Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-145-2021.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/145/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX,. XXX XX O., v spore o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 29.7.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 90,84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 250,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 29.7.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadal ho o poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur. Pri registrácii, odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru, žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré mu ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 502888 zo dňa 23.06.2017 poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 250,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 71,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 321,- Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 502888 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 71,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 1.12.2017. Zároveň žiada súd o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmluvnú pokutu za odoslané upomienky v celkovej výške 12,- Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 30.3.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 5 pracovných dní uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 250,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 29.7.2017
do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- Eur (podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní).
4. Keďže žalobca elektronickým podaním súhlasil s vydaním platobného rozkazu v nerozporovanej časti, Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.4.2021 pod sp.zn. 37Up/218/2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 29.7.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12,- Eur a zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 113,10 Eur.
5. Žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I v súlade s ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovanej. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaná sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaná ju neprevzala v odbernej lehote. Bez výsledku zostala tiež žiadosť adresovaná rodinným príslušníkom žalovanej o uvedenie adresy, na ktorej sa žalovaná zdržiava. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 4.11.2021 a zvesené dňa 6.12.2021.
8. Podľa ust. § 297 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 14.12.2021 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to zmluvou o úvere zo dňa 23.6.2017, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, úrokovými sadzbami ECB a zistil tento skutkový stav:
10. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 23.6.2017 Zmluvu o úvere č. 502888, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanej jednorazový, bezúčelový, nezáväzný úver vo výške 250,- Eur a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 71,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 321,- Eur s dobou splatnosti 21.7.2017. RPSN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2501,49 %. Zmluva o úvere bola podľa tvrdenia žalobcu uzavretá elektronickou formou a v bode V. bolo uvedené, že spotrebiteľ súhlasí s uzavretím zmluvy, bol oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 5 platnou od 19. 4. 2017. Podľa bodu IV zmluvy je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzkov prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms správ alebo e-mailov. Na upomienky žalovaná nereagovala.
11. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
13. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
15. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa ust. § 1 ods. 3písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú - úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
20. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 11 ods.1 zákona č. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
22. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
23. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
24. Podľa ust. § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
25. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.
28. Keďže žalobca bol zo strany Okresného súdu Banská Bystrica výzvou zo dňa 30.3.2021 vyzvaný, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny vo výške 250,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- Eur od 29.7. 2017 do zaplatenia, v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, a žalobca následne svojím podaním súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
29. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, nakoľko na strane žalobcu v danom konaní vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie. V danom prípade súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky.
30. Následne sa súd zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. V danom prípade, na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 28 dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 1 mesiaca. Zmluvný vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcim spotrebiteľské zmluvy, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná nekonala v rámci svojej obchodnej, prípadne podnikateľskej činnosti.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 23.6.2017 uzavrel žalobca so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 250,- Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 321,- Eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 250,- Eur a odplaty vo výške 71,- Eur. Žalovaná nezaplatila z poskytnutej pôžičky žiadnu sumu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 250,- Eur bez odplaty.
33. Keďže sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, a teda nepredniesla procesnú obranu, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené žalobcom. V intenciách uvedeného súd má tak za to, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej na jej účet, na základe predloženej zmluvy o úvere uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, peňažné prostriedky vo výške 250,- Eur.
34. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v tejto časti nárok žalobcu je dôvodný a má nárok na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 250,- Eur, pričom poskytnutie úveru a jeho reálne čerpanie nebolo medzi stranami sporné, a preto súd meritórnym rozhodnutím zaviazal žalovanú na úhradu poskytnutej sumy 250,- Eur.
35. Žalobca si však v žalobe uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur.
36. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty. Súd nezistil takéto jednoznačné dojednanie v zmluve, ani medzi jednotlivými ustanoveniami všeobecných podmienok poskytovania úveru. Žalobca na odôvodnenie svojho nároku poukazoval všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o úvere boli zahrnuté do všeobecných podmienok, na ktoré samotná zmluva len odkazuje. Všeobecné podmienky by nemali obsahovať ustanovenia, ktoré
predstavujú dohodu o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ nepredpokladá úpravu, pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných podmienok úveru, v menej prehľadných všeobecných podmienkach, prípadne iných k úverovej zmluve pripojených písomnostiach. Na viac súd považuje za potrebné uviesť, že predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú formulárové, vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých zmluvných vzťahov uzatváraných v čase platnosti týchto podmienok so všetkými dlžníkmi. Uvedené všeobecné podmienky nemožno teda považovať za individuálne dojednané medzi žalobcom a žalovaným. Na viac súd konštatuje, že aj v prípade, ak by žalobca individuálne dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad zasielania upomienok preukázal, súd by nárok z takéhoto dojednania nepriznal, nakoľko by mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej, keďže výška zmluvnej pokuty závisí výlučne na vôli veriteľa, teda na tom koľko upomienok sa rozhodne žalovanej zaslať), odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie by tak bolo v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Na základe uvedeného súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.
38. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 29.7.2017 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % .
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 95,42 % (250,- Eur) k 4,48% úspechu žalovanej (12,- Eur), a priznal preto žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 90,84 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).