazu, nepredloženie odôvodnených žiadostí na predĺženie lehoty objasňovania, neplnenie úloh v priestupkových spisoch zodpovedne a včas, nevybavovanie dožiadaní v zákonnej lehote a riadne neprešetrenie disciplinárnych previnení podriadených. Z tohto možno usúdiť akúsi “lajdáckosť“ či neplnenie si svojich pracovných povinností obžalovaným v plnej miere. Pokiaľ sa prokurátorovi javí postup obžalovaného pri prešetrovaní udalostí, že tento ich zanedbal resp. nevykonal procesné postupy v dostatočnej miere, neznamená to, že naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Takáto okolnosť svedčí naopak o nedostatočnom pracovnom výkone obžalovaného, avšak tieto skutočnosti neprináleží hodnotiť konajúcemu súdu. Naopak v rámci služobného hodnotenia skôr možno predpokladať, že obžalovaný konal v rámci svojich zodpovedajúcich znalostí a skúseností, ktoré nemuseli byť v značnej miere dostatočné.

Prokurátor v ďalšom namietal čas výsluchov a to svedka P. I. zo dňa 24.04.2009, kedy bol čas jeho realizácie v piatok od 20:00 hod. do 21:15 hod. a X. G. zo dňa 17.05.2009, ktorý bol realizovaný počas nočnej služby obžalovaného a to v nedeľu od 06:15 do 06:50 hod., teda mimo zákonného rámca predpokladaného ust. . K tejto námietke odvolací súd dodáva nasledovné. V bežnej praxi treba trvať na tom, aby sa úkony vykonávali v úradných miestnostiach a v čase medzi 7.00 hod. a 20.00 hod tak, ako to má na mysli ustanovenie . Zákon však tento čas, kedy sa úkony majú vykonávať uvádza orientačne. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času. Obžalovaný vypočúval svedkov počas svojej služby, čiže sa mu v neskorších večerných hodinách a skorých ranných hodinách podarilo zabezpečiť prítomnosť svedkov a teda si plnil počas svojej služby pracovné povinnosti. Krajský súd nezastáva názor, že by takáto skutočnosť zakladala podozrenie zo žalovanej trestnej činnosti, alebo že by preukazovala akúkoľvek dohodu medzi obžalovaným a svedkom G. či svedkom S..

Skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti podľa obsahuje štyri samostatné základné skutkové podstaty, ktoré sú jednotlivo uvedené v osobitných písmenách a) až d), pričom spoločné majú to, že sa ich páchateľ môže dopustiť len v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Hodnotenie dokazovania má podstatný význam pre skúmanie príčinného vzťahu medzi protiprávnym konaním obžalovaného a hroziacim následkom, spočívajúcim v podobe ohrozenia alebo marenia zákonného trestného procesu ako objektu chráneného zákonom, pričom pre príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a uvedeným následkom by postačovalo ohrozenie záujmu chráneného tak, ako to vyplýva z . V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vina obžalovaného bola v rámci súdneho konania argumentáciou prezentovanou na hlavnom pojednávaní spoľahlivo spochybnená a vyvrátená, preto bola voči osobe obžalovaného správne okresným súdom aplikovaná zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech vinníka.

Ďalej súd z vykonaného dokazovania rovnako nemal za preukázané, že by konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na , najmä nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu a to zavinenie obžalovaného na žalovanej trestnej činnosti. Zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa je totiž úmyselným trestným činom. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky zločinu, t. j. ako na konanie páchateľa, tak na jeho následok a príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom. V skutkovej podstate zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselná forma zavinenia vyjadrená navyše ešte v kvalifikovanej pohnútke páchateľa, keď zákonnou požiadavkou je, aby konanie páchateľa bolo vedené „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech“. Z toho je zrejmé, že úmyselná forma zavinenia musí byť obsiahnutá ako v konaní (v danom prípade úmyselne vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu), tak musí byť kumulatívne vztiahnutá tiež k pohnútke (v úmyselne zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech alebo spôsobiť inému škodu). Krajský súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu má za to, že zo žiadneho z doteraz vykonaného dôkazu v danom trestnom konaní nemožno konštatovať úmyselné zavinenie obžalovaného.

Ďalším vo veci usvedčujúcim dôkazom, z ktorého malo priamo vyplývať úmyselné konanie obžalovaného, je výpoveď svedka X. G. o tom, že zápisnicu o jeho výsluchu dňa 17.05.2009 mal obžalovaný už dopredu nachystanú. Zvyšní svedkovia ani ostatné dôkazy nijako nepreukázali vedomosť obžalovaného o tomto pakte a teda jeho úmyselné konanie. Obžalovaný bol podľa názoru odvolacieho súdu skôr zavádzaný rôznymi meniacimi sa príbehmi svedkov o tom, čo sa dňa 19.04.2009 skutočne stalo a v zmysle tohto „chaosu“ postupoval potom aj pri vyšetrovaní danej udalosti. Totižto dôkaz takého charakteru, akým je svedecká výpoveď, aby bola spôsobilá usvedčiť obžalovaného z akéhokoľvek trestného činu musí spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na presvedčivosť a na jednoznačný súlad s prípadnými ďalšími subjektívnymi i objektívnymi dôkazmi. Len nespochybniteľné tvrdenia takéhoto priameho dôkazu môžu byť podkladom pre záver o vine osoby postavenej pred súd. Tento záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani najmenšie pochybnosti, či neobjasnené otázky. V kontexte celej dôkaznej situácie sa aj odvolaciemu súdu tvrdenia svedka G. nezdajú byť natoľko hodnoverné, aby bolo možné na základe nich bezpečne prijať záver, že sa obžalovaný skutočne dopustil žalovaného skutku tak, ako sa mu to kladie za vinu. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačné závery o vine obžalovaného.

Analyzujúc výsledky dokazovania nie je preto možné podľa názoru odvolacieho súdu mať bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že predmetný skutok kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , s poukazom na a zločin marenia spravodlivosti podľa sa stal tak, ako je opísaný v obžalobnom návrhu krajského prokurátora. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v konaní neboli zabezpečené také jednoznačné dôkazy, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku na podklade obžaloby.

Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných možností je zrejmé, že tieto dôkazy nevytvárajú ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného a preto odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. (Rt-40/1969)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa <. oslobodiť spod obžaloby. (R 14/1964).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. januára 2018)

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie krajského prokurátora za dôvodné, rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.