Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-282-2013.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobcu : O.. B. J. , nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., W. A. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovaným: v X.) rade Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., s.č. XXX, v X.) rade M. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX M. K. a v X.) rade V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., s.č. XXX, žalovaní l a X zastúpení splnomocnencom M. K., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX A. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd priznáva štátu náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 569,51 eur, ktorú sumu je povinný žalobca uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
l. Žalobca podal dňa 7.8.2013 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka reálnym rozdelením vecí, ktorú žalobu odôvodnil tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reálnej deľby sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 17/25, ďalej žalovaného v druhom rade v spoluvlastníckom podiele 1/25. Strany v spore sa nevedia dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a preto žalobca navrhol, aby podielové spoluvlastníctvom k nižšie špecifikovaným nehnuteľnostiam boli vyporiadané reálnym rozdelením týchto nehnuteľností. Podľa kritérií uvedených v ustanovení § 142 ods. 1 OZ , podľa ktorých súd prihliada na veľkosti podielov a na účelne využitie veci je podľa názoru žalobcu účelnejšie reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti , nakoľko aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že prednosť má reálne rozdelenie veci, v prípade , ak vec je možné reálne rozdeliť, pričom v tomto prípade je možné reálne rozdelenie veci a to v pomere podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaných v l. a v 2. rade. Žalobca zároveň navrhol, aby bol do konania pribratý príslušný znalec, ktorý by reálne rozdelil nehnuteľnosti. Žalobca v prílohe žaloby priložil návrh rozdelenia predmetných nehnuteľností, nakoľko v navrhovanom prípade je možné, aby týmto spôsobom reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností bol aj reálne zabezpečený prístup k novovzniknutým parcelám, ktoré budú veľkosťou zodpovedať spoluvlastníckemu podielu jednotlivých podielových spoluvlastníkov a to verejné komunikácie. Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 787,44 m2, výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovaného v l. rade predstavuje 324,24 m2, výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade predstavuje 46, 32m2. V tomto prípade je najreálnejšie a najefektívnejšie rozdelenie týchto nehnuteľností tak, že žalovanému v l. rade a v 2. rade bude vyčlenená príslušná výmera z parcele č. XXX tak, aby mali zabezpečený reálny prístup k novovzniknutým parcelám z verejnej komunikácie. Rozdelenie ostatných parciel sa nejaví reálne, nakoľko na parcele č. XXX/X je postavená stavba, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a
v takomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup ku všetkým novovzniknutým parcelám. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckym práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu , aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu , ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodom hodných osobitného zreteľa. Takýto dôvod hodný osobitného zreteľa však v tomto prípade nie je prítomný. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania , pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva , avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu , ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody , pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území A. a to parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, ktoré sú evidované v kat. nehnuteľností na LV č. XXX a vyporiadal spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam tak, že žalobca sa stáva výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria 439 m2, parcely č. XXX/X, parcely č. XXX/X a novovzniknutej parcely, ktorá vznikne na základe geometrického plánu z parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 571 m2 a to vo výmere 200, 44 m2. Žalovaný v l. rade sa stane výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely, ktorá vznikne na základe geometrického plánu z parcely č. XXX - záhrady o výmere 571 m2 a to vo výmere 324,24 m2. Žalovaný v 2. rade sa stane výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely , ktorá vznikne na základe geometrického plánu z parcely č. XXX - záhrady o výmere 571m2 a to vo výmere 46,32 m2.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.12.2021 uviedol, že k dohode nedošlo, pričom oni zaslali vecný návrh žalovaným, čo sa týka spôsobu riešenia sporu vrámci mimosúdneho konania , avšak na tento návrh im relevantným spôsobom nebolo odpovedané. V záverečnej reči uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu ako bola podaná.
2. Žalovaná I. A. na pojednávaní dňa 17.10.2013 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, že ona nechce nič vyporiadavať, chce, aby to zostalo tak, ako doposiaľ. Žalovaný M. C. v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 na čl. 37 uviedol, že so žalobou nesúhlasí , v dôsledku jeho pochybností o spôsobe nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti po M. C. žalobkyňou M. J. a tak isto návrh rozdelenia nehnuteľnosti nie je pre neho uspokojivý.
V záverečnej reči žalovaný M. C. nič neuviedol. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 1. a 3. rade na pojednávaní dňa 14.12.2021 v záverečnej reči nič neuviedla.
3. V priebehu konania pri doručovaní súdnej zásielky, súd zistil, že žalovaná v l. rade I. A. zomrela, preto bolo konanie prerušené uznesením tunajšieho súdu , č.k. 7C/282/2013 - 221 zo dňa 11.12.2017 do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného voči žalovanej v l. rade pod sp. zn. XD/XXX/ XXXX, pričom uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7C/282/2013 - 253 zo dňa 9.4.2019 súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami dedičov Y. A. a V. A., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.6.2019.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4.1. Z výpisu z katastra nehnuteľností - z výpisu z listu vlastníctva XXX na čl. 67 vyplýva, že parcela č. XXX v katastrálnom území A. o výmere 571 m2, druh pozemku - záhrada má štyroch vlastníkov a to I. A. so spoluvlastníckym podielom 6/25 s titulom nadobudnutia - rozhodnutie D XXXX/XX - 10/81 : osvedčenie o dedičstve XD/X/XX z 30.5.1997- Z XXXX/XX-XX/XX, I. A. so spoluvlastníckym podielom 1/25 s titulom nadobudnutia 3D XXX/XX-X/XX, M. C. so spoluvlastníckym podielom 1/25 s titulom
nadobudnutia -uznesenie 3D XXX/XX - 2/87 , M. J. so spoluvlastníckym podielom 17/25 s titulom nadobudnutia - osvedčenie o dedičstve XD/X/XX-Z XXXX/XX-XX/XX. 4.2. Z náčrtu na čl. 10 vyplýva, že žalobca navrhol rozdelenie predmetnej spornej parcely tak, že výmera 324,24m2 by pripadla žalobkyni, výmera 46,32m2 by pripadla žalovanému v 2. rade a zvyšná časť by pripadla žalovanej v l. rade. 4.3 Zo znaleckého posudku vypracovaného T.. E. M. č. X/XXXX na čl. 80 - 120 vyplýva, že návrh rozdelenia parcely registra „C KN “ č. XXX, pričom znalkyňa vypracovala návrh rozdelenia predmetnej spornej parcely v dvoch variantoch delenia, pričom pri návrhu rozdelenia vychádzala z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie A., kde veľkosť podielov vlastníkov bola určená - I. A. 6/25 -ín a 1/25- ina, M. C. l/25 -ina a M. J. 17/25-ín. 4.4 Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor v odpovedi na výzvu na čl. XXX - 174 dňa 5.11.2015 uviedol, že spoluvlastnícky podiel B. C. , zapísaného v PK vložke č. XXX , pod K a B XX bol predmetom troch osvedčení o dedičstve ( D XX/XX, D XXXX/XX,D 1405/80), čím na LV č. XXX vzniklo duplicitné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedeného bude na LV č. XXX v súlade s ust. § 39 ods. 2 Zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, kat. zákon vyznačená poznámka o tom, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená. Spochybnený bude spoluvlastnícky podiel 1/5 M. J. s podielom 1/5 - ina, I. A. a spoluvlastnícky podiel 1/5-ina M. J. s podielom 1/5-ina B. C., nar. 13.1.1913. Na LV č. XXX budú zapísaní aj podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí boli zapísaní v PK vložke č. XXX, ktorých podiely neboli predmetom kúpnej , zámennej alebo inej zmluvy ani dedičského konania. Ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľnosti - výpisu z LV č. XXX na čl. 179 a 181, ako aj odpovedi Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru na čl. 173 - 174, na LV č. XXX k.ú. A. sú v časti B LV zapísaní podieloví spoluvlastníci K CKN parcelám č. XXX/X , zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, číslo 200/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2 a číslo XXX vo výmere 571 m2 nasledovne : B1 C. Q. 2/ 25-ini, titulom nadobudnutia : Čd XXXX/XXXX, P KV č. XXX B2 C. M. 2/25-ini, titul nadobudnutia: Čd XXXX/XXXX , P KV č. XXX B3 C. B., nar. 4.1.1911 - 1/5-ina , titul nadobudnutia D XX/XX , z.z2 Poznámka : hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená podľa § 34 odsek 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. ( LV je nad 100% ) - platí na podiel 1/5-ina podľa D 44/66 , z.z. 2 B4 C. M., nar. X.X.XXXX - 1,25-ina , titul nadobudnutia : rozhodnutie 3D XXX/XX - X/XX B5 A. I., nar. XX.X.XXXX , trvale bytom A. č. XXX - 3/25-iny, titul nadobudnutia : rozhodnutie 3D XXX/ XX - 2/87, rozhodnutie D XXXX/XX-XX/XX. B6 A. I., nar. XX.X.XXXX , 1/5-ina , titul nadobudnutia rozhodnutie D XXXX/XX - 10/81 Poznámka : hodnovernosť údajov po práve k nehnuteľnosti bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 z.z. ( LV je nad 100%) - platí podiel 1/5-ina podľa D XXXX/XX - 10/81 B7 J. M., nar. XX.XX.XXXX - 7/25-ín, titul nadobudnutia 1D 8/97 , Z XXXX/XX - 55/97 B8 J. M. , nar. XX.XX.XXXX - 2/5-iny, titul nadobudnutia 1D 8/97, Z XXXX/XX-XX/XX Poznámka : hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/95 Z.z. ( LV je nad 100%) - platí na podiel 2/5-iny podľa XD/X/XX, J. -55/97.
Na výpise z katastra nehnuteľnosti - výpisu z LV č. XXX na čl. 179 a 180 je vedené duplicitné vlastníctvo k I. A. a k jej podielu 1/5, M. J. a jej podiele 2/5, B. C. a jeho podielu 1/5 vo vzťahu k predmetnej parcele XXX o výmere 571m2.
4.5. Z odpovedi Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor na čl. 208 vyplýva, že katastrálny odbor uviedol, že pokiaľ dôjde k duplicitnému zápisu určitého podielu Okresný úrad podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra l práve k nehnuteľnosti bola spochybnená a ak sa rozhodli dotknuté osoby vyriešiť danú situáciu mimosúdne tak majú dva spôsoby ako danú vec riešiť a to buď uzatvorenie nepomenovanej ( inominátnej ) zmluvy podľa § 51 OZ , alebo uzatvorením dohody o urovnaní podľa § 585 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a keď nedôjde ani k jednej z uvedených možností, musia sa tieto osoby obrátiť na súd o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tj. podať určovaciu žalobu.
5. Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 6. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tohto práva sa spoluvlastníci nemôžu vopred vzdať a akákoľvek dohoda by v tomto zmysle bola neplatná. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádza zo stavu spoluvlastníckych vzťahov v čase vyhlásenia rozsudku.Súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozsudkom, ktorý má na vlastnícke vzťahy bývalých spoluvlastníkov konštitutívne účinky. Konanie o vysporiadanie podielového spluvlastíctva patrí medzi konanie, v ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom a môže podielové spoluvlastníctvo vysporiadať iným sposobom ako účastníci navrhujú (iudicum duplex). Ak žalovaný v priebehu konania navrhne iný spôsob vyporiadania než žalobca nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vysporiadaní, ak ani pokus o zmierne vybavenie veci na súde nevedie k cieľu. Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto spôsobov: a/ reálne rozdelenie veci b/ prikázanian veci jednemu alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a c/ predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods.1 stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spluvlastíctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vysporiadaní podielového spoluvlastíctva musí vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 druhej vete OZ, aj keď jeho rozhodnutie môže vyjsť z iných skutočností. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy patria veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva musí vždy zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatnia najmä v prípade rovnosti podielov. Spoluvlastník sa má žalobou v prvom rade domáhať reálneho rozdelenia veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd najmä na tieto hľadiská : a/ fyzická a právna deliteľnosť predmetu vlastníctva b/ výška spoluvlastníckych podielov c/ účelné využitie rozdelenej veci. Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne, ale i právne možné. Reálne a právne možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Najmä pozemky priliehajúce k obytnym domom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom rozhoduje súd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prikáže pozemok - záhradu tomu, komu pripadne dom, bez toho aby vykonal jeho delenie. Prikázanuie veci za náhradu jednemu spoluvlastníkovi, ktorý o to žiada, prichádza do úvahy tam, kde reálne rozdelenie veci nie je dobre možné. V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hladísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť podielov,účelné
využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komlexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. 7. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodne podaná. Ako už bolo vpredu konštatované v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a veľkosť ich podielov. Ako však vyplýva z listinných dôkazov
- listu vlastníctva na č.l. 6-7 a listu vlastníctva na č.l. 179-181 sú veľkosti podielov strán zistené v tomto konaní neurčité resp. spochybnené. Ako už bolo aj naznačené v písomnej odpovedi Okresného úradu Topoľčany - katastrálneho odboru na č.l.208 túto situáciu bolo možné riešiť dohodou účastníkov resp. strán v konaní (dohodou o urovnaní podľa § 585 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka alebo uzatvorením inej nepomenovanej - inominátnej zmluvy), alebo ak nedôjde ani k jednej z uvedených možností musia sa účastníci - strany v konaní obrátiť na súd o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. podať určovaciu žalobu. Žalobca na pojednávaní dňa 20.5.2021 uviedol, že bude prezentovať snahu o odstránenie duplicity zápisov na č.l. 179-181 na LV č.XXX a za tým účelom aj navrhol odročiť pojednávanie, aby sa strany mohli dohodnúť, avšak k dohode strán napriek súdom poskytnutému časovému priestoru nedošlo napriek tomu že žalovaným bol zo strany žalobcu odoslaný vecný návrh riešenia sporu v rámci mimosúdneho konania, na ktorý nebolo relevantným spôsobom odpovedané. Je zrejmé, že v tomto štádiu konania nie je rozsah podielov spoluvlastníkov jednoznačne zistený a tomuto konaniu musí predchádzať konanie o určenie vlastníctva, v ktorom bude zistený rozsah podielov spoluvlastníkov k spornej nehnuteľnosti. S poukazom na horeuvedené skutočnosti, súd preto žalobu žalobcu zamietol.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní boli žalovaní úspešní , avšak títo si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
9. Súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli zaplatením znalečného znalkyni Ing. E. M. vo výške 569,51 eur zo štátnych prostriedkov, na základe uznesenia Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 7C/282/2013 zo dňa 4.6.2014, ktoré sa stalo právoplatným 27.6.2014. V tomto prípade ide o konanie začaté pred 1.7.2016 a trovy štátu, ktoré vznikli v konaní neboli kryté preddavkami. Tieto trovy štátu vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mal ustanovenie o trovách štátu, podľa ktorého mal štát nárok na ich náhradu proti účastníkovi ( § 148 O.s.p.), ale v súčasnosti nemá toto ustanovenie ekvivalent, pretože sa v CSP nenachádza. Vzhľadom k tomu, že daná procesná situácia týkajúca sa náhrady trov štátu , ktoré už boli vyplatené znalcovi zo štátnych prostriedkov nie je riešená v Civilnom sporovom poriadku , súd posudzoval otázku kto bude znášať trovy dôkazu v kontexte ustanovenia § 253 a § 262 a rozhodol analogicky podľa výsledku konania ( § 255 CSP v spojení , § 470 odsek 2 CSP ) tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi uložil zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov konania v sume 569, 51 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto prípade nebolo možné uložiť žalobcovi, aby trovy nahradil oprávnenej osobe ( znalcovi ) pretože znalcovi už boli trovy v sume 332, 40 eura ( znalečné ) uhradené zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.